piatok, 29. apríla 2016

Čo nového v knižnom svete? Ikar zaručene poteší! | Jojo Moyes

Ahojte :)! Vítam vás pri dnešnom menšom článku, ktorý som sa rozhodla venovať knihe/filmu Predtým ako som ťa poznala od autorky Jojo Moyes. Už pred nejakým tým časom sa do sveta donieslo, že v kinách sa dočkáme spracovania práve tejto knižky. Obsadenie je viac ako sľubné, pretože hlavného mužského hrdinu si zahrá obľúbený Sam Claflin, ktorého asi nikomu nemusím predstavovať. Úprimne keď som sa dozvedela o tom, že bude film a kto všetko tam hrá, tak som sa veľmi potešila. Knihu som ešte bohužiaľ nečítala a niesom si celkom istá či si ju prečítam ešte pred filmom, no po tom čo som videla trailer ma tento príbeh neskutočne zaujal. Aj tie krátke dve minútky mi spôsobili zimomriavky po celom tele a obrovské nadšenie. Určite si to plánujem prečítať a určite na to pôjdem do kina. Pre tých čo nevedia, tak slovenská premiéra by mala byť zhruba 30.6.2016. A prečo som sa rozhodla venovať článok práve tomuto príbehu? Pretože Ikar poteší každého nadšenca na Slovensku! Pýtate sa prečo? Pretožeeee.....

Plánuje sa druhé vydanie knihy! Presný dátum ešte nie je známy, no malo by to byť v čase kedy príde do kín aj film aby to vyšlo pekne spolu. Ja osobne som obrovský milovník filmových obálok a tak už vidím akú budem mať dilemu, keď sa budem rozhodovať, či si ju zoženiem v pôvodnej verzií, ktorá mi pasuje k ostatným knihám Jojo Moyes, alebo v tejto. Každopádne klobúk dole. Obálka vyzerá krásne a čím viac sa na ňu dívam, tým mám väčšiu radosť a viac sa teším. Verím tomu, že film u mňa prekoná všetky moje očakávania. A čo vy... čítali ste už knihu :)? Plánujete ísť do kina na film? Pre istotu vám sem priložím aj anotáciu :).
Lou Clarková vie všeličo. Vie, že jej otec si ťažko hľadá prácu, vie, koľko krokov treba prejsť od autobusovej zastávky k rodičovskému domu. Vie, že sa jej páči práca v bistre, a vie, že možno neľúbi svojho priateľa Patricka, oduševneného športovca.
Zato nevie nič o klasickej hudbe, nevie, že príde o miesto, a keby tušila, čo ju čaká, asi by prišla o rozum.
Will Traynor vie, že po dopravnej nehode stratil chuť do života. Vie, čím bol kedysi, vie, že všetko sa mu teraz zdá malé a neradostné, a veľmi presne vie, ako s tým skoncovať.
Zato nevie, že Lou mu vtrhne do života ako farebná búrka. A ani jeden z nich nevie, že jeden druhého navzájom navždy zmenia.

Popravde mám pre vás ešte jednu správu. Nielen že sa môžeme tešiť z druhého vydania Predtým ako som ťa spoznala, ale Ikar pripravil ešte jedno milé prekvapenie. Vydajú pokračovanie! Áno, áno a ešte raz áno! Nie je to úžasné? Ikar si podľa mňa zaslúži jedno veľké vďaka :). Pre zvedavcov sem vložím anotáciu. Ja si ju radšej neprečítam aby som si nevyzradila nejaké dôležité veci z jednotky. A čo sa ešte týka dátumu tiež ešte nie je presne známy, ale kniha by mala vyjsť niekedy v júni.
Keby ste stratili niekoho, koho veľmi milujete, zmenil by sa váš pohľad na svet? Prehodnotili by ste rebríček svojich životných hodnôt? V románe Jojo Moyesovej, ktorý je pokračovaním osudov hlavných hrdinov bestsellera Predtým ako som ťa poznala, sa Louisa Clarková vydáva na podobnú cestu a hľadá odpovede na svoje otázky. Po intenzívnom šesťmesačnom vzťahu s paralyzovaným Willom Traynorom, ktorý sa rozhodol ukončiť svoju pozemskú púť asistovanou samovraždou, sa prebíja životom bez neho. Sama má nepríjemnú nehodu, čo ju prinúti vrátiť sa domov k rodine. Akosi cíti, že sa opäť ocitla tam, kde sa všetko začalo. Telo sa jej pomaly uzdravuje, ale duša nie. Život po Willovej smrti znamená pre Lou učiť sa všeličo odznova, budovať na nových základoch. Ošetrovateľ Sam Fielding, pre ktorého sa kontakt so životom a smrťou stal povolaním, je azda jediný, kto ju môže pochopiť. A vtom sa z Willovej minulosti nečakane vynorí jeho 16-ročná nezvládnuteľná dcéra Lily, ktorá prevráti Lou všetky jej doterajšie plány...


Na záver by som vám chcela poďakovať ak ste sa dopracovali až sem. Budem veľmi rada ak mi do komentáru napíšete názor na knižku a troška ma navnadíte. Ktovie? Možno si ju práve vďaka vám prečítam oveľa skôr :). A keďže je trailer taký krásny, tak mi nedá nepriložiť ho sem. Komu prekáža, keď si ho pozrie hoc aj 20. krát? Mne určite nie :D.

štvrtok, 28. apríla 2016

Postav hliadku / Harper Lee

Postav hliadku

Azda nijaká kniha v poslednom čase nevyvolala toľko otáznikov ako román americkej spisovateľky Harper Leeovej Postav hliadku. Autorka, známa jedným z najpopulárnejších románov 20. storočia Nezabíjajte vtáčika (1960), sa po vydaní tejto knihy na dlhý čas odmlčala. Až v roku 2014 sa v jej trezore našiel rukopis druhého diela, ktoré bolo vlastne jej literárnou prvotinou. Napísala ho v päťdesiatych rokoch 20. storočia, ale vydali ho až v roku 2015. Dejová línia je takisto posunutá asi o dvadsať rokov. Hlavná detská postava z románu Nezabíjajte vtáčika Jean Louise Finchová (Scout) žije teraz v New Yorku a ako dvadsaťšesťročná prichádza do rodného mestečka Maycomb. S prekvapením zisťuje, že jej otec Atticus, ktorý sa kedysi nezištne ujal úlohy obhajcu v procese s mladým černochom, sa teraz angažuje v rasistickej Rade občanov. Vzťahy medzi miestnym belošským a černošským obyvateľstvom sa mimoriadne zhoršili.
Dej sa odohráva na pozadí širšieho historického kontextu a spoločenské napätie sa prenáša aj do vzťahu Jean Louise k otcovi, príbuzným, rodine, niekdajším známym i dávnemu priateľovi Henrymu. Znova si uvedomuje, aké je dôležité – v súlade s biblickým odkazom – postaviť svoju hliadku, ktorou je predovšetkým svedomie.

Kniha Postav hliadku je voľným pokračovaním nestarnúcej klasiky, ktorá si získala srdcia mnohých čitateľov a to knihy Nezabíjajte vtáčika. Dej nepokračuje plynule od jednotky, ale je posunutý o 20 rokov kedy sú naše obľúbené detské postavy dospelými ľuďmi a na detské časy už iba nostalgicky spomínajú. Ako čas plynie aj pomerne pokojné mestečko Maycomb mení svoje zabehnuté koľaje a menia sa aj ľudia v ňom. Postavy sa vyvíjajú a problematika vtedajšej doby sa naoko rieši, no reálne stupňuje. Všetko je tak kráske rovnaké, ale zároveň iné.

Pri prvom diely, ktorý je u čitateľov obľúbenejší a ktorý je veľmi uznávaný som bola prekvapená, pretože aj keď je to silný príbeh, tak mne osobne tá kniha nedala až tak veľa ako by mala. Páčila sa mi, ale bolo tam to ale. Neviem prísť na to prečo sa mi až tak nevryla pod kožu, ale určite netvrdím, že to je zlá kniha, alebo, že by sa mi nepáčila. Kniha je to dobrá a odporúčam ju každému. Možno je problém aj v tom, že som od nej mala až príliš veľké očakávania čo sa väčšinou veľmi nevyplatí. Pri druhom diely som si povedala, že nebudem očakávať nič. Nechám sa uniesť príbehom a uvidíme. A prekvapivo sa mi páčil. Neviem či viac, ale mám pocit, že som si z neho viac odniesla. Mám voči nemu pár výhrad, ale to predsa musí byť, no hodnotiť ho musím veľmi kladne.

Štýl písania skvelej autorky Harper Lee mám k celku rada. Píše veľmi zaujímavo a svojsky. Ona má tak veľmi originálny štýl písania, že jej rukopis skrátka rozpoznáte aj keby pod ním nebola podpísaná nech sa deje čo sa deje. Má výborné opisy či už postáv, alebo prostredia. Vie dobre vykresliť situácie a rozpoloženie hrdinov. Ale... Zase to ale. Mne osobne príde niekedy veľmi chaotický. Dokonca som našla medzi jednotkou a dvojkou veľkú nezhodu a určite sa o nej musím porozprávať s niekym čo to už čítal. Pre istotu som si to aj pozrela, či sa nemýlim a nie nemýlim. Jedna podstatná vec tam proste nesedí a je inak v jednotke a je inak v dvojke. Možno je to chybou prekladu, ale mám pocit, že nie. Neviem si to vysvetliť.


Postavy prešli veľkým procesom vývoja. Prirodzene je to aj preto, že z Jean Louise sa stala dospelá žena, ale zmenou prešli aj dospelé postavy. Aj keď, keď sa tak zamyslím, tak Jean sa až tak nezmenila.U nej je dospelosť iba maska pred okolím, no stále je to nespútané dievča, ktoré má svoje názory, ktorých sa pevne drží a ktoré vie čo je správne a bojuje za to ako levica. Jean mi je veľmi sympatická, pretože nemá predsudky ako ostatný. Je jej jedno či vidí černocha, alebo belocha. Ona vidí človeka. Je to inteligentná žena a páči sa mi, že si ide za svojim. Pokojne mohla podľahnúť predsudkom a byť ženou bez názoru, no ona sa tomu ubránila a presadzovala si svoje za cenu čohokoľvek, pretože vedela, že je to správne.

Pre mňa je najobľúbenejšou postavou Atticus. Je to inteligentný, rozvážny človek. Tak ako aj Jean aj on je bez nezmyselných predsudkov. Atticus koná iba to čo je správne podľa jeho svedomia. Tiež je schopný bojovať za svoju pravdu za akúkoľvek cenu a preto si ho veľmi vážim. Svojim deťom odovzdal mnoho múdrosti a vďaka nemu sú také aké sú. Keď som čítala Nezabíjajte vtáčika, tak som túžila a predstavovala si ako v teplý letný večer číta Atticus noviny na verande, okolo neho sedia Jean s Jemom a počúvajú jeho múdrosti a poznatky a naozaj som túžila prisadnúť si a počúvať spolu s nimi. V tomto diely sa Harper Lee dosť zahrala s čitateľom, pretože Atticus tu má taký zvláštny postoj a priznávam, že som už naozaj nevedela čo si o ňom myslieť a začínala som o ňom pochybovať. No celá situácia je komplikovaná...

Knihy Harper Lee majú obrovskú myšlienku a nesú veľké posolstvo. Vôbec sa nedivím, že je to takou uznávanou klasikou a najmä v Amerike. Tieto príbehy neskutočne reálne ukazujú aký nezmyselný postoj vtedy mali ľudia a ako dokázali ovplyvniť jeden druhého názormi. Tu strašne prevláda pokrytectvo a myslím si, že ľudia boli zbabelí. Keď už začali ten veľký omyl báli sa priznať si to a báli sa zmeny. Táto téma je ťažká a rozhodne je na dlhšie polemizovanie. Čo sa týka knihy, tak určite vám ju odporúčam :). Čítanie neoľutuje. Dokonca aj mne sa po druhom diely podstatne zmenil uhol pohľadu a obľúbila som si to o niečo viac.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

nedeľa, 24. apríla 2016

Labyrint: Smrteľná liečba / James Dashner

Smrteľná liečba

Thomas z vlastných skúseností dobre vie, že CHAOS-u nemožno veriť. Predstavitelia organizácie ho však presviedčajú, že klamať už nie je potrebné. Zo skúšok zozbierali všetky potrebné údaje a teraz sa spoliehajú iba na Flekárov s obnovenou pamäťou, že im pomôžu naplniť poslanie. Flekári majú dobrovoľne absolvovať posledný test a dokončiť tak plán, ktorým je vyvinutie lieku na erupciu. CHAOS však netuší, že sa stalo niečo, čo nemohli predvídať nijaké skúšky ani premenné. Thomas si pamätá oveľa viac, než predpokladajú. A vie aj to, že CHAOS-u nemôže veriť ani slovo. S klamstvami je koniec. Lenže pravda je nebezpečnejšia, ako si Thomas vie predstaviť. Prežil Labyrint aj Zhorenisko. Prežije však aj smrteľnú liečbu?

Pamätám si akoby to bolo iba včera, kedy som si prvýkrát pozrela film s názvom Labyrint. Bola som z toho nadšená a veľmi som si chcela prečítať aj knihu, ale v tom čase ich mali preložené iba naši českí susedia a tak som si povedala, že už vydržím do nášho vydania. Čakala som a dočkala som sa. Prvý diel som prečítala jedným dychom a počas jeho čítania som zabúdala aj na vlastnú existenciu, taká som do toho bola pohltená. Nevedela som sa ubrániť radosti, keď druhý diel vyšiel iba mesiac po tom prvom. Ihneď som sa doň samozrejme pustila a aj keď bol super pre mňa bol trošičku slabší a vlastne celkovo ho považujem za najslabší z celej série, ale nie zlý to netvrdím, pretože páčiť sa mi páčil. Koniec bol prekvapivý a tretí diel bohužiaľ vtedy nevyšiel hneď o mesiac ako druhý, ale tam už som si musela počkať. Stálo za to, to čakanie?

Asi by som vás mala naťahovať a zhrnúť pre a proti, ale to skrátka nejde. Či to za to stálo? Stálo! Z tretieho dielu som nadšená. Síce by ma nenahnevalo keby bol ten koniec nejako viac prepracovaný a malo by to nejaký veľký moment odhalenia, alebo skrátka niečo v tom duchu, no nič to. V treťom diely sa od začiatku až do konca niečo dialo. Bolo to plné akcie, bojov, zvratov, odhalení a emócií. Keď som sa púšťala do tejto knihy, tak som už bohužiaľ poznala hlavný spoiler na ktorý som dávnejšie natrafila, ale prekvapivo mi to až tak nevadí. To, že som vedela, že sa to stane mi neubralo na pocitoch, keď na to prišlo. Ak ste to čítali, tak viete čo mám na mysli. 

Nemôžem uveriť, že ten čas, tak rýchlo beží. Mám stále pocit, že som z touto sériou ešte iba na začiatku a čakajú ma s ňou ešte dlhé chvíle. Nedokážem pochopiť, že už som to dočítala a je koniec! Naozaj môžem úprimne povedať, že séria Labyrint mi bude veľmi chýbať. Je to jedna z tých sérií pri ktorých chcete čo najskôr dočítať aby ste vedeli čo bude na konci, ale zároveň ju túžite čítať donekonečna. Samozrejme, že mala svoje chyby, ale cez všetko si ma získala a obľúbila som si ju. Je mi ľúto, že už je koniec. Bude mi to veľmi chýbať. Ale určite si tieto knižky ešte niekedy prečítam a určite to nebude len raz. Táto séria patrí k tým lepším a tak si fanúšikov zaslúži.


Autora Jamesa Dashnera som si taktiež veľmi obľúbila. Jeho štýl písania je geniálny. Dokáže ľahko a prehľadne bez toho aby bol čitateľ zmätený opísať situácie v ktorých je plno akcie a výborne sa dokáže hrať s našimi citmi, pretože nemôžete to čítať s tým, že budete citovo chladný. Aj keby ste chceli, tak sa to nedá. Vytvoril úžasné postavy, ktoré majú svojské črty a charaktery. Behom troch dielov mi chlapci z Labyrintu neskutočne prirástli k srdcu, či už tu boli iba nejakými bočnými postavami, či boli protivný... Každého z nich som si obľúbila iným, svojským spôsobom. Som rada, že som ich mohla spoznať a prežiť s nimi veľa pekných, ale aj ťažkých chvíľ v ktorým som s nimi často poriadne cítila.

Hlavného hrdinu Thomasa som mala asi najradšej. Thomasa a Newta. To boli moji obľúbenci. Thomas je odvážny a pre svojich priateľov by sa obetoval aj keby ho to malo stáť život. Vie byť milý, ale naopak sa vie aj poriadne naštvať a nakopať zadky nepriateľom. Newt je takisto odvážny. Takisto dokáže komukoľvek nakopať zadok, ale je to strašný dobrák. Z neho tá milota a dobrota priam srší. V každej situácií je tam pre svojich priateľov, podporuje ich a vymýšľa plány, ktoré často pomôžu. Newta mám možno ešte radšej ako Thomasa.

Čo sa mi z jednej stránky páčilo je aj to, že v treťom diely sa dozvieme viac o ľuďoch nakazených erupciou a o tom ako to funguje mimo Labyrintu v normálnom svete. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé, pretože akosi ma nikdy nenapadlo, že aj v týchto časoch svet vôbec funguje a ľudia žijú v mestách. Najradšej by som sa o tom dozvedela ešte viac a prenikla ešte hlbšie. Chcela by som vidieť ako vyzerá taký normálny deň normálneho smrteľníka, ale to už bohužiaľ nejde a našťastie som sa s tým už zmierila. Ono je veľa vecí o ktorých by som sa ešte rada dozvedela, no ostali predo mnou zakryté a Dashner ich neodhalil.

Čo by som knihe vytkla? Asi nič. Mohla by som prakticky skritizovať koniec keby som veľmi chcela, ale mne popravde až tak nevadil. Mohlo to skončiť nejak viac šokujúco (?) s väčšími odhaleniami, ale páčilo sa mi to aj tak ako to je. V podstate prekvapivé to je aj takto, takže sa nesťažujem. Bola som t toho mierne rozpačitá a musela som si to premyslieť, no výsledok je, že som spokojná. Či vám túto sériu odporúčam? Jednoznačne! Prvý diel vám vyrazí dych, druhým plynulo preplávate a tretí vás nenechá chladným. Určite odporúčam každému jednému. Táto séria stojí za prečítanie a tak som rada, že som si ju mohla prečítať a prežiť ju :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

nedeľa, 17. apríla 2016

Učiteľ tanca / Julie Klassen | Alebo kráľovná klasík v 21. storočí

Učiteľ tanca

Keď sa Alec Valcourt, londýnsky učiteľ tanca, ocitne v role hlavy rodiny, presťahuje sa spolu s matkou a sestrou do zapadnutej dedinky v grófstve Devonshire, aby tu začal nový život. Čaká ho však nepríjemné prekvapenie: vedúca osobnosť dediny, lady Midwinterová, z istých dôvodov, ktoré sú pochované hlboko v jej minulosti, tanec zakázala. Alec nečakane nachádza spojenca v jej dcére. Hoci si spočiatku od koketnej Julie Midwinterovej udržiava odstup, postupne zisťuje, že pod smelým zovňajškom sa skrýva zraniteľná duša. Julia si napriek matkinmu nesúhlasu pekného učiteľa tanca hneď obľúbi, no nedokáže pochopiť, prečo odišiel z Londýna a vyhýba sa otázkam týkajúcim sa jeho minulosti. Podarí sa Julii s Alecovou pomocou odhaliť staré tajomstvá a vniesť do pochmúrnej dedinky a do matkinho uboleného srdca nový život? Vďaka Učiteľovi tanca vám pred očami ožije zaujímavé povolanie, ktorého cieľom bolo mladým dámam a džentlmenom vštepiť spoločenské zručnosti zvyšujúce šancu nájsť si „dobrú partiu“ – majetného partnera.

Učiteľ tanca je pre mňa druhým stretnutím s autorkou Julie Klassen. Minulý rok som od nej po dlhom váhaní čítala Učiteľovu dcéru, ktorá ma vtedy veľmi nadchla a tak som si povedala, že určite si od nej prečítam aj ďalšie knihy. Ak by ste mali záujem, tak recenziu na ňu nájdete TU. Určite odporúčam! Ak sa nemýlim v čase, kedy som ju čítala boli u nás vydané len dve knihy od Julie a to Učiteľ tanca a Učiteľova dcéra. V tom čase mi to bolo veľmi ľúto, pretože som nevedela pochopiť ako je možné, že táto autorka nezožala veľký úspech. Po necelom roku som sa konečne dostala k Učiteľovi tanca a viete čo som zistila? Za ten necelý rok sa vydali ďalšie dve nové knihy. To bola radosť! Julie Klassen má kníh požehnane a tak dúfam, že sa raz v mojej knižnici objavia všetky. Nielen, že sú to úžasné knihy, ale majú aj krásne obálky na ktoré sa je v poličke radosť pozerať. Ale teraz už prejdime na to ako sa mi páčil Učiteľ tanca :).

Viem, že by som nemala porovnávať, ale tak nepomôžem si. Určite to bolo úplne iné ako Učiteľova dcéra. Zo začiatku som si vravela, že sa mi dokonca dcéra páčila viac, ale neskôr som to určite prehodnotila. Obe sú iné a každá ma inú silnú a naopak slabú stránku. Učiteľ tanca je krásna kniha. Ukazuje ako mnohé udalosti dokážu človeku ublížiť a ako krivdy a nezhody dokážu vytrvať aj niekoľko rokov. Lenže táto kniha učí posunúť sa ďalej. Nemáme žiť len pre minulosť, ale najmä by sme sa mali tešiť z prítomných okamihov a z toho čo príde. V knihe sa nachádza mnoho krásnych myšlienok a právd. Je tu veľa situácií v ktorým sa určite niektorý ľudia ocitli a tu sa postavy pomaly vyrovnávajú a učia sa ísť ďalej. Všetko sa pomaly a postupne rozvíja a postavám sa ukazujú nové cesty.


Viete čo milujem najviac na tvorbe Julie Klassen? Obdivujem u nej to, že aj keď píše svoje knihy v 21. storočí, tak to vôbec nie je vidieť a čitateľ má úplne prirodzene pocit, že je v dobe Jany Eyrovej. Ona vás dokáže svojim talentom doslova preniesť do čias krásnych rób a zdvorilostných fráz. Je vidno, že si na svojich knihách dáva veľmi záležať aby boli čo najdôveryhodnejšie. Nie vždy sa človeku chce čítať poznámky autora a podobne, ale pri nej si ich prečítam vždy, pretože v nich opisuje ako nápad na príbeh vznikol, čo to obnášalo a ako sa dostala k mnohým informáciám. Napríklad mňa ako čitateľa to strašne zaujíma. Klasiku milujem a keď vidím, že dokáže prežiť aj v týchto časoch, tak ma to veľmi teší.

Postavy v učiteľovi sú rozhodne zaujímavé. Každá má určitú črtu, vlastnosť a tajomstvo. Hlavný hrdina je Alec Valcourt. On je veľkým plusom knihy. Je to pravý džentlmen. A navyše je strašne rozvážny, inteligentný, má obrovský zmysel pre povinnosť, ale je aj citlivý. Nad všetkým premýšľa do hĺbky a vždy nech mu čokoľvek príde do cesty, snaží sa to vyriešiť s chladnou hlavou. Nikdy sa nevzdáva. Nie je to žiaden klišé hrdina, ktorého si skrátka musíte či chcete, alebo nie obľúbiť. Aleca si obľúbite, alebo neobľúbite, no je to na vás. Ja určite patrím do prvej skupiny. Jeho osobnosť ma zaujala a som naozaj rada, že bol hlavnou postavou on.

Dá sa povedať, že druhou hlavnou postavou je dcéra lady Amelie Midwinterovej - Julia. Pri nej si niesom celkom istá, či si ju ľudia zamilujú tak ako vyššie spomínaného Aleca. Nie je zlá to určite nie, len... Ako to povedať? Trvá jej kým objaví samú seba. Jej charakter sa vyvíja počas celého príbehu. Zo začiatku som nevedela čo si o nej myslím. Miestami mi dokonca liezla na nervy. Je neskutočne tvrdohlavá, hádavá, odviazaná a tak ďalej. Napríklad mne vedelo dosť prekážať ako sa správala k lady Amelii. Nevravím, že lady bola vždy bezchybná, ale nepovažujem ju za až tak zlú ako ju občas vedela vykresliť. Som rada, že Julia sa nakoniec zmenila a bola vyrovnanejšia. Je škoda, že nemôžem spomenúť viac postáv, pretože každá jedna stojí za spomenutie. Naozaj každá.

Učiteľa tanca určite odporúčam každému z vás a najmä milovníkom klasiky. Pre niekoho to môže byť aj výbornou oddychovkou, pretože sú to ideálne knihy pri ktorých si iba tak sadnete v nejaké slnečné popoludnie a vrátite sa o mnoho rokov späť. Som strašne rada, že som narazila na takú úžasnú autorku akou je Julie Klassen a určite si plánujem (dúfam, že čo najskôr) prečítať jej ďalšie dve knižky, ktoré sú u nás preložené. A ako som už spomínala dúfam, že sa preložia aj ďalšie. Tieto knihy majú všetko čo čitateľ potrebuje. Krásna je na nich aj atmosféra! Vždy sa ocitnete v nejakej dedinke, ktorá je ako stvorená pre román a tá tajomnosť príbehu tiež stojí za to. Ja osobne mám vždy zo začiatku pocit, že som celú zápletku prekukla a potom sa to všetko poprekrúca a nestačím sa diviť. Dúfam, že vás táto kniha zaujala a že fanúšikov Julie bude čoraz viac :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :