nedeľa, 30. marca 2014

Čo týždeň dal 2

Pondelok :
Čoraz viac sa mi prejavuje a vracia moja závislosť na kakauku.. Ale ono je to úžasný pocit, keď prídete domov vymrznutí a dáte si také horúce sladké kakauko :3.

  Rozmýšľala som a napadlo ma že chcem originálnu záložku. Tak som sa pustila do toho a spravila som Mimoňskú. Aj vy milujete Mimoňov ? Oni sú tak zlatý :D

Utorok :
V škole sme sa učili iba tri hodiny... Potom sme šli do nejakého múzea... No bolo to o ničom. Boli tam štyri miestnosti, z toho dve boli prázdne. Ale táto figurína, ona bola hrozná. A keby ste videli zblízka tú tvár, to bolo ako z hororu :D.

V autobuse bolo zaujímavo. Bol tam  nejaký agresívny dedko, ktorý začal metať mojím spolužiakom, na celý autobus začal vykrikovať je*em ti hrobára. Potom si sadol a začal nadávať našemu triednemu, že aký učiteľ taký žiak.. Učiteľ mu začal hovoriť, že veď aj oni boli v našom veku rovnaký a ten dedko mu hlasno prejavil názor "Ale pi*u". Asi si viete predstaviť tie záchvaty smiechu :D.


To iba ja viem urobiť takýto zmätok pri učení :D.

Drvím sa matiku.. Ako viem toto učivo, idem na istotu, ale aj tak som neodolala urobiť ťahák.. keby niečo. :D

Konečne sa idem pustiť do Zlodejky kníh. Teším sa :3 :).

Streda :
Dneska mi odpovedalo vydavateľstvo. Ja sa tak teším. Súhlasili so spoluprácou. Je to moja prvá spolupráca :).

Sa ráno zobudím a tieto dve mŕtvolky spali pri mne.. Oni sú také zlaté keď spia :3.

Po škole taký super oddych.. Len ja, Zlodejka kníh, Mimoňská záložka a Nutella :3.

Štvrtok :
Toto vie fakt naštvať !! Ten pocit keď sa vám stratí tá kravina zo slúchatiek... -,-

Piatok :
Dnes som asi po sto rokoch vyvenčila moju Mišu.. Ona je tááák zlatá :3.

Ale dnes som taká bez nálady, neviem niekedy na mňa príde smutok...

Keď som smutná, alebo tak... Mám aj iný únik z reality než len knihy.. viete čo ? HUDBU !! Často počúvam Kaliho. Volám to Kaliho terapia, alebo chvíľka s Kalim :).

Písali sme opravnú z matiky... Aj tak mám dvojku. Nevadí, som k celku spokojná :)..

Posledné dni ma riadne pohltila Zlodejka kníh.. Je to smutná, ale prekrásna kniha.

Sobota :
Dnes bolo vonku krásne. Zobrali sme havov a šli sa prejsť (na foto je len jeden - Moly)

Dnes som dočítala Zlodejku kníh. Tá kniha vo mne niečo zanechala, po jej prečítaní sa vo mne niečo pohlo. Chcem vám aspoň trocha ukázať čo so mnou kniha urobila. Ukazujem vám zápisok do svojho denníka. Písala som to krátko po prečítaní. Je to silná kniha...

Našla som úžasnú pesničku.. :3

Vrátila som sa k Edovi Sheerenovi a našla som jednu geniálnu pesničku :).

Dnes som napísala vydavateľstvu o jednorázovú spoluprácu.. Dúfam, že to vyjde :).

Nedeľa :
Ráno som sa zobudila a začala som si fotiť oko, doteraz nechápem čo ma to napadlo. Pripomína mi to vetu s Forresta Gumpa "Všichni občas deláme věci co tak úplne nedávají zmysl". Omlúvam sa ak je vo vete chyba..

Pustila som sa do Ukradnutých snov.. Viem je to bez obalu, mám vo zvyku vyzliekať knihy keď ich čítam aby sa nezničil obal :D.

Najprv mi kniha dosť vadila. Váhala som či ju idem čítať a dosť mi liezla na nervy hlavná hrdinka, no už som sa do toho dostala zamilovala som si to :).

Dnes som mala riadny zmätok. Nevedela som sa rozhodnúť čo urobiť. V škole máme literárnu súťaž.. téma je úplne úžasná a viem, že keby som si sadla, chytila pero a papier mám to hneď napísané, no vôbec sa mi do toho nechcelo, nie že z lenivosti, ale nejak ma prestala lákať tá súťaž.. Rozhodla som sa, že sa do nej nezapojím..

Dnes som myslela že zabijem moje psy. Viete čo mi spravili ? Bola som s nimi von.. A oni začali.. no veď viete čo, rovno pred mestskými policajtmi (ja samozrejme bez sáčku). Tí ma zastavili, ale napodiv si zrejme nevšimli aktivitu môjho psa. Chceli známky. Tie som ako naschvál nemala pri sebe. Pýtali sa ma koľko mám rokov, atď.. Našťastie mi zrejme z nebies poslali nejakú naštvatú pani, ktorá začala riešiť svoj problém proti jednému pánovi. Ja som mohla v pokoji odísť s upozornením, že ich mám nosiť pri sebe (známky).

Dúfam, že som vás aspoň trocha preniesla do svojho týždňa, ktorý podľa mňa nebol moc zaujímavý, ale tak nevadí :D. Budúci týždeň bude úžasný :3 :)...

sobota, 29. marca 2014

Zlodejka kníh / Markus Zusak

Zlodejka kníh

O knihe :
Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

Moje pocity :
Ani neviem čo mám povedať.. Je ťažké vyjadriť slovami pocity z tejto knihy. Slová...

Z počiatku som mala veľmi zmiešané pocity z tejto knihy. Priznávam, že najprv som videla film. Nevedela som odolať, keď ho dávali v kinách. Pamätám si, že sa mi to veľmi páčilo a vtedy som si povedala, že musím mať knihu. Šla som do mesta, chcela som ju kúpiť v obľúbenom kníhkupectve, no tam bola vypredaná. Vonku boli mínusové teploty, ale mne to bolo jedno. Povedala som si, že ju kúpim, tak som šla do toho na sto percent. Šla som do asi najpredraženejšieho kníhkupectva, dala som za knihu 13,90€. Úprimne bolo mi to jedno. Dlho som sa netešila z niečoho, tak ako vtedy. Ten pocit držať ju v rukách.. Mala som chuť sa do nej ihneď pustiť, no kvôli častým návštevám knižnice som nemala šancu to stihnúť. Nedávno som konečne odolala, všetky knihy vrátila a pustila sa do Zlodejky kníh.

Pustila som sa do toho a ako vravím mala som veľmi zvláštne pocity. Štýl písania bol úplne iný ako v iných knihách. Verím, že so mnou súhlasíte. S takýmto písaním som sa ešte nestrela.. a takisto ani z rozprávačom. Rozprávač bola Smrť. Viem, mnohý si zrejme pomyslíte, že je to morbídne, alebo o ničom. Mýlite sa ! Budete sa čudovať, ale aj Smrť má zmysel pre humor. Pri tejto knihe sa dá naozaj porozmýšľať o živote.. o tom, koľko toho človek zvládne.. Pre mňa je to určite silná kniha s veľkým posolstvom a myšlienkou..

Ak vám to nebude vadiť.. rada by som vám zverejnila úryvok z môjho denníku. Napísala som ho chvíľu po dočítaní tejto knihy.. :
Práve som dočítala...
Ešte stále cítim kvapôčky sĺz na mojich lícach. Je to prvá kniha čo ma rozplakala. Rudy, Liesel, Max.. Títo ľudia, ktorý sú pre mňa skutočný ako hociktorý človek na ulici... Zanechali vo mne stopu. Tá stopa nikdy nezmizne. Do konca života ju budem cítiť a budem počuť vetu Smrti "Mátajú ma ľudia".
Dúfam, že vám nevadí tento príspevok, ale ja som ho sem potrebovala prispieť. Chcem aby ste cítili to čo ja... Áno, kniha vo mne zanechala stopu a ja viem, že ju budem zo sebou nosiť po zbytok svojho života. Nikdy sa jej nezbavím. Budem počuť vety, šum stránok.. Všetko v tej knihe sa mi zdá byť živé a skutočné.

Postavy...
Liesel. Liesel je dievča, ktoré si v živote prešla veľmi ťažkými situáciami. Život sa s ňou nehral, preto sa ona hrala s ním. Je to moja obľúbená postava. Je odvážna, vie byť aj vážna, je citlivá a preciťuje lásku ku knihám. Max.. Môžem vám povedať, že Max patrí medzi moje najobľúbenejšie postavy. Hneď ako som ho videla na plátne kina, som si ho zamilovala. Je múdry a citlivý. V knihe som sa pohla dostať k nemu ešte bližšie. Hans H... Hansa zbožňujem. Jeho nežná láska ma vedela v mnoho krát dojať. Rosa.. Rosu mám
rada. Pod jej vrstvou plnou hnevu, kriku a zlosti je láskavá osoba. Vedela som, že Liesel nadovšetko ľúbila, aj keď to nedávala najavo. Rudy.. Rudyho zbožňujem.. Hlavne on bol dôvod mojich prvých sĺz. Chlapec s večne citrónovo žltými vlasmi. Smrť.. Zrejme mnohý z vám Smrť ani len nepokladala za postavu.. Pre mňa zohrala dôležitú úlohu. Budete sa čudovať, no mne táto záhada zvaná Smrť sympatizovala. Vyslobodzovala duše ľudí, odpútavala ich od utrpenia a doprala im večný oddych. Všetko z láskou a nehou. Aj cez všetky hrôzy čo smrť videla, vedela mať zmysel pre humor.

Pamätám si ako som čítala koniec. Po líciach mi stekali slzy. Čítala som a čítala.. V očiach som mala čoraz viac sĺz, pomaly som cez ne ani nevidela. Jediné čo som mohla urobiť bolo neprestávať čítať (pri tejto knihe som mala často problém odtrhnúť sa). Viem, že moje slzy začali Rudym a skončili poslednou stranou.

Na túto knihu nikdy nezabudnem. Viem, že sa k nej ešte vrátim a zvítam sa s ňou ako so starou priateľkou. Túto knihu by si mal prečítať každý jeden človek na svete. Je v nej viac ako pár slov...

Moje hodnotenie :

On my wishlist #13


Meme z dielne od Book Chick CityCieľom je uverejniť knihy, ktoré by sme si chceli kúpiť a mať ich vo svojej knižnici. Môžu to byť staršie knihy, novinky alebo tie, ktoré ešte len vyjdú.

Táto kniha je na spôsob Jany Eyrovej. Veľmi ma zaujala aj námetom.... Presťahujú sa do veľkého domu v ktorom nieje všetko tak ako vyzerá, dom ukrýva tajomstvo... Je to veľmi zaujímavé a to prostredie.. Ja milujem staré knihy a keď je to niečo ako Jana Eyrová, tak to musím mať..

Aký máte na knihu názor vy ?

piatok, 28. marca 2014

In a while #2

Toto meme som vymyslela ja. Ide o to, ukázať na akú knihu bude najbližšia recenzia.

Anotácia :
Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

streda, 26. marca 2014

It's time for YouTube #4


Meme z dielne JuliaR .
Ide o to ukázať čitateľom videa, ktoré sledujem na YouTube.
Môžu to byť pesničky, manuály, návody, proste čokoľvek.

Túto pesničku mi odporučil môj kamarát, ktorý ju má fakt rád :)

Vrátila som sa k Edovi. Podľa mňa je on génius, a myslím si že je dosť nedocenený...

Aj táto je geniálna :3 Ten začiatok až tak nemusím, ale po 39sekunde je úžasná :).

Dúfam, že som vás trocha inšpirovala.. Inak ako sa tak pozerám, tak ja naozaj počúvam veľa štýlov :D :).

utorok, 25. marca 2014

Bylo nebylo 8

Zober knihu, ktorú práve čítaš. Nalistuj prvú stranu. Napíš prvú vetu.

Najskôr farby.
Potom ľudia.
Tak zvyčajne vnímam svet.
Alebo sa o to aspoň usilujem.

Viem že má byť iba jedna veta, no hádam mi to odpustíte :)..

pondelok, 24. marca 2014

Most kolibríkov / Enja Rúčková

Most kolibríkov

O knihe :
Volám sa Katka. Keby ste sa opýtali mojich rodičov na to, aká som, bez dychu by z nich vypadlo: zvedavá a zasnívaná. Áno, mám problém sa sprítomniť. Svedčí o tom jazva na mojej hornej pere ako viditeľná pamiatka na to, že mám hlavu ustavične v oblakoch. 
Lenže jemu sa tá jazva páči. Nevadí mu moja všetečnosť, záľuba v tmavých lakoch na nechty či nenávisť k programovaniu. Berie ma takú, aká som, čo sa mojim rodičom nedarí, odkedy som sa narodila. Rozpaľuje ma svojou temperamentnou španielčinou, no dokáže aj mnohé iné veci. Nie nadarmo nosí indiánske meno Ten, ktorý vie. Zliezol z peruánskych Ánd, prerušil styk so svojou rodinou a splynul s neznámym európskym davom. On tvrdí, že to urobil iba preto, že je samotár. V skutočnosti ma prišiel pred niečím varovať. 
A moja zvedavosť sa nezaprela. Vďaka nej som sa vybrala po krehkom moste, ktorý prepojil môj racionálny svet s jeho iracionálnym, s jediným cieľom: nájsť pravdu

Moje pocity :
Niežeby som bola lenivá, ale vďaka podrobnej anotácii sa mi zdá byť zbytočné to rozpisovať ešte viac...
Ja nemám vo zvyku porovnávať knihy, no nemôžem si pomôcť. Stále mám nutkanie porovnať dve knižky a to Žuvačkového kráľa a túto. Žuvačkový sa mi veľmi páčil, no viem že mi tam niečo chýbalo. Bavilo ma to, no niečo tam nebolo... Ale pri tejto - Most kolibríkov, mi nechýbalo nič. Preto v tomto duely vyhráva Most kolibríkov..

Táto kniha ma od začiatku zaujala. Možno že sa mi dostala pod kožu aj preto, že som sa našla v hlavnej hrdinke. Bola skoro rovnaká ako ja.. no naozaj len skoro, ale to si povieme neskôr...

Dej...
Chytí vás to od prvej strany ! Hneď od začiatku sa dostanete do Katkinho sveta a zamilujete si ju. Často to bolo neskutočne napínavé a mne sa nechcelo prestať čítať.. Veď to poznáte, keď oči vám padajú, no vy bojujete ako sa len dá, pretože sa od knihy nedá odtrhnúť, Táto kniha bola aj veľmi zaujímavá.. niesla v sebe duchovno a často som sa pozastavovala či to je všetko pravdivé. Takže kniha ma aj donútila navštíviť Google, nech som si na istom. Ja som dosť zvláštna a takéto veci ma fascinujú. Para psychológia, astrálne cestovanie.. to je moje. Zaujímam sa o to a preto mi aj kniha bola po chuti. Napr. keď som čítala To najsladšie nakoniec, tam sa často spomínala chémia a mne to dosť prekážalo, nudilo ma to a nevyznala som sa v tom.. no toto malo aj hlavu aj pätu.

Štýl písania...
Už pri prvej knihe od Enji (Žuvačkový kráľ) sa mi zdalo, že Enja má velice zvláštny štýl písania. No a táto kniha ma v tom utvrdila. Neviem popísať v čom je to iné, ale myslím že tí čo od nej niečo čítali ma pochopia.
Každopádne sa nesťažujem. Ten štýl mi nevadí, baví ma.. Čo viac chcieť ?

Postavy..
Katka. Katku som zaradila medzi svoje najobľúbenejšie postavy.. v podstate. Dosť mi pripomínala mňa. Ťahali ju zvláštne veci. Bola zasnívaná, to som proste celá ja. Pravidelne sa mi darí sa zamyslieť na dejepise a potom sa iba strhnem že kde som, lebo tú myšlienku si dokážem tak zhmotniť, až je ťažké neveriť že to nebola realita... No, ale na Katke mi nejaké veci aj dosť vadili. V prvom rade ma totálne rozčuľovala jej naivita. Mnoho vecí by som spravila úplne inak ako ona a nechápala som jej správanie voči Fabovi, mne sa zdala byť s tým úplne v pohode.. pritom v realy neviem či by sa s ním bavila takto v pohode. Kto čítal, pochopí načo narážam.. Martin. Zrejme sa budete čudovať, ale ja ho nemám rada. Viem že hlavný hrdinovia by mali byť dokonalý a babám by z nich malo búšiť srdce, no ja fakt nemusím. Aj on dosť využíval Katku. Mal reči, no pritom mu šlo iba o jediné.. Neviem skrátka mi nesadol a ich vzťah podľa mňa nemal význam...

Musím priznať, že otvorené konce z celého srdca neznášam, no som rada že tu to Enja ako tak uzavrela. Rada by som sa dozvedela ako to pokračovala ďalej... Mohlo to byť fakt zaujímavé, no musíme si domyslieť, nič iné nám nezostáva... Každopádne si určite prečítajte túto knihu, pretože je úžasná !!

