pondelok 6. apríla 2020

AKO PREŽIŤ | Filmové tipy


Už pár dní som sa odhodlávala sadnúť si a spísať všetky tipy, ktoré by vám mohli v období karantény a všetkých týchto zvláštnych dní pomôcť prísť na iné myšlienky. Mnohí z nás už pociťujú únavu zo všedných dní alebo sme zahltení informáciami, ktorými sme aktuálne obklopení. Preto som pre vás vybrala filmy, ktoré sú aspoň pre mňa... magické, čarovné, úsmevné a iné :).

Priznám sa, že na filmy mám trošku zvláštny vkus a niekedy sa mi práve najväčšmi páčia tie, ktoré nie sú až tak známe alebo sú skôr netypickými snímkami. V tejto časti článku sa s vami podelím o výnimočné príbehy, ktoré sú síce iné, no poľahky si ich zamilujete a celkom sa v nich stratíte. Aspoň dúfam, že áno ♥.

...


This Beautiful Fantastic
Emma Brown je obyčajná mladá žena, ktorá však až tak obyčajnou nie je... Má svoje zvláštne zvyky a pohľad na svet. Svoj svet má presne stanovený, avšak život jej dá odrazu plán s ktorým nerátala a ktorý jej život rozhodne rozbúra dosť na to, aby sa zmenil. 
Prekrásny film, ktorý patrí k mojim najobľúbenejším. Vždy keď si ho pozriem mám oveľa lepšiu náladu, musím sa usmievať a život je krajší. Nedokážem vám opísať, aké pekné to je, no verte mi, že s čarom to má veľa spoločného a že život je s ním krásny. Film taktiež poteší milovníkov knižiek, ktoré sa tu z času načas ukážu a jednoducho vás to poteší všetkým, čím sa dá :).


Amélia z Montmartru
Amélia je niečo ako filmová klasika. Ak si ju doteraz nevidel, nič sa nedeje, ale radšej si ju pozri, pretože o niečo podstatné prichádzaš. Neviem v čom presne tkvie čaro tohto filmu, ale je silné a dosť intenzívne na to, aby ste si ho obľúbili a viac naň nezabudli. Nič podobné som nevidela a zrejme ani neuvidím, no zážitok je to prekrásny. Nie každému sadne, ale myslím si, že každý kto aspoň trošku rád sníva pochopí tento jeden veľký sen.


Goodbye Christopher Robin
Príbeh o tom, ako vznikol Winnie-the-Pooh, o čare detstva, fantázie, predstáv a hier. O vzťahu syna a otca... Celý čas má film jemnú atmosféru a čas pri ňom príjemne ubieha. Je to ako taká milá terapia a zaspomínanie si na detské časy alebo len príjemné unášanie sa, bez toho aby ste premýšľali nad tým, čo vás trápi. Obsadenie je skvelé a celkovo tento film mne osobne veľmi sadol a milo ma prekvapil. Je to taká pocta detstvu :).


Mary Shelley
Myslím, že mnohí veľmi dobre viete, ktorý svetoznámy príbeh sa spája s menom tejto autorky. Frankenstein je klasikou. Dodnes poskytuje skvelý zážitok pre čitateľov po celom svete a po Mary Shelley jednoznačne ostala na svete stopa. Nuž a tento film...? Je krásny! Verím, že sa nejedná o jej absolútne dôveryhodný životopis, avšak spracované je to natoľko pútavo a čarovne, že si vás to získa, nech sa deje čo sa deje. Prekrásne momenty, herecké výkony, atmosféra... Popravde aj na niekoľkonásobné pozretie ma to stále baví rovnako. Nedokážem potlačiť obdiv k osobnosti Mary.


Becoming Astrid
Azda nie až tak úsmevný, no výborný určite... Životopis autorky Astrid Lindgrenovej bol pre mňa dychberúci. Toto spracovanie si zaslúži pozornosť a potlesk, pretože jej život rozobral veľmi citlivo a fantasticky. Celé moje detstvo som vyrastala na jej Pippi dlhej pančuje a jej príbehy sú niečím, čo naše detské roky robí ešte krajším a čarovnejším zážitkom. Jej život nebol jednoduchý, no jej charakter ma zaujal. Určite odporúčam.


