pondelok, 23. októbra 2017

FALL TIME COSY TIME BOOK TAG

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Po nekonečne dlhom čase vás veľmi rada vítam pri najnovšom TAGu do ktorého ma nominovala Veronika z blogu Bookish Friendship.
Kedysi, prakticky na začiatkoch blogu som TAGy písala veľmi rada, no časom som túto činnosť akosi opustila. Popravde dlhý čas som ani nenarazila na žiadny, ktorý by ma zaujal, no to neplatí o tomto prekrásnom, jesennom, ktorý som si pre vás pripravila ♥.
Len tak na úvod... Pevne verím a dúfam, že mi odpustíte fotky, ktoré vyzerajú viac než jesenne, skôr zimne. Tento fakt som si uvedomila, až keď som dofotila a vtedy som už nemala srdce meniť ich, pretože mi prirástli k srdcu. Snáď ich dokážete vnímať univerzálne, ako ja :)).

1. Crunching Leaves: The world is full of colour. Choose a book that has reds, oranges and yellows on the cover.
Ako prvé mi ihneď napadli Búrlivé výšiny, aj keď pri nich nie je iba obálka plná farieb, ale i príbeh poskytuje rozmanitú škálu udalostí. Je to jeden z mojich najobľúbenejších príbehov, ktorý si ma podmanil už od prvej chvíle svojou pochmúrnou atmosférou a tienistými stránkami. Drozdovo nie je miesto, ktoré by sa dalo nazvať krásnym, útulným, či hrejivým, no i tak sa tam vždy rada vraciam a spoznávam príbeh hrdinov, ktorých osudy sú prepletené navzájom.

2. Cosy Sweater: It's finally cold enough to wear warm, cosy clothes. What book gives you the warm fuzzies?
Nikdy nezabudnem na príbeh Malých žien. Na neskrotnú Jo v ktorej som našla veľa vlastností, ktoré vlastním spolu s ňou. Na láskavú Beth, rozvážnu Meg a Amy. Prežila som s nimi prekrásne dobrodružstvá a často som sa s nimi ocitla na miestach, ktoré len tak ľahko nezchádzajú z mysle. Nezáleží na tom, či to bola rozkvitnutá lúka alebo jednoducho rozhovor v zasneženú, zimnú noc pri teple z krbu. Je to prekrásny príbeh, ktorý svojim spôsobom dokáže človeka v mnohom poučiť. Počas čítania mi to dalo veľa a už od momentu, odkedy som dočítala sa neviem dočkať, kedy si knižku prečítam znova.

3. Fall Storm: The wind is howling and the rain is pounding. What's your favourite book or genre to read on a stormy day?
Jana Eyrová! Atmosféra z príbehu sa mi dokonale hodí na takýto typ dňa. Čím upršanejší, tým lepší...
Ale po čase mi napadol aj skvelý Trinásty príbeh od Diane Setterfield, ktorý žiaľbohu nevlastním, no rozhodne mám časom v pláne knižku vlastniť v zbierke :).

4. Cool, Crisp Air: Which cool character would you want to trade places with?
Anna zo zeleného domu. Je to tá najlepšia hrdinka pod slnkom. Jej prístup k životu, optimizmus, pohľad na svet a myšlienky ma dokážu prekvapiť dodnes (nezáleží na tom koľkokrát som ich počula). Veľmi rada by som sa niekedy v mojom živote stretla s Annou. Zašla sa s ňou prejsť na všetky tie krásne miesta v Avonlea. Stretla jej dôvernú priateľku Dianu a najmä Gilberta. Avonlea je miesto, ako stvorené zo sna. Annu som začala čítať, ako dieťa, ale túžba žiť v tejto dobe a na mieste, kde Anna... Prežiť všetko, čo ona... Tento sen nikdy nevymizol ♥.

5. Hot Apple Cider: Choose an under hyped book that you want to see become the next biggest, hottes thing.
*Dúfam, že som túto otázku pochopila dobre.* Sem by som určite zaradila Slečna Brontëová píše o láske od Juliet Gael. Bola som šokovaná, keď som po dočítaní zistila, že nie je známa, tak ako by mala byť nielen na Slovenku, ale aj v zahraničí. Nechce sa mi tomu veriť! Nikdy som sa nestretla s tak originálnym, prepracovaným a úžasným príbehom. 

6. Coats, Scarves, Mittens: The weather turned cold and it's time to cover up. What's the most embarrassing book cover you own that you like to keep hidden from the public?
Milujem knihy od V.C.Andrewsovej, ale väčšina tých obálok je naozaj na zaplakanie...

7. Pumpkin Spice: What is your favourite comfort food in the fall season?
Fuu popravde musím priznať, že ma nenapadá žiadne konkrétne jedlo. Určite mám zrejme slušnú spotrebu koláčikov, napr. nejakých jablkových perníkov alebo tak, no inak ma nenapadá. Skôr je pre mňa typické piť kávu a čajíky. Vždy chodím do kaviarní extrémne často, no jeseň mi na to príde, ako stvorená. A potom ešte potrebujem mať v izbe svoju obľúbenú sviečku od Glade s vôňou škorice a jablka, ale to platí aj pri zime.
ALE keď už spomínam typické veci. Veľmi rada by som vás navnadila na seriál, ktorý sa k jeseni dokonale hodí. Je to nové spracovanie Anny zo zeleného domu, ktoré sa nie tak celkom drží knihy, no i tak je to prekrásny príbeh a skvelé spracovanie.

