nedeľa, 8. októbra 2017

4.Blogové narodeniny | Súťaž ♥

Ahojte moji najmilší čitatelia! Vítam vás pri dnešnom článku, ktorý sa už časom stal pevnou tradíciou a z ktorého mám obrovskú radosť :)!
Štyri roky! Štyri krásne roky, ktoré som prežila s vami a s vašou podporou.
Je to klišé. Všetko, čo poviem tak bude zrejme znieť, no je to pravda a tak nemám na výber.
Pred štyrmi rokmi by som v živote nikdy neverila, že mi to vydrží tak dlho. Blog som si založila úplnou náhodou, bez očakávaní, či minimálnych znalostí. Písala som príšerne, no z každej "recenzie" som mala priam detskú radosť a tak som sa posúvala po kúsočkoch vpred.
Prvý rok bol za mnou. Naučila som sa veľa nového, svojim spôsobom som sa zlepšila a pomaly som začala spoznávať množstvo nových ľudí. Získala som spolupráce, pričom väčšina mi ostala dodnes. Blog mi ponúkol neskutočné množstvo skúseností a zážitkov. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa raz ocitnem napríklad na YOLi pikniku, čo bol jeden z najkrajších letných zážitkov. Spolupráca s Ikarom je teraz opäť o niečom inom. Viem s kým komunikujem, spoznala som ľudí, ktorí sú zlatí, milí a priateľskí. A na zrazoch som zas spoznala ľudí, ktorí sú ako ja, čo vie naozaj potešiť. Priateľstvá, ktoré som počas týchto štyroch rokov nadobudla nezanikli, no vydržali dodnes za čo som vďačná.
Blog ma naučil veľa vecí. Zlepšila som sa. Aj keď asi nikdy nebudem so sebou spokojná na 100%, cítim, že to písanie už svojim spôsobom ide a cítim sa istejšie. Rozšírila sa mi slovná zásoba, nebojím sa vyjadrovať k literatúre a uznávam... Tak troška som si rozšírila obzory a veru viem byť v poslednom čase prieberčivá v tom, čo čítam O:).
Nie je to jednoduché. Aj keď sú všetky tieto faktory skvelé, niekedy mi to dáva zabrať. Neraz som mala chvíle, kedy som uvažovala, že s týmto všetkým skončím a vrátim sa k čítaniu pre radosť. Neteší ma, keď beriem písanie/čítanie, ako povinnosť. Keď ma stresujú neprečítané stránky, no nie preto, že by ma trápilo, že nemám čas a chcela by som, ale preto, že nestíham termíny a podobne... No vždy si pripomínam všetky dobré veci, ktoré za to stoja a o ktorých som vám povedala. To že mi blog prekáža v jednom momente, neznamená, že zlé obdobie neustúpi a nepocítim opäť obdobie v ktorom si uvedomujem, prečo mi na tom, tak veľmi záleží. Je ťažké nezabudnúť, že z niektorých vecí mám radosť a milujem ich, pri všetkom naokolo, no zatiaľ sa mi to vždy podarilo, či už s pomocou okolia alebo seba samej. Nedokážem si predstaviť, že by som ukončila túto etapu, pretože je ešte veľa vecí o ktoré som sa s vami nepodelila a veľa vecí, ktoré s vami môžem zažiť a predovšetkým chcem. Zabila by som niečo, čo milujem a to by bola najväčšia chyba v mojom živote... Zo začiatku by som možno bola spokojná skrz čas, ktorý by som získala, no potom by som si to uvedomila a ľutovala by som. Pomáhate mi aj vo chvíľach, kedy o tom možno, ani neviete.
Štyri roky sú dlhý čas. Keď si predstavím svoje 13 ročné ja a terajšieho človeka, takmer dospelého, píšucého pre vás... Ja a tento kútik, ktorý som pre vás vytvorila dospievame spoločne, ruka v ruke.


Súťaž
Ďakujem vám za všetko. Za každý komentár, odber, podporu... Za každý jeden moment ♥.
Chcela by som sa vám poďakovať, aj niečim, vďaka čomu moju vďaku pocítite :D a tak som sa rozhodla usporiadať súťaž. Verím, že knižka si nájde svoj nový domov a príde do dobrých rúk...

Aké sú pravidlá?
  • Súťaž platí iba pre súťažiacich so slovenskou doručovacou adresou (čo ma veľmi mrzí :/ )
  • Musíte vyplniť formulár
  • Trvá od dnešného dňa, čiže od 8.10. do 11.11.
  • Výhercu vyberiem na základe formulárových odpovedí (ak to bude nerozhodné, budem losovať)
Čo dodať... Držím vám palce a ešte raz vám za všetko ďakujem. Všetci ste výnimoční, skvelí a úžasní ľudia bez ktorých by som nefungovala už po veľmi krátkom čase.



pondelok, 2. októbra 2017

A Monster Calls | Alebo druhá anglická knižka ♥

Autor: Patrick Ness, Siobhan Dowd
Vydavateľstvo: Walker Books Ltd
Rok vydania: 2015
Počet strán: 240

Conor has the same dream every night, ever since his mother first fell ill, ever since she started the treatments that don't quite seem to be working. But tonight is different. Tonight, when he wakes, there's a visitor at his window. It's ancient, elemental, a force of nature. And it wants the most dangerous thing of all from Conor. It wants the truth.

“But what is a dream, Conor O'Malley? the monster said, bending down so it's face was close to Conor's. Who is to say that it is not everything else that is the dream?” 

Nevzdala som sa a v čítaní anglických knižiek poctivo a s radosťou pokračujem. Po prvotnom nadšení z The Perkf of Being a Wallflower som sa bála, že ma to po chvíli pustí a ďalšie knihy budem iba odkladať na "neskôr". Nepustilo :). Popravde dodalo mi to novú chuť do čítania a neskutočne ma baví, ako si týmto spôsobom rozširujem obzory, vychádzam zo svojej komfortnej zóny a užívam si priam detskú radosť z každej prečítanej vety. Nečakala som, že ma môže čítanie v inom jazyku natoľko pohltiť a vlastne nečakala som ani len to, že budem schopná zvládnuť ho, no ono to ide. A musím uznať, že každá jedna myšlienka, slovo, či význam sa mi dokážu pod kožu dostať oveľa viac, než skrz preklad (i keď prekladateľov máme nadmieru šikovných!)

Druhú anglickú knihu som sa snažila vyberať s rozumom. Chcela som príbeh, ktorý napríklad dobre poznám, čítala som ho už (prípadne videla film), stretávala som sa s citátmi a podobne... Povedala som si, že to, že sa mi podarilo prečítať jednu knižku ešte nič neznamená a nemôžem sa unáhliť. S radosťou som zistila, že Patrickovo Volanie netvora bolo výbornou voľbou. Vydanie som si takmer okamžite zamilovala. Bolo mi trošku ľúto, že v ňom chýbajú všetky tie úžasné ilustrácie, no keďže doma vlastním aj slovenské vydanie, nie je to až taký veľký problém. Obálka je prekrásna a človek sa na ňu dokáže dívať pekne dlhý čas. V podstate sa riadi heslom "V jednoduchosti je krása." 

“Don't think you haven't lived long enough
 to have a story to tell.”

Čítať som začala v jeden upršaný, pochmúrny deň, keď som cestovala domov vlakom. Bola som celá vymrznutá, na okná bubnoval dážď a vo vzduchu bolo cítiť jeseň v plnej sile. Aj keď som skoro nestihla vlak a počasie nebolo práve ideálne, cítila som sa výborne, pretože takéto počasie má cez všetky negatíva svoje čaro. Po chvíli som vytiahla knižku a s chuťou som sa pustila do príbehu. Stránky sa mi otáčali samé. Ani nie za hodinku som mala za sebou prvých štyridsať strán a autor ma mal omotanú okolo prsta. Neregistrovala som cudzí jazyk, iba som čítala, čítala a čítala. Ak som aj niečomu nerozumela, zafixovala som si radu, že sa nad tým netreba pozastavovať a tak aj bolo. Význam som si čoskoro uvedomila z ostatných slov a napokon som nejak pochopila/naučila sa aj slovíčka, ktorých význam mi bol neznámy, ak sa v príbehu vyskytovali často.


V nasledujúcich dňoch som mala málo času a odrazilo sa to aj na čítaní. Stratila som dobré tempo. Čítalo sa mi to pomalšie a každú stránku som si uvedomovala až príliš... Málinko som mala väčší problém aj s jazykom a porozumením, no zas nebol to žiadny extrém. Myslím si, že za toto naozaj môže, ako som už spomínala čas a vyťaženosť. Chvalabohu, čoskoro som sa z toho dostala a vrátila sa späť do stavu, kedy bol príbeh mojou druhou realitou. 