Before Sunrise
Nuž a posledný film na záver... Zrejme ani nenájdem tie správne slová. Totižto videla som ho už nespočetne veľa krát a aj tak ma vždy dostane svojimi myšlienkami, atmosférou, pointou... skrátka všetkým. Je to jeden z najvýnimočnejších filmov, aké poznám a veľmi si ho cením. Predstavuje pre mňa niečo hlboké, niečo snivé a prirodzene si tieto všetky pocity vždy rada pripomínam, pretože časom my už títo dvaja hrdinovia prirástli k srdcu. Je to film, ktorý by ste si mali pozrieť aspoň raz za život. Mnohí sa v ňom nájdete alebo vám azda niečo pripomenie.

nedeľa 5. apríla 2020

Tvar noci

Originálny názov: The Shape of Night
Autorka: Tess Gerritsen
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2020
Počet strán: 312

Ava Collettová trestá sama seba za jednu nepredstaviteľnú tragédiu. Nakoniec ujde z Bostonu do starého sídla Brodie’s Watch na odľahlom polostrove štátu Maine v nádeji, že tam dokončí knihu, s ktorou sa už trápi celé mesiace. V pustom dome konečne nájde pokoj – no len do chvíle, kým nezačuje divné zvuky. Podľa miestnych klebiet v dome už po desaťročia straší duch kapitána Brodieho. Ava sa raz v noci strhne zo sna a ocitne sa zoči-voči prízraku, až priveľmi hmotnému. Narazí aj na sériu zdanlivo náhodných úmrtí, na ktorých čosi nesedí. Ako si overuje záhadné zmiznutie predchádzajúcej nájomníčky, zisťuje, že vo vzduchu visí desivé tajomstvo, ktoré sa miestni zúfalo snažia utajiť. Avu cez deň zamestnáva vyšetrovanie, v noci zas pravidelné návštevy dávno mŕtveho kapitána. Nie je si ani istá, či sa nezbláznila, jedno však vie určite. Musí odhaliť pravdu, skôr ako vrah znova zaútočí.

...

Táto kniha zožala množstvo rozpoltených názorov, ktoré som mala šancu prečítať si, než som sa pustila do jej čítania. Snažila som sa nebrať ich príliš vážne, pretože názor som si chcela urobiť sama, avšak niektoré hodnotenie boli znepokojivé. Knihu som však začala čítať a nechcelo sa mi im veriť! Bolo to výborné... Príbeh mal nabitú atmosféru, ktorá sa krásne dopĺňala s opismi autorky, ktorá mala výborný štýl písania s talentom udržať si pozornosť čitateľa. Avšak časom som pochopila.

Áno pochopila som prečo sa Tvar noci niektorým ľuďom skrátka nemôže páčiť. V istom bode príbehu začína autorka smerovať svoj dej cestou, ktorú som rozhodne nečakala. Vsunula tam prvky, pri ktorých upustila uzdu svojej fantázie a chvíľami som aj ja otvárala ústa dokorán, nad tým čo vlastne čítam... Má to však háčik. Zvyšok knihy bol natoľko dobrý, že toto som dokázala stráviť. Taktiež sa nejedná o krimi, triler alebo detektívku - je to fikcia, takže aj to bol poľahčujúci faktor prečo mi to neprišlo, až také zlé. Nuž a ako posledné by som na obhajobu povedala to, že či už to prehnané je alebo nie je, autorka píše tak dobre, že vám to dokáže podať tak, aby vás to bavilo.

Tie prehnané prvky, o ktorých sa nemôžem zmieňovať aby som vám neprezradila dej navyše netvoria, až tak veľkú časť príbehu aby som ich považovala za reálny problém. Oveľa podstatnejšie je pre mňa to, že som sa od knižky neraz nedokázala odtrhnúť. Že príbeh vo mne vedel vyvolať napätie, azda aj malý odvar strachu a rôzne iné emócie, ktoré ma nútili čítať ďalej.

Tvar noci je príbeh, ktorý pre mňa obsahuje všetko, čo mám v knihách rada. Staré, osamelé sídlo plné histórie. Ducharina. Kroky a nevysvetliteľné zvuky. Strach a neistota hlavnej hrdinky nad tým, čo vidí a počuje... Jednoducho milujem záhady. Milujem takéto príbehy založené na atmosfére, ktorá funguje.
Takže za seba môžem povedať, že čítanie som si užila nakoľko to len šlo. Niektoré veci sa dali v deji odhadnúť, iné ma prekvapili, avšak knihu hodnotím oveľa pozitívnejšie, než by som čakala po niektorých jej hodnoteniach. Skvele som pri nej prišla na iné myšlienky a pokiaľ ste taktiež milovníkmi opustených, starých domov a duchárskych historiek, tak toto je pre vás to pravé :)!


Moje hodnotenie:

pondelok 30. marca 2020

Prekrásne Slnečnice | Pretože každý z nás raz miloval...