8. Warm, Cosy Bonfire: Spread the warmth. Who are you going to tag?
Rada by som nominovala Dany z blogu Danys books, Simu z Daydreamer's world, Knihomoľku Bleise a Reading with Lucy
Budem rada, keď sa zapojíte a teším sa na vaše články :)♥♥♥!

sobota, 21. októbra 2017

Chcem sa zastaviť | Na rázcestí....

Ahojte moji milí čitatelia!
Neplánovala som písať tento článok a nemala som v úmysle povedať, ako sa v poslednom čase skutočne cítim, no v dnešné nové ráno, ako si tak sedím, premýšľam a počúvam jesennú hudbu sa moje prsty akosi samé rozhodli otvoriť blogger a začať písať.
Nič konkrétne. Len písať. Pocity. Myšlienky.
A také veci...
Popravde v článkoch som nikdy nebola dobrá a myslím, že sa to veľmi nezmenilo dodnes. Je pre mňa ťažké pospájať svoje myšlienky do slov, ktoré si vzápätí prečítate vy... Je celkovo ťažké povedať svoje myšlienky nahlas. Slová v mysli sú krechké, osobné, no keď sa dostanú na povrch vedia vyvolať búrku. Myslím, že raz som čítala, že slová sú tou najväčšou zbraňou ľudí. Alebo niečo v takom zmysle a je to pravda. Jedno slovo vás dokáže urobiť šťastným alebo vás prinúti plakať. Slová majú moc.
Možno však záleží aj na konkrétnych ľuďoch, ktorí slová vyslovia...

V poslednom čase sa cítim stratene. V niektorých momentoch hľadám samú seba. Skúšam nové veci a zároveň sa snažím nájsť všetko, čo ma robilo šťastnou dodnes. Snažím sa spomenúť na všetky veci, ktoré som kedy milovala. Cítim sa akoby som stála na križovatke alebo sa rozhodovala nad niečim dôležitým. Nemám smer, ktorým by som sa mohla vydať. Nemám stereotyp, ktorý by som chcela prežívať. Stojím na mieste, všetky udalosti okolo mňa prehrmeli a ja zrazu neviem čo s tým. Som strašne zmetená z ľudí, z tohto sveta a najmä sama zo seba.
Som zmetená vo svojom osobnom živote, no odráža sa mi to aj v mojej blogovej činnosti. A vlastne aj v čítaní ako takom.
A práve o tom chcem písať práve teraz.

Blogujem už dlhé štyri roky. Znie to smiešne, pretože štyri roky sú v podstate iba smietka počas celého života, no i tak keď si predstavím celý ten čas a všetky moje začiatky, tak mi to príde ako doba na ktorú môžem byť hrdá. Úprimne nečakala som, že mi to vydrží tak dlho, aj keď pravdou je, že som nečakala ani len to, že niekedy začnem...
Nikdy som sa neobzerala okolo. Tešila som sa z prítomných momentov. Tešila som sa z ponúk od vydavateľstiev a autorov. Hromadila som knihy, obklopovala som sa nimi. Čítala som celé dni. Mala som svoj stereotyp, ktorý spočíval v tom, že som prečítala knihu, zapísala si ju a potom som automaticky písala recenziu. A bola som šťastná. Vážne som bola...
Ale viete čo? Mám pocit, že toto všetko ma oberá o radosť z čítania.
V poslednom čase ma blogovanie oveľa viac stresuje, než robí šťastnou. Už to nie je ako kedysi, keď som sa s vami delila o pocity a články som písala s chuťou. Teraz skôr riešim termíny, čítam pretože musím a predovšetkým neustále nestíham. Milujem svoje spolupráce. Nechcem aby to teraz znelo tak, že blogujem iba pre ne, no za ten čas ich už nevnímam iba takým tým bežným neosobným spôsobom, no spoznala som v nich skvelých ľudí, ktorí sú už svojim spôsobom dlhou súčasťou môjho života. Každú spolupracá si veľmi vážim, no v poslednom čase mám chuť zakričať dosť. Viem, že si za to môžem sama a asi logicky si poviete, že to je môj problém, keď si naberiem kníh viac než vládzem, no je to komplikované. Je to dlhý proces, kým som sa dostala do tohto stavu...
Kníh si už ani neberiem tak veľa, ako predtým. Uvedomujem si, že to nemôžem preháňať, no okolo tohto všetkého je toho viac...
Mrzí ma, že nemôžem čítať, čo chcem. Niekedy by som sa rada iba jednoducho zadívala na svoju knižnicu, vytiahla si knižku a strávila pri nej popoludnie.
Možno by som rada naletela do kníhkupectva, kúpila si knižku, ktorá by mi padla do oka a strávila pri nej zvyšok dňa.
Rada by som čítala dookola Harryho Pottera, či iné obľúbené príbehy.
Chcela by som zažiť pocit, že keď mi napadne nejaká knižka a dostanem na ňu chuť, môžem po nej siahnuť a hodiť všetko za hlavu.
Pravdou je, že nemôžem.

Keď som bola mladšia, čítanie bolo mojou najobľúbenejšou aktivitou na celom šírom svete. Viem si vybaviť pocity, ktoré som prežívala. To zvláštne, magické nadšenie pre objavovanie nových, nepoznaných svetov. Každá knižka mi otvrárala brány do nových svetov a dávala mi možnosť prežiť niečo nové.
Myslím, že momentálne sú pre mňa všteky brány zatvorené.

Chýba mi to nadšenie, ktoré som vždy cítila. Chýba mi nejaký zmysel...

Je ťažké to pochopiť a popravde vám vôbec neviem popísať, ako sa cítim. Čítam si článok, ktorý vám plánujem "ponúknuť" a všteko mi príde hlúpe a hysterické. "Prečo neukončí spolupráce, keď sa jej nepáči? Prečo neskončí s blogom? Čo tak pauza?"... Logika tu asi nepomôže.

Nechcem skončiť s blogom, pretože nech teraz cítim čokoľvek, zažila som oveľa viac šťastných chvíľ, než tých zlých odkedy píšem... Taktiež nechcem ukončiť spolupráce, pretože verím, že si musím nájsť iba nejaký nový spôsob fungovania. Bolelo by ma zahodiť všetky možnosti a veci, ktoré mám rada. Pauza by sa mi zrejme naozaj zišla, no viem, že v mojom prípade by mi skôr uškodila.
Neviem, čo chcem docieliť tým, že vám o tomto všetko píšem a neviem, ako chcem pokračovať, no viem, že chcem späť svoju lásku ku knihám. Chcem trochu zastať a mať šancu otočiť sa za príbehmi, ktoré som prečítala.

Príde mi nesprávne, keď som dovolila to, aby vec, ktorá ma má robiť šťastou a ktorú som vždy nadovšetko milovala, ma začala stresovať a urobila som si z nej povinnosť.
Čítanie sa pre mňa nikdy nemalo stať povinnosťou, písanie to isté.

Verím však, že toto všetko nejak prehrmí. Potrebujem zmenu, to je jasné... A ja skrátka verím, že keď dokážem zmeniť všetko, čo mi prekáža. Keď sa na chvíľu zastavím, tak opäť pocítim šťastie, ktoré potrebujem.
Mrzí ma, že vás zaťažujem s nezmyselnými myšlienkami a v podstate som vám týmto nič nedala, no snáď ma niekde v kútiku duše chápete a držíte palce.
Ďakujem vám za všetko a ďakujem, ak ste článok prečítali až do konca.
Majte sa krásne!

nedeľa, 8. októbra 2017

4.Blogové narodeniny | Súťaž ♥

Ahojte moji najmilší čitatelia! Vítam vás pri dnešnom článku, ktorý sa už časom stal pevnou tradíciou a z ktorého mám obrovskú radosť :)!
Štyri roky! Štyri krásne roky, ktoré som prežila s vami a s vašou podporou.
Je to klišé. Všetko, čo poviem tak bude zrejme znieť, no je to pravda a tak nemám na výber.
Pred štyrmi rokmi by som v živote nikdy neverila, že mi to vydrží tak dlho. Blog som si založila úplnou náhodou, bez očakávaní, či minimálnych znalostí. Písala som príšerne, no z každej "recenzie" som mala priam detskú radosť a tak som sa posúvala po kúsočkoch vpred.
Prvý rok bol za mnou. Naučila som sa veľa nového, svojim spôsobom som sa zlepšila a pomaly som začala spoznávať množstvo nových ľudí. Získala som spolupráce, pričom väčšina mi ostala dodnes. Blog mi ponúkol neskutočné množstvo skúseností a zážitkov. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa raz ocitnem napríklad na YOLi pikniku, čo bol jeden z najkrajších letných zážitkov. Spolupráca s Ikarom je teraz opäť o niečom inom. Viem s kým komunikujem, spoznala som ľudí, ktorí sú zlatí, milí a priateľskí. A na zrazoch som zas spoznala ľudí, ktorí sú ako ja, čo vie naozaj potešiť. Priateľstvá, ktoré som počas týchto štyroch rokov nadobudla nezanikli, no vydržali dodnes za čo som vďačná.
Blog ma naučil veľa vecí. Zlepšila som sa. Aj keď asi nikdy nebudem so sebou spokojná na 100%, cítim, že to písanie už svojim spôsobom ide a cítim sa istejšie. Rozšírila sa mi slovná zásoba, nebojím sa vyjadrovať k literatúre a uznávam... Tak troška som si rozšírila obzory a veru viem byť v poslednom čase prieberčivá v tom, čo čítam O:).
Nie je to jednoduché. Aj keď sú všetky tieto faktory skvelé, niekedy mi to dáva zabrať. Neraz som mala chvíle, kedy som uvažovala, že s týmto všetkým skončím a vrátim sa k čítaniu pre radosť. Neteší ma, keď beriem písanie/čítanie, ako povinnosť. Keď ma stresujú neprečítané stránky, no nie preto, že by ma trápilo, že nemám čas a chcela by som, ale preto, že nestíham termíny a podobne... No vždy si pripomínam všetky dobré veci, ktoré za to stoja a o ktorých som vám povedala. To že mi blog prekáža v jednom momente, neznamená, že zlé obdobie neustúpi a nepocítim opäť obdobie v ktorom si uvedomujem, prečo mi na tom, tak veľmi záleží. Je ťažké nezabudnúť, že z niektorých vecí mám radosť a milujem ich, pri všetkom naokolo, no zatiaľ sa mi to vždy podarilo, či už s pomocou okolia alebo seba samej. Nedokážem si predstaviť, že by som ukončila túto etapu, pretože je ešte veľa vecí o ktoré som sa s vami nepodelila a veľa vecí, ktoré s vami môžem zažiť a predovšetkým chcem. Zabila by som niečo, čo milujem a to by bola najväčšia chyba v mojom živote... Zo začiatku by som možno bola spokojná skrz čas, ktorý by som získala, no potom by som si to uvedomila a ľutovala by som. Pomáhate mi aj vo chvíľach, kedy o tom možno, ani neviete.
Štyri roky sú dlhý čas. Keď si predstavím svoje 13 ročné ja a terajšieho človeka, takmer dospelého, píšucého pre vás... Ja a tento kútik, ktorý som pre vás vytvorila dospievame spoločne, ruka v ruke.


