nedeľa, 31. júla 2016

Zavri oči a snívaj / Lucy Keating

Zavri oči a snívaj

Autorka: Lucy Keating
Originálny názov: Dreamology
Vydavateľstvo: YOLi
Rok vydania: 2016
Počet strán: 272

Zavri oči a oddaj sa svojim snom, presne tak ako hlavná hrdinka tohto mierne uleteného príbehu Alice. Celé roky sníva o chlapcovi, s ktorým cestuje po svete a prežíva s ním množstvo krásnych a dobrodružných chvíľ. Až sa jedného dňa do seba bláznivo a beznádejne zaľúbia. Má to však jeden malý háčik – Max v skutočnosti neexistuje. Lenže keď sa Alice presťahuje do Bostonu, zrazu pred jej novou školou stojí chlapec, ktorý akoby vypadol z jej snového sveta... ale veď je to naozaj ON! Jej vysnívaný chalan! Nie je však taký, akého si ho Alice predstavovala, má komplikovanú povahu a je vzdorovitý. Kým hľadajú cestu k sebe, začnú sa okolo nich diať čudné veci, akoby sa ich sny zhmotňovali. Predstavy, sny a skutočnosť, kde je medzi nimi hranica, a vôbec, môže realita úplne nahradiť sny?

Viete čo ma na knihe upútalo ako prvé? Chcem to spomenúť než začnem hodnotiť a vypisovať všetky mínusy a plusy... Chcem začať týmto. Keď som knihu uvidela po prvý raz, bola som ohromená. Trvalo mi kým som si vôbec prečítala anotáciu, pretože táto kniha ma tak strašne krásnu obálku! Na svete je mnoho vydarených obálok, ale len raz za čas sa podarí takáto nádherná. Tie farby, tá ilustrácia... Skrátka všetko čo sa na obálke nachádza je absolútne prekrásne. Pritom to nie je prehnané. Obálka sa v podstate drží hesla "Menej je niekedy viac". Všetko je jemne zladené a naozaj je na to radosť pozerať. Keď som ju držala v rukách prvý krát, musela som si ju poriadne obzrieť a vychutnať si tu krásu. Viem, že to veľa ospevujem, ale vážne je krásna. Dúfam, že vám neprekáža, že som začala týmto a ešte sa aj poriadne rozpísala. Sľubujem... už idem hodnotiť :).

Po vytešovaní sa z obálky môj pohľad rýchlo putoval k anotácií. Po jej prečítaní som sa musela schuti uškrnúť takým tým spokojným úsmevom. Téma knihy sny? Sem s tým! Anotácia sľubovala niečo iné a originálne, nuž a to sa mi páčilo. Mnoho kníh je na jedno kopyto, avšak nápadov je využitých toľko, že je obdivuhodné keď niekto dokáže vymyslieť opäť niečo nové. Sny sú mne osobne veľmi blízke. Je to téma, ktorou sa rada zaoberám aj vo svojom voľnom čase a vždy sa poteším, keď sa nejaký autor odhodlá napísať o tom knihu. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Vedela som, že si to musím prečítať.

Popravde aj cez to nadšenie som sa obavám nevyhla. Prečítala som si recenzie, ktoré neboli zrovna nadšené, ale prirodzene som sa nenechala odradiť. Mala som vysoké očakávania? Nepopieram, že to je možné... Preto po rozčítaní knihy prišla akoby ľadová sprcha. Nech som sa akokoľvek snažila, nebavilo ma to. Knihu som stále odkladala a hľadala si hocijaké dôvody aby som od nej mohla odbiehať, alebo som ju vôbec nemusela čítať. Takýmto štýlom to išlo asi prvých 100 strán. Bola som podráždená z toho, že sa neviem začítať, pretože miesto čítania som trávila čas nezmyselne a zbytočne ním márnila. Potom sa to však zlepšilo.

Hneď to bolo o inom. Začalo ma úprimne zaujímať ako sa vyrieši zápletka a ako sa dokážu vysporiadať hlavní hrdinovia. Čím viac sa dej stupňoval, bolo to lepšie a lepšie. Koniec bol vlastne naozaj výborný a mala som radosť, pretože po dočítaní vo mne ostal dobrý pocit. Už som necítila rozčarovanie zo začiatku. A práve preto sa mi kniha tak ťažko hodnotí. Na začiatku to bola bieda, lenže neskôr sa to zlepšilo... výrazne. A tak mi je ľúto dať nízke hodnotenie. Vždy som na knihy
mäkká, pretože sa v nich snažím nájsť aspoň niečo pozitívne. 

Postavy sa mi svojim spôsobom páčili, aj keď v mnohých ohľadoch sú zvláštne. Hlavná hrdinka Alice je v podstate fajn. Nemôžem povedať, že by som si ju nejak výrazne obľúbila, alebo že by sa mi dostala pod kožu. Skrátka mi nevadila a fungovalo to. Neliezla mi na nervy, aj keď občas na to príležitosť bola. No koniec koncov ako som už spomínala, bola fajn.
Pri Maxovi je to podobne. Možno, že by som si ho aj dokázala obľúbiť, no vždy keď som ho aj začínala mať rada, tak ma niečim naštval. Týchto dvoch nemilujem, ale mať rada ich mám.

Pri čítaní tejto knižky treba mať otvorenú myseľ a chuť na nové a nepoznané. Nachádza sa tu mnoho nereálnych, divných prvkov, ktoré sú priam nelogické. No keďže ide o sny, tak chápem, že je to snové. Sny nemusia dávať vždy zmysel a pri tejto knihe to vidieť. Nápad je to však naozaj zaujímavý a originálny čo si cením. Nie je to dokonalá kniha. Nájdete v nej zopár klišé prvkov. Čo vám poviem... YA klasika. Ale aj tak je to príjemné a oddychové čítanie. Autorka sa očividne na začiatku potrebovala rozpísať, čo býva často problémom. Koniec koncov knihu hodnotím pozitívne a som rada, že som ju čítala. Neviem, či sadne každému, ale každopádne to aspoň stojí za pokus. A čo vy? Už ste počuli o tejto knižke :)?

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie: (3,5*)

štvrtok, 28. júla 2016

Bohovia Olympu: Hádesov chrám / Rick Riordan

Hádesov chrám

Autor: Rick Riordan
Originálny názov: The Heroes of Olympus: The House of Hades
Vydavateľstvo: Fragment
Rok vydania: 2015
Počet strán: 560

Čas sa kráti… Bránu smrti, tajomný priechod medzi svetom živých a mŕtvych, ovládla Gaia so svojimi pomocníkmi. Zástupy netvorov prúdia na zem a chystajú sa prevziať vládu nad svetom. Prídu Percy a jeho priatelia na to, ako bránu zavrieť? Dokážu sa vrátiť z hlbín Tartaru, najtemnejšej časti podsvetia, ktorému vládne boh mŕtvych Hádes? Nebude to jednoduché! Sedem hrdinov z Proroctva musí znovu nasadiť svoje životy za záchranu bohov, ľudstva a celej civilizácie.