Patrick Ness vytvoril niečo neskutočné. Je to síce nápad Siobhan Dowd, no práve on vdýchol príbehu život tým, ako sa s ním popasoval. Ešte nikdy v celom svojom živote som sa nestretla s ničím podobným. Príbeh tak jednoduchý, komplikovaný, krásny a smutný zároveň... Milujem pasáže v ktorých monštrum rozpráva Conorovi príbehy. Po druhýkrát som sa nad nimi snažila zamýšľať ešte viac, no aj tak ma dokázali zasiahnuť a prekvapiť, ako predtým. Neprekážalo mi, že viem, ako sa bude príbeh odvíjať, pretože štýl písania bol natoľko skvelý, že si udržal moju pozornosť, pripútal si ma k sebe a mne nezáležalo na ničom inom než na aktuálnom diani. Užívala som si každý jeden moment. Neviem čím to je. Naše preklady, aspoň väčšina z nich, sú vydarené a myslím si, že ponechať autorov štýl sa prekladateľom viac menej darí. Avšak za nič na svete ma preložené myšlienky nedokážu strhnúť tak veľmi, ako keď si ich prečítam v originály. Každá jedna mi dáva väčší význam. Viac ma zasiahne a to na tom celom milujem snáď najviac.

A Monster Calls vám môžem jedine odporúčať. Je to prekrásny príbeh, kde sny môžu byť skutočnosťou. Kde pravda je najťažšou vecou na svete, no prináša pokoj. V príbehu nie je nič zlé alebo dobré. Všetko má dve strany... Asi nikto nevystihol život, tak presne ako Patrick Ness.

“You do not write your life with words...
You write it with actions. What you think is not important. 
It is only important what you do.”

nedeľa, 17. septembra 2017

Caraval / Stephanie Garber

Originálny názov: Caraval
Autorka: Stephanie Garber
Vydavateľstvo: Egmont SK
Rok vydania: 2017
Počet strán: 432

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
V pohodlí domova si ju môžete zakúpiť, napr. TU :).

Ak ste o Caravale počuli čokoľvek, nevyrovná sa to skutočnosti. Je to viac ako hra. Je to mágia! Scarlett ho chcela vždy zažiť a tento rok konečne dostala pozvánku. Lenže vzápätí jej sestru Tellu unesie tajomný režisér celého predstavenia. Niet sa čoho báť, Caraval je predsa iba ilúzia... Ale čo ak nie? Nech už je to akokoľvek, Scarlett ním musí prejsť aj so zlomeným srdcom a nájsť sestru, kým sa spustí nebezpečný dominový efekt následkov a navždy ju stratí.

Táto recenzia sa mi nepíše ľahko. Trvalo mi až príliš dlho kým som sa prinútila posadiť za notebook a napísať niečo zmysluplné, a tak som si napokon spôsobila iba ak to, že sa mi nepíše o nič lepšie. Je ťažké vyjadriť, ako sa mi kniha páčila, pretože Caraval vo mne vyvolal množstvo emócii. Je to kniha, ktorá vás zrejme popletie hneď na úvode. Privedie vás na klamlivú cestu ešte skôr než ju otvoríte. Podľa toho, čo som vyčítala z anotácie som si myslela, že Caraval bude niečo úžasné. Magická hra, plná kúziel, zázrakov... Čakala som svet z ktorého sa mi nikdy nebude chcieť odísť a ktorý si zamilujem. Výsledok?

Kto by to bol povedal, že Caraval je presný opak. Že hra nie je magická, ale vražedná. Na každom rohu číha nebezpečenstvo a o tom, či je reálna alebo nie si niesom istá doteraz. Ľudia sa do tejto hry hrnú akoby to bola najlepšia zábava na svete. Ja som sa tam cítila pomaly, ako v aréne smrti z Hunger Games. Každopádne to však malo svoje čaro. Tým, aké to bolo psycho a nepredvídateľné, pripomenulo mi to Ríšu divov. Tá je tiež veľmi svojská, no i tak väčšina z nás svet z Alenky miluje. V tomto prípade to mám dosť podobne. No do hry by som, tak či tak nešla.


Autorka má veľmi zvláštny štýl písania. Na jej tvorbe je niečo autentické, mám na mysli akoby nálepku vďaka ktorej s istotou viete, že v rukách držíte knižku Stephanie Garber. Má zvláštne nápady pri ktorých som mala pocit, že som sa nestretla ešte s ničim podobným. V tejto dobe je ťažké nájsť knižku, ktorá by nemala aspoň pár podobných znakov s inými príbehmi, no Caraval mi prišiel neskutočne originálny. Niekedy som pri čítaní, až hlavou krútila, pretože mi prišli isté prvky príliš. Strácala som sa v tom a nevedela som si ich celkom predstaviť, no autorka ma vyviedla z omylu. Príde mi, že to ako môže byť čitateľ zmätený je jej zámer. Veľa sa toho ukáže ešte v ďalšom diely, pretože aj keď sa po dočítaní hra skončila, nemám v tom všetkom o nič jasnejšie. Autorka sa s nami ešte pohrá a z toho mám úprimne radosť.

Páči sa mi, ako je tu všetko nejasné. Tvorcovia hry vás nútia, aby ste Caraval nebrali vážne, okolnosti vás nútia vidieť ich reálne a všetko je tak strašne dopletené. Je to chaos, ktorý má svoje čaro. 
Mne osobne sa veľmi páčili niektoré postavy. Hlavná hrdinka Scarlett bola, ako osobnosť veľmi fajn. Mala k celku rozumnú povahu, nad všetkým sa vopred zamyslela a bola ostražitá. Postupne sa počas príbehu rozvíjala a učila sa vnímať veci inak. Začala život vidieť inými očami a aj keď si v hre užije svoje, na niečo to bolo určite dobré. Mojou najobľúbenejšou postavou však bol Julian. Nechcem ho tu priveľmi ospevovať, no v skratke vám poviem, že mi veľmi pripomínal kapitána Hooka z Once Upon a Time. Bol skvelý a čítať jeho poznámky, postrehy, či celkovo pasáže s ním ma bavilo asi najviac.

Knižku odporúčam. Má čo ponúknuť, len ju musíte čítať s otvorenou mysľou, a možno že nie s priveľkými očakávaniami. Nech čakáte čokoľvek, príbeh pôjde svojou vlastnou cestou... Celé sa mi to však veľmi páčilo a teším sa na pokračovanie. Na konci mi bolo veru ľúto, že ho nemám hneď po ruke :).

“She imagined loving him would feel like falling in love with darkness, 
frightening and consuming yet utterly beautiful when the stars came out.”

Moje hodnotenie:

sobota, 9. septembra 2017

Najlepší rok tvojho života / Charlotte Lucas

Originálny názov: Dein perfektes Jahr
Autorka: Charlotte Lucas
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 384
Čo je zmyslom tvojho života?Ak aj Jonathan Grief niekedy poznal odpoveď na túto otázku, už ju dávno zabudol.
Čo je zmyslom tvojho života?
Pre Hannah Marxovú je to však jasné. Chce okolo seba vidieť iba dobro. Chce naplno prežívať život. Vychutnávať ho tu a teraz. A občas možno robiť celkom spontánne veci, napríklad behať naboso po lúke plnej kvetov.
Lenže osud niekedy všetko, v čo veríš, spochybní...
Krásny román o dvoch mužoch, jednej žene a najdôležitejších otázkach života.

Charlotte Lucas je pre mňa neznámou autorkou a to, že jej meno je iba pseudonym mi nebolo známe. Popravde nebola som si istá ani tým, či je táto knižka pre mňa dobrou voľbou, pretože bežné, súčasné romány pre ženy moc nevyhľadávam... som skôr na klasiku O:). No chcela som to risknúť. Anotácia neznela zle a tá obálka ma upútala na prvý pohľad. Je jednoducho prekrásna. A keď som doma zistila, že má ružové stránky, moje srdce až poskočilo. Mala som obavy, naopak nemala som predstavy, ale išla som do toho aj cez to s takou chladnou hlavou. Povedala som si, že nebudem mať predsudky, aj keď vychádzam zo svojej komfortnej zóny.

Ako sa mi teda knižka páčila? Začalo to prekvapivo dobre. Príbeh mal príjemné tempo, pričom niektoré kapitoly boli kratučké a tak si ma kniha držala pevne pri sebe. Hneď na úvod som sa pobavila na hlavnom hrdinovi Jonathanovi G., ktorý si svojou precíznosťou a namosúrenosťou získal moje sympatie. Nebol to ideálny hrdina, ani žiadny dobrák od srdca, či človek, ktorý žije naplno. Bol skrátka zničený životom, nahnevaný na celý svet a bavil ma. 

Od začiatku som čakala, že sympatická mi bude Hannah a Jonathan ani trochu, no bolo to presne naopak. Hannah bola, ako to povedať... Pozerala sa na svet cez ružové okuliare. Mala v sebe kopec optimizmu, veľa energie, cieľov a podobne. No skutočnosť bola taká, že na mňa jej povaha pôsobila občas detinsky a jej konania mi išli na nervy. Skutočne niektoré jej rozhodnutia, či činy doteraz celkom nechápem a napokon jej postoj k problémom. Nezvykne mi vadiť, keď hlavná hrdinka má sklon plakať, no keď Hannah smoklila každú chvíľu (aj keď opodstatnene) prekážalo mi to. Ako hrdinka mi nesadla, no nebol to extrém, ktorý by mi kazil celkový zážitok z knihy alebo by ma dohnal nudiť sa cez jej pasáže. I keď som spomenula, že mi nebola sympatická, príbeh z jej pohľadu ma taktiež bavil.