Súťaž
Ďakujem vám za všetko. Za každý komentár, odber, podporu... Za každý jeden moment ♥.
Chcela by som sa vám poďakovať, aj niečim, vďaka čomu moju vďaku pocítite :D a tak som sa rozhodla usporiadať súťaž. Verím, že knižka si nájde svoj nový domov a príde do dobrých rúk...

Aké sú pravidlá?
  • Súťaž platí iba pre súťažiacich so slovenskou doručovacou adresou (čo ma veľmi mrzí :/ )
  • Musíte vyplniť formulár
  • Trvá od dnešného dňa, čiže od 8.10. do 11.11.
  • Výhercu vyberiem na základe formulárových odpovedí (ak to bude nerozhodné, budem losovať)
Čo dodať... Držím vám palce a ešte raz vám za všetko ďakujem. Všetci ste výnimoční, skvelí a úžasní ľudia bez ktorých by som nefungovala už po veľmi krátkom čase.



pondelok, 2. októbra 2017

A Monster Calls | Alebo druhá anglická knižka ♥

Autor: Patrick Ness, Siobhan Dowd
Vydavateľstvo: Walker Books Ltd
Rok vydania: 2015
Počet strán: 240

Conor has the same dream every night, ever since his mother first fell ill, ever since she started the treatments that don't quite seem to be working. But tonight is different. Tonight, when he wakes, there's a visitor at his window. It's ancient, elemental, a force of nature. And it wants the most dangerous thing of all from Conor. It wants the truth.

“But what is a dream, Conor O'Malley? the monster said, bending down so it's face was close to Conor's. Who is to say that it is not everything else that is the dream?” 

Nevzdala som sa a v čítaní anglických knižiek poctivo a s radosťou pokračujem. Po prvotnom nadšení z The Perkf of Being a Wallflower som sa bála, že ma to po chvíli pustí a ďalšie knihy budem iba odkladať na "neskôr". Nepustilo :). Popravde dodalo mi to novú chuť do čítania a neskutočne ma baví, ako si týmto spôsobom rozširujem obzory, vychádzam zo svojej komfortnej zóny a užívam si priam detskú radosť z každej prečítanej vety. Nečakala som, že ma môže čítanie v inom jazyku natoľko pohltiť a vlastne nečakala som ani len to, že budem schopná zvládnuť ho, no ono to ide. A musím uznať, že každá jedna myšlienka, slovo, či význam sa mi dokážu pod kožu dostať oveľa viac, než skrz preklad (i keď prekladateľov máme nadmieru šikovných!)

Druhú anglickú knihu som sa snažila vyberať s rozumom. Chcela som príbeh, ktorý napríklad dobre poznám, čítala som ho už (prípadne videla film), stretávala som sa s citátmi a podobne... Povedala som si, že to, že sa mi podarilo prečítať jednu knižku ešte nič neznamená a nemôžem sa unáhliť. S radosťou som zistila, že Patrickovo Volanie netvora bolo výbornou voľbou. Vydanie som si takmer okamžite zamilovala. Bolo mi trošku ľúto, že v ňom chýbajú všetky tie úžasné ilustrácie, no keďže doma vlastním aj slovenské vydanie, nie je to až taký veľký problém. Obálka je prekrásna a človek sa na ňu dokáže dívať pekne dlhý čas. V podstate sa riadi heslom "V jednoduchosti je krása." 

“Don't think you haven't lived long enough
 to have a story to tell.”