V prvom diely (Proroctvo) sme spoznávali nových hrdinov. Začínala sa úplne nová dobrodružná cesta, ktorú tvorilo a aj tvorí mnoho problémov a všetko bolo úplne nové. V druhom diely (Neptúnov syn) prišlo prekvapenie a vzniklo opäť niečo úplne nové. Zistili sme, že tábor polokrvných nie je iba grécky, ale aj rímsky. Spoznali sme nové zvyky, kultúru, báje a mnoho ďalšieho. V treťom diely kde by už človek čakal, že sa začnú riešiť problémy a že nič nové nás už nemôže čakať, nás autor prekvapí a pustí sa do opäť nového a nepoznaného. Zažijeme dobrodružstvo v dobrodružstve. Vydáme sa po stopách Aténinho znamenia. A čo štvrtý diel? Po tom všetko by už nič nové prísť nemalo, a predsa... Ponoríme sa do najtmavších kútov Tartatu! Ocitneme sa na mieste z ktorého prakticky niet návratu. Kde sa rodia všetky hrôzy a kde Percyho a Annabet čaká mnoho neľahkých chvíľ... Čo na Hádesov chrám hovorím?

Poďme na to pekne postupne. To, že sa Rick Riordan prekonal a stále prekonáva hovorím asi v každej recenzii na Bohov Olympu. Nuž, ale inak to nejde. Rozum mi zastáva nad tým, kde on berie tak perfektné nápady. V druhom odseku som náročky spomenula vývoj dielov, pretože postupom času počas čítania už naozaj nič nečakáte, no autor ma v rukáve kopec prekvapení, ktoré si my ani nedokážeme predstaviť. Riordana som si obľúbila natoľko, že by som od neho dokázala prečítať aj telefónny zoznam. Ani v tomto diely sa nič nemení. Jeho štýl písania je rovnako skvelý. Dej plynie, ani neviete ako, a po celý čas tam nechýba napätie, dobrodružstvo a svojský humor, ktorý nechýba ani v jednom diely.

Príbeh je vzatý opäť po inej stránke pohľadu a tak nás čakajú samé nové veci. Prostredie v ktorom sa príbeh odvíja tvorí väčšinu času Tartar. Pokiaľ ste čítali predošlé knihy, respektívne Percyho Jacksona, tak vám je toto miesto určite veľmi dobre známe. Tartar je pod zemou hlbšie ako samotné podsvetie a je to miesto, ktoré je akoby domovom príšer. Zúfalstvo, utrpenie, bolesť... To všetko je charakteristické pre Tartar. Práve v ňom sa ocitli Percy a Annabeth, ktorých čaká takmer nesplniteľná úloha - dostať sa späť do nášho sveta a uzavrieť bránu. Priznám sa, že v tomto prípade som už naozaj zúfala s nimi. Úloha je takmer nemožná. Až do samého konca som netušila, akoby mohli svoj cieľ uskutočniť. Celé som to prežívala s nimi, pretože ak boli bezradní oni, cítila som sa tak aj ja. Oni nevedeli kam ísť a prirodzene som to nevedela ani ja. Ich dobrodružstvo sa mi dostalo doslova pod kožu.

V tomto diely podstúpia skúškou nie len naši hrdinovia, ale aj ich priateľstvo, odhodlanie, viera, vytrvalosť a láska. Aby všetko prekonali, musia držať spolu a to nie je vždy celkom jednoduché. Páči sa mi, že sa v Hádesovom chráme objavili aj staro-nové postavy. Titan Bob sa takmer okamžite stáva dôležitou súčasťou príbehu. Bez neho by sa mnohé "drobné" víťazstva nikdy nestali. Som veľmi rada, že ho Rick do príbehu zakomponoval. Obľúbila som si ho pomaly od chvíle čo sa tam objavil. Vďaka nemu sa mi na tvári objavil úsmev, vzbudilo sa vo mne znepokojenie, a slzy mi vyhŕkli do očí.

Obdivujem, že Riordan vo svojich príbehoch spája mýtické veci s realitou. Postavy, budovy, hocičo čo sa len dá, dokáže prepojiť a vložiť do súčasnosti. Vždy sa na tom pobavím a ostanem prekvapená ako to vlastne dáva skvele zmysel. Hádesov chrám je predposledný diel a tak si už začínam uvedomovať, že koniec tejto skvelej série je doslova na dosah. Po jednej stránke sa hrozne teším na posledný diel, pretože určite mi toho veľa ponúkne a úplne ma jeho čítanie pohltí, no na druhej strane mi je smutno, že sa to celé už pomaly, ale isto končí. Pri Bohoch Olympu som zažila kopu dobrodružstiev za ktorými mi bude neskutočne smutno. Už teraz však viem, že som túto sériu nečítala naposledy. Určite sa k nej budem vždy s radosťou vracať. A vám milí moji čitatelia túto sériu odporúčam všetkými desiatimi :)! 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

piatok, 22. júla 2016

Bohovia Olympu: Znamenie Atény / Rick Riordan

Znamenie Atény

Autor: Rick Riordan
Originálny názov: The Heroes of Olympus - The Mark of Athena
Vydavateľstvo: Fragment
Rok vydania: 2014
Počet strán: 533

Chystá sa veľké stretnutie gréckych a rímskych polobohov. Posádka z Tábora polokrvných vyráža na vojnovom korábe Argo II do Tábora Jupiter. Jej plány však naruší Proroctvo siedmich, ktoré sa začína napĺňať. Skupina hrdinov sa preto musí vydať do rodiska antických bohov cez nebezpečné Mare Nostrum. Podarí sa jej nájsť tajomné znamenie bohyne Atény, ktoré jej v boji proti zlým silám pomôže? Gaia, sila mocnejšia než všetci bohovia, sa ďalej prebúdza a ohrozuje budúcnosť civilizácie. Čas sa kráti a posádka Arga II sa musí vydať do boja za záchranu ľudstva...

Čím ďalej, tým viac si začínam byť istá tým, že Rick Riordan je pravý a nefalšovaný génius. Odkedy čítam Bohov Olympu mám pri každom diely pocit, že bol najlepší a potom si prečítam ďalší a zistím, že ten bol ešte lepší. Vždy keď už si pomyslím, že Rick prekonal sám seba, latku zdvihne ešte vyššie a vymyslí niečo ešte oveľa lepšie. Naozaj netuším ako to robí, no v tejto sérii sa naozaj prekonal. Každí diel je len lepší a lepší. Smekám, pretože aj po päť dielnej sérii Percy Jackson a (zatiaľ) štyroch prečítaných dieloch Bohov Olympu ma Riordan dokáže vždy prekvapiť. Neustále spoznávam niečo nové a spokojne sa usmievam, pretože pri tejto sérií je originalita zaručená.

V tomto diely nás čaká dobrodružstvo v dobrodružstve. Doslova. Naši siedmi hrdinovia sa všemožne snažia zastaviť blížiacu sa vojnu, no to nie je koniec. Annabeth čaká neľahká úloha, ktorú symbolizuje názov tejto knižky - znamenie Atény. Znamenie Atény je vec, ktorá by mohla pomôcť v boji proti gigantom, ale predovšetkým to môže zjednotiť Rímanov a Grékov, ktorí sú odvekí súperi. Toto znamenie nie je práve ľahké nájsť. Pokúšali sa o to generácie hrdinov, no vždy bezúspešne. Podarí sa to sedmičke najlepších? Rada by som vám o tom porozprávala viac, ale viete ako... Aby ste to zistili, musíte si prečítať knihu :)!

Proroctvo sa naplnilo a siedmi polobohovia sú pokope. Mali sme možnosť prežiť dobrodružstvo s každým jedným z nich a tak je zaujímavé vidieť ich pokope. Veľmi ma bavilo sledovať ich vzťahy, ktoré mali navzájom. Bola som zvedavá či spolu dokážu vychádzať, keďže predsa len sú tam aj naozaj silní jedinci, ktorí sú zvyknutý viesť. Chvíľami to možno bolo pre všetkých ťažké, ale postupne si našli svoju cestu a svoje postavenie. Ale viete čo ma bavilo úplne najviac? (Túto informáciu si prečítajte iba ak ste čítali Percyho Jacksona prosím). Percy a Annabeth! Na palube Arga II je viacej párikov, no oni dvaja mi absolútne prirástli k srdcu. Keď som čítala scény kde boli spolu, nemohla som dostať z tváre spokojný úškrn. Je to asi najlepšia dvojka všetkých čias.

Tento diel ani trošku nezaostáva za svojimi predchodcami. Ako som už spomínala je to stále lepšie. Po celý čas je príbeh pútavý, maximálne napínavý. Nenájdete tam ani chvíľku nudy! Od začiatku som bola tak veľmi začítaná, až sa mi to nechcelo ani odložiť. Na každej stránke je prekvapenie, dobrodružstvo, problém, riešenie. Tieto knihy majú všetko, čo perfektné knihy majú mať. Bohovia Olympu si ma získali a je to naozaj séria, ktorú vám nemôžem inak ako len a len odporúčať! 

Za knihu veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu Albatrosmedia.
Pokiaľ vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

nedeľa, 17. júla 2016

Predtým ako som ťa poznala / Jojo Moyes

Predtým ako som ťa poznala

Autorka: Jojo Moyes
Originálny názov: Me Before You
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2013
Počet strán: 344

Lou Clarková vie všeličo. Vie, že jej otec si ťažko hľadá prácu, vie, koľko krokov treba prejsť od autobusovej zastávky k rodičovskému domu. Vie, že sa jej páči práca v bistre, a vie, že možno neľúbi svojho priateľa Patricka, oduševneného športovca. Zato nevie nič o klasickej hudbe, nevie, že príde o miesto, a keby tušila, čo ju čaká, asi by prišla o rozum.
Will Traynor vie, že po dopravnej nehode stratil chuť do života. Vie, čím bol kedysi, vie, že všetko sa mu teraz zdá malé a neradostné, a veľmi presne vie, ako s tým skoncovať. Zato nevie, že Lou mu vtrhne do života ako farebná búrka. A ani jeden z nich nevie, že jeden druhého navzájom navždy zmenia.

Na knihu Predtým ako som ťa poznala som pokukovala dlhší čas. Avšak keďže sa film veľmi rýchlo blížil, rozhodla som sa, že začnem s ním. Viem, že mnoho knihomoľov má oveľa radšej, keď si ako prvé prečíta knihu, no mne nevadí, keď ako prvé vidím film. Niekedy to mám dokonca radšej. Ale samozrejme je to individuálne :). V tomto prípade som sa na film nevedela dočkať. Strašne som sa tešila, keď som si ho konečne pozrela. Bola som z neho nadšená! Herci, hudba, scény, príbeh... dostalo ma to. Po celý čas som sa smiala a keď nastali chvíľky, tak som plakala. Skrátka bolo to skvelé. Vedela som, že knihu už viac nemôžem odkladať a že si to musím prečítať nech sa deje, čo sa deje. A tak aj bolo. Ako sa mi páčila?

Očakávania som mala naozaj vysoké, no nemala som strach, že by som sa sklamala. Taký scenár mi prišiel až príliš nereálny. Už od začiatku som bola absolútne začítaná. Kniha bola pútavá a mňa naozaj zaujímalo čo sa bude diať (to, že som videla film vôbec nezavážilo). Čítalo sa to strašne dobre, aj keď nevedela som sa zbaviť pocitu, že pomaly. Tento malý problém však prešiel po niekoľkých stranách, pretože vtedy ma to pohltilo už úplne. Bolo pre mňa nemysliteľné pustiť knihu z rúk. Dej sa nevliekol, ale pekne plynul tým správnym tempom. Jojo Moyes ma nesklamala ani tento krát. Jej štýl písania ma ešte stále dokáže prekvapiť, pretože je úžasný. Je to skvelá rozprávačka a je vidieť, že vie čo robí. Aj keď je táto kniha dosť na city, nemala som pocit, že by to bolo silené, alebo že by išlo čisto o citové vydieranie. Jojo dokáže svoje príbehy dostať akoby von z okov stránok a pre čitateľa sa stanú reálnymi. Po celý čas som mala pocit, že všetko prežívam s hlavnými hrdinami. Pri tejto knihe sa mi páčilo, že som videla tvorbu Jojo Moyes aj po inej stránke, pretože toto skutočne bolo inšie než som u nej zvyknutá. V jej príbehoch sa väčšinou prelína minulosť s budúcnosťou, odhaľujú sa tajomstvá a tragédie... No toto bolo o inom a mne sa to fakt páčilo!

Príbeh sa mi doslova vyvíjal pred očami. Všetko do seba postupne zapadalo a hrdinovia nachádzali svoju vlastnú cestu. Najmä nachádzali cestu jeden k druhému. Veľmi ma bavilo sledovať ako si postupne začali vychádzať a uvedomovať si svoje pocity voči tomu druhému. Ich vzťah bol výnimočný a predovšetkým nesmierne krehký. Stačil malý krok vedľa a ich vzťah sa mohol zosypať ako domček z kariet, no krásne na tom bolo to, že v ich prípade sa riskovať oplatilo a nech mali spolu akokoľvek vyhradený čas, tak verím, že ani jeden z nich neoľutoval ani sekundu.

Lou je skvelá hrdinka! Je veselá, zábavná a veľmi sa mi na nej páčilo, že si vždy povedala svoje. Bola výrečná a inteligentná. No Louisa si neuvedomovala svoju výnimočnosť a pochybovala o sebe. Preto som rada, že aj jej osobnosť sa časom pohla vpred.
Will kedysi žil svoj život naplno. Teraz je všetko úplne inak a svoj osud znáša ťažko. Je sarkastický, tvrdohlavý, no pod povrchom je citlivý a priateľský. Aj keď vedel byť neskutočne protivný, zamilovala som si ho. Možno ho mnohý odsúdia za jeho voľbu a podobne, no ja ho mám naozaj veľmi rada.