Originálny názov: Tin Man
Autorka: Sarah Winman
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: ODEON
Rok vydania: 2020
Počet strán: 216

Ellis a Michael sa prvý raz stretnú, keď majú dvanásť. Ich neveselé zoznámenie prerastie do hlbokého priateľstva. Preháňajú sa na bicykloch po oxfordských uliciach, učia sa plávať, objavujú poéziu a spoločne čelia Ellisovmu neľútostnému otcovi. Spoznávajú svetlé aj tienisté stránky života.
Jedného dňa ich blízky vzťah nadobudne nový, chúlostivý rozmer. Z chlapcov sa stanú muži.
O desať rokov je však Ellis ženatý s Annie a po Michaelovi niet ani stopy. Kam sa podelo celé jedno desaťročie? A čo sa medzitým stalo?
Bol by to príbeh o láske, keby to dopadlo inak. Ibaže všetko sa zmenilo... Alebo sa v skutočnosti nezmenilo nič? A tak to predsa len bude príbeh o láske. O láske vo všetkých jej podobách.

Román Slnečnice je obrazom dvoch ľudských životov, ktoré by sa naplnili, keby im okolnosti priali, keby boli spoločenské, kultúrne a rodinné pomery iné. Je to poetické, nádherne zdržanlivé rozprávanie o láske a osamelosti. Aj o žiali z bolestnej straty blízkych, znásobenom márnymi telesnými aj umeleckými túžbami, no najmä nenaplnenými túžbami srdca.

...

Láska môže mať rôzne podoby. Milujeme svoje rodiny, spomienky, cudzincov na ktorých len narazíme, či milencov a priateľov. Každý druh lásky sa nás dotýka rôznymi spôsobmi. Občas ľúbime aj keď by sme nemali. Niekedy sa popálime, raníme sa alebo zažívame šťastie, v ktoré sme hádam ani neverili. Niektorí ľudia nám dávajú slobodu, iní nás naopak túžia vlastniť. S niektorými cítime voľnosť a v niektorých nachádzame domov, v ktorom chceme v bezpečí zotrvať. Občas sa cítime ohrození a vystrašení a inokedy nám dáva láska odvahu. Nech je však akákoľvek, každý človek nám ostane naveky v pamäti. Nie každý pri nás zotrvá, avšak každý nás niečo naučí.

Priateľstvo je veľmi zvláštny druh lásky, ktoré sa nás vie dotknúť veľmi citlivo. Ellis a Michael boli nerozlučnými priateľmi od svojho detstva. Život sa však rýchlo mení, no čas na chvíľu dokážeme zastaviť spomienkami. V tom spočíva rozprávanie tejto knihy. Ellis po veľkej strate spomína na začiatky, ktoré boli obrovským darom a osudom, pretože v nich sa život začal odvíjať a prepletať. Od jeho detstva a stretnutia sa s Michaelom, až po postupné dospievanie a hľadanie si miesta v spoločnosti sa jedná o veľmi citlivé a jemné životné putovanie, ktoré môžeme pomaly sledovať.

Človek v sebe dokáže uniesť veľa viny a azda ešte viacej hanby. Sklamanie z toho, že nenapĺňa normy a strach z toho, že jeho odlišnosť bude odhalená. Všetci však prežívame pocity inak. Aj spomínaní dvaja priatelia boli veľmi odlišní, i tak si však našli spoločnú reč, v ktorej si vytvorili priestor na to, aby obaja boli najlepšou verziou seba samých. Dávali si pocit istoty a toho, že ani jeden z nich nie je sám.

Autorka sa ukázala ako veľmi talentovaná umelkyňa. Krása v jej slovách mi neraz na malé chvíľky vyrazila dych. Edície kníh Odeon sú vždy niečím výnimočné, no Slnečnice sú ten typ príbehu, ktorý nemožno označiť. Má svoj vlastný svet a hodnotu... 
Neviem, čo som spočiatku očakávala, no takýto krásny zážitok to nebol. Medzi stránkami je doslova ukrytá láska. V každom jednom smere nimi preniká. 

Minulosť sa strieda s budúcnosťou. Drobné útržky spolu súvisia a najmä ľudskosť a komplikovanosť našich charakterov je tu vykreslená nádherne. Slová sa nedajú vziať nazad a predsa ich niekedy vyslovíme. Činy o nás veľa prehovoria a predsa občas nekonáme správne. O tom všetkom táto kniha je. Akí sme nedokonalí a schopní milovať. A zároveň dávať najavo lásku a neľúbiť.

Je to jedna z najkrajších kníh, akú som za posledný čas čítala. Autorka ma jednoducho dostala. Príbeh ma pohladil a jeho čítanie bolo úžasným zážitkom, za ktorý som vďačná. Azda aj začiatok pôsobí trochu klamlivo, chvíľami mi prišiel chladný a málovravný, no potom sa vašim očiam príbeh otvorí a nastane ten správny nával momentov a pocitov, ktoré vám dokáže poskytnúť. Verím, že mnohí si čítanie Slnečníc užijú rovnako ako ja, a že ich skrytú krásu veľmi rýchlo odhalia každým jedným zmyslom. Pretože takíto sme my ľudia. S hrdinami príbehu máme veľa spoločného...


Moje hodnotenie:

pondelok 23. marca 2020

Malé ženy | Prečo ich potrebujete k životu?