Avšak oveľa viac ma zaujímal vývoj Jonathana, ktorý sa postupne učil žiť, užívať si prítomné okamihy a zbavoval sa akýchkoľvek negatív. Rada, ktorá ma skutočne zaujala bola "Skúste odpovedať na všetky ponuky, ktoré by ste zvyčajne ihneď odmietli, odpovedať ÁNO." Verte, či nie... fungovalo to. Mnoho rád, ktoré dostával Jonathan na nápravu svojho života ma prinútili zamyslieť sa. Boli tam skvelé tipy pre každého z nás. Každý si tam nájde to svoje. Doba je rýchla a len málokedy máme čas zastaviť sa a robiť veci po ktorých naozaj túžime. V tomto smere je táto knižka určite celkom inšpiratívnym kúskom pre aspoň minimálne zlepšenie životného štýlu.

Autorka si ma získala, pretože jej štýl písania bol svieži a zábavný. Aj keď kniha obsahuje množstvo rád, neprišlo mi to silené a nemala som pocit, že by mi niekto posúval manuál na život násilím. Čítanie som si neskutočne užívala. Bola som až prekvapená, ako veľmi sa mi príbeh zapáčil, pretože nečakala som to. Ak som niečo čakala, tak to bol príjemný, oddychový príbeh, no v tomto prípade som dostala viac. Každý deň som sa tešila, ako sa vrátim domov a budem si v pokoji čítať. Mala som chuť si brať knižku všade so sebou a odtrhnúť sa od nej bolo náročné :).

Aj keď autorka vložila do svojej knižky možno až príliš náhod a koniec sa zavŕšil rýchlejšie, než som si predstavovala. Bolo to skvelé. Naozaj vám knižku odporúčam. Je to čítanie pri ktorom sa zabavíte a získa si vás. Niekomu sa to môže páčiť menej, niekomu viac, no myslím, že nikto k nej nebude mať úplne negatívny postoj. Mňa nadchla, ako sa len dalo.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk 

Moje hodnotenie:

sobota, 26. augusta 2017

Na rozhraní dvoch svetov / Michal Škombár

Autor: Michal Škombár
Vydavateľstvo: Elist
Rok vydania: 2017
Počet strán: 220

William už neraz myslel na samovraždu, ale komu to nepreblesklo hlavou ešte ani raz v živote? Nemôcť nikdy zaspať je darom aj prekliatím zároveň. A týmto handicapom bol na planéte obdarovaný každý ctihodný občan. Ako malý býval William nesmierne šťastný, že nemusí vykonávať tú čudesnú činnosť, o ktorej netušil, že kdesi v hĺbke stále existuje. No keď ste starší a morený v práci deň čo deň, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba. Nemusieť pohnúť ničím na svojom tele. Spánok sa ho snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako to spraviť. Nepoznal postup. Túžil aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit voľnosti. Po dovŕšení toho najlepšieho veku, dvadsať rokov, mu vpichli pod kožu tekutinu. Tá zastavila jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby. Rodiny, ktoré žili v manželstve takmer už veky, neboli obmedzené na počty detí. Krajina však nebola napriek tomu nikdy preľudnená, za čo mohli hlavne samovraždy, vraždy, neplodnosť, zrútenie sa, čo nakoniec opäť viedlo väčšinou len k samovražde. Všetko vyzeralo na oko prekrásne. Počatie nového života sa tu zakaždým rovnalo veľkému zázraku a bolo hodné aj bujarej oslavy.

Ten čas poriadne letí. Ani by mi nenapadlo, že od momentu, kedy ma prvýkrát oslovil Michal Škombár ubehli už dobré dva roky. Jeho prvotina, Druhá šanca, bola od neho prirodzene mojou prvou prečítanou knihou. Bolo to netradičné čítanie. Akčné, no s veľmi sympatickým hlavným hrdinom a niektoré úseky mali skvelú priateľskú atmosféru. Dej plynul rýchlo a neustále sa tam niečo dialo. Nebol to žáner, ktorý bežne vyhľadávam, ale na moje prekvapenie sa mi to páčilo.

O nejaký čas sa mi dostalo do rúk pokračovanie, ktoré bolo oproti jednotke o čosi tenšie, no prekvapilo ešte viac. Mišo využil faktory na ktorých príbeh založil a potom ich úplne prevrátil. Zničil zaužívané tradície a preskúmal nové zákutia sveta, ktorý vytvoril. To sa mi na tom veľmi páčilo. Mohol pokračovať klasickým rozuzlením, no v tomto príapade to, akoby posunul na ešte vyšší level a prekonal svoju vlastnú hranicu.

Popravde som šťastná za deň, kedy sa Mišo ozval, pretože nielen že sa mi do rúk dostali viac, ako zaujímavé príbehy, ale získala som aj prakticky nového kamaráta, ktorý ma neprestáva udivovať, či inšpirovať svojim prístupom k životu, odhodlaním a postrehmi. Myslím, že viacerí z nás by na jeho mieste podľahli negatívnym myšlienkam a zanevreli by na život, no Mišo svoj hendikep nevníma. Nemôže sa hýbať, no ani to ho nezastavilo v písaní príbehov. Píše ich svojským spôsobom pomocou myši a ja vážne obdivujem, ako sa vynašiel. On je doslova dôkazom toho, že všetko je možné, keď človek chce. 

Na jeho najnovšiu knižku som sa tešila už dlhší čas. Nepamätám si presne, kedy to bolo, ale od momentu, ako som si prečítala prvú kapitolu ubehlo "pár" chvíľ. Ukážka, ktorú som mala možnosť vidieť ma  nadchla. Páčil sa mi nápad. Celkovo nový svet, s novými tvárami a novými pravidlami. Aké by to bolo, keby sme nemuseli spať? Keby sme mali viac času, no mechanicky by sme prežívali deň za dňom. Prinútilo ma to aspoň na chvíľu sa zamyslieť a bola som zvedavá, čo všetko sa v príbehu udeje.


Ako som už spomínala. Je to skvelý nápad/námet s ktorým by sa dalo neskutočne pracovať. Ponúka obrovské množstvo možností a poskytuje šancu na priam fantastický, dychberúci príbeh. Mišov štýl písania mám rada. Ak aj v jeho prvej knižke mal problém s prehnane veľkým množstvom opisov, ja osobne som to nezaregistrovala a neprekážalo mi to. Tu však musím priznať, že som bola mierne sklamaná. Mala som obrovské očakávania. Predstavovala som si snáď tisíc možností... Naozaj s tým nápadom sa dalo poriadne vyhrať, lenže ono sa to zrejme vôbec neodvíjalo podľa mojich predstáv. 

Všetky spomínané skvelé faktory v anotácii mi tam jednoducho chýbali. To, že ľudia nespia som si uvedomila asi až niekde v polke knihy, až tam sa to spomenulo. Taktiež som nezachytila nič o nešťastných ľuďoch, ktorí by sa snažili vziať si život zo zúfalstva. Takmer vykonaná samovražda hlavného hrdinu mi prišla, tak zvláštne nárazová. Skrátka akoby bolo všetko v poriadku, usmieval sa a iba zrazu z hodiny na hodinu sa pokúsil ukončiť svoju existenciu. 

Nebolo to pre mňa uveriteľné. Nedokázala som sa ponoriť do tohto sveta a knižka ma žiaľ bohu dlhší čas nedokázala strhnúť. Nebolo to zlé, ale myslím, že predchádzajúca autorova séria mi k srdcu prirástla viac. Na všetko som sa pozerala iba, ako nestranný pozorovateľ. Na postavy som sa nenaviazala a tak ma v niektorých momentoch moc netrápil ich osud. Nedokázala som sa s nimi zžiť, či si ich nejakým spôsobom obľúbiť. 


Malo to však aj dobré momenty. Mám rada humorné poznámky, ktoré si Mišo nevie odpustiť, čo je len a len dobré. Zaujalo ma aj zvláštne puto, ktoré bolo cítiť medzi hlavným hrdinom a neznámou ženou, ktorú jedného dňa spozoroval. William ju nepoznal a ani ju nikdy predtým nevidel, no i tak cítil, že jeho život je prepletený s touto neznámou osobou. Párkrát som premýšľala nad tým, akú úlohu tam môže táto žena hrať, no netušila som.

Čo sa mi na knihe veľmi páčilo bol koniec. Nechápte ma zle... Uvedomujem si, že to asi neznie pekne, lenže nemyslím to tak. Ku koncu autor vymyslel rozuzlenie, ktoré by som nečakala, ani vo sne. Úplne ma to šokovalo a iba som ostala s otvorenými ústami. Mala som viac teórii, no ani jedna sa mi nepotrvdila, keďže toto sa nedalo očakávať. Koniec vyvoláva množstvo otázok nad ktorými si lámem hlavu, avšak stále niesom o nič múdrejšia. Je škoda, že vám nemôžem prezradiť, čo mám na mysli, pretože o tomto by som sa rada porozprávala... 

Nebola to zlá kniha, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že tak skvelý námet sa dal spracovať lepšie. Z anotácie som sa o tomto svete dozvedela viac, ako zo samotnej knižky, čo je škoda... No i tak to bolo príjemné čítanie a fajn dobrodružstvo. Ako som už spomínala, koniec si ma získal a zaujal ma. V podstate toto mi príde, akoby to bola Mišova prvotina a Druhá šanca s Pravou tvárou prišli až po nej. Ktovie možno bola chyba aj vo mne. Pri čítaní vie veľa spraviť aj momentálna nálada. Verím, že sa nájdu ľudia, ktorým sa to bude páčiť :). Ja Mišovi opäť ďakujem, že mi umožnil prečítať si niečo iné, nové, neokukané... A teším sa na jeho ďalšie knihy. Verím, že sa ešte máme na čo tešiť.

Moje hodnotenie:


Nezabudnite si pozrieť book trailer :)!

piatok, 25. augusta 2017

Prvá kniha v angličtine | The Perks of Being a Wallflower

Autor: Stephen Chbosky
Vydavateľstvo: Simon & Schuster Ltd
Rok vydania: 2015
Počet strán: 240

Charlie is a freshman. And while he's not the biggest geek in the school, he is by no means popular. Shy, introspective, intelligent beyond his years yet socially awkward, he is a wallflower, caught between trying to live his life and trying to run from it. Charlie is attempting to navigate his way through uncharted territory: the world of first dates and mix-tapes, family dramas and new friends; the world of sex, drugs, and The Rocky Horror Picture Show, when all one requires is that perfect song on that perfect drive to feel infinite. But Charlie can't stay on the sideline forever. Standing on the fringes of life offers a unique perspective. But there comes a time to see what it looks like from the dance floor.

Sedím. Premýšľam. Uvažujem. Zúfam... Druhýkrát sedím pri tejto recenzii-článku a niesom o nič múdrejšia, než na prvýkát. Človek si povie, respektívne podvedome čaká, že recenzia na knižku, ktorú má veľmi rád sa napíše pomaly sama. Malo by byť jednoduché vymenovať dôvody pre ktoré daný príbeh milujem a malo by byť jednoduché nájsť tie správne slová, keďže časom som ich použila neúrekom. Viete čo? Nie je.
Zrejme začínam veriť tomu, že negatívnu recenziu napíšete ľahšie.
Ani za svet neviem vyjadriť svoje pocity. Mám pocit akoby som každú vetu ťahala, ako z chlpatej deky, no sľubujem... Budem sa snažiť. Chcem, aby ste vedeli, že túto knihu si musíte prečítať a že príbeh toho ponúka veľa. Takže držte mi palce. Ideme na to.

“So, this is my life. And I want you to know that I am both happy and
 sad and I'm still trying to figure out how that could be.”


Už veľmi dlhý čas som túžila začať čítať knižky v angličtine. Čítala som snáď milión článkov a rád, ako s tým začať. Obzerala som množstvo titulov, ktoré by mohli byť tými pravými pre dobrý začiatok. Mala som plán, no i tak som toto všetko neprestávala neustále odkladať. Keď som sa raz dávnejšie aj donútila vziať do rúk Paper Towns od Johna Greena... po chvíli som ich opäť odložila. Totižto vôbec som sa nevedela začítať a celé to na mňa pôsobilo, tak zvláštne. Nevedela som sa do toho dostať a teraz už viem v čom som robila chybu. Takmer neustále som si prekladala väčšinu slov a nad všetkým, čomu som nerozumela som sa pozastavovala na dlhší čas. Mohla som si za to skrátka tak troška sama.

Začínam byť na seba pyšná, že som na to, po nie najlepšiom začiatku nezanevrela. Nedávno prišla konečne tá správna chvíľa... Odhodlane som nabehla na moju milovanú stránku Book Depository, vybrala si vydanie Charlieho malých tajomstiev a takmer bez dychu objednala svoju vyvolenú knižku. Priznávam, že som bola nadšená. Nevedela som sa dočkať, kedy táto kráska dorazí a popravde dobre, že som  neodpočítavala sekundy. Ono je to celkom dosť dlhá doba, kým vám kniha dorazí, no aspoň som sa mala na čo tešiť a moje nadšenie neustále vzrastalo.

“This moment will just be another story someday.”



Charlieho som si vybrala z hneď niekoľkých dôvodov. Čítala som knihu v slovenskom preklade a videla som film naopak v originálnom znení. A to hneď niekoľkokrát viď milión. Uznávam, že film patrí k mojim veľmi veľmi obľúbeným a dokázala by som ho pozerať stále dookola. Ak má nejaký príbeh vydarené filmové spracovanie, tak je to určite Charlie. Herecké obsadenie je perfektné a celé je to úžasné. Nuž a keďže som už vedela film pozerať pomaly z pamäti bez tituliek, tak som si povedala, že s knihou by to mohlo fungovať.

Áno vedela som, že to bude asi najlepšia možnosť, ale úprimne nečakala som, že to pôjde veľmi dobre. Stále som si pamätala ten nepodarený pokus s Paper Towns a celkovo som si myslela, že sa mi to bude čítať zle. V angličtine niesom úplne zlá, ale zas nič svetoborné to nie je a na čítanie som sa dovtedy moc necítila.
Aaale... Ono to išlo 💖. A išlo to lepšie, než by som si dokázala predstaviť. Ak aj bol začiatok rozpačitý, bolo to chvíľkové, pretože okamžite som bola akoby vo filme a tešila som sa z každej jednej vety.

“I would die for you. But I won't live for you.”

Držala som sa rady neprekladať si každé jedné slovíčko a tak som iba plynule čítala. Ak som aj nerozumela nejakému slovíčku, zvyšok vety to doplnil a význam som si uvedomila. Vôbec to nebolo také zlé. Na prvýkrát som nevládala prečítať veľa, no stále som sa zlepšovala a z toho som mala veľmi dobrý pocit. Na ďalšie dni som zvládala, tak 50 strán. Keď som bola unavená, nevládala som si už tak podvedome prekladať významy v hlave a tak som to radšej vždy odložila, no cez deň, či s energiou to bolo úplne o inom. Čoskoro som zabudla, že čítam v cudzom jazyku, úplne som sa naň prepla a iba som čítala, čítala a čítala. Nezamýšľala som sa, pomaly som si už ani neprekladala do slovenčiny. Skátka a dobre... šlo to ako po masle.

Nechcem sa hrať na odborníka. Uvedomujem si, že aj keď som túto knižku zvládla, nabudúce to nemusí ísť tak hladko. Ale viem, že som sa zbavila strachu ohľadom čítania v angličtine a viem, že som si začala troška veriť, čo nie je zlé. Ba naopak :).

“We accept the love we think we deserve.”

Predovšetkým ma teší, že som objavila to čaro. Tajomstvá môjho milovaného Charlieho na mňa vždy strašne pôsobili a zakaždým vo mne zanechali obrovský dojem. Tak, ako napr. v Na vine sú hviezdy, Hazel milovala svoju knižku a tvrdila, že to je jediná kniha, ktorá chápe, aké to je mať rakovinu bez žiadnych prikrášlení a pod... Príbeh Charlieho je zas snáď jediná kniha, ktorá chápe, aké je to byť tínedžerom. Aké je to byť mladým, na pokraji dospelosti. Autor vykreslil všetky pocity, momenty, obavy a predstavy... Od Stephena Chboskeho by som prečítala snáď aj telefónny zoznam. Ešte nikdy som nenašla autora, ktorý by mal nadomnou takú obrovskú moc. Jeho slová sú, ako zaklínadlá. Príbeh je pomaly, ako jedna veľká báseň.

Vždy som to milovala, no keď som si prečítala všetky autorove myšlienky a objavila jeho pravý, neprikrášlený štýl písania, ktorý sa určite v niečom v preklade aspoň minimálne stratil, zamilovala som si to ešte viac, než je možné. Keď som to čítala, ani som nedýchala. Svet okolo mňa prestával existovať a neustále som sa zamýšľala nad Charlieho úvahami. Charlie je nevšedná postava. Svojská a v podstate strašne nevinná. Milujem jeho pohľad na svet, pretože on skutočne vidí a chápe.
V angličtine to malo skutočne obrovské čaro a ja vám môžem túto knihu len a len odporúčať. Myslím, že vám  nedokážem poriadne popísať, aké krásne a výnimočné čítanie to bolo.
Angličtina nebola, tak náročná, ako som sa obávala, takže ak tiež uvažujete o čítaní v angličtine, tak sa pokojne môžete pozrieť na The Perks of Being a Wallflower.
Každý človek na svete by mal aspoň raz prežiť pocit nekonečna s Charliem, Patrickom a Sam. Postavy sa vám doslova vryjú do srdca.

“Things change. And friends leave. 
Life doesn't stop for anybody.”

nedeľa, 20. augusta 2017

Talent na vraždenie | Čo sa stalo Agathe Christie?

Originálny názov: A Talent For Murder
Autor: Andrew Wilson
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 320

„Na vašom mieste by som nekričal, pokiaľ nechcete, aby sa celý svet dozvedel o vašom manželovi a jeho milenke.“
Agatha Christie, ktorá sa vyberie do Londýna za svojím literárnym agentom, nastupuje na vlak a utrápená premýšľa o tom, že jej manžel má milostný pomer. Keď sa jej ktosi zľahka zozadu dotkne, stratí rovnováhu, no vzápätí ju niekto potiahne k sebe a zachráni pred prichádzajúcim vlakom... Tak sa začína hrôzostrašný reťazec udalostí. Jej záchranca však nie je nijaký strážny anjel, ale mimoriadne rafinovaný a manipulatívny vydierač.
„Vy, pani Christie, spáchate vraždu. No ešte predtým zmiznete.“
Lenže písať o vražde a spáchať ju sú dve úplne odlišné veci. Agatha musí využiť všetky svoje schopnosti a dôvtip, aby skrížila plány protivníkovi, odhodlanému využiť jej génia na vraždenie vo vlastný prospech.
Udalosti súvisiace so zmiznutím Agathy Christie v zime 1926 sú dobre známe – jej manžel sa dopustil nevery, 3. decembra po hádke zmizla a po desiatich dňoch ju našli v istom hoteli v Harrogate. Čo sa však dialo počas tých desiatich dní? Andrew Wilson sa chopil týchto faktov skutočne vynaliezavo a vo svojom románe Talent na vraždenie z nich utkal mimoriadne strhujúci a presvedčivý príbeh.