Koniec knihy ma dostal. Aj keď som vedela čo ma čaká a bola som na to podľa možností pripravená, zložilo ma to. Nebolo to však v podobe slzavého údolia... Neplakala som, tak že by sa to nedalo zastaviť. To nie... Zasiahlo ma to tak zvláštne zvnútra. Keď som knihu dočítala, tak som si musela na chvíľu len tak ľahnúť a o všetkom premýšľať. Ťažko sa to popisuje, ale toto vezme takmer každého. Určite však neľutujem, že som si to prečítala. Skôr naopak. Túto knihu vám určite odporúčam! Je úžasná. A nech pri nej vypustíte potoky sĺz, alebo vám bude na konci smutno, určite vám za to stojí. No nemyslite si, že je to len o smútku. Počas čítania sa veľa nasmejete a pocítite príjemný pocit aký dokážete zažiť len pri naozaj dobrej knihe :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Ak vás knižka zaujala, môžete si ju kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

streda, 13. júla 2016

Bohovia Olympu: Neptúnov syn / Rick Riordan

Neptúnov syn

Autor: Rick Riordan
Originálny názov: The Heroes of Olympus: The Son of Neptune
Vydavateľstvo: Fragment
Rok vydania: 2014
Počet strán: 280

Nezvestný Percy Jackson sa vracia! Stratil však pamäť a nevie, kto je, odkiaľ prichádza a aké je jeho poslanie. Z hlbokého spánku sa zobudil u vlčice Lupy, ktorá ho poslala do Tábora Jupiter, rímskej obdoby Tábora polokrvných. Všetci okolo neho ho považujú za syna boha Neptúna, rímskeho boha morí.
Spoločne s ďalšími členmi tábora, Frankom a Hazel, odchádza na Aljašku, aby naplnil dávne proroctvo. Podarí sa im tam oslobodiť boha smrti Thanata, ktorého uväznil obor? Aké ďalšie nebezpečenstvá čakajú Percyho, ktorému sa počas cesty začína vracať pamäť?

Neptúnov syn je druhý diel úspešnej série Bohovia Olympu. Nadväzuje a zároveň otvára nové dobrodružstvo novo poskladanej trojice kamarátov. Tento diel je však v mnohých veciach úplne iný. Pohľad je akoby z druhej strany mince. Rick Riordan si pre nás pripravil nielen nové dobrodružstvo, ale aj celkom novú kultúru, postavy, pohľady a mnoho ďalších vecí... Tentoraz sa neocitneme klasicky v tábore polokrvných kde uctievajú gréckych bohov. Presunieme sa do tábora kde polobohovia uctievajú rímskych bohov a rímsku kultúru. Bohovia sa taktiež menili plynutím doby a tak sa stretávame s celkom novými pojmami.

Veľmi ma takáto zmena zaujala. Rick vie veľmi zábavnou formou a najmä veľmi jednoducho predstaviť grécku mytológiu, no tentoraz dokázal objasniť práve tú rímsku. Mne sa to veľmi páčilo. Človek by čakal, že to až také iné nebude. Hrdinovia ako hrdinovia, no opak je pravdou. Mala som pocit akoby som tento úžasný svet spoznávala nanovo. Všetko bolo pre mňa zvláštnym spôsobom známe, ale aj úplne nové. Myslím, že táto zmena príbeh momentálne skvele oživila.

Zápletka, ktorú musia vyriešiť naši obľúbený hrdinovia je neskutočne zaujímavá. Mnoho krát už doslova zúfam s hrdinami, pretože často si už ani nedokážem predstaviť ako by daný problém mohli vyriešiť. Našich priateľov čaká neľahký boj. Myslím, že toto je jedna z najväčších vojen aká sa zatiaľ v doterajších knihách Ricka objavila. Som naozaj veľmi zvedavá ako sa to bude vyvíjať. Každým dielom sa stupňuje napätie a tým pádom aj moja zvedavosť. Čím ďalej čítam, tým je to len a len lepšie (a to už by človek čakal, že lepšie to už ani nemôže byť).

Ani v tomto diely ma štýl autora absolútne nesklamal. Netuším ako to robí, no jeho svojský humor mi nechýbal ani v jednej knihe. Zakaždým sa mu podarí vložiť ho tam a ja sa vždy schuti zasmejem. Dej sa pomaly nevlečie, práve naopak. Po celý čas čítania je príbeh pútavý a je ťažké sa od neho odtrhnúť. Keď čítam Bohov Olympu, tak realita pre mňa prestáva existovať a zaujíma ma len to, čo bude nasledovať ďalej. Všetko je vykreslené, tak veľmi uveriteľne! Je to tak perfektne napísané, až mám pri čítaní pocit akoby som sa ocitla medzi hrdinami príbehu a všetko som prežívala s nimi.

Druhý diel sa dostal do fázy kde sa určitým spôsobom mnoho vecí začalo vyjasňovať a zároveň sa príbeh začal prelínať. Tábory polokrvných na sebe závisia viac akoby si dokázali vôbec predstaviť. Neskutočne sa teším na ďalší diel, pretože už by som fakt chcela vedieť ako to vlastne všetko je :)! Ako som už vyššie spomínala, tak aj v tomto diely sme dostali možnosť spoznať nových hrdinov. Hazel je odvážna bojovníčka, čo by ste na ňu možno nikdy nepovedali. Vie čo je správne a je obetavá. Keby bolo treba, obetovala by svoj život pre svojich priateľov. 

Frank je taktiež veľmi odvážny a taktiež obetavý. Má obrovský zmysel pre povinnosť. Aj keby mal obetovať všetko na čom mu záleží pre správnu vec, urobil by to. Trojica kamarátov, ktorú spojili okolnosti bola skvelá. Percy, Hazel a Frank sa navzájom dopĺňajú a pomáhajú si aj v tých najťažších bojoch. Teší ma, že som sa po tak dlhej dobe konečne stretla aj s Percym. Bolo fajn vidieť opäť jeho osobnosť v plnej kráse. Pokiaľ čítanie Bohov Olympu odkladáte a nad ich čítaním váhate, môžem vám povedať jediné... Túto sériu odporúčam všetkými desiatimi!

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu Albatrosmedia.
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

utorok, 12. júla 2016

Čo nového v mojom svete, alebo ako som navštívila svoje rodné mesto.

Ahojte moji milí čitatelia :)! Je to už dlhý čas, čo sa na blogu objavilo niečo iné ako recenzia, prípadne Mesačná chvastačka pokiaľ na ňu ako obvykle nezabudnem :D. Vždy som si sľubovala, že sa posnažím a začnem sa článkom venovať oveľa viac, no vždy keď už aj vymyslím nejakú dobrú tému, rozmyslím si to a nenapíšem ani Ň. Tento článok vznikol tak troška spontánne. Neviem nakoľko máte radi osobné články, no napadlo mi, že by to mohla byť pre blog príjemná zmena. Neviem čím to je, no chuť písať články mám práve v lete. V lete je všetko akési iné a živšie, a tak mám potrebu písať viac a podeliť sa s vami o svoje zážitky. Dúfam, že sa vám bude článok páčiť a že vás aspoň troška pobaví :).

Nedávno som absolvovala veľmi nečakaný výlet. V jeden podvečer som sa dozvedela, že sa mám zbaliť, pretože už ráno odchádzam do Bratislavy. Tento výlet vymyslel ocino s ktorým som podľa plánu ráno vycestovala. Aby to nebolo chaotické a mne sa spomínalo čo najlepšie, budem písať denníkovou formou. 

ŠTVRTOK
Štvrtok bol deň, ktorým sa to všetko začalo. Vlak nám išiel okolo deviatej a nanešťastie sa potvrdili moje obavy... vlak mal meškanie. Avšak našťastie to bolo len 15 minút. Veľmi mi odľahlo, že to nie je viac, pretože predsa len málokto z nás túži stáť na stanici so všetkou svojou batožinou. Vlak prišiel už čoskoro a ja som s nadšením nasadla v ústrety novým zážitkom. Cesta nebola zlá, no trvalo to veľmi pomaly. Dokopy sme cestovali vyše troch hodín a tak mi už po čase bolo naozaj veľmi dlho. Samozrejme som si vzala aj niečo na čítanie. Rozčítaných mám Bohov Olympu, no rozmermi sú to veľké knihy a tak som si zabalila Charlieho malé tajomstvá s tým, že si prečítam obľúbené pasáže a podobne. Napokon som sa však k čítaniu moc nedostala, pretože ma všetko zo sedenia bolelo a nevedela som sa sústrediť. Spoločnosť mi teda robil Tom Odell, ktorého som počúvala väčšinu cesty. Dorazili sme v poriadku a v zdraví. Na týchto pár dní sme sa ubytovali u uja a tety. Po príchode sme si šli zložiť veci a takmer ihneď sme vyrazili do ulíc. Aj keď som v Bratislave vyrastala, pamätala som si z nej veľmi málo a tak bolo pre mňa väčšina vecí celkom nových. Prvý deň mi preto ocino ukazoval ulice kde sa začínala moja púť :D. Ukázal mi kde som vyrastala, kam so mnou chodili na prechádzky a rozprával mi mnoho zážitkov, ktoré sa k určitým miestam viažu. Bolo to pre mňa veľmi zvláštne vidieť miesta kde som žila a bývala, no aj tak som si ich nepamätala. No bolo to zároveň strašne milé. Keďže v blízkosti prežil detstvo aj ocino, ukázal mi miesta kde chodil s kamarátmi, kde býval a rozprával mi okolo toho kopec príbehov. Chcel ma zaviesť aj do cukrárne kde robili jeho najobľúbenejší koláč - karamelovú kocku, no ako naschvál mali dovolenku. Videla som miesta kam chodili moji rodičia kým som ešte ani nebola na svete a počula som o mnohých pekných chvíľach, ktoré spolu prežívali. Kým sme prešli tieto sídliská a počula som aj ocinovu povestnú vetu "Tu som chodil do školy", ktorú mi vždy so smiechom spomína mamina, ubehol nejaký ten čas. My sme však ani zďaleka neskončili. Vydali sme sa do mesta na čo som sa poriadne tešila. Ešte predtým sme sa však poprechádzali po sade Janka Kráľa čo je úplne úžasné miesto :). Prešli sme po Staro-Novom moste odkiaľ bol prekrásny výhľad a poriadne vyhladnutí sme sa išli najesť. Chuť nás veľmi rýchlo prešla, pretože sme si nevybrali najlepšie miesto kam pôjdeme, ale o tom škoda reči. V podstate najedení sme sa vydali na Obchodnú ulicu. K tomu miestu sa viazali ďalšie spomienky, pretože tam pracovala mamina. Keď sme tam boli, nemohla som z toho miesta spustiť oči. Všade boli samé kaviarničky a kebaby (čo som nečakala :D) a najmä úžasné kníhkupectvá. Keď sme už išli nižšie spleťov uličiek objavila som prekrásny antikvariát kde mali nádherné vydania starých kníh. Bolo to tam kúzelné :). Nakoniec sme sa dostali na Hviezdoslavovo námestie kde bolo taktiež naozaj krásne. Objavili sme tam výbornú zmrzlinu, ktorá síce aj poriadne stála, ale kopčeky boli obrovské a bola výborná, preto by bol hriech neochutnať ju. Bolo vidieť, že ľuďom chutí, keďže v rade bolo vyše 30 ľudí a to neustále. Ľudia vkuse odchádzali a prichádzali. Ponuka bola rôznorodá. Zmrzliny tam boli od ovocných, až po vegánske čo ma naozaj milo prekvapilo. Naspäť sme sa opäť vracali mostom. Absolvovali sme ešte jednu návštevu a "domov" sme prišli neskutočne unavení. Celý deň sme behali peši a tak som si ani necítila nohy. Spánok bol ako dar z nebies.





PIATOK
Tento deň sme mali naozaj poriadne nabitý! Ako prvé sme sa rozhodli, že navštívime Bratislavský hrad. Bolo by na čase, keď sme tam ešte nikdy neboli :D. A to tam žil ocino 21 rokov. Nuž nevadí, všetko je raz po prvý raz. Výhľad z hradu nemal chybu! Okolie bolo prekrásne a obom sa nám tam veľmi páčilo. Vzhľadom k tomu, že času bolo málo sme sa rozhodli, že na prehliadku dnu nepôjdeme no vykompenzovali sme si to inými výjazdmi. Tento výlet nám kofeín naozaj nechýbal, kedže sme chodili do kaviarne kedy sa len dalo čiže sa nemôžem sťažovať. Preto sme aj po výlete na hrad išli ako prvé do kaviarne. Navštívili sme naozaj rozkošnú kaviareň, kde okrem výbornej kávy mali aj samé zdravé veci. Celý deň sme tam však stráviť nemohli. Čakala nás ešte kopa vecí. No než sme sa vydali na ďalšie miesto, zastavili sme sa v Martinuse. Boli sme konkrétne v Martinuse, ktorý sa nachádza na Obchodnej ulici. Ľudia moji, myslela som, že odtiaľ nikdy nevyjdem. Mala som chuť usadiť sa tam a prežiť tam starobu :D. Bolo tam absolútne perfektne! Zo sebou som si odniesla poviedky Magnusa Banea a už sa neviem dočkať kedy sa do nich pustím :3. Aj keď ma potom celý zvyšok dňa ťažili v kabelke a v noci som myslela, že mi asi odišla chrbtica čo ma tak veľmi bolela... nemôžem sa sťažovať :D. Ale vráťme sa k ďalšej trase. Nuž ako ďalšie sme navštívili UFO! Som rada, že sa nebojím výšok, lebo inak by mi hore na výhliadke asi nebolo všetko jedno. Bol to však krásny zážitok. Treba oceniť aj to, že sa tam nachádzal taký ten ďalekohľad cez ktorý bolo radosť pozerať sa. Keď sme zišli dolu, bolo už dosť hodín a ja som bola tak strašne unavená... Ale deň sa nekončil. Poslednou zastávkou boli schodíky pri Eurovei. Sadli sme si k Dunaju a užívali si tú pohodu. Slnko už pomaly zapadalo, ľudia si tam len tak posedávali a čas akoby na chvíľu prestal existovať. Nechcelo sa mi ani pohnúť. Domov som šla príjemne unavená po naozaj skvelom dni. Obrovskú radosť mám zo záberov, ktoré sa mi podarilo odfotiť na Staro-Novom moste.







SOBOTA
Sobota bola skôr dňom návštev ako zážitkov. Ráno, alebo teda skôr na obed sme sa stretli s dedom a navštívili sme s ním Devín, plus sme sa poprechádzali okolo domčekov čo sa tam nachádzali. Spolu sme sa naobedovali a postupne sa rozlúčili. Keďže to bol už taký posledný deň, chcela som to zakončiť na mieste kde sa mi veľmi páčilo a tak sme išli ako inak na Obchodnú. Opäť sme navštívili Martinus a ja som si odtiaľ ako ďalšiu knihu odniesla Kto chytá v žite. Som na to naozaj veľmi zvedavá :)! Poprechádzali sme sa uličkami, ktoré sa mi páčili a dali sme si zmrzlinu, ktorá nám tak ako aj prvý deň neskutočne chutila. Nebolo to už také pokojné ako prvý deň, keďže sme sa ponáhľali na ďalšiu návštevu, no aj tak to bolo veľmi pekné. Bavilo ma len tak sedieť a dívať sa do davu ľudí. Pozerať sa na pouličných umelcov a skrátka si len tak užívať energiu tohoto mesta.



NEDEĽA
Ani som sa nenazdala a bola nedeľa. Čas mi počas tohto pobytu ubiehal až neskutočne rýchlo. S ocinom sme si chceli užiť aj posledný deň a tak nás čakal posledný plán na našom pomyselnom zozname. Času bolo málo, pretože doma sme museli byť skôr aby sme sa stihli pobaliť a prirodzene aby nám neušiel vlak. Lístky sme si kúpili na 17:30 a tak sa čas ešte dal využiť. Začali sme v meste. Bolo to prvý raz čo sme sa zobudili hladní (v tom teple nám vôbec nechutilo jesť). Rozhodli sme sa pre veľmi zdravú variantu, a to pre obrovitánsky hamburger. Niežeby som sa sťažovala! A tak, keď sme sa posilnili vyrazili sme vpred. Aké miesto sme navštívili ako posledné? Kolibu! Presnejšie vežu Kamzík, ktorá je vysoká raz toľko ako UFO. Hore sa nachádza reštaurácia Altitude a priamo odtiaľ je výhľad na celú Bratislavu a nejakú časť Rakúska. Tam už to bola naozaj poriadna výška... No bolo to nádherné. Nevedela som od toho výhľadu odtrhnúť oči. Málokedy sa človeku naskytne vidieť takú krásu. Som rada, že sme výlet ukončili práve tam, pretože to je naozaj výnimočné miesto. Ani som sa nenazdala ako a už sme sedeli vo vlaku. Len tak mimochodom bolo to veľmi tesné a vlak nám takmer ušiel. Stihli sme to len tak, tak. Cesta späť ubehla našťastie oveľa rýchlejšie ako cesta tam. Kúpili sme si lístky na RegioJet a tak cesta trvala o 40 minút kratšie, plus tam bolo oveľa väčšie pohodlie. Kým som sa dostala do postele bolo dosť hodín. Nemohla som však spať, pretože som mala mokré vlasy. Áno mohla som si ich vyfénovať, no ja som mala lepší plán. Nedeľa bola pre mňa ako fanúšika veľmi veľký deň. Pýtate sa prečo? Pretože vyšiel posledný diel môjho milovaného OUTLANDERU! Bola to špeciálna 90 minútová epizóda. Doteraz sa z toho spamätávam... No stálo to za to. Už sa neviem dočkať na tretiu sériu (vraj bude aj 3. a aj 4.). Nuž priatelia a to bude hádam už aj koniec. Ak ste sa dostali až sem, tak vám naozaj gratulujem a zároveň ďakujem :D! Dúfam, že sa vám článok páčil. Ak by ste mali záujem aj o ďalšie články takéhoto osobného typu budem rada, ak mi to napíšete dolu do komentára :). 







streda, 6. júla 2016

Bohovia Olympu: Proroctvo / Rick Riordan

Proroctvo

Autor: Rick Riordan
Originálny názov: The Heroes of Olympus - The Lost Hero
Vydavateľstvo: Fragment
Rok vydania: 2014
Počet strán: 520

Do Tábora polokrvných prichádzajú noví hrdinovia Jason, Piper a Leo. Kým sa však stačia poriadne porozhliadnuť, čaká ich nebezpečná výprava vedená záhadným proroctvom. Podarí sa im pri tom vypátrať aj Percyho Jacksona, strateného hrdinu?
Nie je až také nepríjemné prebudiť sa v autobuse cestou na školskú exkurziu medzi svojím dievčaťom a najlepším kamarátom. Poriadny malér ale je, keď spolužiakov nepoznávaš, nevieš ani, kto v skutočnosti si a netušíš, ako si sa tam vôbec ocitol! A to všetko je len začiatok, pretože na výlete v Grand Canyone sa začnú diať naozaj strašidelné veci…

Sériu o chlapcovi s menom Percy Jackson pozná zrejme každý. Získala si nás svojim humorom, dobrodružstvom, priateľstvom a neopísateľným kúzlom. Veľmi dlho mi trvalo kým som si Percyho Jacksna prečítala. Čítala som naňho samú chválu, no aj tak som sa do toho nevedela dotlačiť. Naveky som pred ním však utekať nemohla a tak som si raz povedala, že nemám čo stratiť a tak to aj bolo. Nestratila som nič, no získala som veľa. Objavila som krásny svet kde mi Tábor polokrvných ponúkol nový knižný domov, kde som si našla priateľov s ktorými som prežila kopec dobrodružstiev. Percy Jackson je pre mňa svojim spôsobom srdcová záležitosť. Keď som ho dočítala bolo mi veľmi ľúto a bála som sa, že som svoj milovaný svet už opustila a dobrodružstvám je koniec. Potom mi však prišli pod ruku Bohovia z Olympu. Tešila som sa na nich ako malá a kto by to bol povedal, že moje nadšenie opadne rýchlosťou svetla...

Áno presne tak to bolo. Avšak nestalo sa to včera, ani dnes, ani v žiadnom prítomnom čase. Proroctvo som začala čítať minulé leto. Naozaj netuším prečo, no vtedy ma to absolútne nebavilo. Štýl Ricka Riordana ktorý som vždy tak veľmi milovala mi tam prekážal. Humor mi nesadol a dej sa mi vliekol. Dostala som sa po asi šesťdesiatu stranu a potom som to musela zavrieť. Bolo mi to strašne ľúto, pretože Riordanovu tvorbu milujem. Skrátka som to nechápala. Ale nechcela som túto sériu odsúdiť ani za svet a tak som nad tým premýšľala a uvedomila som si, že zrejme nie je problém v knihe, ale vo mne. Čítala som ju iba v nesprávnom čase. Teraz po roku som sa k nej vrátila a môj pocit ma nesklamal. Teraz nastal ten správny čas kedy som si mohla knihu naplno vychutnať a užiť si bláznivú jazdu, ktorá mi neraz trhala nervami. Neľutujem, že som naposledy túto knihu odložila, pretože pochybujem, že by som si ju zamilovala tak veľmi ako teraz.


Strhlo ma to od prvej vety alebo skôr od prvého písmenka! Všetko bolo pre mňa známe a mala som pocit akoby som sa stretávala po veľmi dlhej dobe so svojimi priateľmi, ktorý ma opäť prijali medzi seba. A predsa len bolo pre mňa zároveň všetko nové a ešte stále som objavovala všetky kúty Riordanovho sveta. Proroctvo je naozaj veľmi čitateľné a pútavé. Dej sa ani troška nevlečie, pretože sa tam stále niečo deje. Číta sa to strašne rýchlo, čo je dobré, no zároveň príde človeku až ľúto, že príbeh tak rýchlo končí (našťastie ma čakajú ešte ďalšie diely). Milujem štýl akým sú aj Percy, ale aj Bohovia napísaný. Navonok pôsobí veľmi jednoducho, no v skutočnosti je prepracovaný do najmenších detailov a hluché miesta by ste tam hľadali len márne.

Bála som sa aké to bude, keď už sa dej bude točiť okolo iných hrdinov. Percy je Percy a sotva by ho niekto dokázal nahradiť... No moje obavy neboli naplnené. Rick nám ponúkol úplne nových hrdinov, ktorí sú absolútne skvelý. Najlepšie na tom je, že nikto sa ani len nesnaží Percyho nahradiť. Každá postava má svoje miesto, svoju úlohu a svoje postavenie. V tejto sérií nás čaká nová trojica priateľov a to Jason, Piper a Leo. Nečakala som, že si Jasona až tak veľmi obľúbim! Svojim spôsobom je Percymu dosť podobný, no zároveň sú obaja úplne odlišný. Jason je však taktiež veľmi odvážny a najmä je obetavý pre svojim priateľov. Všetci traja kamaráti mi veľmi prirástli k srdcu.

Som zvedavá čo prinesú ďalšie diely. Aktuálne už čítam druhý diel a nestačím sa diviť... Táto séria prináša kopu zmien a dozvedám sa samé nové veci. Niektoré veci sú úplne z iného uhlu pohľadu a je to naozaj niečo úplne nové. Už teraz sa teším čo všetko ma ešte pri čítaní čaká. Rick Riordan tentoraz nadstavil latku vysoko a zápletka, ktorú vytvoril je skutočne zaujímavá. A čo vy? Čítali ste Bohov z Olympu, alebo sa ešte len rozhodujete :)? Ja knižku určite odporúčam!

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Fragment.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

pondelok, 4. júla 2016

Mesačná chvastačka - Máj, Jún 2016

Vzhľadom k tomu, že som to minulý mesiac zanedbala, rozhodla som sa, že chvastačky spojím a budú za dva mesiace. Dúfam, že vás to poteší, pretože to znamená viacej kníh haha :D. Túto rubriku mám naozaj veľmi rada a o to viac ma mrzí, že ju z pravidla zabúdam pridávať. Dúfam, že sa vám budú knihy páčiť a že si tu nájdete pár tipov a podobne :).

Kúpené knihy:
Cudzinka / Diana Gabaldon - Som veľký fanúšik Outlanderu a tak som si nemohla nechať ujsť knižku. Dlho som premýšľala, že si ju prečítam v Češtine, no potom sa vyhlásilo, že vydavateľstvo Modrý kocúr ju vydá v Slovenčine a mňa prepadlo obrovské nadšenie! Neustále som sledovala dátum a dobre že neodpočítavala dni. Skrátka srdcovka :D. Kniha ma nesklamala. Tento príbeh je výnimočný a krásny. Ukrýva však aj mnoho krutých a hrozivých zážitkov, no aj tak to stojí za to. Ak by ste chceli, tak kompletnú recenziu nájdete TU.
Anna Karenina I. / L.N.Tolstoj - Anna Karenina je klasika, ktorá ma láka už veľmi dlhý čas. Objavila som ju v jednom zašitom bazáriku za priam symbolickú cenu (no nekúp to?!). Túto knihu mám však v pláne prečítať cez tieto prázdniny, takže určite budete vedieť všetky podrobnosti :).
Starec a more / Ernest Hemingway - Čo dodať? Taktiež čistá klasika. Knižku som už prečítala, no k recenzií som sa akosi nedostala. Je ťažké vyjadriť pocity, pretože Hemingway je génius. Na oko je to úplne obyčajná kniha, no ponúka toho strašne veľa. 

Recenzné výtlačky:
Nádych / Penelope Douglas - Prekvapivo dobrá NA. Spočiatku som myslela, že to bude katastrofa, no potom som sa začítala a nevedela som sa od toho odtrhnúť. Jasné, že podobné príbehy tu už boli a v podstate to aj je, ale aj nie je nič nové, no páčilo sa mi to. Recenzia TU.
Hovor! / L.H.Anderson - Pre mňa bola knižka Hovor! obrovským prekvapením. Na pohľad je to útla knižka, ktorá má sotva 200 strán, no nie nadarmo sa hovorí nesúď knihu podľa obalu. Je to neskutočne prepracovaný príbeh, ktorý rieši dôležité problémy. Autorka má perfektný štýl písania a jej dielo dostalo aj veľké ocenenie a musím uznať, že právom. Kniha má aj filmové spracovanie, ktoré si určite čoskoro pozriem. Recenzia TU.
Ranná horúčka / Péter Gárdos - Výnimočný príbeh podľa skutočnej udalosti. Ukrýva naozaj zaujímavý príbeh lásky, ktorý sa udial po konci druhej svetovej vojny. Viac sa dozviete v recenzií :). TU.
Čo Clara zanechala / E.M.Wisemanová - Ďalšie obrovské prekvapenie. Keď som knihu objavila, zaujala ma anotácia, ktorá vyzerala naozaj veľmi sľubne. Povedala som si, že nemám čo stratiť a tak to skúsim. Zo začiatku ma to nebavilo, no potom pre mňa prestala realita existovať a podstatné bolo iba zistiť osud Clary. Je to naozaj mrazivý príbeh z prostredia psychiatrickej liečebne v čase, kedy pacientom skôr ubližovali ako pomáhali. Avšak kniha je to perfektná. Určite odporúčam! Recenzia TU.
Kečupové oblaky / Annabel Pitcher - Pri tejto knihe som už od začiatku cítila, že sa mi bude páčiť a našťastie som sa nemýlila. Tak ako je krásna obálka, tak je krásny aj príbeh vo vnútri. Recenzia TU.
Rozum a cit / Jane Austen - Opäť jedna zo srdcoviek. Po tom ako som videla film som si musela prečítať knihu. Pre mňa je to úžasný príbeh... Recenzia TU.
Daringham Hall: Dedičstvo / Kathryn Taylor - Nuž táto kniha nebola najšťastnejšou voľbou. Vlastne je to škoda reči. Recenziu nájdete TU.
Tajomstvo Pembrooke Parku / Julie Klassen - Julie nesklamala. Túto autorku mám veľmi rada a jej knihy sú vždy príjemnou voľbou. Venuje sa iba klasike a tak sú jej príbehy zasadené do krásneho prostredia a majú úžasnú atmosféru. Recenzia TU.

Výhra:
Juvenílie / Jane Austen - Pomaličky, ale isto sa snažím vyzbierať túto nádhernú edíciu od Slovartu kníh od Jane Austen. Preto som bola neskutočne šťastná, keď sa mi podarilo vyhrať v súťaži u Evki z blogu Moja čitáreň. Ešte raz jej moc ďakujem :)!

Všetky spolu:
Za tieto dva mesiace mi pribudli do poličky naozaj krásne kúsky. Dúfam, že ste si tu našli nejaké zaujímavé tipy a budem rada, keď mi napíšete či ste niektorú z kníh čítali :).

nedeľa, 3. júla 2016

Kečupové oblaky / Annabel Pitcher

Kečupové oblaky

Autorka: Annabel Pitcher
Originálny názov: Ketchup Clouds
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2015
Počet strán: 288

Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa - pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texaskej väznici. Zoe ale potrebuje niekomu vyrozprávať svoj netradičný príbeh. O tom, ako sa zaľúbila do dvoch chalanov, oboch zradila a ako má na svedomí smrť jedného z nich. Zoe sa uprostred noci vykráda do kôlne za domom, kde si vylieva svoje zlomené srdce na stránky papiera. Píše pánovi Harrisovi listy o všetkom, čo sa stalo od momentu, keď sa zaľúbila, až po náhlu smrť, ktorú vraj spôsobila.
Dlhé mesiace mlčala, všetko sa jej akosi prepieklo. Ale jej život je v troskách a tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a bude sa môcť vrátiť do normálu. Pán Stuart Harris jej možno nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi, lebo aj on môže za smrť svojho blízkeho.

Pri tejto knihe je to pre mňa láska na prvý pohľad. V momente kedy Slovart vyhlásil, že bude vydaná som vedela, že si ju musím prečítať. Nemyslela som však, že si ju prečítam až po viac ako pol roku, no ktovie možno bol pre mňa až teraz ten správny čas na jej prečítanie. Neviem ako, ale vedela som, že sa mi bude páčiť. Ani na malú chvíľočku som nezapochybovala o opaku. Moje očakávania boli naozaj vysoké. Na Kečupové oblaky som čítala mnoho recenzií. Spočiatku keď vyšla, tak nastal príliv pozitívnych ohlasov a ospevovania, no časom sa začalo točiť okolo knihy čoraz viac kritiky. Bála som sa, že ma zneistia, ale nestalo sa tak. Ako sa mi teda kniha páčila?

Asi už tušíte, že som z nej nadšená. Absolútne ma nesklamala. Kečupové oblaky sú tak krásne iné, úprimné, jedinečné a svojim zvláštnym spôsobom prekrásne. Knihy, ktoré sú písané formou listou tu už boli a aj vždy budú, no aj tak mi ten celý nápad prišiel neskutočne originálny. Neviem, či som sa vôbec niekedy stretla s niečim podobným. Stretla som sa s Charliem, ktorý písal neznámemu priateľovi, alebo s Laurel, ktorá písala listy mŕtvym osobnostiam, ale písanie listov väzňovi, ktorý bol odsúdený na smrť, tak to bola pre mňa novinka. Preto mal príbeh výnimočnú, ale po každej stránke aj veľmi citlivú atmosféru.

Zoe sa obviňovala z toho čo vykonala a pochopenie nachádzala práve pri písaní listov, pretože aj pán Stuart vzal život niekomu komu nemal. Nečakala, že na listy dostane odpoveď, jednoducho zo seba potrebovala dostať to čo sa nikto nemal dozvedieť. Tak málo stačí k tomu aby sa stalo nešťastie... Zoe však mala na výber a tomu čo sa stalo mohla predísť. Neustále sa jej pred očami odvíja hrozná udalosť a jediná útecha je tá, že pán Harris sa o jej tajomstve dozvie a odnesie si ho zo sebou. Autorka zvládla tento problém výborne. Dokázala vykresliť pohľad hlavnej hrdinky na celú situáciu a ukázala pocity, ktoré musela prežívať. Annabel má naozaj zaujímavý štýl písania a dokáže sa výborne pohrávať s citmi a náladou čitateľa. Robí si s vami čo chce a vašu náladu posúva smerom, ktorý potrebuje.

Kniha sa číta perfektne, pretože je veľmi čitateľná. Stránky sa otáčajú samé a príbeh ubieha veľmi rýchlo. Autorka drží udalosť, ktorú Zoe prežila až do poslednej chvíle v tajnosti a tak aj čitateľ je až do konca v napätí, čo treba oceniť. Ono možno by sa dalo povedať, že sa celá zápletka dá odhadnúť, a ktovie, možno sa niekomu naozaj podarí uhádnuť niekoľko vecí, ale určite neodhalíte všetko. Páči sa mi, že autorka svoj príbeh postavila na tej hroznej udalosti, ale zároveň to nebol hlavný cieľ príbehu. Predstavila to nevtieravo. Bolo to Zoine temné tajomstvo, ale zároveň nie. Veľmi ťažko sa to vysvetľuje...

Slovart odviedol pri Kečupových oblakoch kus práce. Obálka je nádherná! Na čom sa asi všetci zhodneme, je to, že tie vtáčiky na boku sú originálne a výnimočné. Nielen, že skvele vyzerajú, ale
ešte aj sedia k celému príbehu. Je to jedna z najkrajších obálok! Nie je zbytočne prekombinovaná, no je na nej všetko.

Hlavná hrdinka Zoe je trošička zvláštna. Väčšinou nemám problém obľúbiť si hlavných hrdinov príbehu, no nemôžem povedať, že by som si Zoe zamilovala. No aj tak ju mám veľmi rada. Ide iba o to, že ma svojim správaním občas strašne vytáčala. Niekedy konala úplne nelogicky a detinsky, jej názory boli po každej stránke veľmi zvláštne a taktiež celkovo jej pohľad na svet. Vadili mi niektoré veci, ktoré robila a argumenty, ktorými ich vysvetľovala. No nebola zlá. Všetky veci, ktoré mi vadili sa mi zároveň páčili (ak ide o ten pohľad a názory). Rozhodne je v nej niečo iné. Nie je to klasická hrdinka.

Som veľmi rada, že som si Kečupové oblaky konečne prečítala. Možno sa opakujem, ale sú naozaj krásne. Bola som nadšená aj z ilustrácií, ktoré stránky knihy zdobia. Túto knihu ide ťažko popísať. Nič v nej nie je buď biele, alebo čierne... Všetko zlé, je zároveň dobré. A všetko dobré, je zároveň zlé. Zlé postavy môžu byť dobrými, a dobré môžu byť zlými. Nič tu nie je isté, alebo jednotvárne. Každý skutok, situácia, či okamih vedie k milión ďalším možnostiam. Pre mňa je táto kniha naozaj výnimočná a určite sa k nej niekedy vrátim a prečítam si ju znova. Na mojej poličke bude mať svoje čestné miesto.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :