nedeľa, 26. júna 2016

Ranná horúčka / Péter Gárdos

Ranná horúčka

Autor: Péter Gárdos
Originálny názov: Hajnali láz
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2016
Počet strán: 232

Švédsko 1945. Dvadsaťpäťročného Miklósa transportujú z koncentračného tábora Bergen-Belsen na švédsky ostrov Gotland. Potom si v rehabilitačnej nemocnici znovu vypočuje rozsudok smrti: švédsky lekár mu pre neliečenú tuberkulózu dáva šesť mesiacov života. No Miklós vyhlási osudu vojnu. Napíše list všetkým stosedemnástim maďarským dievčinám, ktoré sa vo Švédsku zotavujú, s úmyslom vziať si jednu z nich za manželku. Čoskoro objaví tú pravú – uchvátia ho pôvabné riadky a fascinujúci štýl devätnásťročnej Lili.
Ranná horúčka je ľúbostným príbehom zo života, ktorý päť rokov po vydaní v Maďarsku objavili aj najvýznamnejšie svetové vydavateľstvá. Prepracované vydanie vyšlo v prekladoch vo viac ako dvadsiatich ôsmich krajinách sveta a pripravuje sa aj filmové spracovanie.

V podstate často sa mi stáva, že sa rozhodnem čítať knihy pri ktorých neviem do čoho idem, ale pri Rannej horúčke som naozaj nemala ani najmenšie tušenie. Pre mňa bol Péter Gárdos neznámy autor a jeho kniha bola pre mňa taktiež úplne neznáma. A to pri tom má aj filmové spracovanie, alebo teda bude mať. Strašne som váhala... Na jednej strane ma anotácia naozaj zaujala, ale zase na druhej som si uvedomovala, že kníh mám na prečítanie viac ako dosť. No aj tak ma na tejto knihe niečo, mne ešte nie tak celkom známe, strašne lákalo. Koniec koncov Ranná horúčka má sotva 230 strán a to nie je veľmi veľa. Možno aj to u mňa zavážilo, pretože som si povedala, že aj keby to bolo zlé, tak mi to nezoberie toľko času a ak dobré, tak tým vôbec nič nestratím.

Viete čo je v tomto prípade najlepšie? Že tento príbeh je podľa skutočnej udalosti. Napísal ho syn Lili a Miklósa. A práve toto ma nadchlo asi najviac... Je skrátka prekrásne ako ich syn odovzdal ich krásny príbeh ďalej a urobil ho v podstate nesmrteľným. Je to jedna z najoriginálnejších kníh za posledný čas. Neviem či som sa vôbec niekedy stretla s niečim takýmto. Musím uznať, že Péter Gárdos si zvolil veľmi zvláštny a jedinečný spôsob rozprávania príbehu. Navonok by mohol dokonca pôsobiť chaoticky, ale to rozhodne nebol. Je vidieť, že do toho vložil kúsok srdca. Všetko vykreslil takým spôsobom, že som mala pocit akoby sa ma to nejakým spôsobom dotýkalo a bola som pri tom všetkom prítomná. Nemôžem to nazvať denníkom, ale svoju knihu napísal osobným štýlom, ktorý má k denníku veľmi blízko, no predsa len ním pochopiteľne nie je.

Knižka je veľmi krátka a príbeh ubieha neskutočne rýchlo. Som však rada, že sa tu ukázalo, že tenké knihy dokážu čitateľovi poskytnúť toľko čo hrubé bichle. Na týchto 230 stranách je nádej, láska, posolstvo, nový začiatok... Nájdete tam všetko. Autor vytvoril niečo veľmi výnimočné a zriedkavé. Určite každý z nás pozná nejaký príbeh svojich prarodičov a podobne, no nikto z nás ho nedal na papier. Péter to však spravil a tak príbeh rodičov akoby znova oživil. Muselo to byť veľmi silné, keď si to napríklad prečítala jeho mama. Všetko sa jej muselo nanovo premietať pred očami...

Postavy sú veľmi zaujímavé. Obľúbiť si však hlavných hrdinov Miklósa a Lili je veľmi jednoduché, pretože práve pri ich vykresľovaní do nich ich syn vložil všetku lásku. Miklós ma dvadsaťpäť rokov a stále je to mladý človek. Prežil všetky hrôzy vojny a to priamo z vnútra, pretože bol uväznený v jednom z mnohých koncentračných táborov. On sa však so svojim osudom popasoval veľmi dobre. Neutiahol sa, ani nezúfal. Snažil sa postaviť na nohy a porátať sa so všetkými nástrahami sveta. Potom však prišla ďalšia rána. Predstavte si, že všetko zlé prežijete. Všetko pretrpíte. Jediné čo chcete ako odmenu za všetko zlé, je to aby ste mohli opäť normálne a šťastne žiť. A potom vám povedia, že umierate a do pol roka tu už zrejme nebudete. Toto by som nazvala takým zlomovým
bodom v jeho osobnosti. Mohol sa zložiť, mohol si k smrti aj sám dopomôcť. To všetko mohol... No on to nevzdal. Napísal 117 listov ženám, ktoré sú taktiež choré a rozhodol sa, že s jednou z nich sa ožení. Za jeho neutíchajúci optimizmus a silu ho nesmierne obdivujem.

Lili bola pre Miklósa ako stvorená. Ak aj mal nejaké zlé vlastnosti, svojou milou povahou ho ustálila a naviedla ho k správnej ceste. Dopĺňali sa a dokonale si rozumeli. Ono ak sa dobre pamätám, tak listy si vymieňali šesť mesiacov. Videli si myslím že dvakrát, nuž a potom sa zosobášili. Človek by si pomyslel, že sa ani nepoznali, ale nie je to tak. Ich vzťah bol jedinečný. Lili je strašne jemná a krehká. Je neskutočne priateľská, láskavá a milá. Ju som mala naozaj veľmi rada.

Koniec sa mi veľmi páčil. Všetko do seba akosi zapadlo a ja som sa musela iba pousmiať. Prišlo mi aj troška ľúto, keď som sa dostala na koniec, pretože príbeh týchto dvoch som si obľúbila. Na posledných stranách sa následne nachádza aj vyjadrenie Pétra k tomu ako príbeh vznikol, čo to obnášalo a najmä ujasnil ešte nejaké udalosti v zmysle čo bolo ďalej. Tam ma zopár vecí zamrzelo, ale aj tak som zo samotným príbehom spokojná. V tomto roku by mal byť aj film a tak dúfam, že si ho niekedy pozriem. Knihu odporúčam. Neviem či sadne každému, ale je to naozaj pekný príbeh.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok, 21. júna 2016

Nádych | Príbeh, ktorý si buď zamilujete, alebo rovno spálite

Nádych

Autorka: Penelope Douglas
Originálny názov: Bully
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2016
Počet strán: 328

Tate a Jared majú k sebe blízko už od detstva, ale ich kamarátsky vzťah sa jedného leta zmení na peklo. Jared začne byť na Tate hrubý, v škole ju ohovára a šíri o nej samé klamstvá. Akoby sa jej za niečo mstil... Tate neskôr využije príležitosť a odchádza na rok do Paríža na študijný pobyt. Do USA sa vracia už ako mladá a krásna zrelá žena. V meste snov totiž zakúsila, čo je to osobná sloboda. Už nechce žiť minulosťou, nechce sa pred všetkými skrývať ako kedysi a mieni sa Jaredovi postaviť zoči-voči. Ale aj Jared sa zmenil...žeby mu bolo smutno za Tate? A vôbec, oplatí sa ešte zabojovať za toho druhého?

Hlavnou témou tejto knihy by mala byť šikana. Áno mala by byť lenže (prosím nemyslite si, že som nejaký netvor, alebo pod.), tá šikana mi neprišla až taká hrozná. Áno ako sa už v anotácií spomína, Jared sa správal k Tate naozaj príšerne, ale neprišlo mi to až tak zlé. Predovšetkým som vnímala ako hlavný problém to, že kedysi boli priatelia a išlo práve o ten obrat pričom sa z milého, chápavého chlapca stal chalan, ktorý Tate neustále znepríjemňuje život. Ale šikana? Pff až tak by som to nenazvala. Naozaj nehovorím, že to už občas nebolo prehnané, ale ako som už spomínala neprišlo mi to až také, aby som to nazvala intenzívnou šikanou. Tým pádom si určite nemyslím, že šikana zastáva hlavnú rolu v tomto príbehu čo úprimne nie je až taká negatívna správa. Autorka sa venuje najmä vývoju postáv a predovšetkým sa venuje vzťahu medzi hlavnými postavami. Prečo sa Jared správal z ničoho nič, tak ako sa správal? Dokážu medzi sebou jednať ako dospelí ľudia a vyrozprávať si to? Táto kniha patrí do kategórie New Adult srdcom aj dušou a tak by som vám neradila hľadať tu riešenie spoločenským problémov, či šikany. Jediné čo tu môžete nájsť je podmanivý príbeh dvoch mladých ľudí, ktorý si buď zamilujete, alebo rovno spálite.

Priznávam, že mi chvíľu trvalo kým som si na Nádych utvorila názor. V prvom rade bol problém v tom, že som sa do knihy nevedela začítať a naozaj som netušila čo si o tom myslieť. Avšak v okamihu ako som sa začítala a príbeh ma pohltil, bolo takmer nemožné knihu odložiť a vrátiť sa do reality. Dej sa nevlečie. Pomaličky sa rozvíja a postupne sa stupňuje, no nikdy sa nenudíte. Autorka si vás pekne pomaly omotáva okolo prsta a vy jej žeriete každé jedno slovo. Doslova! Nádych je opäť jedna z kníh, ktoré som si tak povediac prežila spolu s hrdinami. Bola som do toho strašne začítaná a keď už som sa blížila k záveru, nič ma nedokázalo z príbehu vytrhnúť. Autorka má naozaj úžasný štýl písania. Nazvala by som ho nenúteným. Určite jej prednosťou je to, že do svojho príbehu dokáže popchať kopu klišé, lenže tu nastáva jej talent a svojou šikovnosťou vie nedostatky, ktoré by mohol čitateľ pocítiť majstrovsky zamaskovať. 

Páčilo sa mi ako Penelope vykreslila priateľstvo Tate a Jareda. Do príbehu zakomponovala aj zopár milých spomienok, ktoré spolu títo dvaja prežili ako deti a mňa to nenechalo chladnou. Z tých spomienok bolo cítiť krásnu nostalgiu z detských čias, ale najmä bolo cítiť pohodu a vzájomne porozumenie medzi hrdinami nášho príbehu. Vzájomne sa dopĺňali a jeden druhého formovali. Ich kamarátstvo bolo prekrásne a tak sa ani nedivím, že sa hlavným problémom v knihe stal ten veľký prevrat. Keby som bola Tate tiež by ma to mrzelo, pretože to bolo až nepochopiteľné ako sa všetko dokázalo zmeniť k horšiemu a navonok ešte k tomu bez príčiny.

Tate bola skvelá hrdinka. Spočiatku to bola tak trochu "šedá myška". Tichá, skôr ukrytá v pozadí... Pokojne si nechala od každého skákať po hlave a iba to s beznádejou znášala. Pobyt vo Francúzsku
jej však neskutočne prospel a vyformoval jej osobnosť. Po jej návrate sa stala sebavedomou a myslím, že konečne začala byť sama sebou. Bola tvrdohlavá a nespútaná. Mala v sebe dávku odhodlanosti a išla si za svojim. Každému dokázala povedať svoj názor a väčšinou to fakt stálo za to. Som však rada, že ju autorka nevykreslila ako príliš dokonalú, alebo jej zmenu nepredstavila až tak neprirodzene. To ako sa začala Tate správať pôsobilo úplne prirodzene a práve vtedy akoby sa ukázala jej pravá osobnosť.

Jared.... Tu je to už o niečo komplikovanejšie. Hral sa na namysleného frajera čo ja osobne fakt nemám rada, ale aj tak ma niečo prinútilo istým zvláštnym spôsobom obľúbiť si ho. Nedokázala som ho neznášať, nie keď som vedela o všetkých dobrých veciach, ktoré kedysi vykonal. Neviem čím to bolo, pretože na to aby ste ho neznášali je bohaté množstvo príležitosti, no  ani jedna ma k tomu neprinútila. Typy chalanov ako je on nemám rada, no on ma dostal. Som rada, že sa po čase tiež začal správať sám sebou a odkryl troška zo svojho ukrytého vnútra. Tu tiež musím zase raz pochváliť autorku. To ako vykreslila hľadanie si cesty po dlhom čase nezhôd medzi Tate a Jaredom bolo skrátka perfektné.

Táto kniha sa určite nebude páčiť každému, ale vekovej kategórií, ktorej je kniha určená ju určite odporúčam. Inak úprimne som myslela, že tejto knihe dám iba 3 hviezdičky. Prišlo mi to také priemerné. Keď ma to chytilo, tak som to videla na 4 hviezdičky, ale nakoniec si neviem pomôcť a dávam 5. Prečo? Dostalo ma to! Čo ma celkom zaujalo je aj to, že dielov tohto príbehu existuje viac. Veľmi dúfam, že ich vydavateľstvo časom vydá. Bolo by to naozaj fajn, pretože majú sa tam vyriešiť ešte dosť zaujímavé veci :).


Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie :

nedeľa, 19. júna 2016

Hovor! / Laurie Halse Anderson | Od názvu až po poslednú vetu...

Hovor!

Autorka: Laurie Halse Anderson
Originálny názov: Speak
Vydavateľstvo: YOLi
Rok vydania: 2016
Počet strán: 248

Pôsobivý román Laurie Halsovej Andersonovej je príbehom študentky Merryweatherskej strednej školy Melindy Sordinovej. Po traumatickom zážitku na večierku na záver školského roka, na ktorý zavolala políciu, ju spolužiaci začnú ignorovať, lebo nechce vysvetliť, prečo to urobila. Postupom času sa Melinda dostáva do čoraz väčšej izolácie – úplne prestane rozprávať a takmer s nikým sa nestretáva. Svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy prostredníctvom prác, ktoré realizuje pre učiteľa Freemana. Opäť však túži nájsť svoju identitu, zahodiť minulosť za hlavu, a keď sa jej to už-už darí, znova jej cestu skríži Andy. Lenže tentoraz sa už Melinda nedá, odmieta byť ďalej ticho, rozhodne sa postaviť čelom k svojim problémom a povedať, čo sa vlastne stalo.
Román, ktorý zaraďujú do kategórie problémovej literatúry, získal ihneď po vyjdení viacero cien a preložili ho do šestnástich svetových jazykov. V roku 1999 ašpiroval na Národnú cenu za literatúru pre dospievajúcu mládež a v roku 2004 bol sfilmovaný.

Kniha Hovor! je opäť jedna z tých kníh, ktoré si vezmem iba tak námatkovo a absolútne nič od nich nečakám. Či sa mi voľba vydarí, alebo nie, to je vždy o náhode, no tentoraz bol môj výber veľmi dobrý. Niekedy si nie človek vyberie knihu, ale kniha si vyberie človeka a ktovie, možno to tak naozaj je aj v tomto prípade. Už po prečítaní anotácie mi bolo jasné, že téma, ktorej sa autorka rozhodla venovať nebude rozhodne ľahká, ani oddychová. Prekvapilo ma, že kniha dostala významné ocenenie, no teraz po prečítaní sa tomu vôbec nečudujem. Zaslúžila si ju plným právom. Málokedy zvládne autor tému, ktorej sa venuje tak dobre ako Laurie Halse Anderson. Príde mi, že v knihách sa celkovo táto tématika veľmi nerieši, no ona prenikla problému až do úplnej hĺbky. Laurie má jeden z najlepších štýlov písania s ktorými som sa za poslednú dobu stretla. Verím, že mnohé dievčatá, ktoré sa stali obeťou ako hlavná hrdinka Melinda našli v tejto knihe pochopenie a povedala by som, že aj útechu. Úvodné strany začínajú úryvkami z emailov, ktoré dostala autorka od dievčat, ktoré prežili to čo Melinda a je to skutočne mrazivé... Autorka však spravila veľkú vec tým, že takýmto dievčatám poskytla oporu a to veľmi nenútenou formou.

Laurie odhaľovala udalosti postupne a svojim spôsobom veľmi jemne. Všetko sa tak postupne vyvíjalo, či už dej, alebo samotná hrdinka. V knihe sa nachádza obrovské množstvo metafor, pretože na nich je príbeh tak trocha postavený. Autorka chce ukázať, že v bežnom živote riešime kvantum nepodstatných vecí, no tie ozajstné a dôležité problémy ostávajú nepovšimnuté. Všetko v tejto kniha má svoj význam. Názov je kratučký, no povie vám viac ako celá veta. A taktiež posledná veta knihy je navonok celkom nepodstatná, no tu hovorí za všetko. Laurie dokázala, že menej je niekedy viac. Malými náznakmi dokázala povedať kopu vecí. 

Kniha je písaná vo forme ja-rozprávania, ale mne to prišlo veľmi často skôr ako denník. Forma akou hrdinka rozprávala čo sa jej udialo a situácie, ktoré tam boli vykreslené mi prišli oveľa osobnejšie. Ani náhodou to nebol klasický štýl ja-rozprávania. To sa mi však veľmi páčilo. Vďaka tomu ma to do knihy vtiahlo ešte viac a tak som mala pocit, že to prežívam s Melindou. Táto kniha je taká jednohubka. Prečítate ju na posedenie, no dovolím si tvrdiť, že vám dá viac ako nejaká hrubá bichľa. Ja som ju doslova zhltla, pretože už od prvej chvíle sa mi od nej nedalo odtrhnúť. Zaujímalo ma aký osud čaká Melindu a predovšetkým, či nájde pokoj a vyrovnanosť sama v sebe.

O Melinde ako hrdinke sa mi hovorí veľmi ťažko. Počas príbehu sa celý čas vyvíjala a hľadala istotu v každodennom živote. Bolo ťažké vidieť ako veľmi ju zasiahlo to čo sa jej udialo, aj keď prirodzene niet sa čo diviť. Je však veľmi dôležité ako autorka naložila s vyrovnaním sa s celkovým problémom u Melindy, pretože práve to je ten úsek, ktorý môže pomôcť dievčatám aj v normálnom živote. Podpora od priateľov a od rodiny je nesmierne dôležitá a tak je ako som už vyššie spomínala dôležité neprehliadať skutočné problémy. Myslím, že keby mala Melinda skutočných priateľov, tak by sa z toho celého dostala oveľa skôr.

V roku 2004 vzniklo aj filmové spracovanie, ktoré si určite hodlám pozrieť. Nie som si istá tým, že Melindu predstavuje Kristen Stewart, ale každopádne som veľmi zvedavá. Zatiaľ som naň našla mnoho pozitívnych ohlasov, čo ma teší. A čo vy? Videli ste film? Ak ste nečítali knihu, tak by ste to mali rozhodne napraviť. Odporúčam ju každému! Je to výnimočný príbeh a posolstvo, ktoré ukrýva treba posúvať ďalej. Veľmi si cením autorku za to čo dokázala a som naozaj veľmi rada, že som túto knihu čítala. Nájdite aj vy pravdy, ktoré príbeh ukrýva...

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie : 

pondelok, 13. júna 2016

Outlander: Cudzinka / Diana Gabaldon | Príbeh lásky, ktorý prekonal aj brány času

Cudzinka

Autorka: Diana Gabaldon
Originálny názov: Outlander
Vydavateľstvo: Zelený kocúr
Rok vydania: 2016
Počet strán: 625

Claire Randallová slúžila počas vojny v armáde ako zdravotná sestra a po nastolení mieru sa znova pokúša dať dohromady svoj život a neveľmi šťastné manželstvo. Keď sa s manželom vyberie na miesto, kde sa konajú starobylé rituály druidov, neznáme sily ju vrátia do minulosti – do roku 1743, do divokého Škótska, kde muži bojujú o prežitie a ženy sú pre nich často iba bezmocnou korisťou.
Claire nechápe, čo sa s ňou stalo, kde sa ocitla a či sa odtiaľ ešte niekedy vráti. Padla do zajatia škótskeho klanu a každý ju podozrieva, že je vyzvedačka v službách Angličanov. Nebezpečenstvo striehne na každom kroku – dokonca aj na jej srdce. Claire stretne Jamesa Frasera, muža, ktorý je od nej mladší, ale zažil toho oveľa viac ako ona. James, hrdý a ušľachtilý, jej dá lásku, akú dosiaľ nespoznala. Môže žena milovať dvoch mužov, každého v inom čase? Dokáže si vybojovať šťastie a neublížiť tým, na ktorých jej najviac záleží?

V prvom rade je pre mňa veľmi ťažké napísať túto recenziu. Outlander je príbeh, ktorý pre mňa veľmi veľa znamená. Popravde aj keby som tu Outlander ospevovala od rána do večera, tak to aj tak nedokáže popísať ako veľmi ho milujem. Aj keď vždy to tak nebolo... Kým som si k nemu našla cestu, trvalo to veľmi dlho. Moje prvé stretnutie s týmto príbehom bolo vrámci seriálu. Skončilo to tak, že som to vypla asi po piatich minútach a nevedela som na to nájsť jedného pekného slova. Vrátila som sa k tomu až po roku. Vtedy to bolo na moje obrovské prekvapenie úplne inak. Takmer od prvej minúty som sa od toho nevedela odtrhnúť a neskutočne ma to nadchlo. Prvú sériu som pozrela za pár dní a potom som vyše polroka čakala na druhú. Teraz na to nedám dopustiť. Je to jeden z najlepších seriálov. Veľmi som sa tešila aj na knihu o ktorej som počula samú chválu. Väčšinou nie je dobré mať privysoké očakávanie, no ja som ho mala. Nevedela som si predstaviť, že by som sa dostala do situácie, že by sa mi to nepáčilo. Nemala som žiadne pochybnosti, ani obavy. Aký bol napokon výsledok?

Sklamaná som teda určite nebola! Od prvej stránky som sa ponorila do deja a máločo ma dokázalo z neho vytiahnuť. Diana Gabaldon má perfektný štýl písania. Čitateľa nikdy nenudí! Dej je neskutočne pútavý a neustále sa tam  niečo deje. Hneď ako som začala čítať, realita pre mňa prestala existovať a pred očami sa mi odvíjal seriál. Je to napísané uveriteľne a tak som mala často pocit akoby som sa v krásnej Škótskej vysočine ocitla ja sama. Tento príbeh má čaro, ktoré nájdete málokde. Naozaj sa to popisuje veľmi ťažko... V hlave mi nenapadajú žiadne mínusy, ale iba samé plusy a tak ani neviem kde začať. Veľmi som si užívala prostredie v ktorom sa príbeh odohráva. Milujem Škótsko! A to ako ho autorka vykresľuje je až neskutočné. Drsná, chladná, no zároveň prekrásna príroda, predovšetkým takmer nedotknutá človekom. Doba v ktorej sa ocitne Claire je naozaj úplne odlišná od tej našej. Keď idete v noci spať, tak ani neviete či sa dožijete zajtrajšieho rána. Muži sú bojovníci, majú svoju česť a sú naozaj ochrancami. Ženy možno nemajú právo ako teraz, no na mužov majú väčší vplyv než by kohokoľvek napadlo. Horúcu vodu, dezinfekciu, antibiotiká, očkovanie a podobné veci by ste tam hľadali márne. Doba to bola naozaj drsná, no aj tak cez všetky svoje nedostatky bola krásna. Povedala by som, že oveľa krajšia ako tá naša. Ľudia mali svoje hodnoty a svoju česť. My máme v dnešnej dobe všetko pod nosom a máme to podstatne o niečo ľahšie (aj keď samozrejme nie vo všetkom), no nežijeme... Mnohí z nás iba prežívajú.

Jamie patrí k mojim najobľúbenejším mužským hrdinom. Nemyslite si, že autorka vymyslela nejakého klišé svalnatého, sexy horala z ktorého ženy odpadávajú a Škótsko sa otriasa. Že je Jamie úžasný aj výzorovo to nepopieram, ale od klišé hrdinu má veľmi ďaleko. Je výnimočný a iný... Zase raz podotýkam, že nie v zmysle klišé. Keby ste pozerali seriál, tak by ste to dokonale chápali. Jamie má taký svoj šibalský úsmev. Je zábavný a vtipný... dokonca aj v situáciach kedy sa to nie veľmi hodí. Predovšetkým však má odvahu aj za desiatich. Je to obrovský bojovník. Má svoje hodnoty a nimi riadi svoj život. Claire je naozaj šťastná žena, pretože Jamie ju ľúbi, tak veľmi, že by za ňu aj život položil.  “Your face is my heart Sassenach, and the love of you is my soul” 

Claire je taktiež veľmi výnimočná hrdinka nie klišé!. Keď sa len tak z ničoho nič objavila v dobe dvesto rokov dozadu mohla sa zosypať, mohla sa oplakávať, skrátka to vzdať. No ona je rovnako vytrvalá a odvážna ako Jamie. Svojou inteligenciou a obrovskou osobnosťou si dokázala Škótskych chlapov omotať okolo prsta a tí ju poslúchali a tolerovali. Claire je navyše skvelá liečiteľka. Milujem keď v seriály niekoho ošetruje a tu som si prišla na svoje, pretože sú tu presne popísané postupy a tak... Claire navyše vplyvom doby začne liečiť aj pomocou byliniek čo je taktiež veľmi zaujímavé a čitateľ sa o tom môže veľa dozvedieť. Jamie a Claire nepatria iba medzi najlepších hrdinov jednotne, ale pre mňa sú aj najobľúbenejším párom. Sú tvrdohlavý a nespútaný, nuž a dokonale sa dopĺňajú.

Táto kniha je poriadna bichľa, ale číta sa výborne. Stránky sa otáčajú akoby samé. Autorka nás necháva väčšinu času v napätí a tak ani nemáte potrebu knihu odložiť. Príbeh je okorenený aj krásnymi scénami z ktorých cítiť rodinnú pohodu a vzájomnú lásku postáv. Je pravda, že v Cudzinke sa nachádzajú aj nejaké tie erotické scény, ale rozhodne by som túto knihu nezakopala do kategórie červenej knižnice pre ženy. Outlander je výnimočný! Ja ho rozhodne odporúčam každému! Je úplne jedno či začnete knihou alebo seriálom... hlavne začnite. Ja som v mojom prípade asi rada, že som videla ako prvé seriál. Keďže sa kniha so seriálom skvele dopĺňa a postavy sú vystihnuté hereckým obsadením na výbornú, tak som si knihu skvele užila. Už dlho premýšľam aj o tom, že by som napísala článok venovaný Outlanderu, no išlo by o seriál. Snáď sa k tomu niekedy dopracujem. A čo vy moji milí čitatelia... Čítali ste knihu? Videli ste seriál :)?

Vlastne ešte mi nedá nespomenúť čo sa týka Škótskeho prostredia. Nielen, že príbeh ukazuje krásnu prírodu, ale čitateľ má možnosť spoznať mnoho zaujímavých a prekrásnych povestí, príbehov a piesní. V seriály môžete vidieť aj prekrásny obrad čarodejníc... Verte mi, stojí to za to!

Moje hodnotenie :

nedeľa, 5. júna 2016

Daringham Hall - Dedičstvo / Kathryn Taylor

Daringham Hall - Dedičstvo

Autorka: Kathryn Taylor
Originálny názov: Daringham Hall – Das Erbe
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2016
Počet strán: 280

Nová romantická trilógia Daringham Hall, zasadená do malebného prostredia Východného Anglicka, nás zavedie do vidieckeho sídla rodiny Camdenovcov Daringham Hall. Pokojný život na tomto panstve naruší príchod mladého právnika Bena Sterlinga, ktorý si naň robí nárok. Skutočnosť, že majiteľovi panstva Ralphovi akoby z oka vypadol, vyvolá lavínu intríg, domnienok, nekonečných klebiet a falošných dohadov. Lebo on je vraj skutočným dedičom tohto panstva. Prichádza s nenávisťou v srdci, jeho cieľ je raz a navždy sa vysporiadať s minulosťou. Jeho plány však zmení zverolekárka Kate, do ktorej sa vášnivo zamiluje. Ben zvažuje, či má zmysel žiť iba pre pomstu, alebo je dôležitejšie odpustiť a začať nový život?

Nuž zase raz sa dostávam do situácie kedy neviem kde, ani ako začať. Pokiaľ ste čitateľom môjho blogu, alebo sem aspoň raz za čas zavítate, tak môžete vidieť, že nemám vo zvyku písať negatívne recenzie. Píšem ich tak maximálne raz do roka. Ku knihám dokážem byť veľmi zhovievavá ak na nich aj nájdem nejakú chybičku. Väčšinou ju prehliadam a snažím sa vidieť len to dobré. Ale niekedy to už skrátka nejde a príde na rad aj negatívna recenzia... Mnoho blogerov píše práve negatívne recenzie radšej, pretože sa vraj aj lepšie píšu, no ja to veľmi v láske nemám. Je mi ľúto, že dnes budem takto kritizovať, no dúfam, že preto budete mať pochopenie. Ak by ste sa náhodou dostali do situácie, že vás táto kniha zaujala a uvažovali ste o jej kúpe, alebo podobne, prosím nenechajte sa odradiť. Koniec koncov vám sa kniha páčiť môže a mrzelo by ma keby som vám pokazila chuť do jej čítania. 

Asi sa opakujem, a práve vám poviem niečo čo som spomenula už nespočetne veľa krát, no ja osobne som veľký milovník klasiky. Romány z dávnych čias sú môjmu srdcu veľmi blízke, no v poslednom čase nepohrdnem ani knihami, ktoré síce sú napísané v dnešnej dobe, no dej je zasadený do klasických čias a sú tam všetky prvky klasiky. Neprekáža mi to, že sú napísané teraz. Keď som si prečítala anotáciu na túto knihu a ešte som k tomu videla krásny nápis, ktorý tvrdil "Nádherná romanca z viktoriánskeho Anglicka" tak mi prirodzene ako prvé napadlo, že toto bude presne ten typ knihy. Myslela som, že to bude na štýl Jane Austenovej. Veď to poznáte príde mladý, pohľadný muž, ktorý si robí nároky na sídlo. Podobá sa na pána sídla, plus intrigy a dohady. Vás by to tiež napadlo však že? Teraz si uvedomujem, že zverolekárka ma mohla uviesť z omylu, no stalo sa. Avšak sklamanie, ktoré na mňa prišlo po tom čo som zistila, že je to niečo na štýl Steelovej, alebo Pilcherovej ide ťažko opísať...

Najprv to bol šok, ale povedala som si, že to ešte nemusí značiť katastrofu a že knihe dám ešte šancu. Nechcela som ju odsúdiť len preto, že nie je podľa môjho gusta. Naozaj nie. No už po pár stranách mi bolo jasné, že to skrátka nepôjde. Absolútne som sa do knihy nemohla začítať. Čím viac som čítala, tým menej ma to bavilo. Pod chvíľou som knihu odkladala a keď som sa k nej chcela vrátiť vždy som si našla niečo "dôležitejšie." Už len to, že som sa musela do knihy nútiť je dosť zlé, no to, že som sa do nej pomaly ani nedonútila je ešte horšie. Dej sa neskutočne ťahal. Nemôžem povedať, že by sa tam nič nedialo. Ono sa tam diali nejaké veci a asi ma tam mali prekvapiť aj nejaké "zvraty", no bolo to proste nezáživné. Hlavný hrdina tam prežíval tragédiu a mnou to ani netrhlo, pretože ma to vôbec nezaujímalo. Po celý čas som sa pokúšala už iba čo najskôr dočítať.

Postavy boli pre mňa nevýrazné a nezaujímavé, a nie práve uveriteľné. Chýbala im duša. Štýl písania autorky nie je zlý, no mne nesadol. Či dám tejto knihe ešte niekedy šancu, to naozaj neviem, ale budem v to dúfať. Nemám rada, keď sa mi nejaká kniha nepáči, pretože ma to potom mrzí. Každá kniha by mala niečo ponúknuť, no ja som v tejto nič nenašla. Medzi plusy patrí asi iba obálka, ktorá je neskutočne krásna a prostredie do ktorého je príbeh vsadený. Viktoriánske síce doslova nie je, no pekné je stále. Bohužiaľ neviem čo viac by som k tejto knižke dodala... Veľmi ma mrzí, že som ju musela skritizovať a že mi nesadla. Dúfam však, že ak vás kniha zaujala, tak sa vďaka mne nenecháte odradiť. Názor na ňu si utvorte sami a uvidíte.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie :

štvrtok, 2. júna 2016

Rozum a cit / Jane Austen | Je láska cit, alebo fantázia?

Rozum a cit

Autorka: Jane Austen
Originálny názov: Sense and Sensibility
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2014
Počet strán: 388

Anglicko na začiatku 19. storočia vyzerá ako rozľahlý park, domácke sídla a v nich šťastní a láskaví ľudia. Ale všetko nie je také idylické, ako to vyzerá. Pani Dashwoodová so svojimi tromi dcérami – Elinor, Mariannou a Margaret – po manželovej smrti musí vysťahovať práve z takého útulného sídla. Všetok majetok totiž zdedil John, Dashwoodov syn z prvého manželstva. Nový domov nájdu u vzdialeného príbuzného Sira Johna Middletona, no starosti s dvoma dcérami na vydaj jej zostanú. Do rozumnej Elinor sa zahľadí bohatý a láskavý Edward a ona sa snaží utajiť svoj cit pred matkou i sestrami, o citlivú Marianne prejaví záujem plukovník Brandon. Ktorá z týchto dvoch lások bude naplnená?

Autorka Jane Austen patrí medzi najznámejšie autorky vôbec a jej romány sú obľúbené mnohými generáciami žien, či dievčat. Rozum a cit bol vydaný v roku 1811 a doteraz patrí ku knihám, ktoré majú svojich čitateľov a sú vždy s obľubou vyhľadávané. Človek si to ani poriadne neuvedomí, ale keď sa nad tým tak zamyslíte, tak je to obrovská vec! Prvé vydanie vzniklo v roku 1811. Teraz je rok 2016 a tá kniha je známa dodnes a bude známa ešte poriadne dlho. Koľko z románov, ktoré vychádzajú v dnešnej dobe bude známe ešte o dvesto rokov? Asi máloktoré všakže? Keď sa nad tým naozaj zamyslíte, tak je to obdivuhodné a krásne, pretože síce sa mení, móda, zvyky a správanie, no tento príbeh uchoval dobu. Dobu, ktorú zažili naši predkovia a síce teraz doba vyzerá úplne inak, istým kúskom ostali staré časy zachované práve za týmito stránkami a to je neskutočne krásne.

Knihy Jane Austen ma lákali asi odjakživa. Mojou prvou knihou od tejto autorky bola Pýcha a predsudok. Bola som trošičku rozčarovaná, pretože aj keď sa mi to páčilo a bolo to vlastne úplne úžasné, tak mi tam aj tak niečo chýbalo. Vedela som však, že to nemusí byť chyba knihy a že by som ju nemala hneď zahodiť a podvedome ju vnímať ako slabšiu knihu. Povedala som si, že niekedy sa k nej vrátim a uvidíme čo sa zmení. Videla som aj film (to novšie spracovanie s Kierou Knightley) a ten bol tiež fajn, no aj tam ma to neočarilo tak, ako by malo. Prirodzene som to nevzdávala a tešila sa na ďalšie knihy Austenovej. Nedávno som sa rozhodlo, že je už správny čas opäť sa vrátiť k týmto knižkam a rozhodla som sa, že mojou druhou knihou bude Rozum a cit. V tomto prípade to bolo tak (aj keď som sa tomu dlho bránila), že som ako prvé videla film a nie čítala knihu. My knihomoli nemáme veľmi v láske, keď je to takto, ale čuduj sa svete, mne práve že takýto postup pomohol.

Film som si zamilovala. Bolo to spracovanie z roku 1995 so všetkými známymi hercami a malo to neskutočné čaro! Postavy, dej... všetko čo sa len dalo sa mi doslova vrylo pod kožu. Aj vďaka filmu som sa o to viac tešila na knihu. Uvedomovala som si, že môžem byť nakoniec sklamaná, ale púšťala som sa do toho v dobrej nálade a s chladnou hlavou a tak som rada, že ma moje nadšenie neopustilo. Knihu som si naozaj užila. Stránky sa mi otáčali tak troška pomalšie ako zvyčajne. Niežeby sa to vlieklo, ale nečítalo sa to najrýchlejšie. Normálne by to mohlo byť mínusom knihy, no tentoraz mi to neprekážalo, pretože som si viac knihu vychutnávala. Všetko som prežívala s hrdinkami príbehu. Prežívala som ich sklamania, ich radostné chvíle, skrátka všetko. Po celý čas som mala pocit, že nečítam iba knihu, ale v hlave mi bežal film kde som nevidela písmenká, ale obrazy, scény. Príbeh mi ožíval pred očami.

Pri vyššie spomínanej Pýche a predsudku mi až tak veľmi nesadol štýl písania. Bol skvelý, ale aj pri ňom mi niečo chýbalo. Preto som veľmi rada, že pri tejto knižke som mu naplno prišla na chuť. Veľa som čítala o tom ako krásne vie Jane Austen vykresľovať charaktery postáv a podobne, no až teraz som to pochopila. Jane Austen nevykreslila iba hrdinov kníh, ktorý naveky ostanú uväznení v stránkach kníh. Pri písaní im akoby vdýchla život a tak každá jedna postava pôsobí neskutočne reálne a vytvára dojem akoby naozaj žila svoj vlastný život. Snáď chápete čo tým myslím...  Každá postava má svojský charakter. Ako sú niektoré postavy plytké a sebecké, iné sú zas zaujaté samým sebou a nevrlé, nuž a ostatné sú naopak láskavé a citlivé. Je tu celá škála vlastností.

Elinor, najstaršia zo sestier je veľmi rozvážna. Srší z nej jemná a zaujímavá inteligencia. Je neskutočne silná a statočná. Svoje pocity dáva na druhú koľaj a aj cez svoj žiaľ, najprv poskytne pomoc a podporu druhým a až potom sa začne zaoberať sebou. Nie je chladná... Je citlivá, no svoje pocity si necháva vo vnútri. Elinor mám strašne rada. Možno že som už v pár recenziách opísala podobné hrdinky, ktoré mali vlastnosti veľmi blízke tým, ktoré mala Elinor. No pri Elinor nie sú ani trošku klišé. Jej osobnosť je prekrásna a má obrovský charakter. S potešením som si ju predstavovala ako jej predstaviteľku vo filme Emmu Thompson. Máloktorý film dokáže vybrať, tak úžasné herecké obsadenia. Či už, Alan Rickman v podobe plukovníka Brandona, alebo vtedy mladučká Kate Winslet, ktorá stvárnila Marianne, každý jeden z nich dodal postavám ešte väčšiu autentickosť, dali im dušu a dotiahli to do dokonalosti.

Kate Winslet mi taktiež dokonale sadla na Marianne. Marianne je úplne odlišná od svojej sestry. Je nespútaná, žíva. Predovšetkým je neovplyvnená spoločenskými zvykmi a pretvárkami. Pretvárka to určite nie je jej vlastnosť. Nedokáže skrývať svoje pocity a túžby. Keď je šťastná, dá to najavo obrovským úsmevom. Keď je smutná, nehrá sa na to, že to tak nie je. Všetky svoje emócie skrátka dáva najavo a neskrýva ich. Je srdečná a úprimná. Ju si nejde nezamilovať! Táto jej milá povaha poteší každého čitateľa. Marianne je veľmi otvorená, pretože keď vidí u niekoho drzosť, nebojí sa to ostro skritizovať, čo vtedy nebolo až také bežné. Jej srdečnosť si získa každého, tak ako aj mňa.

Túto knihu som si užila najviac ako sa len dalo. Vychutnávala som si moje milované prostredie dávneho Anglicka. V mnohých momentoch som sa schuti zasmiala a tešila som sa z toho, že mám možnosť vidieť ako kedysi ľudia žili a napríklad aj to aké mali priority. Dievčatá boli predovšetkým poriadne vydajachtivé na čom som sa úprimne pobavila. Páči sa mi, aj keď to tak samozrejme nebolo pri každom človekovi, no niektorý ľudia boli takí milší a srdečnejší. Najmä čo sa týka lásky, tak vedeli ľúbiť veľmi verne a neochvejne. Ľudia mali úplne iné hodnoty a život sa točil okolo iných problémov. Som šťastná, že som túto knihu čítala, pretože s čistým svedomím môžem povedať, že ju milujem! Neviem, či sadne každému, ale každý by to mal aspoň skúsiť. Ja vám knihu určite odporúčam!

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
 Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť na tejto adrese.

Moje hodnotenie :