Musím priznať, že aj keď som v podstate fanúšik tvorby Agathy Christie o jej zmiznutí som vôbec nevedela. Nikdy som o tejto udalosti nepočula a už vôbec som nevedela žiadne podrobnosti, či fakty. Preto, keď mi prišla ponuka z Ikaru a zahliadla som Talent na vraždenie, veľmi som sa potešila. Anotácia znela zaujímavo a celkovo to na mňa spravilo dojem. Od detstva som milovala seriál v ktorom, ako hlavný hrdina hviezdil drobný Belgičan s dokonale upravenými fúzikmi a s prapodivnou charizmou. Dávno pradávno som si prečítala aj jeden román od tejto slávnej autorky i keď na názov si už nespomínam a tak som bola naozaj zvedavá, aké zvláštne tajomstvo táto žena skrývala.

Začalo to nevinne, ako bežný román. Christie mala doma problémy a jej nezhody v manželstve sa čoraz stupňovali. Jej muž mal milenku a keďže už bola v tom čase Agatha pomerne slávna, hrozilo, že z aféry jej manžela môže ľahko vzniknúť škandál, ktorému sa z celého srdca túžila vyhnúť. Navyše ani takáto zrada ju nedokázala prinútiť prestať manžela milovať a tak nešťastná a zabratá do myšlienok kráčala, ako aj v iné dni na vlak. Myslím si, že zrejme mnohokrát vo svojom živote ľutovala deň, kedy sa objavila na tejto stanici. Každopádne v momente, kedy od hrôzy pred blížiacim sa pádom pod vlak, kam ju sotil niekto neznámy, omdlela. Spustil sa vír udalostí, ktorému by sa istotne rada vyhla. Jej záchranca, muž, ktorý ju v poslednej chvíli zachytil nebol ani zďaleka dobrý človek, ako sa neskôr ukázalo.



No ak aj nie je dobrým človekom, žiaľ treba uznať, že je postavou, ktorá dokáže svojou zvrátenosťou čitateľa fascinovať. Táto osoba bola veľkým fanúšikom kníh od Christie, najmä jej najnovšieho románu. Jej knižky ho natoľko pohltili, až sa zžil s hlavnými postavami a dlhý čas premýšlal nad ich činmi. Premyslel si plán a bol hlboko inšpirovaný. Sám časom uznal, že má v hlave množstvo nápadov, no autor z neho nebude i keď by mohol... Predstavte si, že formu písania by si zvolil, ako nikto iní. Prečo písať príbehy na papier? Prečo svoje nápady nevštepiť do reality?
Asi vám nie je celkom jasné o čom je reč, no nemajte obavy. Dostávame sa k jadru celej veci...
Keď čítate knihy istotne sa vám stáva, že nadobudnete pocit, akoby ste boli medzi postavami, akoby ste to prežívali na vlastnej koži. Príbehy sú pre vás reálne pomaly viac, ako realita. Veľmi podobné pocity musí mať istotne aj autor. Jeho postavy sú, ako figúrky šachovnice, ktoré postupne posúva a tvorí ich osudy. Všetko ma v rukách a najmä rozhodnutia o udalostiach sú na jeho pleciach.
Osoba, ktorú som zmieňovala na začiatku sa rozhodla, že nápad, ktorý sa zrodil v jej hlave nezapíše na papier. Zapíše ho do duší, do reality. Vydieral Christie, aby spáchala vraždu s ktorou si on nechcel špiniť ruky. Nevedomú o nasledujúcich plánoch ju vyslal na neznáme miesto a postupne jej posielal pokyny. Fungovalo to, ako na princípe písania knižky, až na to, že všetko sa dialo podľa jeho predstáv i v skutočnosti. Ľudí vydieral a tak konali podľa jeho vôle. Jeho plány sa plnili. Príbeh sa tvoril.

Veľmi sa mi páčilo, ako tému spracoval samotný autor. Sadol mi jeho svieži a dobre čitateľný štýl písania. Knižka sa mi čítala skvele a dej mi ubiehal až neuveriteľne rýchlo. 320 strán som prečítala prakticky na posedenie. Autor zvolil viac uhlov pohľadu a tak sa to v deji postupne striedalo. Chvíľu som sledovala diane okolo Christie jej očami, následne aby mal čitateľ prehľad o pátraní polície, autor písal z pohľadu detektíva, ktorý mal pátranie na starosti a posledný pohľad bol mladej dievčiny Uny, ktorá začínala s povolaním novinárky a snažila sa vypátrať Christie na vlasnú päsť. 

Kniha mala zaujímavé postavy a každý z nás si tam môže prísť na svoje. Aj keď mi hlavný záporák nebol ani trocha sympatický, pár okamihov ma fascinovalo jeho zmýšľanie a to, akým spôsobom chce spáchať svoje zverstvá. Keď sa v budúcnosti dostanen k dielam Agathy, cítim, že na ne budem mať iný pohľad, než by som mala doteraz. Je to aj tým, že aj pohľad na samotnú autorku sa mi poriadne zmenil. Príde mi teraz oveľa reálnejšia, ľudskejšia...  Keď som sa do knižky púšťala, nečakala som, že sa mi bude až tak páčiť. Popravde nečakala som od nej vôbec nič, no milo prekvapila :). Je to také oddychové čítanie, ktorým nič nepokazíte. To nakoľko sa vám zapáči je už iba na vás.
Och a chválim obálku! I keď to by som nebola ja, keby ju nespomeniem.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok, 15. augusta 2017

Vesmír na pleciach | Keď vás zahrejú slnečné lúče a na tvári sa vám rozleje spokojný úsmev...

Originálny názov: Holding Up the Universe
Autorka: Jennifer Niven
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 392

Libby Stroutovú vraj každý dobre pozná – veď pred pár rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta. No nikto sa neunúva nazrieť jej do duše, aby zistil, kým naozaj je a čím si prešla.
Jacka Masselina vraj tiež každý dobre pozná. Je šarmantný, má štýl a vie, ako zapadnúť. No nikto netuší, že skrýva tajomstvo: trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nie je schopný rozoznávať ľudí. On sa však tvári, že je nad vecou a nikoho si príliš nepúšťa k telu.
Až kým nestretne Libby. Na začiatku ju Jack pred spolužiakmi kruto poníži a ona mu za to jednu strelí. Najprv na seba zazerajú, no neskôr príde čosi, čo nečakali... postupne sa medzi nimi rodí zvláštne priateľstvo. On začne obdivovať Libbinu odvahu, razantnosť a veľké srdce, jej sa zasa zapáči Jackov šarm, zmysel pre humor, oddanosť blízkym. Odkedy trávia veľa času spolu, už necítia takú osamelosť v duši. Jednoducho tak to je – niekedy stretnete človeka, ktorý vám obráti celý svet hore nohami.

Dodnes si pamätám, ako ma chytili Všetky skvelé miesta za srdce. Vyvolali vo mne obrovské množstvo emócii a po krátkom čase sa stali mojim obľúbeným príbehom ku ktorému som mala v pláne sa ešte určite vrátiť. Cez všetok smútok, či vedomie, že ma to dostane aj na desiatykrát som tušila, že táto knižka sa mi vryla do duše a už odtiaľ neodíde. Mnohí ľudia to cítili rovnako, ako ja. Taktiež ich kniha pohltila a napokon naplno dostala. No našla sa aj ďalšia skupina, ktorá z knižky až tak veľmi nadšená nebola.

Úprimne i keď to milujem, nedivím sa množstvu negatívnych recenzii, pretože autorka prakticky nerieši nič nové. Psychické choroby, odlišnosť, rakovina, smútok, smrť, šikana... Smutné, ale v ktorej YA knihe nenájdete podobný dej? Pohroma nastane, keď sa toto všetko dostane do jediného príbehu, ale...! Ide o to, ako to vie Jennifer Niven spracovať. Pokojne môže písať o klišé témach, ktoré tu už boli, sú a budú, no to ako vie do svojej tvorby vložiť srdce, kúsok seba a svoj pohľad na svet, to jej nikto nevezme. Záleží len na tom, či vám jej štýl písania sadne alebo nie.

Ak nie, tak sa zrejme príliš nezhodneme v mojom názore, no ak áno vítam vás pri tejto recenzii (samozrejme vítam aj "nefanúšikov" len viem, že sa skrátka s mojimi slovami nezžijete).
Na štýle písania Jennfier niečo je. Niečo tak strašne autentické, že vám je okamžite jasné o koho knihu ide. To niečo ma dokáže vždy paralyzovať, fascinovať a preniesť ďaleko, ďaleko... V jej knihách nájdete to ako vidí svet, jej pravdu a fantáziu. Odkryje vám kus zo svojho života, pretože jej diela sú založené na prežitej skúsenosti. Možno aj vďaka tomu je atmosféra, tak reálna. Možno preto robí s mojimi pocitmi to, čo potrebuje, pretože udalosti, ktoré prežívajú hlavné postavy sú napísané s tak obrovským citom, že to nedokáže ostať uväznené iba medzi stránkami. Jennifer je podľa mňa a z toho, čo cítim na jej knihách krásny človek. Jej osobnosť kričí z každého slova a z každej myšlienky.


Vesmír na pleciach bol spočiatku, ako každá bežná kniha. Čítalo sa mi to celkom fajn, príbeh príjemne ubiehal a veci sa diali. K hlavným hrdinom som nemala žiadne sympatie a nedokázala som sa s nimi zžiť, nie vtedy ešte nie... Avšak ako náhle som sa začítala už ma nič nezastavilo. Zbožňujem charaktery, ktoré autorka vytvorila. Áno Libby a Jack boli odlišní, tak veľmi ako sa len dá. Niekomu to príde silené, mne to prišlo krásne. Všetko postupne začalo dávať zmysel, ale o tom potom. Veľmi, ale naozaj veľmi sa mi páčila hlavná hrdinka Libby. Popravde na začiatku som nečakala, že si ju tak veľmi obľúbim. Nepôsobila na mňa, tak ako mala... No teraz musím uznať, že toto je hrdinka za ktorú som neskutočne šťastná. Ak sa niektoré dievčatá zžijú s knižnou hrdinkou, budem šťastná, ak to bude s Libbs, pretože toto je silná hrdinka, ktorá by mala byť v YA knihách. Reálna, s chybami a silná. Jej sila nespočíva v tom, že ako jediná dokáže zachrániť svet, zabíjať upírov alebo čokoľvek podobné a najmä nereálne. Jej sila pramení v každodennom živote. Má toľko chýb a nedostatkov s ktorými sa obrovské množstvo dievčat trápi a ktoré u mnohých spôsobuje depresie. No ide o to, ako si váži samu seba a uvedomuje si dôležité veci. Nielen v zmysle "nejde o výzor, dôležité je vnútro." Ide o to, ako sa dokáže vnímať krásne aj s nadváhou. Zbožňuje svoju osobnosť a nikdy sa nepoddáva hnusným rečiam druhých ľudí. Verím, že mnohé dievčatá sa v nej nájdu a ak im to pomôže budem z toho maximálne šťastná.

Bolo ťažké vžiť sa do života Jacka, ktorý nedokázal rozpoznať tváre ani vlastnej rodiny. Nedokázala som si predstaviť, že by do miestnosti vošla moja mama a nevedela by som kto to je. Nešlo to... No udivovalo ma, ako sa s tým postupne naučil žiť a ako zvládal každodenné situácie. Jack taktiež nebol ideálny človek, urobil veľa zlých vecí a ublížil ľuďom, no obľúbila som si ho preto, akým bežným a zároveň výnimočným človekom sa stal.

Milujem situácie, ktoré Jennifer vytvorila. Napríklad len keď hrdinovia sedeli v chladnom počasí na lavičke v parku, vo vzduchu bolo cítiť jeseň, rozprávali sa a ruky im hrial horúci nápoj, ktorý si pomaly chlipkali. Malo to čaro. Možno to vyznie divne, ale mám rada, keď sa v knihách objavia takéto bežné, avšak krásne veci. Sú to presne tie momenty, kedy sa človek cíti spokojne a šťastne. Nuž a keď má autor talent, dokáže vás do takých chvíľ preniesť a vy to cítite. Cítite vánok na tvári a paru z čaju, ktorá sa rozplýva do vzduchu.

Túto knižku vám rozhodne odporúčam. Tak ako aj Všetky skvelé miesta si našla miesto v mojom srdci a zamilovala som si ju. Tvorbu Jennifer Niven som si obľúbila ešte viac, než to je možné a skrátka odporúčam... Že sa vám to bude páčiť vám nemôžem zaručiť, to je iba na vás. Ako sa na to budete pozerať a ako to budete vnímať. No mne príbeh učaroval. Bolo to presne, ako opisy Libbs. Ako keď vás zahrejú lúče slnka a vám sa na tvári rozleje spokojný úsmev.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

nedeľa, 13. augusta 2017

Geek Girl: Rebelka / Holly Smale

Originálny názov: Picture Perfect
Autorka: Holly Smale
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 328

Hurá! Ide sa do Ameriky! Harriet je od radosti celá bez seba, keď im hlava rodiny oznámi, že ide pracovať do New Yorku. Už sa nevie dočkať, ako prevalcuje krajinu mrakodrapov, múzeí a žltých taxíkov. Veľmi dúfa a verí, že sa tam opäť stretne so svojím vysnívaným priateľom, supermodelom Nickom. Lenže – prekvapenie... Keď jej rodičia hovorili o New Yorku, mali na mysli jedno malé, nudné mestečko vzdialené asi dve hodiny vlakom od tohto veľkomesta. Návrat k modelingu by mal byť iba jej vedľajším rozptýlením. A preraziť v módnej metropole Ameriky, to bude asi riadna fuška...

Takto vám poviem... Netuším prečo to čítam. Netuším prečo som to vôbec začala čítať a prečo v celej tejto sérii pokračujem. Absolútne netuším prečo sa mi to páči a prečo sa to ľuďom páči všeobecne, keď z tohto tu by mala vyjsť katastrofa a nie dobrý príbeh, ale aj keď všetky tieto "netuším" vety popierajú zákony logiky, či čohokoľvek iného... Páči sa mi to. 

V poradí už tretí diel obľúbenej série Geek Girl od autorky Holly Smale nám opäť prináša nové dobrodružstvá so svojskou Harriet. Po Japonsku sa dostávame do New Yorku, ktorý Harriet neuvidí presne tak, ako si želala, ale to ešte neznamená, že si my čitatelia neužijeme pekné chvíľky v tomto prekrásnom veľkomeste. Páčilo sa mi do akého prostredia zakomponovala autorka príbeh tentoraz. Je to niečo iné a človek sa na knihu mohol pozerať znova z iného uhlu pohľadu.

Aj keď hlavné postavy zvyknú prechádzať zmenou, vývojom a postupne dospejú k správnemu názoru. Naša Harriet sa zas až tak moc nemení. Stále urobí chybu na každučkom mieste kde sa objaví. Nepoučila sa a vždy dôveruje ľuďom, ktorým nemá. Absolútne sa u nej nezlepšilo to, ako vie vnímať vecí úplne zle, pochopiť ich zle a potom z toho vznikne nedorozumenie.
Možno aj toto bolo problémom tejto knihy. Keď už čítate tretí diel série a hlavná hrdinka sa ani minimálne z ničoho nikdy nepoučila a keď urobí nejaký trapas/chybu seriózne v každej jednej kapitole (len tak na okraj tie kapitoly sú tak na dve, tri stránky), tak toho začnete mať postupne dosť. Už to prestane byť vtipné a dokonale viete predpovedať, čo následne pokazí, pretože už je vám to skrátka jasné... Všetkého veľa škodí a myslím, že autorka to už v niektorých momentoch dosť prepískla. Príliš na to tlačí a prestáva to mať svoje čaro. Všetci sme sa bavili na tom, ako vie Harriet všetko popliesť, no mne osobne to už prišlo moc. Jej správanie bolo chvíľkovo nelogické, situácie boli priehľadné a už si ma tak autorka nedržala, ako kedysi.

Asi to vyznie tak, že sa mi knižka nepáčila, ale to zas nie... Páčila sa mi. Len viem, že ak autorka bude v tomto pokračovať a bude tak veľmi preháňať, tak sa mi to nebude páčiť naďalej.
Je šťastie, že Holly Smale má pútavý štýl písania a aj krátke kapitoly vás udržia pri čítaní na dostatočne dlhý čas. Knižka je ideálna na oddychové čítanie. Zabavíte sa, vypnete a necháte sa uniesť. Mne osobne sa veľmi páčia postavy, ako napr. Harrietin otec, ktorý je také veľké dieťa. Wilbur s jeho pomenovaniami je tiež dosť zlatíčko, čiže ono stále tu sú veci, ktoré to celé zachraňujú. Nick je skvelá postava. Aspoň on dodáva Harriet dávku zdravého rozumu a je naozaj milý. 
Podľa mňa trojku veľmi zachránil aj koniec, ktorý sa vydaril a bol pekný. Aj keď frflem... Malo to svoje čaro a svetlé chvíle. A bolo ich dosť veľa :). Myslím si, že mladšej vekovej kategórii nebudú prekážať napríklad veci, ktoré mierne začínali prekážať mne.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

streda, 9. augusta 2017

Geniálna priateľka | Alebo strhujúci príbeh s hmatateľnou atmosférou, napísaný s geniálnou precíznosťou

Originálny názov: L'amica geniale
Autorka: Elena Ferrante
Vydavateľstvo: Inaque.sk
Rok vydania: 2015
Počet strán: 314

Neapol na konci päťdesiatych rokov. Dve dievčatá vyrastajú vo svete chudoby a násilia, v uzavretom vesmíre, v ktorom je nutné prispôsobiť sa, dodržiavať pravidlá a zvyky, byť ako ostatní. Dve dievčatá, od začiatku iné, k sebe nachádzajú cestu, až sa stanú neoddeliteľnými.
Elena je pekná a svetlovlasá. Učí sa, snaží sa každému vyhovieť, splniť, čo sa od nej čaká. Rebelantská Lila je tmavá zlá, ale nesmierne bystrá… priam geniálna. Nebojí sa nikoho a ničoho. Zo školy však odchádza pomáhať otcovi a bratovi v obuvníckej dielni. Naopak, Elena, ktorú podporuje učiteľka, pokračuje v štúdiu na gymnáziu ako deti z bohatších rodín, ktorých rodičia si to môžu dovoliť.
Dievčatá sa menia navonok aj vo vnútri, ich cesty sa rozchádzajú a znovu krížia na pozadí živej, ale temnej a drsnej neapolskej štvrte. A tie cesty ich vedú k dospelosti. Detstvo nezostáva bez následkov, bez spomienok na túženie a utrpenie.
Geniálna priateľka je portrétom dvoch nezabudnuteľných dievčat, ktorý Elena Ferrante vykresľuje s vášňou a nehou až do dna ich duše. Je to fascinujúci román. Freska z hluku, obrazov a farieb, poodchýlené okno do druhého sveta, do inej doby. Nezabudnuteľný príbeh priateľstva.

Okolo Geniálnej priateľky sa nedávno strhol veľký ošiaľ, ktorý spustil vlnu pozitívnych ohlasov. Celý čas som to pomaly sledovala a uvažovala. Viete o tejto knižke som počula už podstatne dávnejšie na základe jednej skvelej recenzie. Od prvého momentu som vedela, že si ju musím prečítať. Bola som zvedavá, aké čaro je ukryté v písaní Eleny Ferrante. Túžila som vedieť, prečo práve príbeh o dvoch kamarátkach strhol toľkú pozornosť. Čítanie som odkladala veľmi dlhý čas, no konečne prišla tá správna kniha. 
Za to by som chcela poďakovaj internetovému kníhkupectvu MEGAKNIHY, ktoré mi knižku poskytlo, ako recenzný výtlačok. Geniálnu priateľku a mnoho iných skvelých kníh si môžete kúpiť na tejto adrese za viac, ako rozumné ceny :).


Nevedela som, čo od knihy čakať. Totižto anotácia, ktorá je uvedená vám toho o príbehu zas, až tak veľa nepovie. A to je dobre! Teraz vidím, že bolo veľmi dobré, ako som o príbehu nemala žiadnu predstavu a ani očakávania neboli nejak extra vysoké. Skrátka som sa nechala vtiahnuť do toho, čo príde.
Začiatok bol rozpačitý. Snažila som sa vidieť aj medzi riadkami, aby mi náhodou neuniklo to, čo chválili ostatní. Páčilo sa mi to, len to skrátka nebolo tak excelentné. To nič. Čítala som ďalej a postupne som prestala myslieť. Jedna stránka, druhá, tretia a postupne to so mnou išlo. Zrazu som si uvedomila, aké kratučké sú kapitoly, ktoré ma nútia čítať ďalej. Začala som byť zvedavá na to, čo sa udeje a fascinovalo ma sledovať neustále zmeny medzi Elenou a Lilou.

Bude to znieť ako poriadne klišé, no Elena a Lila sú asi, ako deň a noc. Elena je snaživá, múdra, priateľská a pôvabná. Lila je presný opak. Divoká, nepsútaná, neohrabaná, no aj tak má vzácne kúzlo, ktorým si vie ľudí podmaniť. Bez toho aby sa snažila ju ľudia vnímajú, vidia a počúvajú, čo hovorí. Nesnaží sa vydobiť si prvé miesto v triede medzi dobrými žiakmi, no i tak je v učení popredu a znalosťami by prekonala i starších žiakov. Je zvláštne popísať Lilu, ktorá aj v priebehu príbehu podlieha extrémnym zmenám, asi ako počasie. No je jednoduché povedať, že je výnimočná. Hrdinka, akú často nestretnete, s akou sa bežne nezoznámite.
Obľúbila som si obe dievčatá. Páčilo sa mi chvíľami akoby z diaľky pozorovať Lilu, no veľmi ma bavilo pozorovať príbeh z pohľadu Eleny (jej pohľad tvorí celú knižku, nestrieda sa medzi postavami).

Nevšedné postavy, ich vývoj a sympatie... To je všetko výborné, ale kde je to často spomínané úžasné kúzlo?
V autorkynom štýle písania. V jej talente. Bezpochyby. Teraz môžem povedať, že keby niekto predo mňa predložil telefónny zoznam, či postup ako si natrieť maslo na chlieb a písané by to bolo Elenou. Neváham a žeriem jej každé jedno slovo.
Ak sa vám zdajú byť opisy nudné, tak ona vás vyvedie z omylu. Má dar slova. Vie povedať pravdu, čistú a neprikrášlenú. Vy si možno predstavíte Neapol, ako krásne miesto, kde si môžete oddýchnuť. Vo svojom príbehu však opíše, že tak, ako môžu byť niektoré miesta krásne, hrdinky nežili na mieste, kde by to fungovalo jednoducho. Miesto na ktorom žili ovplyvnilo nejedného človeka a štýl života, pravidlá akými sa riadili boli priam na zaplakanie.

Pri čítaní som nevnímala realitu. Elena ma odniesla ďaleko preďaleko, kde som na nejaký čas prežila život, ktorý nebol jednoduchý. Myslím, že nedokážem popísať to, ako vás vie v jej príbehu odtrhnúť od vášho života. Ako náhle som sa začítala, tak pre mňa neexistovalo nič iné. Musela som čítať stále ďalej, pretože som potrebovala vedieť, čo sa tam udeje a krátke kapitoly ma v tom podporovali. Knihu som prečítala na posedenie a ani potom mi nestačilo. Stále chcem vedieť viac a neupokojím sa, kým nedostanem pokračovanie. Táto kniha vo vás dokáže vyvolať nespočetné množstvo pocitov, ktoré budú zmiešané od začiatku do konca. Budete sa cítiť, ako na kolotoči.
No jedno vám dokážem povedať s absolútnou istotou. Táto kniha stojí za prečítanie. Určite vám ju odporúčam a ak o tom uvažujete, tak si ju určite prečítajte.
Máloktorá kniha mi navodila doma takú silnú a pretrvávajúcu atmosféru.


sobota, 5. augusta 2017

Kráľovná v tieňoch / Sarah J. Maas

Originálny názov: Queen of Shadows
Autorka: Sarah J. Maas
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2017
Počet strán: 664

Celaena sa vracia do nenávideného impéria. Aby sa pomstila. Aby zachránila svoje kedysi mocné kráľovstvo a postavila sa zoči-voči tieňom z minulosti. Odkedy akceptovala svoje férske dedičstvo, už nie je najobávanejšou nájomnou vrahyňou Celaenou Sardothien. Teraz je Aelin Galathynius, dedička terrasenského kráľovského trónu. No kým sa zmocní trónu, musí bojovať. Za svojho bratranca - bojovníka ochotného za ňu položiť vlastný život. Za svojho priateľa - mladíka spútaného v temnom väzení. A za svoj ľud zotročený surovým kráľom, za ľud očakávajúci návrat kráľovnej.

Vidieť vývoj hlavnej hrdinky Aelin, od mladej nájomnej vrahyne, zlomenej väzenkyne, až po nebojácnu a nespútanú kráľovná má niečo do seba. V každej knihe prejde hlavná postava vývojom. Zmení svoje zmýšľanie, príde na nejakú životnú pravdu. No čím všetkým si prešla Aelin je niečo neskutočné. Dozrela, dospela a našla svoju osobnosť. Arogantná je neustále, sebavedomie jej tiež nechýba a v podstate má všetky odvary vlastností, ktoré na nej máme radi, no jej osobnosť sa naplno rozvinula a ako z človeka, z nej srší obrovská moc. Je to pravá vládkyňa, ktorá dokáže vládnuť ľuďom, vykonávať ťažké rozhodnutia a biť sa za spravodlivosť a svojich blízkych, až do konca. Nie je to typ panovníčky, ktorá by sa nechala zlákať mocou. 

Pri každom diely série Trón zo skla som si myslela, že lepšie to už nemôže byť. Autorka si nadstavila latku veľmi vysoko a nabudúce sa jej už nepodarí ju prekonať. Neviem, ako to Sarah robí, ale zakaždým iba ústa otváram, pretože vždy ma presvedčí o opaku. Každým dielom je to lepšie a lepšie. Spoznávame viac svet, ktorý je krutý, no mohol by byť krásny. Postavy sa nám stále viac otvárajú a sú nám už, ako priateľmi. Ich osud ma pri čítaní dokáže veľmi potrápiť. Prekážky, ktoré sa im kladú do cesty sú často až neúnosné. Niekedy dokonca premýšľam, že už nie je možné, aby to zvládli, no aj oni ma dokážu vždy prekvapiť. Spoločnými silami zabúdajú na svoje spory a bojujú bok po boku za lepší zajtrajšok a slobodu. 

Spočiatku sa mi knižka nečítala úplne bezchybne, pretože som na moje veľké prekvapenie zistila, že mám z minulého dielu, po dlhšej prestávne veľa výpadkov. Nepotešilo ma to, keďže pri mnohých menách som sa musela pozastaviť, respektívne aj udalosti dali zabrať mojej úbohej pamäti. No napokon som sa našťastie zorientovala. Ak tak, iba pár mien ma zaskočilo cca v polke knihy, no inak to už išlo naozaj v poriadku. Ja sa ani nedivím, že som pozabudla, keď sa tam udeje tak veľa vecí a kým sa vydá ďalší diel, tak ubehne minimálne pol roka+.

Ja ani neviem, čo povedať. Nemám tomu, čo vytknúť. Taktiež nevidím zmysel v opisovaní štýlu Sarah J. Maas keďže všetci vieme, že je bezkonkurenčný. Vždy ma prekvapí a svojim skvelým štýlom písania ma dostane do celkom iného sveta. Talent má najmä na konce. S citmi fanúšikov sa vie poriadne zahrať, pretože u nej sme už videli konce naozaj všelijakého druhu. Taký koniec Koruny z temnoty mi veru nebol ukradnutý, najmä keď pokračovanie bolo vo hviezdach. A tá akcia než knihu ukončí! Páni moji... Aj pri štvrtom diely som na konci ani nedýchala. Prestala som vnímať aj tie najmenšie detialy reality a bola som na míle ďaleko, vo víre udalostí, ktoré drásali mojimi nervami a city boli na pokraji zrútenia.

Možno vám to znie, že preháňam, ale kdeže. Každej knihe sa nepodarí preniesť ma preč. Prinútiť ma prestať myslieť a zabudnúť. Nie pri každej knihe, mi tak veľmi záleží na hrdinoch a skrátka... Táto séria si časom spravila v mojom srdci veľké miesto, ktoré jej bude vždy patriť. Je smutné, že teraz mi už neostáva nič iné, než čakať na ďalší diel. Bohovia dúfam, že sa dátum vydania skutočne nepredĺži a kniha vyjde v októbri tohto roku. Zdravý rozum tvrdí niečo iné, no ja sa nevzdám nádeje.

Obrovským plusom a takým zvýšením latky sú už od 3. dielu nové postavy, najmä jedna z nich. Manon, veliteľka trinástky čiernozobých bosoriek. Manom zrejme nepatrí k hrdinom s čistým a ohľaduplným srdcom. Je krvilačná, nebezpečná a smrtiaca. No pri svätom wyrde. Ju nejde nemilovať :D. Jej arogancia ma vždy neskutočne pobaví a jej prístup a hrdosť... Mám ju fakt rada. Dokonca musím uznať, že človeka niekedy bavia jej úseky viac, ako hlavné diane hlavných hrdinov. Moje srdce si ukradol aj Manonin wyvern Abraxos, ktorého si ani po čase nepredstavujem inak, než Bezzubého.

Kráľovná v tieňoch ma aboslútne nesklamala. Knihu odporúčam každému bez ohľadu na vekovú kategóriu. Je to séria, ktorá si vás získa, pri ktorej prežijete množstvo dobrodružstiev, nervy vám vypovedajú službu a stanete sa závislými. Tento diel mi doprial koniec s ktorým som veľmi spokojná. Páči sa mi, kam sa veci uberajú, ktoré vám žiaľ nemôžem prezradiť, no poviem vám, že niektoré z tých vecí mi vyčarovali poriadne veľký úsmev na tvári. Veľmi, veľmi som sa potešila O:).

Veľmi pekne ďakujem internetovému kníkupectvu PreŠkoly, ktoré mi knižku poslalo. Ak vás knižka zaujala, môžete si ju kúpiť na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

pondelok, 24. júla 2017

Zo života Kristy | Mini photoshoot

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Ako si užívate leto a prázdniny? Čo máte nové, čo čítate? Pochváľte sa mi!
Ja sa mám dobre. Presne ten typ jednoduchého šťastia z jednoduchých vecí. Ako to, že vonku za oknami prší a ja môžem počuť šum dažďa. Že som v teple svojej izby a počujem dobrú hudbu. Že čítam dobrú knihu alebo píšem pre vás. Že sa cítim jednoducho dobre :). Určite aj vy poznáte ten pocit, kedy síce možno iba sedíte sami v svojej izbe, no nič viac vám v tom momente k šťastiu netreba.

O čo sa však jedná v tomto "článku"? Nedávno vzniklo pár fotiek, ktoré som nafotila s jednou z mojich najobľúbenejších kníh. Vopred vás varujem, že nič prevratné to nie je. Ani nič profesionálne. No opäť aspoň uvidíte, ako vyzerá osoba, čo sa s vami delí o svoje myšlienky a tak... Snáď sa ma nezklanete no. Fotky sú fotené v izbe a ak tak... ospravedlňujem sa, ale áno - za mnou môžete vidieť plyšáky. Totižto je úplne jedno, aká som stará. Izba mi ostala z detsva a je mi ľúto zbaviť sa akejkoľvej jej časti. Je to miesto na ktorom sa cítim dobre, tak to moc nemám v pláne meniť. Nostalgia... Tak snažte sa pri tom privrieť očko, dve 😅







Priznávam... Váhala som, či ich sem dám, ale snáď sa aspoň trocha páčili. Je mi jasné, že si moje kučierky na viacerých fotkách robia po svojom a že to má viac chýb, no snaha bola.
Prajem vám krásne leto a veľa pekných chvíľ :)!!

štvrtok, 13. júla 2017

Zo života Kristy | Letné dni + vo vášni Outlanderu

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Leto je v plnom prúde a počasie je naozaj vydarené... koniec srandy :D. Leto síce beží, no počasie skôr vyzerá na teplú jeseň, než letné horučavy. Avšak lepšie, ako prstom do oka, či inak povedané - lepšie ako škola. Zatiaľ si nejak neuvedomujem, že sú prázdniny a nerobím nič akčné(?). Skôr čas trávim s priateľmi, len tak sa potulujem a leňoším. Posledné dni boli skvelé hneď z niekoľkých dôvodov...

Priatelia s rovnakými záľubami alebo mini-maratón Outlanderu ♥♥♥
Ak ma dobre poznáte, tak by ste mali vedieť, že mimo kníh, serálov, čajov, káv a neviem čoho všetkého je mojou ďalšou obrovskou záľubou, viď. závislosťou... OUTLANDER! Je viac, ako pravdepodobné, že ste už o tomto seriály niečo počuli, ak nie zmeňte to prosím. Je to seriál zo škótskeho prostredia s nádherným prostredím, skvelou zápletkou a úžasným obsadením. Radšej sa moc nejdem rozrozprávať o tom, aké dobré to je, pretože to by sme tu boli do rána. Každopádne tento príbeh si ma získal už asi dva roky dozadu. V tom čase sa mi na to podarilo nahovoriť kamaráta, zvykla som to ospevovať, ale nič viac sa nedialo. Nuž nedávno sa mi podarilo po mojom výklade o úžasnosti tohto príbehu, nahovoriť kamarátky, aby tomu dali šancu. Výsledok? Tie na to stiahli ďalších ľudí a moja maličkosť sa z toho môže tešiť v spoločnosti :D. 
Avšak spomenúť som vám nechcela iba toto. Výborným zážitkom bolo pozvanie kamarátky na mini-maratón. Keďže už končila a do konca jej chýbali tri epizódy, prišlo nám ako dobrý nápad dať dokopy jedlo, pitie, usalašiť sa v teple domova a pozerať to spolu. Ono to nebolo dobrý nápad, totižto... bol to geniálny plán. I keď som to už videla nejeden raz pozeranie som si veľmi užívala a keď sa v kamarátkiných očiach objavili na konci slzy, cítila som absolútnu spokojnosť. Takýchto dní by som brala určite viac :).

Keďže sa nám nechcelo vôbec rozlúčiť, ostala som tam spať a tak vznikol zážitok na ktorý budem zrejme rada spomínať. Maličkosť, ktorá však človeku dokáže vyčariť na tvári úsmev.
Hneď, ako sme dopozerali seriál a začali sme si rozprávať pocity z jednotlivých udalostí, začalo pršať. Poriadne. O chvíĺu sa spustila búrka a v izbe to bolo riadne počuť, pretože kamarátka má podkrovnú izbu. Zhasli sme svetlá a začali sme si púšťať obľúbenú hudbu z Outlanderu. Netrvalo dlho a hlavy sme mali vystrčené z okna. Jemne na nás pršalo, na tvári nás studili kvapky dažďa, no v ušiach nám hrala neskutočne atmosférická hudba. Môže to znieť všelijak, no mne sa tento moment veľmi páčil.

Určite si to niekedy pozrite :).

Keď je vám zaťažko pohnúť, čo i len jediným prstom...
Vzhľadom k tomu, že posledné dni som stále niekde lietala a doma poriadne ani nebola, rozhodla som sa, že dnešný deň zasvätím oddychu. Ako som spomínala... počasie je také ideálne, že idem zamrznúť vo vlastnom dome, no nemôžem povedať, že by mi to vadilo. Konečne som si urobila jeden z tých dní, kedy sa človek môže, tak pekne domáco dogabať. Na sebe mikina, kvietkované tepláky a hrubé ponožky... to je to pravé orechové! K tomu som celý deň zababušená v posteli, s kávou a dobrou, teda pardon, výbornou knihou. Jediné, čo dodám do programu je zrejme iba to, že budem pokračovať v re-watchingu Outlanderu. Asi už chápete nadpis vo vášni Outlanderu no... O:).

A ako trávite dni vy? Čo čítate/pozeráte? Pochváľte sa mi dolu v komentároch :).