Čítať som začala v jeden upršaný, pochmúrny deň, keď som cestovala domov vlakom. Bola som celá vymrznutá, na okná bubnoval dážď a vo vzduchu bolo cítiť jeseň v plnej sile. Aj keď som skoro nestihla vlak a počasie nebolo práve ideálne, cítila som sa výborne, pretože takéto počasie má cez všetky negatíva svoje čaro. Po chvíli som vytiahla knižku a s chuťou som sa pustila do príbehu. Stránky sa mi otáčali samé. Ani nie za hodinku som mala za sebou prvých štyridsať strán a autor ma mal omotanú okolo prsta. Neregistrovala som cudzí jazyk, iba som čítala, čítala a čítala. Ak som aj niečomu nerozumela, zafixovala som si radu, že sa nad tým netreba pozastavovať a tak aj bolo. Význam som si čoskoro uvedomila z ostatných slov a napokon som nejak pochopila/naučila sa aj slovíčka, ktorých význam mi bol neznámy, ak sa v príbehu vyskytovali často.


V nasledujúcich dňoch som mala málo času a odrazilo sa to aj na čítaní. Stratila som dobré tempo. Čítalo sa mi to pomalšie a každú stránku som si uvedomovala až príliš... Málinko som mala väčší problém aj s jazykom a porozumením, no zas nebol to žiadny extrém. Myslím si, že za toto naozaj môže, ako som už spomínala čas a vyťaženosť. Chvalabohu, čoskoro som sa z toho dostala a vrátila sa späť do stavu, kedy bol príbeh mojou druhou realitou. 

Patrick Ness vytvoril niečo neskutočné. Je to síce nápad Siobhan Dowd, no práve on vdýchol príbehu život tým, ako sa s ním popasoval. Ešte nikdy v celom svojom živote som sa nestretla s ničím podobným. Príbeh tak jednoduchý, komplikovaný, krásny a smutný zároveň... Milujem pasáže v ktorých monštrum rozpráva Conorovi príbehy. Po druhýkrát som sa nad nimi snažila zamýšľať ešte viac, no aj tak ma dokázali zasiahnuť a prekvapiť, ako predtým. Neprekážalo mi, že viem, ako sa bude príbeh odvíjať, pretože štýl písania bol natoľko skvelý, že si udržal moju pozornosť, pripútal si ma k sebe a mne nezáležalo na ničom inom než na aktuálnom diani. Užívala som si každý jeden moment. Neviem čím to je. Naše preklady, aspoň väčšina z nich, sú vydarené a myslím si, že ponechať autorov štýl sa prekladateľom viac menej darí. Avšak za nič na svete ma preložené myšlienky nedokážu strhnúť tak veľmi, ako keď si ich prečítam v originály. Každá jedna mi dáva väčší význam. Viac ma zasiahne a to na tom celom milujem snáď najviac.

A Monster Calls vám môžem jedine odporúčať. Je to prekrásny príbeh, kde sny môžu byť skutočnosťou. Kde pravda je najťažšou vecou na svete, no prináša pokoj. V príbehu nie je nič zlé alebo dobré. Všetko má dve strany... Asi nikto nevystihol život, tak presne ako Patrick Ness.

“You do not write your life with words...
You write it with actions. What you think is not important. 
It is only important what you do.”

nedeľa, 17. septembra 2017

Caraval / Stephanie Garber

Originálny názov: Caraval
Autorka: Stephanie Garber
Vydavateľstvo: Egmont SK
Rok vydania: 2017
Počet strán: 432

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
V pohodlí domova si ju môžete zakúpiť, napr. TU :).

Ak ste o Caravale počuli čokoľvek, nevyrovná sa to skutočnosti. Je to viac ako hra. Je to mágia! Scarlett ho chcela vždy zažiť a tento rok konečne dostala pozvánku. Lenže vzápätí jej sestru Tellu unesie tajomný režisér celého predstavenia. Niet sa čoho báť, Caraval je predsa iba ilúzia... Ale čo ak nie? Nech už je to akokoľvek, Scarlett ním musí prejsť aj so zlomeným srdcom a nájsť sestru, kým sa spustí nebezpečný dominový efekt následkov a navždy ju stratí.

Táto recenzia sa mi nepíše ľahko. Trvalo mi až príliš dlho kým som sa prinútila posadiť za notebook a napísať niečo zmysluplné, a tak som si napokon spôsobila iba ak to, že sa mi nepíše o nič lepšie. Je ťažké vyjadriť, ako sa mi kniha páčila, pretože Caraval vo mne vyvolal množstvo emócii. Je to kniha, ktorá vás zrejme popletie hneď na úvode. Privedie vás na klamlivú cestu ešte skôr než ju otvoríte. Podľa toho, čo som vyčítala z anotácie som si myslela, že Caraval bude niečo úžasné. Magická hra, plná kúziel, zázrakov... Čakala som svet z ktorého sa mi nikdy nebude chcieť odísť a ktorý si zamilujem. Výsledok?

Kto by to bol povedal, že Caraval je presný opak. Že hra nie je magická, ale vražedná. Na každom rohu číha nebezpečenstvo a o tom, či je reálna alebo nie si niesom istá doteraz. Ľudia sa do tejto hry hrnú akoby to bola najlepšia zábava na svete. Ja som sa tam cítila pomaly, ako v aréne smrti z Hunger Games. Každopádne to však malo svoje čaro. Tým, aké to bolo psycho a nepredvídateľné, pripomenulo mi to Ríšu divov. Tá je tiež veľmi svojská, no i tak väčšina z nás svet z Alenky miluje. V tomto prípade to mám dosť podobne. No do hry by som, tak či tak nešla.


Autorka má veľmi zvláštny štýl písania. Na jej tvorbe je niečo autentické, mám na mysli akoby nálepku vďaka ktorej s istotou viete, že v rukách držíte knižku Stephanie Garber. Má zvláštne nápady pri ktorých som mala pocit, že som sa nestretla ešte s ničim podobným. V tejto dobe je ťažké nájsť knižku, ktorá by nemala aspoň pár podobných znakov s inými príbehmi, no Caraval mi prišiel neskutočne originálny. Niekedy som pri čítaní, až hlavou krútila, pretože mi prišli isté prvky príliš. Strácala som sa v tom a nevedela som si ich celkom predstaviť, no autorka ma vyviedla z omylu. Príde mi, že to ako môže byť čitateľ zmätený je jej zámer. Veľa sa toho ukáže ešte v ďalšom diely, pretože aj keď sa po dočítaní hra skončila, nemám v tom všetkom o nič jasnejšie. Autorka sa s nami ešte pohrá a z toho mám úprimne radosť.

Páči sa mi, ako je tu všetko nejasné. Tvorcovia hry vás nútia, aby ste Caraval nebrali vážne, okolnosti vás nútia vidieť ich reálne a všetko je tak strašne dopletené. Je to chaos, ktorý má svoje čaro. 
Mne osobne sa veľmi páčili niektoré postavy. Hlavná hrdinka Scarlett bola, ako osobnosť veľmi fajn. Mala k celku rozumnú povahu, nad všetkým sa vopred zamyslela a bola ostražitá. Postupne sa počas príbehu rozvíjala a učila sa vnímať veci inak. Začala život vidieť inými očami a aj keď si v hre užije svoje, na niečo to bolo určite dobré. Mojou najobľúbenejšou postavou však bol Julian. Nechcem ho tu priveľmi ospevovať, no v skratke vám poviem, že mi veľmi pripomínal kapitána Hooka z Once Upon a Time. Bol skvelý a čítať jeho poznámky, postrehy, či celkovo pasáže s ním ma bavilo asi najviac.

Knižku odporúčam. Má čo ponúknuť, len ju musíte čítať s otvorenou mysľou, a možno že nie s priveľkými očakávaniami. Nech čakáte čokoľvek, príbeh pôjde svojou vlastnou cestou... Celé sa mi to však veľmi páčilo a teším sa na pokračovanie. Na konci mi bolo veru ľúto, že ho nemám hneď po ruke :).

“She imagined loving him would feel like falling in love with darkness, 
frightening and consuming yet utterly beautiful when the stars came out.”

Moje hodnotenie:

sobota, 9. septembra 2017

Najlepší rok tvojho života / Charlotte Lucas

Originálny názov: Dein perfektes Jahr
Autorka: Charlotte Lucas
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 384
Čo je zmyslom tvojho života?Ak aj Jonathan Grief niekedy poznal odpoveď na túto otázku, už ju dávno zabudol.
Čo je zmyslom tvojho života?
Pre Hannah Marxovú je to však jasné. Chce okolo seba vidieť iba dobro. Chce naplno prežívať život. Vychutnávať ho tu a teraz. A občas možno robiť celkom spontánne veci, napríklad behať naboso po lúke plnej kvetov.
Lenže osud niekedy všetko, v čo veríš, spochybní...
Krásny román o dvoch mužoch, jednej žene a najdôležitejších otázkach života.

Charlotte Lucas je pre mňa neznámou autorkou a to, že jej meno je iba pseudonym mi nebolo známe. Popravde nebola som si istá ani tým, či je táto knižka pre mňa dobrou voľbou, pretože bežné, súčasné romány pre ženy moc nevyhľadávam... som skôr na klasiku O:). No chcela som to risknúť. Anotácia neznela zle a tá obálka ma upútala na prvý pohľad. Je jednoducho prekrásna. A keď som doma zistila, že má ružové stránky, moje srdce až poskočilo. Mala som obavy, naopak nemala som predstavy, ale išla som do toho aj cez to s takou chladnou hlavou. Povedala som si, že nebudem mať predsudky, aj keď vychádzam zo svojej komfortnej zóny.

Ako sa mi teda knižka páčila? Začalo to prekvapivo dobre. Príbeh mal príjemné tempo, pričom niektoré kapitoly boli kratučké a tak si ma kniha držala pevne pri sebe. Hneď na úvod som sa pobavila na hlavnom hrdinovi Jonathanovi G., ktorý si svojou precíznosťou a namosúrenosťou získal moje sympatie. Nebol to ideálny hrdina, ani žiadny dobrák od srdca, či človek, ktorý žije naplno. Bol skrátka zničený životom, nahnevaný na celý svet a bavil ma. 

Od začiatku som čakala, že sympatická mi bude Hannah a Jonathan ani trochu, no bolo to presne naopak. Hannah bola, ako to povedať... Pozerala sa na svet cez ružové okuliare. Mala v sebe kopec optimizmu, veľa energie, cieľov a podobne. No skutočnosť bola taká, že na mňa jej povaha pôsobila občas detinsky a jej konania mi išli na nervy. Skutočne niektoré jej rozhodnutia, či činy doteraz celkom nechápem a napokon jej postoj k problémom. Nezvykne mi vadiť, keď hlavná hrdinka má sklon plakať, no keď Hannah smoklila každú chvíľu (aj keď opodstatnene) prekážalo mi to. Ako hrdinka mi nesadla, no nebol to extrém, ktorý by mi kazil celkový zážitok z knihy alebo by ma dohnal nudiť sa cez jej pasáže. I keď som spomenula, že mi nebola sympatická, príbeh z jej pohľadu ma taktiež bavil.

Avšak oveľa viac ma zaujímal vývoj Jonathana, ktorý sa postupne učil žiť, užívať si prítomné okamihy a zbavoval sa akýchkoľvek negatív. Rada, ktorá ma skutočne zaujala bola "Skúste odpovedať na všetky ponuky, ktoré by ste zvyčajne ihneď odmietli, odpovedať ÁNO." Verte, či nie... fungovalo to. Mnoho rád, ktoré dostával Jonathan na nápravu svojho života ma prinútili zamyslieť sa. Boli tam skvelé tipy pre každého z nás. Každý si tam nájde to svoje. Doba je rýchla a len málokedy máme čas zastaviť sa a robiť veci po ktorých naozaj túžime. V tomto smere je táto knižka určite celkom inšpiratívnym kúskom pre aspoň minimálne zlepšenie životného štýlu.

Autorka si ma získala, pretože jej štýl písania bol svieži a zábavný. Aj keď kniha obsahuje množstvo rád, neprišlo mi to silené a nemala som pocit, že by mi niekto posúval manuál na život násilím. Čítanie som si neskutočne užívala. Bola som až prekvapená, ako veľmi sa mi príbeh zapáčil, pretože nečakala som to. Ak som niečo čakala, tak to bol príjemný, oddychový príbeh, no v tomto prípade som dostala viac. Každý deň som sa tešila, ako sa vrátim domov a budem si v pokoji čítať. Mala som chuť si brať knižku všade so sebou a odtrhnúť sa od nej bolo náročné :).

Aj keď autorka vložila do svojej knižky možno až príliš náhod a koniec sa zavŕšil rýchlejšie, než som si predstavovala. Bolo to skvelé. Naozaj vám knižku odporúčam. Je to čítanie pri ktorom sa zabavíte a získa si vás. Niekomu sa to môže páčiť menej, niekomu viac, no myslím, že nikto k nej nebude mať úplne negatívny postoj. Mňa nadchla, ako sa len dalo.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk 

Moje hodnotenie:

sobota, 26. augusta 2017

Na rozhraní dvoch svetov / Michal Škombár

Autor: Michal Škombár
Vydavateľstvo: Elist
Rok vydania: 2017
Počet strán: 220

William už neraz myslel na samovraždu, ale komu to nepreblesklo hlavou ešte ani raz v živote? Nemôcť nikdy zaspať je darom aj prekliatím zároveň. A týmto handicapom bol na planéte obdarovaný každý ctihodný občan. Ako malý býval William nesmierne šťastný, že nemusí vykonávať tú čudesnú činnosť, o ktorej netušil, že kdesi v hĺbke stále existuje. No keď ste starší a morený v práci deň čo deň, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba. Nemusieť pohnúť ničím na svojom tele. Spánok sa ho snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako to spraviť. Nepoznal postup. Túžil aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit voľnosti. Po dovŕšení toho najlepšieho veku, dvadsať rokov, mu vpichli pod kožu tekutinu. Tá zastavila jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby. Rodiny, ktoré žili v manželstve takmer už veky, neboli obmedzené na počty detí. Krajina však nebola napriek tomu nikdy preľudnená, za čo mohli hlavne samovraždy, vraždy, neplodnosť, zrútenie sa, čo nakoniec opäť viedlo väčšinou len k samovražde. Všetko vyzeralo na oko prekrásne. Počatie nového života sa tu zakaždým rovnalo veľkému zázraku a bolo hodné aj bujarej oslavy.

Ten čas poriadne letí. Ani by mi nenapadlo, že od momentu, kedy ma prvýkrát oslovil Michal Škombár ubehli už dobré dva roky. Jeho prvotina, Druhá šanca, bola od neho prirodzene mojou prvou prečítanou knihou. Bolo to netradičné čítanie. Akčné, no s veľmi sympatickým hlavným hrdinom a niektoré úseky mali skvelú priateľskú atmosféru. Dej plynul rýchlo a neustále sa tam niečo dialo. Nebol to žáner, ktorý bežne vyhľadávam, ale na moje prekvapenie sa mi to páčilo.

O nejaký čas sa mi dostalo do rúk pokračovanie, ktoré bolo oproti jednotke o čosi tenšie, no prekvapilo ešte viac. Mišo využil faktory na ktorých príbeh založil a potom ich úplne prevrátil. Zničil zaužívané tradície a preskúmal nové zákutia sveta, ktorý vytvoril. To sa mi na tom veľmi páčilo. Mohol pokračovať klasickým rozuzlením, no v tomto príapade to, akoby posunul na ešte vyšší level a prekonal svoju vlastnú hranicu.

