nedeľa, 29. mája 2016

Tajomstvo Pembrooke Parku / Julie Klassen

Tajomstvo Pembrooke Parku

Autorka: Julie Klassen
Originálny názov: The Secret of Pembrooke Park
Vydavateľstvo: i527.net
Rok vydania: 2016
Počet strán: 450

Abigail Fosterová je praktickou dcérou. Bojí sa, že skončí ako stará panna najmä preto, že má malé veno a, ako sa zdá, jediný muž, o ktorom si myslela, že by sa s ňou mohol oženiť, sa zamiluje do jej mladšej pôvabnejšej sestry. Keď rodina čelí finančnému bankrotu, Abigail a jej otec hľadajú primeranejšie ubytovanie. Vtedy prichádza neznámy právnik so zarážajúcou ponukou: užívať odľahlé panské sídlo, ktoré už osemnásť rokov stojí opustené. Fosterovci odcestujú do veľkolepého Pembrooke Parku, ktoré s hrôzou nachádzajú tak, ako ho jeho predchádzajúci obyvatelia náhle opustili: dná šálok pokryté zaschnutým čajom, moľami prežrané šatstvo v skriniach, domček pre bábiky rozložený uprostred hry... Privíta ich atraktívny miestny kaplán, ale hoci sa zdá, že on aj jeho rodina poznajú minulosť sídla, jediná informácia, ktorú im poskytnú, je strohé varovanie: Majte sa na pozore pred cudzincami, ktorých do Pembrooke Parku prilákajú reči o tajnej izbe plnej pokladov.
To Abigail zaujme. V nádeji na obnovu rodinných financií – a svojho vena – Abigail pátra po údajnom poklade. Desivé zvuky v noci a stopy v prachu však prezradia, že nie je jediná, kto tajne prehľadáva dom. Nato Abigail začína dostávať anonymné listy s kľúčom k tajnej izbe a prekvapujúcim odhalením z minulosti. Keď Pembrooke Park navštívia starí priatelia a noví nepriatelia, tajomstvá vychádzajú na svetlo sveta. Nájde Abigail poklad a lásku, ktorú hľadá... alebo veľmi reálne nebezpečenstvo?

Mnohí z vás už vedia, že som veľkou fanúšičkou kníh Julie Klassen. Celé sa to začalo, keď som sa konečne odhodlala k čítaniu Učiteľovej dcéry. Tá je pre mňa doteraz asi najlepšou z kníh tejto autorky. Potom som čítala Učiteľa tanca, ktorý síce bol skvelý, ale dcére sa nevyrovnal. Nuž a teraz som sa s potešením dostala k Tajomstvu Pembrooke Parku. Úprimne som si nebola celkom istá tým čo mám od knihy čakať. Anotácia znela viac ako sľubne. Záhada a tajomno? Prečo nie?! Lenže vedela som, že by som sa nemala predčasne tešiť, keďže to je väčšinou skôr na škodu a tak som sa do čítania púšťala s chladnou hlavou, dobrou náladou a bola som otvorená všetkému čo ma v príbehu môže stretnúť.

Ale som len mala obavy zo začiatku! Čítala som, čítala... a nie, a nie sa začítať. Bolo mi to v prvom rade veľmi ľúto, pretože som vedela, že autorka je to dobrá a príbeh je tiež celkom fajn. Odložiť som to však nechcela a ani by mi to svedomie nedovolilo, pretože niečo mi nahováralo, že aj keď ma to v tej chvíli nebaví, tak sa to určite zlepší a baviť ma to začne, a tak sa aj stalo... Ono Julie ma taký svoj typický štýl písania, pričom sú jej začiatky vždy pomalšie a zaostávajú popri zvyšku knihy. Príde mi, že zo začiatku sa iba rozpisuje a sama sa dostáva do svojho príbehu. Všetko nám pomaličky vysvetľuje. Predstavuje nám postavy a ich charaktery, privádza nás do prostredia kde žijú a ukazuje nám ich medziľudské vzťahy. Aj keď sa to môže ťahať, koniec koncov je takéto predstavovanie dobré a múdre, pretože postavy sú nám potom akosi bližšie a viac s nimi cítime, pretože už od začiatku ich spoznávame akoby sme ich poznali oddávna.


Čo som si nedávno všimla, teda vlastne nedávno ako nedávno... Všimla som si to už pri predošlej knihe, ktorú som od tejto autorky čítala, tak Julie Klassen má syndróm ako samotný John Green. Určite viete čo mám na mysli. JG môže mať aj desiatky kníh, no v každej jednej sa hlavné postavy podobajú na tie z predošlej knihy. A tak je to aj pri Julie. Vytvorila si určité charaktery s ktorými sa jej očividne dobre pracuje a tak si ich už iba pretvára a formuje. Avšak mne ako čitateľovi to ani trošku neprekážalo a nepovažujem to za mínus. Tie postavy koniec koncov nie sú rovnaké, len majú podobné prvky. Nie je to však veľmi výrazné.

Plusom týchto kníh je to, že Julie do nich vždy vloží nejaké tajomstvá a záhady. Často sa tam prelína minulosť s prítomnosťou a presne toto mám v príbehoch rada. Mnoho ľudí si pomyslí, že sú jej knihy predvídateľné a že zápletku odhalili skôr než vôbec začali čítať knihu. Omyl! Tiež si občas pomyslím niečo v zmysle "To bude takto....". No ten úsmev, ktorý sa mi objaví na tvári potom ako zistím, že autorka sa so mnou vyhrala a ja som jej skočila na falošnú stopu stojí vždy za to. Vždy keď už si myslím, že viem ktorá postava je za celým problémom, alebo aká udalosť sa udiala, tak sa to celé prevráti a ja sa nestačím diviť. Áno stane sa, že pár vecí sa mi predsa len odhaliť podarí, ale tieto knihy predvídateľné rozhodne nie sú. Ale Julie je vo svojich knihách naozaj veľký pedant. Zápletky, ktoré do svojich príbehov vloží, neodflákne a neodhalí ich hneď naraz. Ona na to ide postupne. Na všetky odhalenia nás pomaly a trpezlivo pripravuje počas celej knihy.

Tajomstvo Pembrooke Parku sa môže pochváliť veľmi príjemnými a sympatickými postavami. Hlavná hrdinka Abigail je presne taká ako ju opisuje anotácia. Je praktická, rozvážna a veľmi zodpovedná. Je však aj veľmi milá, citlivá a ľudská. Kameň úrazu však nastáva, keď sa na scéne objaví jej mladšia sestra Louisa. Abigail si vôbec neuvedomuje aká výnimočná je. Podceňuje sa a to ma vedelo privádzať do šialenstva. Najhoršie bolo, že Louisa si to veľmi dobre uvedomovala a tak si na všetko robila nároky a Abigail poslušne plnila všetky Louisine nezmysly. Som však rada, že ako dej postupuje, tak Abigail objavuje samu seba a jej charakter sa vyvíja. Je mi strašne ľúto, že nemôžem spomenúť všetky postavy, pretože všetky boli neskutočne zaujímavé a svojské a je veľká škoda nechať ich nepovšimnutými.

Pri týchto knihách si vždy prídem na svoje a viete prečo? Autorka tie príbehy vždy zasadí do neskutočne krásneho prostredia a tak je to aj tu. Krásne róby, spoločenské zvyky, slušné správanie, honosné sídla, koče... Veci a dobu, ktorú som vám vymenovala milujem ako v knihách, tak aj v skutočnosti! Milujem dobu v ktorej žili naši predkovia. Uvedomujem si, že určite mala mnoho nedostatkov a že to bola v mnohých ohľadoch aj dosť povrchná doba, no pre mňa ma neoceniteľné čaro, ktoré asi nikdy nevymizne.

Som naozaj veľmi rada, že som mala možnosť prečítať si túto knihu. Aj keď som sa spočiatku bála, tak som rada, že som to s ňou nevzdala a objavila v nej všetku krásu čo ukrýva. Mám ju rovnako rada ako už vyššie spomínanú Učiteľovu dcéru a tým pádom je jednou z najlepších kníh, ktoré som zatiaľ od autorky čítala. Teší ma, že na Slovensku má Julie Klassen čoraz väčší úspech. Keď som začínala s jej tvorbou, tak to bolo skôr naopak. Ona si úspech zaslúži. Knihu vám určite odporúčam! Odporúčam ju všetkým milovníkom klasiky! Ak máte chuť prečítať si niečo jemné, romantické a oddychové, tak určite siahnite po tejto knihe. Je ako stvorená pre pokojné slnečné, či už rána, poobedia, alebo večery.

Za knihu veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu MEGAKNIHY.
Ak vás kniha zaujala (v čo pevne verím), môžete si ju kúpiť na tejto adrese.

Moje hodnotenie: 

2 komentáre:

  1. Julie je vážne skvelá :)) Vôbec som o nej nevedela, no vďaka tejto knihe si ma veľmi získala a tiež som na ňu písala recenziu (to prostredie, kde sa kniha odohráva bolo vážne čarovné, vlastne celé to bolo kúzelné ^.^). Určite siahnem po jej ďalších knihách, pretože vidím, že ťa bavili i tie a verím, že budú aj mňa :D Maj sa krásne ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To teda je. Jej knihy majú zvláštne čaro, ktoré je skrátka na nezaplatenie :). Dúfam, že sa ti budú teda páčiť a nesklamú ťa. Už teraz prajem príjemné čítanie :)!

      Odstrániť