Moje hodnotenie :

sobota, 22. marca 2014

On my wishlist #12


Meme z dielne od Book Chick CityCieľom je uverejniť knihy, ktoré by sme si chceli kúpiť a mať ich vo svojej knižnici. Môžu to byť staršie knihy, novinky alebo tie, ktoré ešte len vyjdú.

Bože ja si strašne chcem prečítať už niečo od toho Sparksa, všade čítam ako úžasne píše... Inak na tejto knihe ma aj upútala obálka, zdá sa mi byť kráska... 

Aký máte na knihu názor vy ?

piatok, 21. marca 2014

Recenzia : Narnia - lev šatník a čarodejnica (2) / C.S.Lewis

Lev šatník a čarodejnica

O knihe :
V Európe zúri vojna a deti posielajú rodičia z Londýna na vidiek, aby ich uchránili pred hrôzami bombardovania. Štvorica súrodencov sa takto dostane do vidieckeho sídla nemenovaného profesora, kde pri hre objavia skriňu na šaty, cez ktorú sa dá dostať do Narnie. Tú medzičasom ovládla zlá Jádis, ktorá má teraz meno Biela čarodejnica, lebo svoju krajinu zakliala tak, aby v nej bola navždy zima a nikdy Vianoce. Podľa starej veštby sa jej vláda má skončiť až vtedy, keď do trónov na hrade Cair Paravel zasadnú štyria ľudia. Zatiaľ však kruto vládne a mení všetkých, čo sa jej znepáčia, na kamenné sochy. Zachrániť ich môže iba Aslanov dych.

Moje pocity :
Vďaka rozsiahlej anotácii na knihu už nejdem vypisovať ďalšie... Všetko čo tam má byť, tam je.. tak načo aj :D ? Tým nechcem povedať že by som bola lenivá.. to teda nie !! :D

Je veľmi ťažké hodnotiť knihu, ktorá je určená deťom. Ono viete každá veková hranica to bude hodnotiť inak. Dieťa vám povie že je to asi najlepšie čo v živote čítalo a zasa starší skúsenejší čitateľ to berie ako priemer. Záleží aj od vkusu a situácie (ako som už spomínala). Je tu ešte aj iný druh čitateľov... Je to druh čitateľov, ktorý sú už starší, no aj tak pustia uzdu fantázii a prečítajú si niečo ľahšie, dokonca aj rozprávku. Takýto druh volám večné deti.. Áno uhádli ste, hovorím o sebe, ja som také večné decko :D..
Štýl písania....
C.S.Lewis má veľmi zvláštny a ojedinelí štýl písania. Pri čítaní tejto knihy som si vedela ľahko predstaviť dej (chápete, ten taký film, čo sa vám premieta v hlave pri čítaní). Takisto sa mi dalo ľahko do knihy ponoriť - navodiť pocit, že to prežívam ja. Tento štýl sa mi veľmi páčil, lebo mne aj napadlo prirovnanie. Lewis to tak napísal, že keď to čítate, máte pocit ako keby ste sedeli v bezpečí svojho domova, dajme tomu pri krbe v teplúčku a váš dedko, alebo babka by vám začali hovoriť dávny príbeh. Nádherná idylka, nemyslíte ? Ja si to myslím a aj preto sa mi tak páči ten štýl písania...

Dej...
Nechcem to hodnotiť moc prísne, lebo viem že kniha je písaná pre deti a tým neprekážajú také veci ako mne, ale zasa uvedomujem si že ja to tu mám hodnotiť zo všetkých uhlov a keď už som sa pustila do recenzie, tak nech je napísaná poriadne. V prvom rade mi mierne vadil príliš rýchli dej. Lewis napchal celý ten príbeh do stoosemdesiat stranovej knihy, kde sú na každej strane obrázky a obrie písmo.. takže ten rýchly dej bol fakt až príliš.


Postavy...
S Aslanom sme sa mohli stretnúť už v prvom diely, ja predpokladám že on sa tam objaví v každom, ale to teraz bokom... S Aslana celkovo vyžaruje múdrosť, radosť, ale aj rešpekt. Je to zviera, ale je na rovnakej úrovni ako človek a rozhodne patrí medzi moje obľúbené postavy. Lucy je taká zlatá, je v podstate ešte dieťa a nevníma všetky veci ešte tak realisticky. Suzan je veľmi rozvážna a veľa premýšľa, navyše aj rada poučuje, no aj tak ju mám rada. Peter.. U Petra mi to prišlo, že bol inak vykreslený v knihe a inak vo filme. V knihe bol taký ešte detský, často vedel byť aj trocha hnusný, nebol taký rozumný a starostlivý ako vo filme. Vo filme ho mám na 100% radšej, no ani v knihe nemôžem povedať, že by mi vadil. Edmudna mám cez to všetko čo urobil rada.. Ešte som sa rozhodla na okraj spomenúť pána Tumnusa a rodinku bobrov, tých mám naozaj rada :).

Ako som vravela tak je to písané z pohľadu rozprávača a nie z pohľadu postáv. Inak ja si, ale myslím... Viem že som tu rozpisovala že je to kniha pre deti, no ja som toho názoru že nieje len pre ne. Navyše každý jeden človek na svete má fantáziu, takže nevidím problém. Knihu vám odporúčam, je to milé a skvelé na oddych a troška únik z reality :).

Moje hodnotenie :

nedeľa, 16. marca 2014

Čo týždeň dal 1

Nedeľa :
Konečne som dočítala Váhanie. Mám pocit že tento mesiac dosť zanedbávam čítanie... Hanba mi ! Táto séria, je ale fakt úžasná, vedela by som pri tom stráviť celý deň... :)

Pondelok :
Ja som fakt mimo ! Bola som v tom že do divadla sa ide v utorok a v škole sa dozviem, že sa ide dnes... no pekne. Ale sranda bola. Po škole som sa ešte stavila u babky. Bolo mi vtipné keď som si začala v autobuse čmárať do môjho milovaného denníčku... napadlo ma, že či si o mne nebudú ľudia myslieť že som psychický narušená. Jedna punk baba na mňa trocha čudne čumela, ale mohlo to byť aj mojím výstredným štýlom :D.

Včera som sa s nedočkavosťou pustila do tohto dielu a môžem povedať, že sklamaná niesom... Včera večer mi už oči klipkali a nie, a nie sa od toho odtrhnúť (ešte jedna kapitola, ešte jedna = nekonečný príbeh). Dnes som dokonca hore od 04:30... no fajn 05:30, pretože hodinu som bojovala so zatvárajúcimi očami... ale to je vedľajšie. Moje cenné ráno som strávila s úžasnou knihou a skvelým kapučínom. Kapučíno som mala asi po sto rokoch, už som aj zabudla ako úžasne chutí... Dnes sa mi podarilo sa aj kráľovsky prejesť pizzov a prepiť CocaColou. Mňám...

Utorok :
Totálne som posrala písomku s fyziky... Ja na to skrátka nemám bunky ! Najväčšia logika je, že matiku viem ľavou zadnou, ale fyzika ani náhodou... Ale dobrý pocit, že som to neposrala jediná :D 

Streda :
Streda bola úplne úžasná !! Mali sme párty u kamošky.. keďže bolo riaditeľské voľno, začali sme o desiatej. Bolo dokonale ! A potom to pokračovalo úžasne !!! Naj deň :3. A keby ste videli tie záchvaty smiechu.. :D

Skoro ma porazilo z projektu na fyziku (už zasa...) Preboha, veď, ale načo tie pokusy ? K čomu to je dobré ? Nakoniec som si jeden urobila po svojom, som zvedavá na výsledok :D.

Dnes bol skrátka úžasný, výnimočný, dokonalý deň :)...

Štvrtok :
Štvrtok bolo vonku fakt krásne a mne sa naozaj nechcelo sedieť doma samej, tak som zbehla k babči :)..

Piatok :
Ono to už je také tradičné, že príde víkend a ja idem k babine... A tam oddychujem, oddychujem a oddychujem a samozrejme čítam :3.

Sobota :
Soboty sú skvelé dni. Nič nerobenie, napchávanie sa dobrôtkami, čítanie a samozrejme aj rozvaľovanie pred telkou. O to lepšie keď v telke ide Harry Potter.. Ja ho asi nikdy neprestanem milovať :).

Nedeľa :
Všade dobre, no doma najlepšie.. Ták, ták.. Už som konečne doma :)


Víkendy doma sú samo o sebe úžasné. Dnes sme sa rozhodli pozrieť si Hry o život 2. U nás doma sa HG pozerajú skoro každý deň :3 :).

Ešte sa musím učiť básničku... Viem dve strofy, to nieje až tak veľa, keď mne sa táák nechce...

Dúfam že som vás aspoň troška preniesla do môjho týždňa a že som vás neunudila na smrť... Zatiaľ, pa :)