Popravde som šťastná za deň, kedy sa Mišo ozval, pretože nielen že sa mi do rúk dostali viac, ako zaujímavé príbehy, ale získala som aj prakticky nového kamaráta, ktorý ma neprestáva udivovať, či inšpirovať svojim prístupom k životu, odhodlaním a postrehmi. Myslím, že viacerí z nás by na jeho mieste podľahli negatívnym myšlienkam a zanevreli by na život, no Mišo svoj hendikep nevníma. Nemôže sa hýbať, no ani to ho nezastavilo v písaní príbehov. Píše ich svojským spôsobom pomocou myši a ja vážne obdivujem, ako sa vynašiel. On je doslova dôkazom toho, že všetko je možné, keď človek chce. 

Na jeho najnovšiu knižku som sa tešila už dlhší čas. Nepamätám si presne, kedy to bolo, ale od momentu, ako som si prečítala prvú kapitolu ubehlo "pár" chvíľ. Ukážka, ktorú som mala možnosť vidieť ma  nadchla. Páčil sa mi nápad. Celkovo nový svet, s novými tvárami a novými pravidlami. Aké by to bolo, keby sme nemuseli spať? Keby sme mali viac času, no mechanicky by sme prežívali deň za dňom. Prinútilo ma to aspoň na chvíľu sa zamyslieť a bola som zvedavá, čo všetko sa v príbehu udeje.


Ako som už spomínala. Je to skvelý nápad/námet s ktorým by sa dalo neskutočne pracovať. Ponúka obrovské množstvo možností a poskytuje šancu na priam fantastický, dychberúci príbeh. Mišov štýl písania mám rada. Ak aj v jeho prvej knižke mal problém s prehnane veľkým množstvom opisov, ja osobne som to nezaregistrovala a neprekážalo mi to. Tu však musím priznať, že som bola mierne sklamaná. Mala som obrovské očakávania. Predstavovala som si snáď tisíc možností... Naozaj s tým nápadom sa dalo poriadne vyhrať, lenže ono sa to zrejme vôbec neodvíjalo podľa mojich predstáv. 

Všetky spomínané skvelé faktory v anotácii mi tam jednoducho chýbali. To, že ľudia nespia som si uvedomila asi až niekde v polke knihy, až tam sa to spomenulo. Taktiež som nezachytila nič o nešťastných ľuďoch, ktorí by sa snažili vziať si život zo zúfalstva. Takmer vykonaná samovražda hlavného hrdinu mi prišla, tak zvláštne nárazová. Skrátka akoby bolo všetko v poriadku, usmieval sa a iba zrazu z hodiny na hodinu sa pokúsil ukončiť svoju existenciu. 

Nebolo to pre mňa uveriteľné. Nedokázala som sa ponoriť do tohto sveta a knižka ma žiaľ bohu dlhší čas nedokázala strhnúť. Nebolo to zlé, ale myslím, že predchádzajúca autorova séria mi k srdcu prirástla viac. Na všetko som sa pozerala iba, ako nestranný pozorovateľ. Na postavy som sa nenaviazala a tak ma v niektorých momentoch moc netrápil ich osud. Nedokázala som sa s nimi zžiť, či si ich nejakým spôsobom obľúbiť. 


Malo to však aj dobré momenty. Mám rada humorné poznámky, ktoré si Mišo nevie odpustiť, čo je len a len dobré. Zaujalo ma aj zvláštne puto, ktoré bolo cítiť medzi hlavným hrdinom a neznámou ženou, ktorú jedného dňa spozoroval. William ju nepoznal a ani ju nikdy predtým nevidel, no i tak cítil, že jeho život je prepletený s touto neznámou osobou. Párkrát som premýšľala nad tým, akú úlohu tam môže táto žena hrať, no netušila som.

Čo sa mi na knihe veľmi páčilo bol koniec. Nechápte ma zle... Uvedomujem si, že to asi neznie pekne, lenže nemyslím to tak. Ku koncu autor vymyslel rozuzlenie, ktoré by som nečakala, ani vo sne. Úplne ma to šokovalo a iba som ostala s otvorenými ústami. Mala som viac teórii, no ani jedna sa mi nepotrvdila, keďže toto sa nedalo očakávať. Koniec vyvoláva množstvo otázok nad ktorými si lámem hlavu, avšak stále niesom o nič múdrejšia. Je škoda, že vám nemôžem prezradiť, čo mám na mysli, pretože o tomto by som sa rada porozprávala... 

Nebola to zlá kniha, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že tak skvelý námet sa dal spracovať lepšie. Z anotácie som sa o tomto svete dozvedela viac, ako zo samotnej knižky, čo je škoda... No i tak to bolo príjemné čítanie a fajn dobrodružstvo. Ako som už spomínala, koniec si ma získal a zaujal ma. V podstate toto mi príde, akoby to bola Mišova prvotina a Druhá šanca s Pravou tvárou prišli až po nej. Ktovie možno bola chyba aj vo mne. Pri čítaní vie veľa spraviť aj momentálna nálada. Verím, že sa nájdu ľudia, ktorým sa to bude páčiť :). Ja Mišovi opäť ďakujem, že mi umožnil prečítať si niečo iné, nové, neokukané... A teším sa na jeho ďalšie knihy. Verím, že sa ešte máme na čo tešiť.

Moje hodnotenie:


Nezabudnite si pozrieť book trailer :)!