piatok, 5. augusta 2016

Zbohom zbraniam / Ernest Hemingway

Zbohom zbraniam

Autor: Ernest Hemingway
Originálny názov: A Farewell to Arms
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2016
Počet strán: 384

Dej románu Zbohom zbraniam (1929), prvého z hemingwayových bestsellerov, sa odohráva na talianskom fronte počas prvej svetovej vojny. Rozpráva príbeh lásky amerického poručíka, vodiča sanitky Červeného kríža Frederica Henryho a talianskej zdravotnej sestry Catherine Barkleyovej na pozadí krvavých bojov. Catherine ošetruje raneného Henryho a ich láska sa naplní, Catherine čaká dieťa. Henry sa vracia na front, ale čoraz väčšmi presvedčený o nezmyselnosti vojny rozhodne sa aj so svojou láskou ujsť. Príbeh so zjavnými autobiografickými prvkami sa končí tragicky, Catherine aj dieťa umierajú.

Tvorba Ernesta Hemingwaya mi nie je úplne cudzia, pretože som už mala tú česť stretnúť sa s jeho dielom. Moja prvá kniha od tohto nevšedného autora bola Starec a more. Starec a more je podľa mňa kniha, ktorú pozná asi každý. Človek nemusí byť ostrieľaný čitateľ, a vlastne vôbec nemusí byť čitateľ na to aby mu aspoň jej názov niečo hovoril. Nie je to navyše ani tak dávno od času šom som ju čítala. Je to kniha na jedno posedenie, ktorá sa ukrýva v spleti metafor v ktorých je ukryté veľké posolstvo. Treba sa nad ňou veľa zamýšľať... Svoje pocity som nedokázala vyjadriť a aj preto sa na blogu na ňu recenzia nenachádza. Takto aspoň viete v skratke ako sa mi zhruba páčila :). No keďže recenziu píšem na celkom iné dielo, presuňme sa k tomu. 

"Vojna sa nevyhráva víťazstvom."

Keď som zistila, že Ikar vydáva ďalšiu knižku od Hemingwaya a navyše v takomto krásnom vydaní, mala som obrovskú radosť. Veľmi som nad tým nepremýšľala a knižku si hneď vybrala. Čo som čakala? Popravde nemám tušenie. Prečítala som si anotáciu a z nej je viac menej všetko jasné, no vedela som, že v tom bude oveľa viac. Táto kniha je rozhodne klasika srdcom aj dušou. Je vidieť, že príbeh je z doby, ktorá je už dávno za nami. Dobové rozdiely, či už v správaní, alebo vo zvykoch priam kričia zo stránok.

S touto knižkou to bolo ako s počasím. Chvíľami to bolo skvelé, chvíľami výborné, chvíľami dobré, no boli aj chvíle kedy by som niektoré pasáže skrátila. Uvedomujem si však, že toto dielo je výnimočné a vďaka štýlu Hemingwaya jedinečné. Hemingway má naozaj nevšedný a veľmi svojský štýl písania, ktorý sa popisuje naozaj ťažko. Je to skôr v detailoch, ale zároveň to cítiť od začiatku do konca. Je to ten typ štýlu, ktorý by ste spoznali aj so zaviazanými očami, pretože ho má iba jediný človek na svete. Veľmi sa mi páči, že na konci sa nachádza Doslov, kde sa v podstate v rýchlosti, ale zároveň viac do hĺbky popisuje, či už Hemingwayov život, ale aj jeho špecifický štýl a to v čom vlastne tkvie kúzlo jeho rozprávačského talentu. Hovori sa, že dielo Zbohom zbraniam má autobiografické prvky, čo ma po čitateľskej stránke teší, no po tej ľudskej mi je ľúto čo všetko musel autor okúsiť. V knihe sú totižto veľmi dôveryhodne a autenticky vykreslené hrôzy vojny, čo zasiahne nejedného čitateľa.

Hlavné postavy knihy - Catherine a Henry majú medzi sebou veľmi zvláštny vzťah. Zo začiatku som mala problém sa s ním stotožniť... Nedokázali sa mi dostať pod kožu a tak som sa na ten priebeh dívala akoby z diaľky. Časom sa to však zlepšilo a ja som si ich svojim spôsobom obľúbila. Nie je to však pre mňa klasický pár, ktorý by som dokázala k niečomu prirovnať. A presne toto je takým tým rozdielom medzi tou dobou a našou. Presnejšie ide o správanie Catherine. Otázky ako "Som dobrá? Som poslušná?" a podobne, boli zrejme k celku bežné. Niekedy to bolo priam akoby nemala svoj vlastný názor a vo všetkom, naozaj úplne vo všetkom sa podriaďovala. Nie som extrémne feministická, no predsa len neuznávam absolútnu podriadenosť a naivnosť ženy. Neviem to dobre popísať, no prišlo mi to prehnané. V Doslove sa to spomína, pretože viacej žien s tým malo problém, no v tej dobe to vraj bolo celkom bežné a také správanie sa od ženy vyžadovalo. 

Na koniec som bola pripravená a musím uznať, že ma prekvapivo až tak veľmi nezasiahol. Samozrejme, že mi to prišlo ľúto, ale nevyplakala som si oči, ani nič také... Nemôžem si pomôcť, ale aj keď má táto kniha vyjadrovať aj osobnejšiu stránku života autora, niekedy na mňa pôsobila veľmi neosobne. Keď sa však nad tým zamyslím, tak ten problém bude asi skôr mnou. Ktovie. Celkovo sa mi však kniha veľmi páčila. Nie je to jednoduchý príbeh nad ktorým nemusíte premýšľať. No je to príjemné a pútavé čítanie, ktoré sa dokonale hodí, či už pri teplých letných dňoch, upršaných popoludniach, alebo pri dlhých zimných večeroch. Niekedy si to určite prečítam znova, pretože mám pocit, že v tomto prípade jedno prečítanie nestačí. Mnohé detaily sa mi odkryjú až časom, a ja si rada počkám. Pokiaľ máte radi klasiku, alebo ste už čítali iné knihy od Hemingwaya, tak vám odporúčam aj toto dielo :)!

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

2 komentáre:

  1. Mne je tvorba Hemingwaya cudzia. Čo-to som o ňom počula, no jeho knihy ma nikdy nelákali. Aj keď ma celkom zaujala kniha Starec a more, pretože ju dosť chváliš. :) Krásna recenzia. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)! Hemingwayova tvorba je aspoň podľa mňa veľmi netypická a človek nikdy akosi nevie čo presne od jeho diela čakať. Starec a more je však výnimočná kniha. Má okolo 100 strán, čiže to nie je žiadna bichľa a tak si myslím, že ju dokáže prečítať aj lenivec :D. Je to zvláštne dielo... Myslím, že ešte doteraz sa mi ujasňujú niektoré veci a súvislosti. Celá ta kniha je jedna veľká metafora niečoho väčšieho :). Som veľmi rada, že ťa zaujala :)!

      Odstrániť