sobota, 26. septembra 2015

2. Blogové narodeniny!

Viem, že začínať vetou "Och ako ten čas letí" je fakt klišé, ale neviem kde inde by som začala, pretože práve táto veta zrejme moje pocity vyjadrí najlepšie. Ako je vôbec možné, že teraz tu sedíme a oslavujeme druhé narodeniny, keď iba včera som klikla na ikonku "vytvoriť blog"? Možno, že to je nejaká chyba v matrixe, pretože toto nie je možné! Naozaj mi to príde ako včera, no v skutočnosti od tej doby ubehol dlhý čas a tak ako sa menil vzhľad blogu a vyvíjal sa dúfam k lepšiemu, menila som sa aj ja. Ako dospieval môj blog, dospievala som aj ja a postupne sa meníme spolu. Blog mi dal toho mnoho. Občas mám pocit, že mi toho dal oveľa viac než ja jemu. Zatiaľ čo ja mu dávam pár recenzií a článkov, on mi pomáha nájsť samú seba. Vďaka nemu sa zlepšujem v mnohých veciach a tak trocha aj mením pohľad na veľa vecí. Blog mi priniesol aj strašne veľa nových ľudí. Spoznala som ostatných blogerov. Už som nebola iba tá blogerka čo sama píše a rada číta ostatné blogy a túži spoznať ľudí čo ich píšu. Spoznala som ich. Našla som si kopu priateľov a je skrátka neskutočne skvelé poznať ľudí, ktorí sú rovnaký ako vy a ktorí milujú to čo vy. Nás knižných blogerov spája možno veľa vecí, ale najmä nás spája láska ku knihám, ktorá nikdy neprestane, ale bude pretrvávať. Keď sa raz stanete knihomoľom nie je to chvíľková záležitosť. Knihy si zamilujete, ale spätná cesta už neexistuje. Dobrovoľne si vyberiete cestu, ktorá už nikdy nemá konca. A vyberiete si správne. Knihy sú v dnešnej dobe výnimočné a sú jednou z tých krásnych vecí, ktoré nám ešte ostali. Kniha je priateľ, kniha je skvelý spoločník a kniha je únik z reality. Svet nie je vždy krásne miesto, aj keď rozhodne nie je úplne zlý. Pokiaľ táto Zem existuje znamená to, že stále sú tu dobrý ľudia vďaka ktorým to všetko ešte má zmysel. No občas proste potrebujete vypnúť a ujsť. Ráno vstávate, v škole máte samé stresy, prídete domov a zrazu chcete vypnúť a čo je lepšie než chytiť knihu a ponoriť sa do krásneho sveta plného dobrodružstva a fantázie? Nič! Kým som neblogovala, myslela som si ako málo deciek číta a aká je to veľká škoda. To som sa teda poriadne zmýlila. Zistila som, že stále mnoho ľudí číta a že knihy nezanikajú. Vždy ma zahreje na srdci, keď zistím a uvedomím si, že aj keď sa na svete vystriedalo už veľa vecí (vezmite si napríklad ako striedame elektroniku. Jedna vec sa vynájde a už je tu ďalšia, no a čo sa stane s tou starou? No jasné, že zanikne), ale knihy sú tu stále. A ja verím, že tu budú ešte ďalších tisícky rokov.

Nechcem vás tu unudiť mojimi dlhými a hlbokými teóriami, ale očividne je tento článok jedna veľká vykecávačka. Každopádne som šťastná ak si ju práve čítate a prečítate si ju až do konca. Ak mám ďalej hovoriť, čo všetko mi blog dal, tak musím poznamenať, že v jednom bode zrejme ostane prekvapený každý nový bloger. Keď som spoznávala ako to v Česko-Slovenskej blogosfére chodí, myslela som si ako si každý pomáha a podobne... Áno naša komunita je skutočne silná, radi sa kontaktujeme a pomáhame si, ale predsa len sa nájdu situácie, kedy sa to dá nazvať vojnou. "Za mojich" čias sa udiali také dve veľké vojny na ktoré si určite každý spomenie. Vtedy sa ukazuje ako sa blogeri dokážu hádať a že to nie je len také ružové. Ale o tom sa moc nechcem rozpisovať, pretože toto je narodeninový článok a nie o blogosfére. Teraz to znie akoby sa blogery navzájom podkopávali, alebo tak, ale to určite nie. Nechcela som aby to tak vyznelo. Práve že naozaj väčšina držíme pevne pokope a pomáhame si vo všetkých smeroch. V skutočnom svete sme priatelia a je to skrátka celé skvelé. Tento rok som sa zúčastnila aj na knižných zrazoch, ktoré boli skrátka úžasné a som rada, že som všetkých ľudí mohla spoznať :).

