štvrtok, 27. augusta 2015

Beznádejná / Colleen Hoover

Beznádejná

Sky začne chodiť do školy až krátko pred osemnástymi narodeninami, dovtedy ju doma vyučovala adoptívna matka Karen. Nikdy proti tomu neprotestovala – ak jej v živote niečo chýbalo, tak len televízia a internet. Chce však študovať na vysokej škole, je teda načase prísť medzi vrstovníkov. Spolužiaci ju však prijímajú nepriateľsky. Okrem jedného čudáka, geja a mormóna. A okrem pekného chlapca Holdera, ktorý sa jej akosi pričasto pletie do života. Holder je beznádejný prípad a Sky vie, že by sa s ním nemala stretávať. Ale ako, keď spolu chodia do školy a on sa o ňu zaujíma až priveľmi? Čoskoro zisťuje, že Holder vôbec nie je taký, ako sa obávala, citové puto medzi nimi nezadržateľne mocnie, ale v intímnych chvíľach Sky podlieha panike...
Jedného dňa u Holdera náhodou natrafí na starú fotografiu, z ktorej pochopí, že sa s ním a s jeho sestrou poznali už ako deti. Práve Holder bol svedkom toho, ako Hope, dievčatko od susedov, neznáma žena uniesla zo záhrady ich domu. Kto je vlastne Sky a čo má spoločné s nešťastím malej Hope? Dávno zabudnuté či vytesnené spomienky sa vracajú a Sky zúfalo dáva dohromady skladačku svojho života od zvláštneho správania adoptívnej matky až po desivé rodinné tajomstvo z detstva. Našťastie je tu Holder a šanca na návrat do normálneho života plného lásky a vášne

Túto knihu som si chcela prečítať už naozaj veľmi dlho. Viem, že to hovorím zrejme často, no toto je naozaj iný prípad. Bola to taká prvá kniha, ktorú som chcela čítať, v dobe, keď som sa stávala už naozajstným knihomoľom. V dobe, keď som už prestávala čítať len tak raz za čas, ale stalo sa to mojím "životným štýlom." Presne v tom čase som narazila na túto knihu a odvtedy som si ju vždy chcela prečítať. Samozrejme som to odkladala veď mám predsa čas, naťahovala som to, až som si uvedomila, že od chvíle čo som ju objavila ubehla už večnosť. A tak teraz prišiel ten správny čas a ja som konečne mala možnosť prečítať si ju.

Chcela by som si myslieť, že za sedemnásť rokov svojho života som urobila samé múdre rozhodnutia. Inteligencia sa hádam meria podľa závažnosti, a tak moje inteligentné rozhodnutia určite prevážia tých pár hlúpostí.

Kedže som sa na ňu tak dlho tešila, vytvorilo sa vo mne zrejme nejaké očakávanie. Myslím, že od tejto knihy som čakala až príliš veľa a to nie je dobre. Keď máte veľké očakávania, často ostanete sklamaný. Mala som určitú predstavu a podľa nej sa príbeh teda určite neodvíjal. Spočiatku som bola absolútne rozčarovaná a cítila som sklamanie. Bolo to čitateľné, ale príbeh sa mi akosi nevryl pod kožu a ja som čítala iba ako nejaký nestranný sledovateľ (čiže som pri tom nič necítila). Tá kniha vo mne nič nevyvolala. Ani úsmev, ani smútok, skrátka nič. Mrzelo ma to, pretože naozaj som sa tešila... Ale! Zrejme to vyzerá, že to tu už idem riadne skritizovať, ale nie nejdem. Cítila som to takto, ale iba na začiatku prvých pár strán, alebo kapitol. Potom sa to zlepšilo, ja som sa do toho riadne začítala a konečne som už aj niečo začala cítiť a nečítala som len tak aby som dočítala, no čítala som preto lebo som dychtivo chcela vedieť čo bude ďalej a naozaj ma to bavilo.


S touto autorkou som sa stretla iba raz a to pri knihe Život jedna báseň. Tou knihou si ma absolútne získala, pretože tam mi fakt zlomila srdce. Netuším či som mala nejaké slabšie obdobie, či čo, no  pri nej som fakt v jednom kuse plakala (to teda nemám vo zvyku) a prežívala som to. Plakala som aj bez príčiny a ten príbeh som si fakt zamilovala. Teraz, keď tak spomínam, tak myslím, že aj o ňom som mala prvých pár strán pochyby. Colleen sa zrejme potrebuje rozpísať aby to na nás čitateľov rozbalila a zničila nás :D. Jej štýl písania mi rozhodne sadol. Píše záživne, vie skvele vykresliť situácie, charaktery, dokáže sa s tým prebaviť a hlavne vie hýbať aj emóciami.

Holder nereaguje ani na jedno slovo z toho, čo som povedala. Nezostáva mi nič iné, iba sa slabo zasmiať. "Si fakt beznádejný prípad," zamrmlem.

Hlavnou hrdinkou je Sky. Ona mi teda zo začiatku priznávam moc sympatická nebola. Vadilo mi jej správanie, jej myslenie, vadila mi ONA. Občas som už mala chuť jej otrieskať knihu o hlavu. Jej názory, všetko mi proste na nej tak nejak vadilo. Ale aj tento problém sa našťastie vytratil po pár stranách ako aj to sklamanie. Začala som sa do nej vžívať a chápať ju ako človeka. Čím viac som ju spoznávala, tým som ju mala radšej. Sky je svojim spôsobom odvážna, nebojí sa povedať svoj názor a nezaujímajú ju názory druhých o čom čitateľa presvedčí nespočetne veľa krát, ale je aj citlivá a zraniteľná, aj keď to na sebe nedá poznať. Prežila si toho naozaj veľa, no všetko zvládla. Som rada, že nakoniec som na ňu zmenila pohľad.

Nechápem, ako sa tomu beznádejnému chalanovi podarilo votrieť sa mi za týždeň do života, ale nie som pripravená na to, aby odišiel.

Táto kniha možno nie je pre každého. Nie je to len klasický románik plný klišé momentov. Riešia sa tam aj naozaj vážne problémy, ktoré by sa mali riešiť a rozhodne by sa nemali nechať tak. Naozaj mne bolo z toho až zle, keď som si uvedomila, že takéto veci sa dejú a mnohé sa absolútne neriešia. Je to hrozné... Preto ako vravím, nie je to pre každého. Ale zasa aby sme neboli len taký vážny v knihe si môžete vychutnať aj tie romantické scény pri ktorých som sa ja roztápala a vyžívala, priznávam. Holder je skrátka skvelý. On mi asi ako jediný na nervy neliezol ani sekundu. Nejde ani tak o to že vyzerá úžasné, ale páčilo sa mi aj jeho správanie a povaha. Okay nie vždy, ale vo väčšine času áno. Keby som uvažovala o hodnotení na začiatku, tak by som asi dala štyri hviezdičky, no je mi jasné, že teraz dávam s istotou päť. Čo sa týka druhého dielu Stratená nádej, tak neviem či si ho prečítam v blízkej dobe, no niekedy sa k nemu určite dostanem. Budem rada ak mi napíšete ako sa kniha páčila vám, alebo či by ste si ju chceli prečítať. Ja ju rozhodne odporúčam.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

utorok, 25. augusta 2015

Labyrint: Útek / James Dashner

Labyrint: Útek

Keď sa Thomas preberie vo výťahu, jediné, na čo si spomína, je jeho krstné meno. Nemá nijaké spomienky na rodičov ani na domov. Pamäť má prázdnu, ale nie je v tom sám. Keď sa dvere výťahu otvoria, obklopia ho cudzie deti a privítajú ho na Fleku, čo je široký otvorený dvor ohraničený kamennými stenami. Podobne ako Thomas, ani Flekári netušia, prečo alebo ako sa sem dostali. Vedia iba to, že každé ráno sa otvoria obrovské dvere do Labyrintu za múrmi Fleku a večer sa opäť zavrú. A každých tridsať dní sa vo výťahu objaví nový chlapec. Flekári túžia vrátiť sa domov, ale zatiaľ nenachádzajú riešenie, ako sa dostať z labyrintu.
Lenže potom sa niečo stane: hneď na druhý deň po Thomasovi príde na Flek dievča, úplne prvé. Ešte ohromujúcejší je však odkaz, ktorý im doručí. Zdá sa, že Thomas je dôležitejší, než sám tuší. Ale na to, aby zistil, kto vlastne je, musí najprv odhaliť temné tajomstvá pochované hlboko vo svojej mysli a bojovať o život so zlovestnými mechanickými tvormi v Labyrinte.

Na Labyrint som sa neskutočne tešila. Tentoraz som ako prvé videla filmové spracovanie ešte pred knihou a z toho som bola maximálne nadšená. Nie vždy sa filmové spracovanie nejakej súčasnej knihy vydarí a preto som bola v tomto prípade veľmi milo prekvapená. Herci boli fantastický a celé to bolo perfektné. Keď tak uvažujem mala by som si to pozrieť znova. Ale musím uznať, že tak trocha som rada, že najprv som videla film a až potom som čítala knihu. Nemala som to s čím porovnávať a tak mi tam nič neprekážalo. Lenže teraz po prečítaní knihy som si uvedomila, že veľa vecí tam chýba, alebo je zmenených a viem, že keby som si teraz mala pozrieť film bez toho aby som ho videla predtým, tak by mi tam niektoré veci naozaj prekážali. Aspoň že to tak nie je a kedže som si ho už obľúbila, dokážem tieto nedostatky prehliadnuť. Inak herci ktorých vybrali sa úplne dokonale hodia na postavy z knihy. Všetkých som si tak po celý čas predstavovala.

Chcel byť bežec. Stane sa jedným z nich. V hĺbke duše vedel, že musí ísť do Labyrintu. Napriek všetkému, čo videl na vlastné oči, túžba bola naliehavá ako hlad či smäd.

Z knihy som nadšená. Spočiatku som z toho bola taká rozpačitá. Na začiatku sa mi to až tak nepozdávalo a Thomas mi vadil, pretože sa správal divne. Bála som sa, že sa mi to nezapáči ani po čase, no našťastie sa tieto obavy nenaplnili. Tento pocit opadol už po pár stránkach a mňa to bavilo čoraz viac. Vo väčšine času som ani nedýchala a iba čítala akoby mi šlo o život. V podstate som vedela čo sa tam stane, no to šlo bokom a ja som aj tak dychtivo čítala ďalej s nedočkavosťou a očakávaním čo ma tam ešte čaká. Keď som sa do toho jednu noc tak veľmi zažrala a naozaj som už potrebovala ísť spať, nevedela som sa donútiť ísť. Stále som si hovorila, tak ešte jedna kapitola, ešte jedna... Kapitoly sú pomerne krátke a furt sa tam niečo deje, takže je takmer nemožné prestať.


Štýl autora mi neskutočne sadol. Píše pútavo a čitateľne. Vie si s čitateľmi urobiť čo chce a všetky svoje myšlienky a nápady vie dokonale preniesť na papier. Ja som mu všetko uverila. Nemohla som si pomôcť, no všetko som strašne prežívala aj s tými hrdinami. Keď sa tam niečo dialo, alebo si nevedeli dať s niečim rady mala som pocit, že sa to týka aj mňa. Keď bojovali, alebo im niečo nevyšlo... úplne som si to prežila s nimi. Strašne ma to vtiahlo do toho príbehu a ja som bola do toho doslova zažratá.

Ako môže byť niekto v takomto živote šťastný? A ako môže byť niekto taký krutý, že nám to urobil? Až teraz naplno pochopil, prečo Flekári vynakladajú toľko síl, aby našli cestu z Labyrintu. Nešlo iba o únik. Prvý raz cítil hlad po pomste. Chcel sa stretnúť s ľuďmi, ktorí ho sem poslali.

Postavy boli úžasne vykreslené. Každá mala svoj charakter a svojské črty. Mne okrem hlavných postáv najviac prirástol k srdcu Newt a Chuck. Newt je strašne moc fajn. On kľudne môže mať pod palcom skupinu chalanov a šéfovať tam tomu, no aj tak ostane sám sebou. Vie byť vážny, vie byť aj vtipný. Je skrátka skvelý. A Chuck... to je zlatíčko. Je vtipný, ale hlavne je to skvelý priateľ. Hlavný hrdina Thomas je takisto skvelý. Naozaj som si ho obľúbila. Je odvážny a silný. Aj keď má strach, ide bezhlavo urobiť to čo musí pre dobro ostatných. Na začiatku sa možno správal zvláštne a furt menil nálady, no treba to brať tak, že bol zmetený. Kto mi k srdcu až tak neprirástol je Gally (čo sa dalo čakať) a v podstate až tak ani Alby. No je tu ešte jeden človek čo mi prekážal a zrejme by mi prekážať nemal... Uznávam, že je to možno trošička ovplyvnené aj filmom a tak som si na tú postavu zasadla, no ja fakt vážne moc nemusím Theresu. Vo filme mi bola totálne nesympatická, ale ešte nesympatickejší mi bol jej herecký výkon. Ak si myslí, že polovicu filmu je stáť s otvorenými ústami a tváriť sa nechápavo herecký výkon, tak to fakt tlieskam. Ani v knihe som si ju veľmi neobľúbila.

Chuck pokrčil plecami. "Neviem. Kabína doteraz chodila dosť pravidelne. Každý mesiac v ten istý deň jeden človek. Možnože si tí, čo ju riadia, uvedomili, že si veľký omyl, a posielajú niekoho, aby ťa nahradil," zachichotal sa a strčil mu lakťom do rebier. Thomas mal chlapca za ten piskľavý zvuk z nevysvetliteľného dôvodu ešte radšej.

Veľmi sa mi zapáčila celá táto myšlienka a nápad a už sa neviem dočkať na ďalší diel. Skončilo to otvorene, no a hrdinov čaká ešte riadna skúška nervov (keby len ich... my čitatelia budeme mať infarkty). Je skvelé, že Ikar sa s vydaním druhého dielu poponáhľal a tak sa ho dočkáme v rovnaký mesiac ako premiéry filmu. Som zvedavá čo všetko sa tam ešte udeje a som naozaj veľmi rada, že som si túto knihu mohla prečítať. Je originálna, je iná... A od autora oceňujem aj to, že nielen že vymyslel úplne nový úžasný príbeh, ale ešte aj vymyslel chlapcom vlastný slang, ktorý príbeh obohatil a oživil. Odporúčam každému jednému! Táto séria proste stojí za to.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

štvrtok, 20. augusta 2015

Čudáková dcéra / Kate Mosse

Čudáková dcéra

Sussex 1912
Na anglickom vidieku vládne len zdanlivý pokoj. V starobylej dedine Fishbourne si povery zachovávajú smrtiacu moc.
Jedného dňa sa na cintoríne po zotmení zhromaždia dedinčania, aby uvideli prízraky ľudí, ktorí v priebehu roka zomrú. Medzi zvedavcami je aj dcéra miestneho čudáka Gifforda, preparátora vtákov.
Constantia Giffordová žije s otcom v rozpadávajúcom sa dome Blackthorn House. Vypchaté zvieratá vyšli z módy, zmenili sa na nechcené haraburdy a z Gifforda sa stal zatrpknutý opilec. Constantia by mu rada pomohla, no nevie ako. Na polovicu svojho života si nepamätá, pretože ako dvanásťročná si pri páde vážne zranila hlavu. Otec s ňou o nehode odmieta hovoriť a Connie cíti, že ho trápi hanba a vina.
Ľudia čakajú, zvon zazvoní a všetky oči sa uprú na kostol. Nikto nevidí ruky v rukaviciach, ktoré držia vražednú zbraň. V tento magický večer jedna žena umrie.
Connie si láme hlavu, kto je vrah a prečo sa vražda stala kľúčom k jej pamäti. Odrazu sa jej totiž vracajú znepokojivé spomienky.
Pozná tú záhadnú postavu, čo sa túla po močariskách?
Kto jej na rohožke zanechal nepodpísaný odkaz?
A aké je tajomstvo domu Blackthorn House, ukryté medzi bizarnými i desivými dielami starého Gifforda?

Mňa táto kniha zaujala už od prvej chvíle čo som o nej počula. Anotácia znie naozaj sľubne a sľubuje zaujímavý tajomný a dá sa povedať, že aj temný príbeh. Avšak ako to už raz býva, tak anotácia sľubovať môže, no autor to nemusí zvládnuť a sľub ostane len sľubom. Bála som sa či sa Kate Mosse podarí navodiť tú správnu atmosféru, ale moje obavy napokon neboli potrebné. Zvládla to a úplne bravúrne. Celý čas počas čítania som bola ako "prikovaná" ku knihe. Tá atmosféra bola úplne neskutočná! Občas mi až zimomriavky naskočili, a ak nie, tak som k tomu mala veľmi blízko. To temno, tajomno, pochmúrnosť... bolo to dokonalé! Nemôžem si pomôcť, ale ja doslova milujem, keď je v knihe takáto atmosféra a mňa až chytá taký malý strach. A teraz som si to totálne vychutnala.

Uvedomujem si, že mnohý čitatelia tu môžu  nájsť veľa chýb, pretože kniha dokonalá rozhodne nie je (ale tak hlavne záleží od vnímania človeka a od toho, či takéto príbehy preferuje... sto ľudí, sto chutí). Ja som videla ako hlavný problém mierny chaos. V postavách, ktoré neboli hlavnými som sa občas strácala, pretože autorka ich nejak výnimočne nepredstavovala, ale rovno sa vyskytli v deji akoby ste ich už poznali a vedeli kto to je. To som videla ako problém ja. Nie je to úplne jednoduchý príbeh, ktorý ma jeden dej a ten čítate až kým sa nedostanete na koniec. Dej sa v tomto prípade rozvetvuje a príbeh jedného človeka súvisí s príbehom iných ľudí. Osudy sa tam prelínajú. 


Hlavnou postavou je Constantia (Connie), ktorá je silná a odvážna mladá žena. Príbeh je písaný väčšinu času z jej pohľadu... teda aspoň spočiatku, no po čase sa začnú pohľady striedať aj medzi inými postavami. Mňa osobne asi najviac bavili časti z pohľadu Connie, ale nevadili mi ani tie ostatné. Ako som už spomínala, tak zo začiatku v tom budete mať zrejme naozaj zmätok, ale vďaka šikovnosti autorky sa vám všetko postupne rozjasní a začnete to chápať. Štýl autorky sa mi naozaj veľmi páčil a sadol mi. Má premyslený dej a vie skvele opísať určité situácie. Všetko bolo veľmi uveriteľné a príbeh sa vám dokáže vryť pod kožu, takže si ho naozaj precítite...

Ja som si Connie obľúbila. Bola silná a odvážna. Nebola ako dámy z minulosti, ktoré omdlievali a boli precitlivelé. Ona bola iná... Hovorí sa, že človeka spoznáte aj podľa toho ako sa správa k svojim (v tomto prípade) sluhom. Ona bola aj ku svojej slúžke veľmi milá a zhovievavá. Nebrala ju ako obyčajnú zamestnankyňu, ale bola tak trocha súčasťou rodiny. Connie bola naozaj milá ku každému. Nebola hlúpa, nebola ani veľmi naivná, bola skvelá. Predstavte si, že by ste si nepamätali veľkú časť svojho života. Boli by ste bez minulosti a iba občasné záblesky spomienok by boli vašou nádejou. Chvíle kedy sa Connie nevedela rozpamätať, alebo sa jej vracali spomienky boli takisto perfektne napísané.

Túto knihu som si skutočne ako vidíte zamilovala. Bola iná a originálna. Skvelé spracovanie, štýl písma. Okrem toho čo som už vytkla, zrejme nemám žiadne iné námietky. Je mi jasné, že k tejto knihe sa vrátim ešte veľa krát. Niekedy, keď dážď bude klopať na okná a vonku bude lomcovať búrka, vytiahnem túto knihu z knižnice a pomaly sa nechám vtiahnuť do príbehu... Ja môžem túto knihu naozaj len a len odporúčam. Pre mňa je skvelá a som neskutočne rada, že som si ju prečítala. Aj obálka je krásna a zaujímavá. A aby som nezabudla, musím ešte oceniť scény a poznatky o preparácii zvierat. Bolo vidieť, že autorka si dala naozaj záležať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

piatok, 14. augusta 2015

Kam zmizla / Gayle Forman

Kam zmizla

Od tragickej autonehody prešli tri roky... Mia prežila, stratila však najbližšiu rodinu aj chuť žiť. Pomohli jej lekári, kamaráti, a najmä jej priateľ, gitarista Adam Wilde. Trpkú životnú skúšku však ich mladá láska neprežila a cesty dvojice sa rozišli... Celé tri roky už uplynuli aj odvtedy, čo Mia náhle zmizla z Adamovho života.
Teraz obaja žijú na opačných koncoch krajiny. Nadaná violončelistka Mia je vychádzajúcou hviezdou newyorského konzervatória Juilliard. Adam žije v Los Angeles a ako slávny rocker kŕmi nenávidený bulvár búrlivým vzťahom so slávnou herečkou. Keď počas turné zostane sám trčať v New Yorku, náhoda ich znovu zvedie dokopy. V tú osudnú spoločnú noc sa túlajú po meste, ktoré sa stalo Miiným domovom, spomínajú na minulosť a nesmelo otvárajú srdcia budúcnosti – a azda aj jeden druhému. Dá sa však vrátiť stratený čas, odpustiť chyby a nesplnené sľuby?

Ešte si živo pamätám aký ošiaľ spôsobila drobná biela knižka, podľa ktorej vzniklo aj filmové spracovanie a ktoré uchvátilo davy ľudí. Kniha, ktorá veľkosťou by sa dala porovnávať s brožúrkou, no kniha ukrývajúca krásny príbeh jednej rodiny a dvoch mladých ľudí. Myslieť si, že toto sú čisto romantické príbehy je veľká chyba. Ide tam aj o ťažké životné rozhodnutia, rany osudu, o tom, že život nie je vždy podľa našich predstáv a je o sile človeka. Áno aj mne sa veľmi páčila kniha s názvom Zostaň so mnou. Páčila sa mi a veľmi. Síce som ako prvé videla film a až potom čítala knihu, no aj cez to všetko som si príbeh Mie a Adama zamilovala. Ono to ani tak nie je náročný príbeh. Nemá to ani dvesto strán a skôr než začnete ste už na konci, no aj tak vo vás príbeh dokáže zanechať akúsi stopu. To si cením najviac. Keďže sa mi prvý diel doslova vryl pod kožu, tak som sa samozrejme nevedela dočkať na druhý diel. Vedela som jedine, že to bude z pohľadu Adama a to čo sa dalo vyčítať z anotácie, no i tak som nevedela do čoho idem.

Urobil som správnu vec. Teraz to už viem. Vždy som to vedel, ale bolo ťažké preniesť sa cez všetok môj hnev. Ak sa na mňa zlostí, v pohode. Dokonca je v pohode, ak ma nenávidí. Keď som ju požiadal, aby zostala, zachoval som sa ako sebec, no napokon to bolo to najmenej sebecké, čo som kedy urobil. Najmenej sebecké, čo musím robiť aj naďalej.

Po otvorení knihy som sa veľmi rýchlo začítala, pretože štýl Gayle Forman je veľmi čitateľný a dokáže chytiť takmer každého. Ako som už spomínala tentoraz sa v knihe udeje zmena a to tým, že príbeh je písaný nie z pohľadu  Mie, ale Adama. A táto zmena sa mi fakt páčila. Adama si obľúbite ihneď. A teraz, keď máte možnosť čítať všetko jeho pohľadom sa vám naskytne príležitosť si ho obľúbiť ešte viac. Ako čas plynie, nemení sa len okolie, ale aj samotný Adam. Podarilo sa mu dosiahnuť cieľ a to stať sa slávnym rockerom, ale my ľudia často snívame o veciach, ktoré v skutočnosti nechceme, no zistíme to až keď to dosiahneme. Neustály príval fanúšikov a strata súkromia nie je také skvelé a za tú slávu to možno ani nestojí. V Adamovi sa prebudí taká temnejšia stránka a spoznáme aj z úplne iného uhlu. 

Adam je stále skvelým hrdinom a nech už sa zmení akokoľvek nič sa na tom nemení. Je vidno, že rozchod s Miou Adama veľmi zranil, pretože ju naozaj ľúbil a ich vzťah nevyzeral ako obyčajná tínedžerská láska. Neustále spomína na chvíle strávené s ňou a stále hľadá dôvod prečo... prečo sa to všetko skončilo. Bola to jeho vina? Urobil chybu? Nemyslite si teraz, že toto celé je o nevyrovnanom chalanovi, ktorý nevie prežiť jeden rozchod a tak sa celý čas ľutuje a oplakáva sa. Tak to teda rozhodne nie je!
Už pri čítaní prvého dielu ste si mohli všimnúť pomerne zvláštny štýl rozprávania príbehu. Po celý čas sa neustále prelína prítomnosť so spomienkami čiže minulosťou a možno aj vďaka tomu je príbeh výnimočnejší. Ani teraz tomu nie je inak. Situácia takisto preskakuje zo súčastnosti do minulosti a Adamovych spomienok. Adam najčastejšie spomína buď na začiatky kapely, alebo na pekné chvíle s Miou, ale aj na veci čo sa udiali po tragédii a na pomalé odsudzovanie medzi nimi dvoma. Mne sa neskutočne páčili Adamove spomienky. Príbeh bol obohatený o naozaj krásne momenty čo treba uznať. Dozvieme sa viacej vecí a ukáže sa nám viac chvíľ, ktoré v prvom diely neboli, no udiali sa a to sa mi páčilo. 

"Dáme si Schuberta? Alebo radšej Ramones?" navrhnem, hoci viem, že nehrá na požiadanie. Napadá mi však len hrať ďalej, lebo prvý raz po veľmi dlhom čase nechcem robiť nič iné. A bojím sa, čo príde, keď hudba stíchne.

Je vidno, že postavy dospeli a zmenili sa. Vytvarovali a obrúsili svoj charakter a naplno prebrali zodpovednosť a opraty nad životom. Ja som veľmi rada, že Gayle Formanová sa rozhodla napísať druhý diel k príbehu, ktorý by už mnohý považovali za ukončený. Teraz takto s odstupom času uznávam, že by bola naozaj škoda keby sa niektoré veci ešte nevyriešili. Mne sa táto kniha veľmi páčila a aj keď by som jej možno mala dať štyri hviezdičky, dávam jej sebeckých päť, pretože nemohla by som inak. Po prečítaní som mala veľmi príjemný pocit a koniec bol proste skvelý. Počas čítania nájdete aj krásne myšlienky čo je taktiež plus. Ja môžem knihu len odporúčať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

utorok, 11. augusta 2015

Mesto nebeského ohňa / Cassandra Clare

Mesto nebeského ohňa

V epickom finále Nástrojov smrteľníkov - najpopulárnejšej mestskej fantasy súčasnosti - sa musí Clary s ostatnými Tieňolovcami postaviť najväčšiemu zlu na svete: Clarinmu bratovi. Nočné mory sa stali skutočnosťou. Sebastianovi Morgensternovi sa podarilo rozdúchať nepokoje medzi Tieňolovcami. S Pekelnou čašou v rukách premieňa Tieňolovcov na temné stvorenia, ktoré sa musia postaviť proti vlastným rodinám i milovaným. Vystrašení Tieňolovci hľadajú útočisko v Idrise, no so všetkými bojovníkmi proti temnote za začarovanými hranicami ich domoviny, kto ochráni svet pred démonskou inváziou? Keď sa prezradí najhrozivejšie sprisahanie proti Tieňolovcom v dejinách, Clary, Jace, Isabelle, Simon a Alec musia zutekať pred hnevom Rady. Na ceste za zbraňou schopnou zničiť Sebastiana vkročia do démonských dimenzií, kam Tieňolovci nikdy nezavítali a z ktorých sa ešte žiaden smrteľník nevrátil živý... V šiestom a poslednom pokračovaní celosvetovo megaúspešnej ságy Nástroje smrteľníkov musia čitatelia obetovať životy obľúbených hrdinov, vzdať sa lásky, pre ktorú mnohí padli, a vyrovnať sa so zmenou sveta, ktorý už nikdy nebude taký ako predtým.

Ani neviem kde začať. V prvom rade chcem povedať, že séria Nástroje smrteľníkov je jedna z mojich najmilovanejších sérií vôbec. Veľa pre mňa znamená a tak ako správny fanúšik som sa nevedela dočkať na posledný diel. Tešila som sa aj netešila... Bola som rada, že konečne sa dozviem ako to skončí, no zároveň mi bolo smutno, že tento úžasný svet sa končí (aj keď pre mňa nikdy neskončí). Bolo mi jasné, že ak sa v tomto diely udeje niečo hrozné, alebo zlé, tak ma to zrejme položí. Veta "túto sériu milujem" nevystihuje ani zďaleka čo k nej pociťujem. Pre mňa je ten svet skutočný a úplne som mu prepadla. Teraz si nemyslite, že mi preplo, to nie :D, ale Tieňolovci sú skrátka moja srdcovka.

Tento diel som rozčítavala s veľkými obavami. Nebála som sa, že sa mi to nebude páčiť. Bála som sa toho veľkého konca... Keďže Cassandra Clare je skutočný génius a treba uznať, že v písaní je majster ma kniha od začiatku pohltila a bolo nemožné sa od nej odtrhnúť. Neskutočne čitateľná. Už v prvých stránkach sme ihneď "hodený" do deja. Viete... Cassandra nemôže len tak prísť, napísať úvodný začiatok, pár milých slov, trocha prehľadu v deji, kdeže, nie, nie... Ona musí automaticky hneď napísať strhujúci začiatok, plný akcie a zvratov kde už pri ňom budete chytať infarktové stavy.

To hlavné som vám už očividne prezradila. Kniha je plná akcie a zvratov. Mňa neraz chytal infarkt a poriadny srdcový záchvat, pretože ak ste čítali predošlé knihy od tejto autorky chápete čo mám na mysli. Ona vám nedá oddýchnuť ani na chvíľočku. Furt sa tam musí niečo diať. A to samozrejme oceňujem. Občas uvažujem, že by som mala Cassandre poslať pohľadnicu. Keď sa nad tým tak zamyslíte, tak naozaj predstavte si aký svet vlastne vymyslela. Úplne dopodrobna vytvorila svet Tieňolovcov, ich históriu a zvyky. Všetko vymyslela, tak strašne uveriteľne, že vám to vlastne príde úplne normálne a automaticky tomu uveríte. 

Táto séria ma celkovo šesť dielov. Fanúšici sa avšak rozdelil na dva tými z čoho jeden tvrdil, že Cassandra to mala ukončiť hneď po treťom diely a druhý, ktorý sa tešil, že v tom pokračuje. Ja som prekvapivo patrila do druhého týmu a bola som rada, že pokračuje. Netvrdím, že štvrtý diel nebol o niečo slabší, avšak piaty sa oveľa zlepšil a šiesty dosiahol latku prvých troch. Tu zasa uvidíte to staré čaro, ktoré vás očarilo, keď ste túto sériu ešte len spoznali a nostalgicky si na to spomeniete. Myslím, že ľudia, ktorý tvrdili, že to malo skončiť po trojke uznajú, že by to bola škoda, pretože tam ostalo toho ešte veľa čo stálo za to vyriešiť.

V tomto diely dokonca spoznáme aj dve pomerne dôležité postavy a to Emmu a Juliana. Aj okolo nich sa točí dej záverečného dielu a ak sa nemýlim, tak práve Emma bude hlavnou hrdinkou novej série od Cassandry Clare (snáď sa jej niekedy dočkáme...pevne verím a dúfam, že áno). Prekvapivo aj keď možno trocha brzdili dej mi absolútne nevadilo čítať príbeh z ich pohľadu a naozaj som si ich zamilovala. Ono je v podstate nemožné si ich neobľúbiť. Sú to len dvanásť ročné deti, no majú odvahy aj za dvoch a vedia obetovať svoje životy pre druhých. Pri nich slovo priateľstvo je naozaj úprimné a doslovné. Obom záleží viac na tom druhom ako na sebe samom.
U mňa čítanie vyzeralo asi tak, že som sa po celý čas bála "nezabi ich, nezbi ich, nezabi ich". Keby Cassandra zabila niekoho z hlavných postáv, tak sa asi zrútim. Veľmi som sa bála, že práve niečo také urobí a tak som sa celý čas modlila. Nakoniec som musela usúdiť, že to mohlo byť oveľa, oveľa horšie, ale aj tak som to prežívala ťažko. Aj keď čítanie tejto knihy som celkovo prežívala a musela som všetko rozdýchavať. Počas čítania som nemala iba pocit, že čítam nejaké písmená... mala som pocit, že som tam s nimi a že sa ten boj týka aj mňa. Pred očami som to videla úplne živo a všetko som pociťovala s nimi.

Ja som veľmi rada, že Cassandra nám tu poskytla naozaj krásne scény či už Magnusa s Alecom, alebo Clary a Jacea a vlastne všetkých postáv. Zároveň sa mi páči, že svoje postavy rozvinula a tak ich zaryla ešte hlbšie do nášho srdca. Jace už nebol ten uzavretý, arogantný chlapec a Isabelle ukázala, že aj ona má city. Alec to isté. Alec takisto prešiel veľkou zmenou a viac otvoril svoju osobnosť. Prekvapivo bol aj dosť vtipný a na jeho hláškach sa dalo schuti zasmiať. Magnusa tiež začnete vnímať inak. Práve tu som si ho obľúbila ešte viac a zároveň som ho ľutovala pomaly najviac. Večnosť nie je krásna, ak ju nemáte s kým prežiť. Už sa naozaj neviem dočkať na Magnusove kroniky, ktoré vyjdú už budúci rok.

Som nesmierne šťastná, že som si ako dvanásť ročné dieťa priala ako darček prvý diel tejto úžasnej série a že vtedy sa pre mňa začalo dobrodružstvo bez ktorého by bol môj život prázdnejší. Milujem Tieňolovcov, milujem celý ten svet, milujem Jacea a milujem všetko čo sa spája s Nástrojmi smrteľníkov. Koniec bol krásny a budete mať z neho taký ten príjemný šťastný pocit. Komiks je skvelé obohatenie tejto knihy a bolo dobré rozhodnutie dať ho tam. Táto kniha je naozaj skvelá a čo dodať? Odporúčam každému! 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

streda, 5. augusta 2015

Ako dopadol týždeň s Johnom Greenom?

Ahojte :)! Sľúbila som, že sa vám budem hlásiť a tak som tu s týmto článkom. Nechcem ho písať naraz, keď už pozabúdam aj to čo neviem a tak som sa rozhodla, že ho budem písať pomaličky a každý deň. V podstate to bude takou denníkovou formou. Myslím, že je to najlepší spôsob aby ste mali prehľad a aby som sa v tom ja nezamotala, takže.. :D. Príjemné čítanie :)!

1.deň (26.7.2015. Nedeľa)
Ako prvú knihu od Johna Greena som si zvolila Papierové mestá. Je to pre mňa také aktuálne, kedže som na tom bola včera v kine. Poviem vám to teda bola jazda! Je pravda, že pomerne dosť veľa vecí z knihy pozmenili, no prekvapivo mi to absolútne nevadilo. Vybrali úžasných hercov, ktorí sa mi na knižné postavy neskutočne hodili a už si ich tak dokonca predstavujem aj pri čítaní. Herci podali skvelé výkony. Neviem ako vy, no ja Caru, ktorá stvárnila Margo až tak veľmi nemusím a nepáči sa mi ako polke sveta, no na Margo mi dokonale sadla a stvárnila ju bezchybne. Nat Wolff zasa dokonale stvárnil Quentina a takisto sa naňho neskutočne hodí. A to ani nehovorím ako dokonale vybrali hercov na Bena a Radara. Ben bol skvelý! Úplný magor, no úžasný magor :D! Všetky scény mali svoju dušu a bolo to skrátka skvelé. Knihu čítam po druhý raz a môžem vám povedať, že sa mi páči ešte viac ako keď som ju čítala po prvý raz (oveľa!). Príbeh ma teraz viac chytil a viac som sa do toho vžila. Prežívam to úplne inak než predtým a zbožňujem to! Čítala som to v noci a vyzeralo to asi takto "Tak ešte jedna kapitola..." Prečo si rovno nepovieme tak ešte dvadsať kapitol :D? Keby som si nedohovorila a nedala si jasný povel "Choď spať!" Asi by som to dočítala. Nuž presvedčila som samú seba a tak som sa zachránila pred masochistickou celodennou únavou.

2.deň (27.7.2015 Pondelok)
Dočítala som Papierové mestá. Poviem vám... Už prvý krát som z nich bola nadšená, no teraz sa mi to páčilo ešte viac! Oveľa viac som sa do toho vžila a viac som to precítila. Teraz som si to maximálne užila a neskutočne sa mi tento príbeh vryl pod kožu. Ľudia moji ja som to tak prežívala, že až škoda reči. Vždy hovorím aké sú v Greenových knihách krásne myšlienky, no až teraz som ich vnímala naplno. Normálne som premáhala nutkanie chytiť zvýrazňovač a začať si ich vyznačovať, lenže ja by som si radšej odsekla ruku akoby som mala čmárať do knihy, takže ešte by bolo možnosťou niekde si tie citáty značiť, no je ich tam toľko, že by som z nich napísala novú knihu :D. Ale tie myšlienky sú vážne krásne. Mám tam plno obľúbených citátov :)... Navyše vďaka filmu som si to vedela úplne krásne, živo predstaviť. Thanks! Som nadšená! Žeby sa Papierové mestá zaradili na priečku mojej najobľúbenejšej Greenovky? Nechcem predbiehať, ale je to možné... Každopádne som veľmi rada, že som to čítala znovu

3.deň (28.7.2015 Utorok)
Anouu začala som ako druhú knihu v poradí čítať Na vine sú hviezdy :3. Uvažovala som, či ju vytiahnuť ako druhú, no ako vidíte rozhodovanie netrvalo dlho. Myslím, že Na vine sú hviezdy a Papierové mestá sú moje najobľúbenejšie Greenovky. Toto sú fakt také moje zvláštne srdcovky, takže si čítanie maximálne užívam. Neviem či je slovo "úžívať" správne, pretože predsa len to patrí medzi smutnú literatúru, no ja túto knihu nezaraďujem iba medzi knihy pri ktorých by som mala smútiť. Pre mňa je to najsmutnejšovtpinejší príbeh aký som kedy čítala/videla. Táto kniha ma vie vždy rozosmiať a zlepšiť mi náladu, samozrejme potom príde koniec o tom sa baviť nemienim, no ak sa bavíme o tej zábavnej časti, tak to absolútne milujem. Sadol mi ten humor, štýl, všetko... Nechcem znieť ako nejaká pobláznená pubertiačka, ale zároveň milujem Augustusa Watersa. A nielen preto, že Ansel Elgort je fakt sympaťák, ktorý sa na Augustusa neskutočne hodí a doteraz si ho tak predstavujem, ale milujem ho aj ako človeka. Je milý, zábavný, múdry a hlavne milujúci. Jediné čo chcel bolo aby bola Hazel šťastná, nech už sa dialo čokoľvek. A to si na ňom nesmierne vážim.“Oh, I wouldn't mind, Hazel Grace. It would be a privilege to have my heart broken by you.” Aj Hazel mám vlastne rada. Je inteligentná a je hlavne sama sebou. Nikdy, naozaj nikdy sa na nič nehrá.

4.deň (29.7.2015 Streda)
Nič som neprečítala, ani len stránku. Hanba mi! No ku knihe som sa dostala až v noci a bola som naozaj veľmi unavená, plus ma trocha pobolievala hlava. Vonku začalo pršať, tak som si otvorila ventilačku a ľahla som si. Viem, že som mohla čítať, no počúvať dážď, premýšľať a pomaly zaspávať bolo také príjemné, že zrejme ani neľutujem, že som nečítala. Zajtra sa do toho pustím a dočítam. Snáď veľmi nevadí, že som si spravila jeden deň prestávku :).

5.deň (30.7.2015 Štvrtok)
Cez deň som si iba tak čítala a oddychovala. Prečítala som niekoľko strán z Hviezd aj keď som ešte nedočítala, no ku koncu som už blízko. Stačí si k tomu len sadnúť a mám to prečítané. Len si nájsť ten čas to je ten problém :D... Posledné dni mi do toho furt niečo príde.

6.deň (31.7.2015 Piatok)
Nie, nie, nie, nie, nie! Zasa som nedočítala... Večer ma začala neskutočne bolieť hlava, akoby mi do nej pichali ihly. Bolo to neznesiteľné! Začínalo mi byť aj zle, tak som si šla radšej ľahnúť a spať. Našťastie som zaspala, no problém je v tom, že som sa o polnoci prebrala. Čo by až tak nevadilo, kedže mi už prestalo byť zle a hlava ma už nebolela, no problém bol v tom, že už som nevedela zaspať. Celú noc som sa prevaľovala a dívala do stropu. Jedna hodina, dve, tri... Nakoniec som zaspala o piatej ráno. Budíček som mala už pred siedmou, takže radosť žiť.

7.deň (1.8.2015 Sobota)
Celý deň bola rodinná oslava. Varil sa guláš, vyjedali sa koláčiky. Proste mňam, mňam... Mám rada rodinné oslavy. Členovia mojej rodiny sú moc fajn a mám rada, keď si iba tak sadnem a počúvam ich príbehy a historky. Jasné, že sa nájde jeden člen, ktorý mi vadí, ale to sa proste stáva :D. Inak sú všetci moc fajn. No aj tak som bola rada, keď sa oslava skončila a nastalo to príjemné ticho. Kedže som predošlú noc spala iba hodinu a pol bola som pomerne dosť unavená, ale zvládala som to. Odkradla som sa na babkinu úžasnú záhradu a až kým ma tma a zima nevyhnala dnu nerušene som si čítala Na vine sú hviezdy. Milujem takéto okamihy! Všade je ticho a taký zvláštny pokoj, pomaličky sa hojdám na hojdačke a čítam nejakú knihu. Slnko pomaly zapadá a všetko je zrazu krajšie a pokojnejšie. Je to krása! Uvažovala som, že niekedy by som si tam ostala čítať aj dlhšie. Babka má konečne altánok a sú tam svetlá, takže by sa to dalo. Myslím, že by to bolo skvelé! Som veľmi rada, pretože som konečne dočítala aj Na vine sú hviezdy. Viem, že by som mala byť aj smutná a som, pretože ten koniec ma naozaj neteší, no ja sa snažím ten príbeh vždy vidieť v tom pozitívnejšom zmysle. Ich láska bola nekonečná a aj keď Augustus zomrel a Hazel určite zomrie tiež ich láska bude môcť byť potom nekonečná už naozaj. Skrátka verím, že všetko zlé je na niečo dobré.

Posledný deň! (2.8.2015 Nedeľa)
Začala som čítať Aljašku. Je to pre mňa také iné a nové, pretože naposledy som ju čítala dávno pradávno. Fakt ani neviem kedy presne to bolo. Takže je to pre mňa akoby som ju čítala znovu. Síce si pamätám najhlavnejšie veci čo sa tam udejú, nepamätám si kopec iných vecí. Je fajn objavovať starý príbeh, ktorý je pre mňa teraz znovu ako nový :). Zatiaľ ma to baví. Možno, že aj viac ako predtým, aj keď to ešte uvidím po dočítaní. Aljaška je fajn baba, aj keď ma vie vytočiť, keď mení nálady, no aj tak je inteligentná a fajn. Miles je takisto úplne v pohode. Páči sa mi, že je tam kopec dobrých myšlienok a že kniha má naozaj takého tínedžerského ducha. Hlavný hrdinovia sa na nič nehrajú a sú sami sebou. V tejto knihe John Green zrejme prehovára do duše mladých asi najviac, pretože ich úplne pochopil. Pochopil naše konania, našu podstatu a naše správanie. Keď robíme niečo zlé, nechceme tým ublížiť iným a neuvedomujeme si následky, no potrebujeme sa učiť na vlastných chybách. Dohováranie a tresty nám nepomôžu. Všetko vykreslil úplne dokonale. Naozaj som úprimne zvedavá ako to pôjde ďalej, no je mi jasné, že sa mi to bude páčiť :). A viete čo sa mi ešte páči? Tá uvoľnenosť. Preklad sa naozaj vydaril :)!

Zhrnutie
Aj keď som pri vymýšľaní tohto nápadu občas trocha váhala a nevedela som či je to dobrý nápad, teraz po ukončení ani trošku neľutujem. Tento týždeň som si naozaj užila a priznávam, že som v ňom tak trocha pokračovala aj po skončení. Počas tohto týždňa som prečítala od Johna Greena ako môžete vidieť Papierové mestá, Na vine sú hviezdy a Kam zmizla Aljaška. Poučku o podstate predvídateľnosti Katherín som napokon nečítala. V podstate to nie je dlhá doba čo som ju čítala naposledy a tak som sa rozhodla, že sa k nej vrátim inokedy. Teší ma, že teraz som si tieto knihy, tak zvláštne užila. Vnímala som ich úplne inak než doteraz a ešte viac si ma získali. Vždy som hovorila, že sú tam krásne myšlienky, no až teraz som ich vnímala naplno. Bolo to vážne skvelé :)! Myslím, že niečo takéto ešte niekedy rozbehnem. Keď to mám zhodnotiť tento týždeň bol veľmi príjemný a som veľmi rada, že toto celé sa zrealizovalo. Uvidíme čo vymyslím nabudúce :).