Originálny názov: Little Women
Autorka: Louisa May Alcott
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2020
Počet strán: 600

Dievčenské roky. Mladosť. 
Hovorí sa, že práve naše roky mladosti nám najväčšmi utkvú v pamäti, ruka v ruke s pocitom, že nám patrí celý svet. Veríme v naše sny, túžby, sme odhodlaní a plní síl ísť si za svojim. Mnohému sa učíme, spoznávame život v inom svetle, než sme ho poznali doteraz a spoznávame lásku. 
Štyri sestry Meg, Jo, Beth a Amy spoločne dospievajú v ich domove, žijúc spolu s ich láskavou mamou, kde spoločne čakajú na návrat svojho otca, ktorý odišiel bojovať do občianskej vojny. Neraz prechádzajú neľahkou situáciou, pociťujú chudobu, či nedostatok, no spoločne prekonávajú všetky nástrahy života a nech sa stane čokoľvek, vždy držia spolu. 

Všetky štyri sestry sú ako štyri ročné obdobia... Odlišné. Najstaršia Meg je romantická duša. Jo je neskrotná, bláznivá, tvorivá a nadšená pre každú jednu stránku života. Večne sa snaží poraziť svoje zlé vlastnosti, no jej povaha je veľmi výrazná a bojovná. Je to však beznádejný dobrodruh, ktorého večne nájdete s knihou v ruke alebo s perom na papieri. Mladšia Beth je veľmi jemná a láskavá. Zo sestier je možno najmenej výrazná, no ich rodinu drží pokope. Amy má rada pozornosť, vie byť zlá, vie byť láskavá, no spoločne v sebe ako celok ožívajú len tie najlepšie vlastnosti.


Každé dievča sa môže nájsť v jednej z hrdiniek tohto legendárneho románu. Ja si dodnes pamätám, akú spriaznenú dušu som našla v Jo a ako sme si navzájom rozumeli v problémoch, ktoré nás trápili. Veľmi dobre som rozumela tomu, ako sa snažila bojovať so stránkami svojej povahy v snahe byť lepšou. Ako tvorila a dychtila po knihách. Veľmi som ju obdivovala, pretože vždy sa o každého starala a preberala na seba veľkú zodpovednosť, bez toho aby to od nej niekto žiadal.

Tento príbeh je výnimočný, pretože sa v ňom ukrýva množstvo lásky, dobroty, nezištnosti a ľudskosti. Ak narazíte na príbeh Malých žien v období kedy dospievate, je to asi tá najkrajšia vec, ktorá sa vám môže stať, pretože práve ony vyjadrujú hodnoty, na ktoré už žiaľ občas zabúdame.
Neraz som sa túžila ocitnúť v ich láskavom domove a pridať sa k ich dobrodružstvám. Keď som bola mladšia, vždy som snívala, že svoj život som mala prežiť v inej dobe a svoje predstavy som smerovala ku silným (neskôr už) ženám, akými sú spomínané štyri sestry. Alebo aj k Anne zo Zeleného domu. Toto všetko sú príbehy, ktoré vám dokážu zmeniť život, pretože sa vás dotknú až v tom najhlbšom vnútri vášho bytia. Niečo krásne vo vás prebudia a ja som vždy dojatá a vďačná, že som s týmito príbehmi mohla v istom období rásť.


Predstavujú pre mňa všetko krásne. Veľmi sa preto teším, že Ikar vydal kompletné vydanie, ktoré nám ukazuje aj neskorší osud sestier. Môžeme sledovať ich silu, ich lásku, ich pevný charakter a zároveň cit. Ak sa z niečoho možno inšpirovať, tak toho je vhodný okamih a zdroj. 

Je pre mňa ťažké zhodnotiť to bez emócií a odosobnene. Až príliš hlboko mám k Malým ženám vytvorený vzťah. A neraz sa mi už potvrdilo, že na skvelé knižky sa slová hľadajú oveľa ťažšie, než na tie, ktorými len preletíme. Nuž a v tomto prípade sa jedná o knihu, ktorá ma sprevádza celým mojim životom. Každému ju však môžem len a len odporúčať. A nezabudnite, že týmto sa príbeh nekončí. V ďalších dieloch: Malí muži, Veľkí muži sa osudy sestier rozvíjajú ešte väčšmi, nuž a zážitok je tam zaručene krásny, ako aj v predchádzajúcom prípade! Ikar vydal prekrásne vydanie, ktoré je radosť mať na poličke. Preto im ďakujem a veľmi sa teším z každého z vás, čo príbeh dobre pozná alebo sa len chystá doňho ponoriť... Verím, že každý z vás v ňom nájde dôvod zaľúbiť sa do diela, ktoré si vďaka autorke môžeme uchovať a zapamätať na celý svoj život.


Moje hodnotenie:

sobota 21. marca 2020

Február v knihách

Ahojte!
Dni sú teraz pomalé, splývajú jeden do druhého a ja pomaly ale isto chytám niečo, čo sa mi teraz vôbec nehodí - tvorivú krízu. Paradoxne, keď mám dostatok času tvoriť a kedy môžem venovať dostatok času tomu, čomu chcem... akosi to nejde.
Dobrým liekom však vždy býva, keď si pokojne sadnem a prečítam si svoje staré články, či recenzie. Len tak si zaspomínam. Väčšinou mi to aj zlepší náladu, aj mám chuť čítať alebo mi v mysli skrsne nový nápad.

Tentoraz som narazila na články, ktoré som zvykla písať dávnejšie a v ktorých som vždy zhrnula prečítané knihy za mesiac. Vždy to boli moje obľúbené chvíľky a veľmi som sa ich písaniu tešila. Cítila som, že možno by nebolo na škodu sa k nim opäť vrátiť a dovoliť im uzrieť svetlo sveta :).

Vo februári sa mi podarilo prečítať len tri knihy, ktorými boli:

  1. Dcéra šťasteny - Isabel Allende
  2. Klub nenapraviteľných optimistov - Jean-Michel Guenassia
  3. Zákon príťažlivosti - Katarína Kuniková

I tak sa tu ale nachádzajú tituly, ktoré mi vynahradili tisícky kníh. Podarilo sa im to ich výnimočnosťou a možno aj spomienkami, ktoré sa mi k nim viažu. Tak to poďme pekne zhrnúť :).

Milé prekvapenie 
Zákon príťažlivosti
Ja osobne veľmi romány pre ženy nevyhľadávam, najmä keď sa jedná o tie súčasné, avšak v tomto prípade som to riskla. Spočiatku som bola mierne skeptická, avšak už čoskoro ma kniha veľmi príjemne prekvapila a skvele som sa bavila. Autorka mala skvelý, ľahký štýl písania, ktorý si vedel udržať moju pozornosť. Hlavná hrdinka bola sympatická a hlavne príbeh sa mi akosi nenápadne dostal rovno pod kožu. Je to čítanie, ktoré je ideálne na oddych, skvele pri ňom prídete na iné myšlienky, ale v prvom rade má aj hlavu a pätu a určite by som ho zaradila medzi tie kvalitné a lepšie romány. Myslím si, že od autorky to nebude posledná vydaná knižka a že má predpoklady na to, aby sme sa dočkali viac podobných príbehov, pretože evidentne talent má :). 
Myslím si, že môj prvý dojem oklamala aj obálka, ktorá vyzerá ako typický erotický román, ale táto kniha bola výnimočnejšia, než len to.

Výnimočná kniha plná fantázie
Dcéra šťasteny 
Táto kniha má v mojom srdci také špeciálne miesto, pretože je to príbeh, ktorý ma sprevádzal na ceste do Porta. Spája sa mi s večerami, kedy som popíjala horúcu kávu, sedela s cudzincami, usmievala sa na seba s baristami a cítila sa strašne živá a šťastná v tom zhluku neznáma a večerných zvukov. Veľmi živo mi to pripomína, ale ani zďaleka ju nemám rada len skrz tento dôvod. Príbeh bol skvelý! Naozaj, naozaj skvelý... Od autorky som čítala Dom duchov a toto bola druhá kniha po ktorej som s odstupom času siahla. Nesklamala :). Výborná, výborná... Vďaka Isabel som sa naučila milovať magický realizmus a ukázala mi fantáziu, o ktorej som ani netušila, že je možná. Jej nápady ma vždy úprimne nadchnú, atmosféra jej príbehov sa zväčša ani nedá opísať a ja sa už úprimne teším, keď si prečítam ďalšie jej knihy, o čom vôbec nepochybujem.

Geniálne dielo, geniálny zážitok
Klub nenapraviteľných optimistov
Pred touto knihou sa skláňam. Nechcem preháňať, ale Klub nenapraviteľných optimistov je nie len geniálne dielo, ale patrí aj k najlepším knihám, aké som za posledný čas čítala. Vlastne povedzme si úprimne, patrí k tej priečke najlepších kníh za celý môj život. Spolu s titulmi ako Nočný vlak do Lisabonu, či dielami Thomasa Hardyho sa mi umiestil rovno do duše.
Autor vytvoril fantastický príbeh, ktorý sa postupne rozvíja, rozpína a poskytuje niečo, čo hádam ani nedokážem vyjadriť. Na prvý pohľad je to len obyčajný román, jeho popisom by ste ani na nič veľké neprišli. Ale je to skrátka fantastické! Som úprimne nadšená z každého jedného úseku, vety, slovíčka a pasáže. Geniálne postavy, geniálne príbehy, geniálne dejové línie, minulosť, prítomnosť... Skrátka je to kniha, ktorá za prečítanie stojí. Nie som si istá, či sadne každému, no verím, že mnohí si ju užijú rovnako, ak nie viac.



