štvrtok, 28. apríla 2016

Postav hliadku / Harper Lee

Postav hliadku

Azda nijaká kniha v poslednom čase nevyvolala toľko otáznikov ako román americkej spisovateľky Harper Leeovej Postav hliadku. Autorka, známa jedným z najpopulárnejších románov 20. storočia Nezabíjajte vtáčika (1960), sa po vydaní tejto knihy na dlhý čas odmlčala. Až v roku 2014 sa v jej trezore našiel rukopis druhého diela, ktoré bolo vlastne jej literárnou prvotinou. Napísala ho v päťdesiatych rokoch 20. storočia, ale vydali ho až v roku 2015. Dejová línia je takisto posunutá asi o dvadsať rokov. Hlavná detská postava z románu Nezabíjajte vtáčika Jean Louise Finchová (Scout) žije teraz v New Yorku a ako dvadsaťšesťročná prichádza do rodného mestečka Maycomb. S prekvapením zisťuje, že jej otec Atticus, ktorý sa kedysi nezištne ujal úlohy obhajcu v procese s mladým černochom, sa teraz angažuje v rasistickej Rade občanov. Vzťahy medzi miestnym belošským a černošským obyvateľstvom sa mimoriadne zhoršili.
Dej sa odohráva na pozadí širšieho historického kontextu a spoločenské napätie sa prenáša aj do vzťahu Jean Louise k otcovi, príbuzným, rodine, niekdajším známym i dávnemu priateľovi Henrymu. Znova si uvedomuje, aké je dôležité – v súlade s biblickým odkazom – postaviť svoju hliadku, ktorou je predovšetkým svedomie.

Kniha Postav hliadku je voľným pokračovaním nestarnúcej klasiky, ktorá si získala srdcia mnohých čitateľov a to knihy Nezabíjajte vtáčika. Dej nepokračuje plynule od jednotky, ale je posunutý o 20 rokov kedy sú naše obľúbené detské postavy dospelými ľuďmi a na detské časy už iba nostalgicky spomínajú. Ako čas plynie aj pomerne pokojné mestečko Maycomb mení svoje zabehnuté koľaje a menia sa aj ľudia v ňom. Postavy sa vyvíjajú a problematika vtedajšej doby sa naoko rieši, no reálne stupňuje. Všetko je tak kráske rovnaké, ale zároveň iné.

Pri prvom diely, ktorý je u čitateľov obľúbenejší a ktorý je veľmi uznávaný som bola prekvapená, pretože aj keď je to silný príbeh, tak mne osobne tá kniha nedala až tak veľa ako by mala. Páčila sa mi, ale bolo tam to ale. Neviem prísť na to prečo sa mi až tak nevryla pod kožu, ale určite netvrdím, že to je zlá kniha, alebo, že by sa mi nepáčila. Kniha je to dobrá a odporúčam ju každému. Možno je problém aj v tom, že som od nej mala až príliš veľké očakávania čo sa väčšinou veľmi nevyplatí. Pri druhom diely som si povedala, že nebudem očakávať nič. Nechám sa uniesť príbehom a uvidíme. A prekvapivo sa mi páčil. Neviem či viac, ale mám pocit, že som si z neho viac odniesla. Mám voči nemu pár výhrad, ale to predsa musí byť, no hodnotiť ho musím veľmi kladne.

Štýl písania skvelej autorky Harper Lee mám k celku rada. Píše veľmi zaujímavo a svojsky. Ona má tak veľmi originálny štýl písania, že jej rukopis skrátka rozpoznáte aj keby pod ním nebola podpísaná nech sa deje čo sa deje. Má výborné opisy či už postáv, alebo prostredia. Vie dobre vykresliť situácie a rozpoloženie hrdinov. Ale... Zase to ale. Mne osobne príde niekedy veľmi chaotický. Dokonca som našla medzi jednotkou a dvojkou veľkú nezhodu a určite sa o nej musím porozprávať s niekym čo to už čítal. Pre istotu som si to aj pozrela, či sa nemýlim a nie nemýlim. Jedna podstatná vec tam proste nesedí a je inak v jednotke a je inak v dvojke. Možno je to chybou prekladu, ale mám pocit, že nie. Neviem si to vysvetliť.


Postavy prešli veľkým procesom vývoja. Prirodzene je to aj preto, že z Jean Louise sa stala dospelá žena, ale zmenou prešli aj dospelé postavy. Aj keď, keď sa tak zamyslím, tak Jean sa až tak nezmenila.U nej je dospelosť iba maska pred okolím, no stále je to nespútané dievča, ktoré má svoje názory, ktorých sa pevne drží a ktoré vie čo je správne a bojuje za to ako levica. Jean mi je veľmi sympatická, pretože nemá predsudky ako ostatný. Je jej jedno či vidí černocha, alebo belocha. Ona vidí človeka. Je to inteligentná žena a páči sa mi, že si ide za svojim. Pokojne mohla podľahnúť predsudkom a byť ženou bez názoru, no ona sa tomu ubránila a presadzovala si svoje za cenu čohokoľvek, pretože vedela, že je to správne.

Pre mňa je najobľúbenejšou postavou Atticus. Je to inteligentný, rozvážny človek. Tak ako aj Jean aj on je bez nezmyselných predsudkov. Atticus koná iba to čo je správne podľa jeho svedomia. Tiež je schopný bojovať za svoju pravdu za akúkoľvek cenu a preto si ho veľmi vážim. Svojim deťom odovzdal mnoho múdrosti a vďaka nemu sú také aké sú. Keď som čítala Nezabíjajte vtáčika, tak som túžila a predstavovala si ako v teplý letný večer číta Atticus noviny na verande, okolo neho sedia Jean s Jemom a počúvajú jeho múdrosti a poznatky a naozaj som túžila prisadnúť si a počúvať spolu s nimi. V tomto diely sa Harper Lee dosť zahrala s čitateľom, pretože Atticus tu má taký zvláštny postoj a priznávam, že som už naozaj nevedela čo si o ňom myslieť a začínala som o ňom pochybovať. No celá situácia je komplikovaná...

Knihy Harper Lee majú obrovskú myšlienku a nesú veľké posolstvo. Vôbec sa nedivím, že je to takou uznávanou klasikou a najmä v Amerike. Tieto príbehy neskutočne reálne ukazujú aký nezmyselný postoj vtedy mali ľudia a ako dokázali ovplyvniť jeden druhého názormi. Tu strašne prevláda pokrytectvo a myslím si, že ľudia boli zbabelí. Keď už začali ten veľký omyl báli sa priznať si to a báli sa zmeny. Táto téma je ťažká a rozhodne je na dlhšie polemizovanie. Čo sa týka knihy, tak určite vám ju odporúčam :). Čítanie neoľutuje. Dokonca aj mne sa po druhom diely podstatne zmenil uhol pohľadu a obľúbila som si to o niečo viac.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára