piatok, 25. marca 2016

Slečna Brontëová píše o láske / Juliet Gael | Kniha, ktorá by mala byť známa, no nie je

Slečna Brontëová píše o láske 

Vo svojom úžasnom románe Slečna Brontëová píše o láske, ktorý je melanžou faktu a fikcie, americká spisovateľka Juliet Gael štylisticky pútavo vykresľuje sny a nádeje, vášne a súženia najznámejších sestier-spisovateliek svetovej literatúry a vychádzajúc z korešpondencie a dobových dokumentov, si domýšľa, ako láska, dramaticky a nečakane, zasiahla Charlottu Brontëovú.
Počas dvojročného štúdia v Bruseli Charlotte spoznala niektoré radostné stránky života - atmosféru pulzujúceho mesta, cestovanie, návštevy divadla, umelecké výstavy. Zdokonalila sa vo francúzštine, študovala literatúru pod vedením svojho nezabudnuteľného a obdivovaného profesora Monsieur Hégera, s ktorým sa tak ťažko lúčila...

Ja naozaj nechápem. Nech sa akokoľvek zamýšľam a uvažujem nad každou variantou, neviem prísť na príčinu prečo túto knihu takmer nikto nepozná. Aj ja som na ňu narazila úplnou náhodou, ale prečo je to tak?! Prečo o tejto knihe nie je počuť, prečo si nenašla svojich čitateľov, prečo nie je uznávaná?! Naozaj nechápem, pretože táto kniha je skrátka úžasná a zaslúži si priazeň čitateľov. Vo všeobecnosti nemám rada, keď nejakú knihu čítam dlho a táto kniha je rozhodne veľká bichľa, ale užila som si každé jedno slovíčko. Čítala som ju týždeň a nemenila by som na tom vôbec nič, pretože som si ju absolútne vychutnala. Perfektná kniha!

Táto je kniha je vlastne životopisným románom sestier Brontëových aj keď zameraný je najmä na Charlotte. Je to veľmi kvalitne a precízne zvládnuté dielo. Autorka má úžasný štýl písania. Mám pocit akoby cez svoju knihu vdýchla Emily, Anne, Charlotte a im blízkym aspoň na tých 510 strán opäť život. Keď som to čítala mala som pocit, že mi ožívajú pred očami. Už nedokážem vnímať tieto tri úžasné ženy iba ako nejaké autorky, ale stali sa pre mňa reálnymi ľuďmi. Keď viem ako žili, aké boli vážim si ich ešte oveľa viac. Myslím, že autorka vystihla ich životy veľmi presne a dôveryhodne. Ono Juliet spomína, že popri písaní musela vymyslieť aj nejaké vymyslené prvky, respektívne postavy, no snažila sa držať skutočnosti čo najpresnejšie a je to naozaj vidno. Ak sa nemýlim tak je to jej prvotina, no svoju knihu zvládla lepšie ako mnohý ostrieľaní spisovatelia. Ona má už doslova taký vypísaný štýl kedy presne vie čo robí a s príbehom a čitateľmi sa hrá.

Máloktorá kniha ma dokáže rozplakať. Ani tu som vyslovene neplakala, ale veru mala som k tomu veľmi blízko. Postavy, ktoré sa v knihe nachádzajú sú vykreslené úplne neskutočne a najmä reálne. Je absolútne nemožné neobľúbiť si ich. A tak keď už sa vám dostanú do srdca prestanete čítať "nejakú knihu" ale začnete prežívať osudy, ktoré sa vám stanú bližšími než si dokážete predstaviť. Juliet do toho vložila krásne emócie. Verím tomu, že ona to tiež riadne precítila. Okrem týchto emócií a postáv ma dostala aj svojimi krásnymi opismi. Ani chvíľku ma nenudili. Rodina Brontëovcov bývala v Haworthe čo je pomerne pochmúrne miesto, ale bavilo ma objavovať jeho zákutia. Viackrát sa tu spomína aj Škótsko čo ma teší, pretože pre túto krajinu mám slabosť. Charlotte často cestovala aj do Londýnu kde bolo úžasné, keď autorka opisovala ruch mesta a pamiatky. Ocitneme sa aj v Írsku a samozrejme sa tu spomínala aj Belgicko.


Čo sa týka samotných sestier, tak Emily bola nespútaná, tvrdohlavá a mala v sebe niečo iné. Bola ako neobrúsený diamant. Jej knihu Búrlivé výšiny milujem a čítala som ju už viackrát a Emily bola presne akoby vypadla zo stránok jej knihy. Viem si ju živo predstaviť ako objavuje zákutia drsnej prírody, ktorú ona tak milovala. Anne bola úplný protiklad oproti Emily. Bola milá, láskavá a oddaná. Keď nastali nejaké spory, tak sestry spájala. Bola spravodlivá. Anne bola stelesnením dobra. Ukazuje sa, že zo sestier pojala v literatúre najmenší úspech, ale ju to nikdy neodradilo ani nesklamalo. Mala v sebe veľkú odvahu, bola schopná prijímať svoj osud bez toho aby sa ponosovala. Bola skrátka statočná. Charlotte bola zase veľmi spravodlivá, mala hlboký zmysel pre povinnosť, bola inteligentná a rozvážna. Navonok však vyzerala byť veľmi upätá, akoby bez života, no pravdou je, že bola krehká a veľmi citlivá. Všetko vnímala veľmi intenzívne čo si mnohý nevšimli a mysleli si, že je ako socha bez citov.

Bolo zaujímavé spoznať aj iné postavy než boli iba sestry. Napríklad ich brat Branwell. Zvláštna postava. Celkovo o ostatných členoch rodiny nie je až tak počuť a preto ma veľmi zaujímalo akí boli. A nuž z Branwella som bola prekvapená... Nechcem povedať, že to bol slaboch, ale no veď uvidíte. Branwell bol zamilovaný do vydatej ženy, ktorá mu však lásku neopätovala. To ho zlomilo. Bol závislí na alkohole a ópiu. Bolo ťažké nájsť ho bez toho aby bol podgurážený. Celé dni trávil v krčme kde hovoril o jeho veľkých plánoch a čo všetko chce dokázať. K otcovi bol neúctivý. No aj tak som ho časom nedokázala ďalej nenávidieť. Je to veľmi zvláštny človek, ktorý nie je zlý. Ťažko sa to opisuje. V knihe sa spomínajú aj ďalší súrodenci. Celkovo bolo súrodencov šesť. Môžeme spoznať aj otca Patricka Brontëho. Tiež zvláštny muž. Bol to kňaz, ale chýbala mu láskavosť. Bol tvrdý a prísny. No aj tak vedel ľúbiť. Jeho som si nedokázala obľúbiť, ale naopak nemôžem ani povedať, že by som ho nemala v láske. Je to tak päťdesiat na päťdesiat.

Čo sa mi najviac páčilo bolo to, že som mohla vidieť ako vznikli ich slávne knihy. Čo ich k tomu viedlo, aký bol námet, aké z toho mali pocity, recenzie ktoré o nich vyšli. Páčilo sa mi vidieť ako ich písali, ako sa utajovali pod menami Ellis Bell, Acton Bell a Currer Bell a ako sa odhalilo, že sú ženy. To bol pre mňa naozaj zážitok a veľmi ma to bavilo. Dozvedela som sa aký námet bol k Jane Eyrovej a čo všetko odtiaľ sa reálne stalo Charlotte a čo nie. Zistila som viac o Profesorovi a najmä som sa dozvedela o reálnom profesorovi do ktorého bola Charlotte zaľúbená. Prenikla som viac do hĺbky Agnes Greyovej a zistila som ako ľudia reagovali na pochmúrne Búrlivé výšiny. Shirley, Villette majú tiež svoj príbeh, ktorý stál za ich písaním.

V knihe sa dokonca nachádza aj reálna korešpondencia Charlotte. Sú tam listy, ktoré si písala napríklad s jej priateľkou Ellen, alebo s jej vydavateľom. Ľúbostné listy tam taktiež nechýbajú aj keď tie si musela autorka domyslieť, ale v poznámke autora to vysvetlila a sú v podstate pravdivé. V príbehu zisťujeme aj o mužoch ku, ktorým Charlotte niečo pociťovala. Je tu skrátka všetko! Pre mňa táto kniha stúpla veľmi vysoko a považujem za precízne napísanú knihu. Je skrátka perfektná. Nemám jej ani čo vytknúť a ani nechcem. Neľutujem, že som ju čítala. Jediné čo ľutujem je to, že táto kniha by si zaslúžila väčší úspech, pretože má na to všetky kvality. Je mi ľúto, že taká dobrá kniha je tak utlačená, ale dúfam a ostávam v nádeji, že aspoň moja recenzia navnadí zopár ľudí, ktorý si ju prečítajú a že sa im bude páčiť a odporúčia ju ďalej. Naozaj vám knihu odporúčam :)!

Moje hodnotenie :

4 komentáre:

  1. Prečo som o tejto knihe doposiaľ nepočula? Toto bol presne ten tip na knihu, ktorý som potrebovala. Teraz už len hľadať po nete, kde sa dá kúpiť :) Ďakujem za inšpiráciu, recenzia bola skvelá :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som tiež na knihu narazila úplnou náhodou, keď som ju kúpila vo výpredaji a bola som strašne prekvapená prečo som o nej doteraz nepočula. Som naozaj veľmi, veľmi rada, že ťa zaujala :). Dúfam, že sa ti bude páčiť... už teraz sa teším na recenziu :). Ja ďakujem za pochvalu hehe :).

      Odstrániť
  2. O téhle knize jsem taky vůbec nikdy neslyšela. Díky za moc zajímavý tip! :)

    OdpovedaťOdstrániť