streda 18. marca 2020

Keď zhasnú svetlá

Originálny názov: When the Lights Go Out
Autorka: Mary Kubica
Vydavateľstvo: Slovenský Spisovateľ
Rok vydania: 2020
Počet strán: 280

Insomnia jej vzala spánok.
Teraz jej chce vziať aj rozum.
Jessie Sloanová je unavená. Po smrti svojej matky celé noci nespí. Tabletky nezaberajú, jediný raz, čo vďaka nim zaspala, zmeškala mamine posledné chvíle...
Zopár prebdetých nocí čoskoro prerastie do ťažkej insomnie, ktorá si postupne vyberá svoju daň: krvou podliate oči, zábudlivosť, záchvaty smiechu a čo je oveľa horšie, Jessie začína vidieť veci, ktoré neexistujú.
Jedna vec je však až príliš skutočná - podľa sociálky Jessie Sloanová nejestvuje. Je to iba nejaká administratívna chyba, alebo sa deje niečo oveľa zlovestnejšie?
Podarí sa Jessie prísť na to, kto v skutočnosti je, kým nebude neskoro?

...

Mnohí z vás už zrejme mali tú česť s autorkou, ktorej meno ani mne doteraz nebolo neznáme - čo sa však o jej písaní nedalo povedať. Veľakrát som jej predošlú knihu zazrela v kníhkupectve, či počula o nej na internete. O jej čítaní som ani neuvažovala, no napokon si ma jej najnovšia knižka našla sama. Ako sa mi páčila?

Román, Keď zhasnú svetlá, je skutočne napínavý a plný nejasností, tak ako je aj opísaný. Autorka v ňom rozbieha zápletku, ktorá sa vám javí ako veľmi predvídateľná, aspoň po krátkom čase vo vás budí tento dojem, avšak je to naozaj také jednoduché? Nuž, nie je. Myslíte si, že viete o čom v príbehu pôjde. Zápletku máte v hlave vykreslenú a aj keď si neviete vysvetliť isté detaily a udalosti, ktoré sa v deji odohrávajú, tušíte že podstatný základ máte v malíčku. Aj keď bola kniha veľmi napínavá a niektoré jej scény som musela prečítať až do samého konca, aby som vedela, čo sa udeje... niečo mi na tom nesedelo. Autorka písala dobre, ale žeby až tak nenáročne opísala problematiku? Žeby tá zápletka bola taká jasná? Nie, nie.

Koniec mi vytrel zrak. Táto kniha mi dala doslova facku, ale zaslúžene. Neraz som sa sebavedomo dívala na jej stránky a cítila sa nad vecou, že viem o čo pôjde. Nemala som tušenie...


Záver bol absolútne nečakaný, výrazný, skvelý a prekvapivý. Čakala som čokoľvek. Skutočne čokoľvek by mi napadlo, ale to, čo mi autorka ponúkla veru nikdy.
Ostala som uprostred noci sedieť s otvorenými ústami dokorán, myšlienky mi začali víriť hlavou a zároveň som cítila spokojnosť, pretože Mary Kubica ma dostala. Áno, podarilo sa jej so mnou, ale aj s každým jedným čitateľom zahrať si hru, ktorej pravidlá poznala len ona.

Čo sa týka samotnej knižky, tak sa čítala veľmi dobre. Dej príjemne ubieha a s hrdinkou sa veľmi rýchlo dokážete "skamarátiť", aj keď je jej situácia nezvyčajná a náročná. Pre každého z nás je spánok samozrejmosťou, či už sa jedná len o krátke zdriemnutie alebo zdravý oddych. Jessica však prežívala celé dni bez kratučkej prestávky, bez kúsku odpočinku a tak bol dej veľmi hmlistý, plný zvláštnych výjavov a realita od predstáv sa napokon oddeľovala veľmi ťažko. Všetko však bolo výborné. Nevedela som si dať rady s tým, čomu veriť. Či sa veci, ktoré vidí naozaj dejú alebo je to len výplod jej unavenej a zmätenej mysli. Atmosféru to dopĺňalo na výbornú.

Dej sa inak delí na dve časti a to na prítomnosť - Jessica. A minulosť, ktorá sa skladá zo zápiskov z denníčku jej matky Eden. Neraz sa tam odohrávajú kľúčové veci, ktoré vám napohľad dávajú nápoveď a kľúč k riešeniu, no evidentne je autorka zdatnejšia, než som na moju hanbu očakávala.

Zhrnula by som to tak, že román bol pre mňa príjemným prekvapením, od ktorého som v podstate nič nečakala, no napokon mi ponúkol viac, než by som mohla dúfať. Jeho prečítanie vám odporúčam a najmä sa oplatí potrápiť nad tým, ako skvele vás autorka oklame a pohrá sa s vami. Kniha vyšla len včera a vy si ju môžete objednať z pohodlia domova :)!


Moje hodnotenie:

piatok 28. februára 2020

Porto, Portugalsko | Moja prvá sólo cesta?


Vedela som.
Vedela som, že jedného dňa príde ten okamih, kedy sa bez hlbšieho rozmýšľania rozhodnem, kúpim si letenky, pobalím si batoh a vyrazím do sveta celkom sama. Tešila som sa na tú chvíľu celým svojim bytím, pretože malo to byť začiatkom niečoho, čo bude väčšie, než ja. Čo sa stane zmyslom môjho života a spôsobom, akým ho prežijem. Pretože takto si svoj život predstavujem... na cestách. 
Chcem objavovať miesta, spoznávať ľudí, pochopiť kultúry a stať sa súčasťou toho, čo nazývame svet :). Naozaj túžim vidieť veci, ktoré sú pre nás nedosiahnuteľné, ktoré vnímame iba ako vysnívané, ako pekné na cudzích videách a príliš nedostupné, pre našu realitu. Všetko chcem objaviť. Všetko, čo je možné, aj nemožné.
A toto mal byť začiatok. Začiatok všetkého...

Rodičom som oznámila, že o odchádzam do Portugalska. Ich prvá otázka bola, "A s kým?", nuž keď si vypočuli odpoveď "sama", ani jeden z nich nebol rád. Veľa sme sa rozprávali, veľa sa pohnevali, ale vedela som, že nič na svete nezmení moje rozhodnutie. Oni to napokon pochopili tiež a tak mi dali to najvzácnejšie na svete - ich podporu.
Uvedomili sme si niečo podstatné a to, že aj oni vedeli, že svoj život chcem prežiť takýmto spôsobom. Byť na cestách a to väčšinu času na vlastnú päsť a sama... Jedná sa len o to, že to vnímali ako otázku budúcnosti. Niečo vzdialené, ibaže kedy je ten správny čas? Vy viete, že na nič ako správny čas neverím, a tak som im vysvetlila, že raz by to prišlo tak, či tak a ono to prichádza teraz.

A tak som v Bratislave nasadla na autobus do Viedne. Rozlúčila sa s rodinou, nastúpila do lietadla a vystúpila som v krajine, ktorá mi bola cudzia a neznáma. V Portugalsku.

Doteraz som bola vždy v aspoň anglicky hovoriacich krajinách, takže toto bola pre mňa ďalšia zmena a výzva, ktorú som potrebovala prekonať. Nemal mi kto pomôcť, ani kto poradiť, čiže jediné na čo som sa spoliehala boli Google Maps v mojom mobile, ktorý som prvé momenty zvierala ako o dušu. No aj tak musím priznať, že som nemala strach. Nebála som sa tej samoty, ani toho, že som niekde kde to nepoznám, ďaleko od domovu. Koniec koncov? Čo sa mi mohlo stať? Niekto si vie predstaviť zrejme veľa zlých vecí, no ja som vedela, že mi nehrozí žiadne úmrtie, žiadne ohrozenie na živote, takže o nič nešlo - vždy sa dá vynájsť.

Jedinou náročnou vecou za celý pobyt pre mňa bolo prepraviť sa z letiska Francisco Sá Carneiro Airport, na moje ubytovanie, ktoré som si tradične rezervovala cez Airbnb. S menším omeškaním, avšak úspešne som tam dorazila, takže napokon bolo všetko v poriadku a mohla som si začať užívať pocit, že som to zvládla a som tam.


Ťažko sa mi to vysvetľuje, ale s Portom som sa úprimne zžila. Netuším, akým spôsobom, ani kedy presne sa tá náhla zmena stala, no už po pár hodinách som sa po meste poľahky orientovala bez navigačky, máp, poznala som dopravu, autobusmi som cestovala na istotu a všetko mi bolo zvláštnym spôsobom známe. Ak som aj niečo nevidela, tie miesta si ma nachádzali samé a tak som pri potulkách našla väčšinu turistických atrakcií, ktoré mi chýbali "do zoznamu". Neustále som niečo objavovala, skúmala, prezerala a bolo to úžasné. Neviem, kedy naposledy som sa cítila, tak veľmi nažive.

Pretože krásou cestovania v sólo štýle je aj to, že máte čas. V týchto chvíľach, kedy ste len na nejakom krásnom mieste, sedíte na múriku alebo sa obzeráte okolo seba... vtedy je čas naozaj len relatívnym pojmom. Je len na vás, či tam budete sedieť hodinu, dve, či si celý deň budete prezerať vlny mora alebo budete pol dňa sedieť v kaviarni. Máte všetok čas sveta. Na ničom nezáleží. Nič vás neťaží a vy po veľmi dlhej dobe žijete život taký, akým by mal byť vždy - pokojný.

Takéto cestovanie nie je len o nachádzaní nových miest, ale dovolím si tvrdiť, že je to aj o nachádzaní niečoho vo vašom vnútri. Pri strácaní a nachádzaní sa, v krízových situáciách alebo aj v tých pokojných a krásnych - niečo podstatné sa vo vás láme, otvára a spoznávate lepšie samého seba. Vytvárate si so sebou vzťah, ktorý je pre život nutný a ktorý vám v bežnýnch dňoch niekedy nepríde taký dôležitý, ako keď sa odrazu cítite byť v kontakte a prepojení so sebou a vlastne aj so všetkým.

Svet sa vám otvára, svojim spôsobom sa vám otvára aj srdce a vy cítite, že tento život ľúbite. Že máte radi všetko naokolo a cítite sa byť súčasťou. Cítite sa byť tým miestom, cítite, že máte niečo spoločné s tými ľuďmí, v istých situáciách viete, že ste presne tam kde máte byť...
Nuž a takéto to je. Cestovať osamote.

Dokázala by som vám celé hodiny hovoriť o zážitkoch a pocitoch, ktoré som tam prežila. O dňoch zaliatych slnkom, kŕmení čajok, pouličným umelcoch a náhodných objavoch. O večerných cestách domov a o ľuďoch, ktorý sa ma dotkli, len tým, že sú. Áno dokázala by som vám o tom hovoriť celé veky... No myslím, že aj tieto slová stačia k tomu, aby ste chápali, že som tam našla šťastie, ktoré som hladala a pokoj, po ktorom som túžila. Väčšmi som pochopila svoje vnútro, povahu a potreby, ktoré skutočne nespočívajú v spoločenských normách, ale v živote dobrodružnom a nestálom. 

Vyznie to hrozne. Vyznie to príšerne a naozaj nechcem aby ste si o mne mysleli niečo zlé, alebo si mysleli, že to takto chcem. Nie to nie... Ale uvedomila som si jednu veľmi podstatnú vec.
Ako som tam prežívala všetky tie pocity a dojmy a mala som čas skutočne voľne premýšľať... uvedomila som si, že ak by som mala na výber a môj život by sa mal skončiť na takýchto cestách. Že by som nedajbože mala umrieť mladá skrz nejaké nešťastie alebo bytím v nesprávny čas, na nesprávnom mieste, nuž tak by som tak popravde umrela radšej, než keby zomriem síce stará, síce v bezpečí, ale s pocitom, že som ani nežila.
Toto pochopí málokto, ale viete... Tak veľmi veľa ľudí sa bojí o svoj život. Boja sa, že ich lietadlo spadne. Že vo svete sú teroristi. Že svet je hrozné a nebezpečné miesto, až ani nevidia jeho krásy. Jeho dobro. Jeho lásku. Nevidia, čo všetko nám môže svet dať a nie vziať. Čo všetko môžeme dať svetu my. Radšej by som riskovala a odišla s pocitom, že som prežila svoj život, ako som chcela, než žeby som ani nebola, necítila, neradovala sa a strávila svoj život v strachu. Zrejme na to už v dnešnej dobe nekladieme taký veľký dôraz, ale koniec koncov sloboda je jedna z napodstatnejších vecí, ktoré máme. Sloboda bytia, sloboda myslenia, sloboda rozhodnutí... Nedokážem žiť, ako človek uväznení realitou. Žiť zo dňa na deň, spĺňať očakávania iných, vziať si hypotéku, vyštudovať... Chcem žiť v slobode. Každý by mal.

Pokiaľ ste sa aspoň raz zamysleli nad tým, že by vás takéto cestovanie lákalo. Že by ste sa na nejakom mieste chceli ocitnúť sami a láka vás to do sveta... Choďte do toho. Nebojte sa a robte všetko, čo vám vaše srdce káže a čo VÁM príde, ako správny spôsob žitia. Verte mi, že sa nemusíte báť. Jediné, čo by vás malo desiť je to, že to nikdy neskúsite.

A čo sa týka miest a mesta Porta. Nebojte sa, toto nie je posledný článok. Napíšem vám taký, v ktorom zhrniem všetky známe miesta. Pridám viac fotiek.
Avšak tento je venovaný len a len tomu, aký pocit to bol - vrhnúť sa do niečoho, čo bolo neznáme a vzdialené. 

Celkovo uvažujem, že na blog začnem pridávať tipy a nejaké rady v rámci cestovania. Mám v hlave aktuálne veľmi veľa plánov a nápadov, takže keď konečne zmaturujem, máme sa na čo tešiť. Ja na obdobie tvorenia a vy na všetky výsledky ♥. Majte sa krásne!