nedeľa, 31. januára 2016

Koruna z temnoty / Sarah J. Maas

Koruna z temnoty

Boj o záchranu kráľovstva sa v románe Trón zo skla len začal. Koruna z temnoty je očakávané a napínavé pokračovanie jednej z najpopulárnejších fantasy sérii dneška! Osemnásťročná Celaena Sardothien je odvážna, statočná i krásna - dokonalá kombinácia pre najnebezpečnejšiu nájomnú vrahyňu a mladú dámu, ktorá dokáže zlomiť srdce nejedného muža. No aj keď porazila súperov v nezmyselnom kráľovom turnaji a stala sa jeho osobnou popravčou čatou, nezískala ani náznak slobody. Otročenie v soľných baniach bolo v porovnaní so službou kráľovi prechádzka ružovou záhradou. Kráľ, ktorý zo skleneného trónu vládne pevným žezlom, je totiž najzlovestnejším a neporaziteľným nepriateľom celého kráľovstva. Kráľovstvom otriasajú správy o vzburách otrokov a v uliciach Riftholdu sa šepká o povstaní. Celaena dostane za úlohu vznikajúcu revolúciu krvavo potlačiť. Ale ako môže bojovať proti vzbúrencom, keď s nimi súhlasí? Pridá sa k povstalcom za cenu životov svojich najbližších? Neľútostná nájomná vrahyňa sa nezastaví pred ničím - ale kráľ Adarlanu tiež nie...

Viem že vždy vravím, že neviem kde začať, ale dobrotivý Bože ja naozaj neviem. A najmä nie pri tejto knižke! Pamätám si ten moment kedy sa mi dostal do rúk prvý diel a ja som sa naň dívala s nedôverou a púšťala som sa do toho len na základe dobrých ohlasov a sľubnej anotácie. Aj tak som však nevedela či sa mi to bude páčiť a čo od toho čakať. Čakala som nejaký poriadny masaker a Trón zo skla nebol celkom taký aký som čakala, že bude, no to mi ani chvíľku neprekážalo, pretože obavy sa vytratili a mne sa to fakt moc páčilo. Bolo to fajn a super sa to čítalo, no nedokázalo sa mi to tak poriadne vryť do srdca. Následnej prišiel druhý diel na ktorý som sa úprimne tešila, pretože cítila som, že bude lepší. "Lepší" je slabé slovo! Jednotka bola super, ale toto bol úplne iný level!

Od chvíle ako som to prečítala to skrátka neviem rozdýchať. Ako môže byť niečo tak dokonalé? Táto séria si ma absolútne získala a mne už niekoľko hodín hučí v hlave ako preboha vydržím do vydania trojky?! Príde mi to ako nekonečná doba... najmä keď už teraz ma myká a mám silnú potrebu to prečítať okamžite. Táto kniha je neskutočná. Už dlho som nečítala niečo tak úžasné. Neustále tam bola nejaká akcia a ja som sa od toho nemohla odtrhnúť. Ten pocit, keď zomierate od smädu, no odložiť a zavrieť tú knihu je moc hard, alebo keď sa dostanete do štádia kedy prosíte vyššie sily aby ste dokázali ísť spať. Keď čítate nejakú skvelú knižku, tak sa zabarikádujete v izbe a vychádzate len kvôli životne dôležitým potrebám, ale viete čo? Pri tejto knihe je iba jediná životná potreba a to dočítať ju. Hlad, smäd, spánok? Pff! Zbytočnosti. Nič čo by ste potrebovali.

Skláňam sa pred touto autorkou, pretože vytvorila svet, ktorý milujem a ktorý je perfektný. Verím tomu, že keď dočítam komplet celú sériu tak bude pre mňa ten svet reálny ako každý iný teda aspoň budem dúfať v to, že existuje. A skláňam sa pred ňou za postavy čo vymyslela, príbeh čo vytvorila. Pre mňa je to génius. Ako to môže mať tak veľmi premyslené? A aj keď ma v podstate mučí, pretože tie zvraty a wtf momenty... to sú fakt riadne stavy, no vážim si ju, pretože je to majsterka svojho remesla. Jej séria sa zaradila medzi moje najobľúbenejšie a hlboko ju uznávam. Má úžasný štýl písania a ostáva mi iba dúfať, že Sarah J. Maas napíše ešte celú kopu skvelých sérií.

Celaena sa stala jednou z mojich najobľúbenejších postáv to vám musím povedať hneď na začiatok. Je úžasná! Milujem jej osobnosť. Je to osemnásť ročné dievča, ktoré dokáže byť milujúce a nežné k ľuďom ktorých ľúbi, no zároveň dokáže byť chladná, smrtiaca, krvilačná a nebezpečná. Milujem to aká je odvážna a občasne arogantná. Milujem ju celú aká je. A viete čo sa mi na nej páči asi najviac? Že aj keď je to nebojácna vrahyňa, tak je predovšetkým ženou. 

Čo treba ďalej povedať? TEAM CHAOL! To je prosím pekne viac ako tisíc slov. Ja viem, ja viem opakujem sa a slovo úžasné som povedala už aspoň dvadsaťkrát, ale Chaol je jedna z najúžasnejších mužských postáv. Nemôžem povedať že by som nemala rada Doriana, ale Chaol je Chaol. Milujem na ňom absolútne všetko. Som rada, že druhým dielom dostávame my čitatelia väčšiu možnosť spoznať ho, pretože Chaol je človek, ktorý svoje emócie nedáva najavo, skôr ich dusí v sebe. A tak svoje city a myšlienky odkrýva až keď k vám nadobudne dôveru.

Netušila som, že ma táto séria až tak nadchne. Naozaj sa neviem dočkať na tretí diel! Len to čakanie... Toto sú momenty kedy veľmi ľutujem, že niesom lepšia v angličtine, pretože to by bola skvelá možnosť ako vyriešiť otázku čakania, no pre mňa nemá ani len význam pokúšať sa o to, pretože by som skoro ničomu nerozumela. Netuším ako to vydržím. Toto budú skutočné muky. Neviem sa dočkať kedy zistím ako bude príbeh pokračovať, pretože skončilo to viac ako zaujímavo. Táto kniha je jedna z mála kníh, ktorá ma prinútila nad ňou premýšľať aj v momentoch kedy ju nečítam. Aj keď by som chcela mať túto sériu už čo najskôr prečítanú, tak aj tak si v hĺbke srdca želám čítať ju naveky. Pre mňa bola Koruna z temnoty výrazne lepšia ako Trón zo skla (aj keď aj ten bol skvelý). Viac akcie, viac zvratov, bolo to lepšie. Som rada, že som objavila sériu, ktorá sa stala mojou obrovskou srdcovkou. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

sobota, 23. januára 2016

Svetlo, ktoré nevidíme / Anthony Doerr | Alebo kniha, ktorá kradne slová

Svetlo, ktoré nevidíme

Marie-Laure žije s otcom neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Šesťročná Marie-Laure prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov. Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, a tak aj s otcom nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka vo vysokánskom dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu.
Sirota Werner vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Jedného dňa naďabia na jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Z Wernera sa stáva opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Vďaka jedinečnej zručnosti sa dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra, a neskôr do špeciálnej jednotky, ktorá má za úlohu vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent má na svedomí mnohé životy, vydáva sa na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure.

Túto knižku som dočítala pomerne nedávno a doteraz neviem nájsť tie správne slová. Povedala som si, že sa na to vyspím a tak ubehla noc a ja som stále bez slov. Kniha ktorá kradne slová... Áno to je celkom správny výraz. Môj prístup k tejto knižke bol ako na hojdačke. Spočiatku som ju úprimne ani nechcela čítať, ale našťastie som zvedavý človek a tak som sa chcela presvedčiť prečo je o túto knižku taký záujem a utvoriť si na ňu svoj vlastný názor. Keď mi prišla ponuka z Ikaru na nový mesiac, tak som siahla práve po tejto knihe. Potom prišiel čas čakania. Váhala som či som spravila dobre a nebola som si ničím istá. Nevedela som do čoho idem, či sa mi to bude páčiť, skrátka nič. Dostala sa ku mne ponuka prečítať si túto knižku ešte predtým než vyjde a ja som to prijala aj keď stále váhajúc. Teraz však ďakujem Bohu, alebo prozreteľnosti, alebo čomukoľvek, že som cez všetky pochybnosti nezaváhala a pustila sa do čítania, pretože táto kniha si zaslúži svojich čitateľov.

Zrejme ma trocha odrádzal aj počet strán. Kniha ma vyše 570 stránok a keď čítate hoc aj sto stranovú knižočku, tak je to veľmi náročne a vaše nervy tým trpia, preto uznajte sami, že to bol risk. No tentoraz sa mi vyplatilo risknúť. Ja som si vlastne pri čítaní ani nejak neuvedomovala aká je kniha hrubá. Totižto čítala sa veľmi dobre a pomerne rýchlo. Prvé stránky sú také rozpačité a nevedela som čo si o tom myslieť. Vôbec sa mi do toho nedarilo začítať a nebavilo ma to. Avšak dej sa začal postupne rozvíjať a ja som si zrazu uvedomila, že už peknú chvíľu nepretržite čítam a nedokážem sa od toho odtrhnúť ani za svet. Pre mňa bolo veľkým plusom, že kniha má naozaj veľmi krátke kapitoly. Čo môže byť aj problém, napríklad v situácií keď chcete ísť spať, no už si aspoň 20 krát hovoríte "ešte jedna kapitola". Nakoniec je plusom aj to, že kniha je taká hrubá. Uvedomila som si, že teraz by som ju neskrátila ani o jedinú stránočku.

 S tvorbou autora som sa samozrejme stretla po prvýkrát. Vlastne celkovo som počula o tejto knihe prvýkrát iba chvíľku pred jej vydaním. Väčšinou knihy poznám od zahraničným bloggerov, alebo z fotiek z instagramu a podobne, no tentoraz mi nehovorila absolútne nič. No to nevadí... Hlavné je to, že autor ma svojim pútavým štýlom písania absolútne ohromil. Písal tak bravúrne až som sa cítila akoby som bola uprostred diania toho celého. Často som sa cítila pri čítaní ako na ihlách a priam som sa bála. Hrôzy a pocity, ktoré pri nich pociťovali postavy opisoval tak dobre až som sa tak pomaly cítila aj ja. Autor ma doslova donútil precítiť to. Príde mi to akoby ma ku knižke priklincoval, alebo vtiahol do nej... Anthony Doerr sa stal v mojich očiach géniom! Príde mi až neuveriteľné aký prepracovaný román dokázal vytvoriť.

Tak ako sa autor pohral s celým príbehom, tak si dal záležať aj na postavách. Hlavná hrdinka Marie-Laure je jedna z najlepších hrdiniek s ktorými sa môžete stretnúť. Ja som si ju veľmi obľúbila... Príbeh je písaný najmä z dvoch pohľadov a to práve Maire-Laure a Wernera. Musím priznať, že občas ma bavilo dokonca viac čítať z pohľadu Marie-Laure, ale samozrejme som si zamilovala oboch. Marie-Laure je iná. V prvom rade je slepá a tak sa už od detstva pasuje so životom a učí sa ho žiť svojským vnímaním. Aj keď v podstate nemá na výber, tak svoj hendikep zvláda neskutočne. Marie- Laurie je silná, odvážna a láskavá. Snaží sa konať predovšetkým dobro a aby ochránila tých čo ľúbi je schopná obetovať hoc aj svoj vlastný život. Je naozaj úžasná hrdinka. Veľmi som si ju obľúbila a som veľmi rada, že príbeh som mohla sledovať cez ňu. Marie-Laure mala aj úžasného otca, ktorý sa pre svoju dcérku snažil urobiť čo najviac a pomáhal jej bojovať či už slepotou, ľuďmi, alebo celkovo životom.

Werner je nemecký chlapec žijúci spolu so svojou sestrou u Frau Eleny, ktorá vychováva aj iné siroty a všetky nadovšetko ľúbi. Je to veľmi inteligentný a šikovný chlapec, ktorý má všetky predpoklady na to aby dokázal niečo veľké, no situácia a doba mu to nedovoluje, pretože jeho osudom by mala byť baňa v ktorej by mal tvrdo pracovať do konca života. Avšak Werner ukáže že má naviac lenže je to tak správne? Pri oboch stranách sa ukazuje aká bola celá tá vec s Hitlerom nezmyselná a môžete vidieť aký mali pohľad na to rozličné strany. Marie-Laure - Francúzka, Werner - Nemec. Dva odlišne pohľady pričom obe vnímajúc pravdu inak. Hoci bol Werner na nesprávnej strane je to dobrý chlapec a aj jeho som si veľmi obľúbila. No nadovšetko som si obľúbila jeho kamaráta Fredericka. Bol krehký akoby sa mal každú chvíľočku roztrieštiť na milión drobných kúsočkov. Bol citlivý a bol predovšetkým dobrý a láskavý. Nenechal sa strhnúť davom, ale vždy konal správne nech to malo mať akékoľvek následky.

Keď som knižku dočítala musela som si všetko premyslieť a urovnať si to v hlave. No samozrejme som si nepotrebovala premyslieť či sa mi kniha páčila, alebo nie. Je viac ako jasné, že som si ju zamilovala. Ja jej asi ani nemám čo vytknúť. Táto kniha je dokonalá celá aká je. Je  hrozné čo všetko sa dialo a o to desivejšie je to, že tu je to vykreslené absolútne reálne a ocitáte sa akoby uprostred toho všetkého. Ale aj keď je to hrozné, nemalo by sa na to zabúdať, pretože z minulosti sa môžeme poučiť a vyvarovať sa chybám, ktoré spravili naši predkovia. Myslím, že nikdy neoľutujem čítanie tejto knižky. V mojej knižnici má právom svoje čestné miesto a je to kniha ku ktorej sa ešte veľa krát vrátim, pretože jedno prečítanie nestačí. Inak, ale treba si uvedomiť, že toto nie je oddychovka, no je to ťažká kniha, ktorá nemusí zaujať každého, ale som toho názoru, že skúsiť čítať by ju mal každý do jedného. Moji najdrahší čitatelia s čistým svedomím vám môžem túto knihu len a len odporúčať!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

nedeľa, 17. januára 2016

Panstvo Edenbrooke / Julliane Donaldson | Alebo klasika z 21.storočia

Panstvo Edenbrooke

Marianna Daventryová by urobila čokoľvek, aby unikla nudnému životu v anglickom Bathe a prejavom lásky nechceného ctiteľa. Ako dar z neba odrazu prichádza pozvanie pre ňu a sestru, dvojča Cecíliu, na návštevu rozľahlého vidieckeho panstva Edenbrooke. Marianna sa chopí príležitosti a vydáva sa na cestu. Starej mame musí sľúbiť, že sa bude správať ako skutočná dáma, hoci to sa jej veľmi nedarí. Teší sa však, že si oddýchne a užije milovaný anglický vidiek. Cecília si robí nádeje na príťažlivého dediča panstva Edenbrooke. Marianna sa však zakrátko presvedčí, že aj najdômyselnejšie plány sa môžu vymknúť z rúk. Zapletie sa do nečakaného dobrodružstva pretkaného tajomstvom a náklonnosťou. Poradí si nakoniec so svojím zradným srdcom, alebo jej záhadný cudzinec úplne obráti život naruby?

Aj keď som váhala či si túto knižku chcem prečítať, som rada, že som sa napokon rozhodla, že áno. Som veľký milovník klasických románov a preto som si nemohla nechať ujsť príležitosť prečítať si niečo nové. Mám rada, keď je kniha klasického žánru, no je napísaná v dnešnej dobe. Rada pozorujem, či sa autorke podarilo docieliť atmosféru doby a preniesť čitateľa do čias Jany Eyrovej a podobne. Nevedela som čo presne od tejto novinky čakať, no tušila som, že toto bude skôr niečo na štýl Jane Austenovej ako sestier Brontëových. Čo mi pripomína, že pri tvorbe Jane Austen ešte mám čo doháňať... no späť k téme. Aj keď ako som už spomínala, že som nešla na istotu, tak som našťastie nepociťovala strach, že to dopadne zle a nebude sa mi to páčiť. Šla som do toho s chladnou hlavou a to bolo rozhodne dobré riešenie, pretože som si od toho automaticky nerobila vysoké očakávania.

Ako som knižku otvorila a začala ju čítať, tak som ostala veľmi príjemne prekvapená. Čítala sa veľmi dobre, pretože dej plynul ľahučko a bavil ma. Začalo sa to jednoducho a následne sa dej stupňoval a to už o malú chvíľočku. Autorka sa snažila neurobiť z knihy iba nejaký plytký klasický román. Posnažila sa odtrhnúť sa od nekonečných opisov a omáčiek a pridávala tam aj správnu dávku akcie čo ma k celku potešilo, pretože to príbeh dobre oživilo. Bolo to v miere, takže to nebolo prehnané, iba si to splnilo svoj účel. Autorka mala dobrý štýl písania a bolo vidieť, že príbeh ma premyslený. čo som si zistila, tak na konte má tri napísane knižky. U nás vyšiel iba Edenbrooke a pokiaľ viem, tak zatiaľ vydavateľstvo neplánuje vydávať ďalšie. Avšak keby sa situáciu zmenila, myslím, že by som siahla aj po ďalších románoch autorky.

Čo sa mi na príbehu páčilo je aj to, že Julianne Donaldson vytvorila celú škálu zaujímavých postáv. Každá postava mala svojský charakter ktorým sa vyznačovala a to mám vskutku rada. Dokázala v čitateľovi vytvoriť či už hnev, nenávisť, alebo sympatiu k svojim postavám. Aj keď som vravela, že opismi sa v tomto príbehu šetrilo nie je to úplne tak. Nájdu sa tam a sú naozaj výborné. Prostredie vidieku znie skvele!

Hlavná hrdinka Marianna Daventryová bola fajn. Ono ja mám tak nejak silné nervy na hrdinky a tak sa stáva, že zatiaľ čo poniektorý majú chuť hrdinke otrieskať niečo o hlavu, tak ja to predýcham a idem ďalej (samozrejme však niektoré dokážu vytočiť aj mňa). Pri Marianne mám pocit, že zopár ľuďom vadiť bude,  ale nemyslím si, že to bude vysoké percento čitateľov. Marianna bola zábavná, uvoľnená, prirodzená a veľmi nesebecká čím nadobúdala priam znaky naivity. Nevadilo mi jej správanie a jej zmýšľanie, ale vadilo mi aká je nevšímavá v niektorých situáciách a ako sa snaží neustále ustupovať svojej sestre. To s jej sestrou ma neskutočne vytáčalo. Jasné sebeckosť je hnusná vlastnosť a treba myslieť na druhých, ale toto bol extrém. Inak som s ňou nemala žiaden problém a k celku som si ju obľúbila.

Viac ako Mariannu som si však obľúbila Philipa. Bol skvelým mužským bohužiaľ knižným hrdinom. Páčilo sa mi ako má zmysel pre humor, ako dokáže provokovať a podpichovať. Philip mal bezpodmienečne obrovský šarm. Aj keď bol na povrch zábavný, tak v sebe ukrýval nespočetne veľa emócií a citov, ktoré v správnych situáciách vedel dať krásne najavo. Pri ňom môžem bez výčitiek svedomia povedať, že som si ho obľúbila, ak nie rovno zamilovala. Jedinú z postáv, ktorú chcem ešte spomenúť je sestra Marianny - Cecília. Tá mi vadila a veľmi. Liezla mi vyslovene na nervy. Zlepšilo sa to až pri konci, kedy sa konečne začala správať normálne, no dovtedy ma privádzala do zúfalstva.

Takže, keď to mám zhrnúť, tak sa mi kniha páčila a som rada, že som sa do nej pustila. Niekedy sa k nej určite rada vrátim a prečítam si ju znova, pretože jej čítanie si užijete. Je to skvelá oddychovka pri ktorej môžete stráviť krásne popoludnie, alebo večer, alebo čo len chcete pri teplej šálke čaju, zabalený v deke a ponorený do príbehu. Či vám knihu odporúčam? Samozrejme! Ak ste milovníci klasiky, tak určite neváhajte a choďte do toho. Prečítaním nič nestratíte. Rozhodla som sa, že tejto knihe dám v hodnotení plný počet. Váhala som či nestiahnem jednu sovičku, ale napokon nie, pretože bolo to dobré a názor si utvrdím oveľa lepšie, keď si to niekedy prečítam znova. Dovtedy má u mňa kniha hodnotenie na výbornú :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

piatok, 8. januára 2016

Klamári / E.Lockhartová

Klamári

Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu.
Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli?
Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

Wau často hovorím, že neviem kde začať, ale v tomto prípade to pre mňa platí stonásobne. Táto kniha ma totálne odrovnala a vryla sa mi pod kožu najviac ako sa len dá. Keď som túto knihu videla jediné čo ma napadlo je, že tá obálka je tak trocha nanič a frflala som na ňu. O tejto knihe bolo veľa počuť zo zahraničia a tak som zistila, že by to malo mať obrovský wtf koniec. No inak som absolútne nevedela do čoho idem. Nevedela som o čom to má byť, čo čakať. Skrátka som nešla ani troška na istotu. Keďže som bola preč. tak mi trocha trvalo kým som si vyzdvihla knižky na pošte, no ako prišli domov, tak som sa ihneď pustila do Klamárov. Ako sa mi páčili?

Asi zbytočná otázka. Och bože ja to ani slovami neviem opísať. Som z nich nadšená! Od prvej stránky ma táto kniha chytila, tak veľmi, že som ju nedokázala odložiť! Absolútne som sa od nej nevedela odtrhnúť. Číta sa neskutočne ľahučko a rýchlo. Autorkin štýl písania mi sadol a spôsob rozprávania príbehu ma držal nalepenú pri knihe. Celé to bolo tajomné, mätúce, záhadné a skvelé. Dalo by sa povedať, že som túto knihu prečítala na jeden dych nebyť spánku (začala som to čítať v noci). Bolo to iné a to sa mi na tom fakt páčilo.

Občas som mala tak troška problém zorientovať sa či sa hovorí o minulosti, alebo prítomnosti. Chápete či sú to spomienky, alebo sa to práve deje, pretože občas sa mi stalo, že som bola v tom, že práve sa to deje a zrazu som zistila, že nie a bola som zmetená. No neúnavné pozeranie Once Upon a Time ma v orientácií v čase a svete vytrénovalo :D a tak som sa nakoniec vždy zorientovala a nestratila sa v tom. Dalo sa to v pohodičke prekonať a zvládnuť, takže to nepokladám za mínus. Dodalo to príbehu aspoň ešte trocha viac tajomna/záhadnosti. 

Treba uznať, že autorka vytvorila naozaj skvelé postavy pri ktorých si príde každý na svoje. Každej postave vdýchla život a vytvorila im určitý charakter. Každý bol rozmanitý. Mirren bola ako cukrová vata. Neberte to doslova. Bola skrátka milá, snažila sa byť milá a aj milou bola. Je to také zlatíčko čo iba všade poskakuje a v jeho prítomnosti sa cítime byť šťastný. Nakazí vás svojou dobrou náladou ako lúsknutím prsta. Mnohý si ju obľúbia. Samozrejme sa nájdu taký, ktorým bude prekážať, no ja som ju mala fakt rada. Johnny bol úplne super. Taký drsný (ako sa to vezme) chalan so správnou dávkou sarkazmu a irónie. Fakt som to na ňom zbožňovala! Jeho neustále poznámky a prístup. Nemal chybu. Aj keď pod povrchom určite nebol taký na akého sa hral. Vedel kedy treba prestať a brať svet vážne. 
Nuž hlavná hrdinka Cadence bola fajn. Nenašla som si proti nej asi nič. Bola dosť deprimovaná, no páčilo sa mi, že je tvrdohlavá a ide si za svojim. Vedela ustúpiť to áno, no vždy si ponechala svoj názor. Rozhodne bola svojská. Bavilo ma čítať príbeh jej očami a tak nemôžem nič vytknúť.
Čo sa týka Gata... Toho som mala rada. Menil sa síce ako počasie. Raz bol v pohode, inokedy bol zas divný, no väčšinu času bol fajn a tým pádom ani pri ňom nemám žiadne výhrady. Obľúbila som si ho a to je hlavné.

Čo sa týka samotného konca. Nebojte nič vám neprezradím, som zásadne proti spoilerom. Tak dosť ma to prekvapilo. Čakala som každý možný scenár a v hlave som ich vytvorila k celku dosť, no nakoniec mi autorka vytrela zrak a ja som ostala s otvorenými ústami. Za túto knihu patrí autorke naozaj potlesk. Mne sa neskutočne páčila a odporúčam ju každému. Ak váhate a neviete sa rozhodnúť či si ju prečítať... Choďte do toho. Koniec koncov aj keby sa vám až tak nepáčila, tak jej prečítaním nič nestratíte. U mňa však získavajú Klamári čestné miesto na poličke a veľmi rada si ich niekedy prečítam znovu. Som rada, že už aj ja som konečne čítala tento príbeh a prežila si ten veľký zvrat. Takže bež štipky klamstva vám môžem povedať, že toto bolo dokonalé!

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť napr. TU.

Moje hodnotenie:

streda, 6. januára 2016

Ako dopadla výzva na rok 2015? | Hitparáda kníh

Ako teda dopadla výzva?

Nuž tento rok skončila moja výzva velice biedne. Pohorela som a nesplnila som ju. V roku 2014 som si dala ako výzvu 100 kníh. Prečítala som 93 a to je dobré... V tom prípade sa nesťažujem. Avšak minulý rok (aj vy si ešte len zvykáte na to, že je už 2016?) som si dala za výzvu znova 100 kníh lenže dopadlo to hrozne. Prečítala som 65 kníh. Samo osebe to nie je zlé číslo, ale výzvu som nesplnila ani s prižmúrenými očami. Rok 2015 bol pre mňa z knižného hľadiska nie najlepší. Čítala som oveľa menej ako som schopná a nevenovala som tomu toľko času koľko som mohla. Dúfam, že tento rok sa posnažím oveľa viac. Držte mi palce! Čaká ma cieľ 80 kníh :).

Hitparáda kníh

Najlepšia kniha
Tu je pre mňa voľba jasná. V tomto roku som prečítala množstvo skvelých kníh, no jedna ma zasiahla tak veľmi, že nad ňou musím premýšľať doteraz. Niektorým sa táto kniha páčiť bude, iný ju budú nenávidieť a pre niektorých to bude priemer. No pre mňa je to rozhodne víťaz!


Najväčšie sklamanie
Pri čítaní Miniaturistu som sa cítila až zle. Pochmúrne prostredie mám rada, ale toto bolo iné. Nepáčilo sa mi to a mohlo to byť oveľa lepšie, pretože nápad to bol dobrý. Listy do neba ma však sklamali ešte viac, pretože od nich som čakala naozaj veľa. Nápad je úplne neskutočný, no je absolútne nevyužitý.


Najhoršia kniha
Čo dodať.


Najväčšie prekvapenie
Dievča, ktoré si tu zanechal bola skvelá kniha, ktorá si ma získala. To ako sa prelínala minulosť s prítomnosťou... Bola to moja prvá kniha od Jojo Moyes a práve vďaka nej som si jej tvorbu zamilovala. No keď som sa dostala k ďalším knihám od tejto autorky, tak ma neočarili, tak ako táto. Túto mi už žiadne jej knihy neprekonajú. V znamení Ametystu bolo obrovským prekvapením! Ja však stále nechápem prečo táto knižka ešte nie je vydaná a nemám ju v poličke! Malé ženy sa napokon zaradili aj medzi moje najmilovanejšie knižky. Je to prekrásny príbeh, ktorý by si mal prečítať asi každý... Od Sedem minút po polnoci som čakala veľa. Tušila som, že sa mi to bude páčiť, no prekonalo to moje očakávania. Dalo mi to oveľa viac ako som očakávala. Nuž a Učiteľova dcéra, tak tú môžem len a len odporúčať. Klasika písaná v dnešnej dobe, no krásne vystihnutá atmosféra :). Len to nikomu nepovedz tak to bola dokonalosť.



Najočakávanejšia kniha
Hm na Listy som sa ozaj tešila... Nevadí no. Najviac som sa však samozrejme tešila na knižky od Cassandry Clare. Som jej obrovský fanúšik a fanúšik sa nezaprie no :D. Už sa teším, keď tento rok vyjdú Magnusove kroniky a pod... :)


Najromantickejšia kniha
Nooo viete...Prechádzanie po nočnom New Yorku celú noc, ukazovanie si obľúbených miest, nadránom piť horúcu kávu, jesť teplé čerstvé kroasanty a sledovať východ slnka, navyše s tou správnou osobou. Tak toto môžem...


Najoriginálnejšia kniha
Kódex je skrátka skvele spracovaný. Od obálky až po obsah sa nedá nič vytknúť. Každý milovník Tieňosvetu by si to mal rozhodne prečítať. Život po živote je veľmi zaujímavá kniha. Tá myšlienka stojí za to. A autorka to podala výborne. Dash & Lily - kniha přání je veľmi milá knižka. Nápad je výborný a mne sa kniha veľmi páčila. Pomerne originálna bola aj kniha Nech sneží. Možno to nie je dokonalá kniha, no nápad je výborný :). Nuž a Crowfieldská kliatba je moja srdcovka. Nie je nič krajšie ako keď vonku sneží a vy ste zakutraný doma pod dekou, pijete teplý čaj a čítate túto knižku :).



Najkrajšia obálka
Keď vyšla Fanúšička, tak ako prvé ma zaujala pravé tá obálka. Je taká milá, fakt doslova zlatučká :D. Strašne rada sa na ňu dívam, pretože je jednoduchá, no skvelá. Slabosť mám celkovo pre vydanie knižiek od Jane Austenovej v Slovarte. Sú prekrásne... Dúfam, že sa mi podarí mať všetky z edície :). 


Hrdinka roka
Jo Marchová - Malé ženy
Jo sa mi stala obrovským vzorom a pri čítaní som ju obdivovala každým kúskom svojho tela. Zamilovala som si ju! Je to dokonalá hrdinka a vnímať svet jej očami cez stránky kníh by som dokázala snáď aj celý život. Jo je bláznivá, romantická, odhodlaná a je to rojko. No keď dospeje dokáže sa zbaviť všetkých svojich vrtochov a stane sa láskavou ženou, ktorá vie čo je správne. Ona patrí medzi moje najobľúbenejšie hrdinky :).

Hrdina roka
Pokojne by som sem mohla dať Laurieho z malých žien, pretože ten si ma taktiež získal. Alebo by som sem rada dala Jacea z Nástrojov smrteľníkov, kedže to je moja životná láska :D. No asi by bolo fér dať sem niekoho iného, pretože by som sa nedivila keby som Jacea vyhlásila aj minulý rok. Preto sem dávam...
Chaol Westfall - Trón zo skla
Dávam ho sem s veľkou rezervou, pretože som čítala len jeden diel, takže človek nikdy nevie. No pravdou je, že ma fakt zaujal a som zvedavá či si moju "obľubu" získa aj v ďalších dieloch, alebo teda či si ju udrží.
Ale samozrejme sem dávam aj Jacea, pretože jeho musím dať aj keby neviem čo :D. Hmm berme to tak, že sem dávam Jamieho, pretože aj on mi velice prirástol k srdcu :D a na Jacea je ako stvorený.