Uvedomujem si, že od začiatku som určite pokročila a našla sa v tom čo robím. Odjakživa som chcela písať príbehy a tvoriť knihy, no písanie mi proste nešlo. Keď už aj bol nápad, nenašli sa tie správne slová. Ale v recenziách som sa dokonale našla. Aj keď na sebe ešte stále pracujem a zrejme so sebou nikdy nebudem spokojná a stále tu je čo naprávať. Baví ma to a milujem svoj blog. Je to určitým spôsobom moja povinnosť a moja práca, ktorú robím s radosťou. Lenže čo by bol tento blog bez mojich milovaných čitateľov? Viem, že zatiaľ čo niektoré blogy majú pomaly 500 čitateľov, ja mám oveľa menšie číslo, lenže ja som spokojná. Nechcem sa naháňať za číslami, aj keď je jasné, že každý jeden nový čitateľ mi urobí neskutočnú radosť. Často sa stáva, že blogery si dávajú vzájomné sledovania, alebo tak a povedzme si úprimne, keď takáto dohoda prebehne je skutočne malá pravdepodobnosť, že jeden druhému vôbec niekedy zavítajú ne ten blog. Pre mňa je dôležité, že mám svojich stálych čitateľov, ktorí sa sem radi vracajú, radi čítajú moje recenzie, občas mi nechajú nejaký milý komentár, ktorý ma vždy poteší, a že mám čitateľov ktorí sa tu cítia dobre. Blog si skrátka svojich čitateľov musí nájsť. Môžete robiť čokoľvek, no nasilu si čitateľov nezískate. Nie skutočných čitateľov. Preto ďakujem vám všetkým! Bez vás by tento blog nikdy nefungoval a nešiel ďalej. Som rada, že vás mám a som veľmi rada, že môžme spolu osláviť druhý rok blogových narodenín. Tento blog mal narodeniny 19.9.2015, lenže nedalo sa mi článok napísať hneď za čo sa ospravedlňujem. Zlatúšikovia moji, veľmi som chcela usporiadať nejakú súťaž, ktorou by som vás potešila a odvďačila sa vám za krásne dva roky, ale nedá sa. Úprimne som aktuálne na mizine :D, takže to nepôjde... Ale sľubujem vám, že nejakú tú súťaž spravím dodatočne, takže sa máte na čo tešiť :). Článok sa už pomalý chýli ku koncu a ja vám gratulujem, že ste sa dostali až potiaľto. Ako posledné už zhrniem iba štatistiky, aby sme mali spoločne prehľad ako blog napreduje :)

1. rok 
Publikované komentáre: 503
Príspevky: 257
Počet sledovateľov: 47
Počet zobrazení stránok: 12 283

2.rok
Publikované komentáre: 1106
Príspevky: 329
Počet sledovateľov: 85
Počet zobrazení stránok: 26646

Ešte raz vám ďakujem za všetko! Dúfam a pevne verím, že takto spolu oslávime aj ďalší rok a vlastne ďalších veľa veľa rokov a že nás tu bude ešte viac. Pre mňa bol tento rok krásny, aj keď v niektorých momentoch ťažký, ale tak to už býva. Príspevkov som zrejme prispievala o niečo menej a aj kníh čítam pomenej, ale zas musím uznať, že keď nečítam len ako na bežiacom páse, tak si tie knihy aj oveľa viac užívam. Keď už sme tu takto oficiálne, tak chcem povedať aj to, že ruším svoju knižnú výzvu. Dokončím ju, ale nevnímam ju už ako výzvu a už teraz vopred mi je jasné, že som ju nesplnila. No nevadí... Aktuálne ma čaká ťažký rok a tak by som mala v škole zabrať. Som v deviatom ročníku a čakajú ma monitory z ktorých som vydesená na smrť, ale ja to zvládnem a držte mi palce. Ja vám ďakujem a všetko najlepšie blogu :).

2 komentáre:

  1. Gratulujem Tebe a Tvojmu blogu ku krásnym druhým narodeninám :) Tie štatistiky sú skvelé. Môžem len v kútiku duše dúfať, že sa aj ja raz so svojím úsilím na blogu priblížim podobným číslam. Tvoja práca je výborná, tak rob čo Ťa baví aj naďalej :) :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti veľmi pekne :). Veľmi si vážim, že sa ti moja práca a blog páči. Mám z toho obrovskú radosť :). Tvoj blog je úžasný a robíš prekrásne fotky! Od kedy som naň narazila, tak sa tam vždy rada vraciam :). Tiež ti prajem veľa úspechov a nech sa ti darí :).

      Odstrániť