nedeľa, 20. augusta 2017

Talent na vraždenie | Čo sa stalo Agathe Christie?

Originálny názov: A Talent For Murder
Autor: Andrew Wilson
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 320

„Na vašom mieste by som nekričal, pokiaľ nechcete, aby sa celý svet dozvedel o vašom manželovi a jeho milenke.“
Agatha Christie, ktorá sa vyberie do Londýna za svojím literárnym agentom, nastupuje na vlak a utrápená premýšľa o tom, že jej manžel má milostný pomer. Keď sa jej ktosi zľahka zozadu dotkne, stratí rovnováhu, no vzápätí ju niekto potiahne k sebe a zachráni pred prichádzajúcim vlakom... Tak sa začína hrôzostrašný reťazec udalostí. Jej záchranca však nie je nijaký strážny anjel, ale mimoriadne rafinovaný a manipulatívny vydierač.
„Vy, pani Christie, spáchate vraždu. No ešte predtým zmiznete.“
Lenže písať o vražde a spáchať ju sú dve úplne odlišné veci. Agatha musí využiť všetky svoje schopnosti a dôvtip, aby skrížila plány protivníkovi, odhodlanému využiť jej génia na vraždenie vo vlastný prospech.
Udalosti súvisiace so zmiznutím Agathy Christie v zime 1926 sú dobre známe – jej manžel sa dopustil nevery, 3. decembra po hádke zmizla a po desiatich dňoch ju našli v istom hoteli v Harrogate. Čo sa však dialo počas tých desiatich dní? Andrew Wilson sa chopil týchto faktov skutočne vynaliezavo a vo svojom románe Talent na vraždenie z nich utkal mimoriadne strhujúci a presvedčivý príbeh.


Musím priznať, že aj keď som v podstate fanúšik tvorby Agathy Christie o jej zmiznutí som vôbec nevedela. Nikdy som o tejto udalosti nepočula a už vôbec som nevedela žiadne podrobnosti, či fakty. Preto, keď mi prišla ponuka z Ikaru a zahliadla som Talent na vraždenie, veľmi som sa potešila. Anotácia znela zaujímavo a celkovo to na mňa spravilo dojem. Od detstva som milovala seriál v ktorom, ako hlavný hrdina hviezdil drobný Belgičan s dokonale upravenými fúzikmi a s prapodivnou charizmou. Dávno pradávno som si prečítala aj jeden román od tejto slávnej autorky i keď na názov si už nespomínam a tak som bola naozaj zvedavá, aké zvláštne tajomstvo táto žena skrývala.

Začalo to nevinne, ako bežný román. Christie mala doma problémy a jej nezhody v manželstve sa čoraz stupňovali. Jej muž mal milenku a keďže už bola v tom čase Agatha pomerne slávna, hrozilo, že z aféry jej manžela môže ľahko vzniknúť škandál, ktorému sa z celého srdca túžila vyhnúť. Navyše ani takáto zrada ju nedokázala prinútiť prestať manžela milovať a tak nešťastná a zabratá do myšlienok kráčala, ako aj v iné dni na vlak. Myslím si, že zrejme mnohokrát vo svojom živote ľutovala deň, kedy sa objavila na tejto stanici. Každopádne v momente, kedy od hrôzy pred blížiacim sa pádom pod vlak, kam ju sotil niekto neznámy, omdlela. Spustil sa vír udalostí, ktorému by sa istotne rada vyhla. Jej záchranca, muž, ktorý ju v poslednej chvíli zachytil nebol ani zďaleka dobrý človek, ako sa neskôr ukázalo.



No ak aj nie je dobrým človekom, žiaľ treba uznať, že je postavou, ktorá dokáže svojou zvrátenosťou čitateľa fascinovať. Táto osoba bola veľkým fanúšikom kníh od Christie, najmä jej najnovšieho románu. Jej knižky ho natoľko pohltili, až sa zžil s hlavnými postavami a dlhý čas premýšlal nad ich činmi. Premyslel si plán a bol hlboko inšpirovaný. Sám časom uznal, že má v hlave množstvo nápadov, no autor z neho nebude i keď by mohol... Predstavte si, že formu písania by si zvolil, ako nikto iní. Prečo písať príbehy na papier? Prečo svoje nápady nevštepiť do reality?
Asi vám nie je celkom jasné o čom je reč, no nemajte obavy. Dostávame sa k jadru celej veci...
Keď čítate knihy istotne sa vám stáva, že nadobudnete pocit, akoby ste boli medzi postavami, akoby ste to prežívali na vlastnej koži. Príbehy sú pre vás reálne pomaly viac, ako realita. Veľmi podobné pocity musí mať istotne aj autor. Jeho postavy sú, ako figúrky šachovnice, ktoré postupne posúva a tvorí ich osudy. Všetko ma v rukách a najmä rozhodnutia o udalostiach sú na jeho pleciach.
Osoba, ktorú som zmieňovala na začiatku sa rozhodla, že nápad, ktorý sa zrodil v jej hlave nezapíše na papier. Zapíše ho do duší, do reality. Vydieral Christie, aby spáchala vraždu s ktorou si on nechcel špiniť ruky. Nevedomú o nasledujúcich plánoch ju vyslal na neznáme miesto a postupne jej posielal pokyny. Fungovalo to, ako na princípe písania knižky, až na to, že všetko sa dialo podľa jeho predstáv i v skutočnosti. Ľudí vydieral a tak konali podľa jeho vôle. Jeho plány sa plnili. Príbeh sa tvoril.

Veľmi sa mi páčilo, ako tému spracoval samotný autor. Sadol mi jeho svieži a dobre čitateľný štýl písania. Knižka sa mi čítala skvele a dej mi ubiehal až neuveriteľne rýchlo. 320 strán som prečítala prakticky na posedenie. Autor zvolil viac uhlov pohľadu a tak sa to v deji postupne striedalo. Chvíľu som sledovala diane okolo Christie jej očami, následne aby mal čitateľ prehľad o pátraní polície, autor písal z pohľadu detektíva, ktorý mal pátranie na starosti a posledný pohľad bol mladej dievčiny Uny, ktorá začínala s povolaním novinárky a snažila sa vypátrať Christie na vlasnú päsť. 

Kniha mala zaujímavé postavy a každý z nás si tam môže prísť na svoje. Aj keď mi hlavný záporák nebol ani trocha sympatický, pár okamihov ma fascinovalo jeho zmýšľanie a to, akým spôsobom chce spáchať svoje zverstvá. Keď sa v budúcnosti dostanen k dielam Agathy, cítim, že na ne budem mať iný pohľad, než by som mala doteraz. Je to aj tým, že aj pohľad na samotnú autorku sa mi poriadne zmenil. Príde mi teraz oveľa reálnejšia, ľudskejšia...  Keď som sa do knižky púšťala, nečakala som, že sa mi bude až tak páčiť. Popravde nečakala som od nej vôbec nič, no milo prekvapila :). Je to také oddychové čítanie, ktorým nič nepokazíte. To nakoľko sa vám zapáči je už iba na vás.
Och a chválim obálku! I keď to by som nebola ja, keby ju nespomeniem.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok, 15. augusta 2017

Vesmír na pleciach | Keď vás zahrejú slnečné lúče a na tvári sa vám rozleje spokojný úsmev...

Originálny názov: Holding Up the Universe
Autorka: Jennifer Niven
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 392

Libby Stroutovú vraj každý dobre pozná – veď pred pár rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta. No nikto sa neunúva nazrieť jej do duše, aby zistil, kým naozaj je a čím si prešla.
Jacka Masselina vraj tiež každý dobre pozná. Je šarmantný, má štýl a vie, ako zapadnúť. No nikto netuší, že skrýva tajomstvo: trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nie je schopný rozoznávať ľudí. On sa však tvári, že je nad vecou a nikoho si príliš nepúšťa k telu.
Až kým nestretne Libby. Na začiatku ju Jack pred spolužiakmi kruto poníži a ona mu za to jednu strelí. Najprv na seba zazerajú, no neskôr príde čosi, čo nečakali... postupne sa medzi nimi rodí zvláštne priateľstvo. On začne obdivovať Libbinu odvahu, razantnosť a veľké srdce, jej sa zasa zapáči Jackov šarm, zmysel pre humor, oddanosť blízkym. Odkedy trávia veľa času spolu, už necítia takú osamelosť v duši. Jednoducho tak to je – niekedy stretnete človeka, ktorý vám obráti celý svet hore nohami.

Dodnes si pamätám, ako ma chytili Všetky skvelé miesta za srdce. Vyvolali vo mne obrovské množstvo emócii a po krátkom čase sa stali mojim obľúbeným príbehom ku ktorému som mala v pláne sa ešte určite vrátiť. Cez všetok smútok, či vedomie, že ma to dostane aj na desiatykrát som tušila, že táto knižka sa mi vryla do duše a už odtiaľ neodíde. Mnohí ľudia to cítili rovnako, ako ja. Taktiež ich kniha pohltila a napokon naplno dostala. No našla sa aj ďalšia skupina, ktorá z knižky až tak veľmi nadšená nebola.

Úprimne i keď to milujem, nedivím sa množstvu negatívnych recenzii, pretože autorka prakticky nerieši nič nové. Psychické choroby, odlišnosť, rakovina, smútok, smrť, šikana... Smutné, ale v ktorej YA knihe nenájdete podobný dej? Pohroma nastane, keď sa toto všetko dostane do jediného príbehu, ale...! Ide o to, ako to vie Jennifer Niven spracovať. Pokojne môže písať o klišé témach, ktoré tu už boli, sú a budú, no to ako vie do svojej tvorby vložiť srdce, kúsok seba a svoj pohľad na svet, to jej nikto nevezme. Záleží len na tom, či vám jej štýl písania sadne alebo nie.

Ak nie, tak sa zrejme príliš nezhodneme v mojom názore, no ak áno vítam vás pri tejto recenzii (samozrejme vítam aj "nefanúšikov" len viem, že sa skrátka s mojimi slovami nezžijete).
Na štýle písania Jennfier niečo je. Niečo tak strašne autentické, že vám je okamžite jasné o koho knihu ide. To niečo ma dokáže vždy paralyzovať, fascinovať a preniesť ďaleko, ďaleko... V jej knihách nájdete to ako vidí svet, jej pravdu a fantáziu. Odkryje vám kus zo svojho života, pretože jej diela sú založené na prežitej skúsenosti. Možno aj vďaka tomu je atmosféra, tak reálna. Možno preto robí s mojimi pocitmi to, čo potrebuje, pretože udalosti, ktoré prežívajú hlavné postavy sú napísané s tak obrovským citom, že to nedokáže ostať uväznené iba medzi stránkami. Jennifer je podľa mňa a z toho, čo cítim na jej knihách krásny človek. Jej osobnosť kričí z každého slova a z každej myšlienky.


Vesmír na pleciach bol spočiatku, ako každá bežná kniha. Čítalo sa mi to celkom fajn, príbeh príjemne ubiehal a veci sa diali. K hlavným hrdinom som nemala žiadne sympatie a nedokázala som sa s nimi zžiť, nie vtedy ešte nie... Avšak ako náhle som sa začítala už ma nič nezastavilo. Zbožňujem charaktery, ktoré autorka vytvorila. Áno Libby a Jack boli odlišní, tak veľmi ako sa len dá. Niekomu to príde silené, mne to prišlo krásne. Všetko postupne začalo dávať zmysel, ale o tom potom. Veľmi, ale naozaj veľmi sa mi páčila hlavná hrdinka Libby. Popravde na začiatku som nečakala, že si ju tak veľmi obľúbim. Nepôsobila na mňa, tak ako mala... No teraz musím uznať, že toto je hrdinka za ktorú som neskutočne šťastná. Ak sa niektoré dievčatá zžijú s knižnou hrdinkou, budem šťastná, ak to bude s Libbs, pretože toto je silná hrdinka, ktorá by mala byť v YA knihách. Reálna, s chybami a silná. Jej sila nespočíva v tom, že ako jediná dokáže zachrániť svet, zabíjať upírov alebo čokoľvek podobné a najmä nereálne. Jej sila pramení v každodennom živote. Má toľko chýb a nedostatkov s ktorými sa obrovské množstvo dievčat trápi a ktoré u mnohých spôsobuje depresie. No ide o to, ako si váži samu seba a uvedomuje si dôležité veci. Nielen v zmysle "nejde o výzor, dôležité je vnútro." Ide o to, ako sa dokáže vnímať krásne aj s nadváhou. Zbožňuje svoju osobnosť a nikdy sa nepoddáva hnusným rečiam druhých ľudí. Verím, že mnohé dievčatá sa v nej nájdu a ak im to pomôže budem z toho maximálne šťastná.

Bolo ťažké vžiť sa do života Jacka, ktorý nedokázal rozpoznať tváre ani vlastnej rodiny. Nedokázala som si predstaviť, že by do miestnosti vošla moja mama a nevedela by som kto to je. Nešlo to... No udivovalo ma, ako sa s tým postupne naučil žiť a ako zvládal každodenné situácie. Jack taktiež nebol ideálny človek, urobil veľa zlých vecí a ublížil ľuďom, no obľúbila som si ho preto, akým bežným a zároveň výnimočným človekom sa stal.

Milujem situácie, ktoré Jennifer vytvorila. Napríklad len keď hrdinovia sedeli v chladnom počasí na lavičke v parku, vo vzduchu bolo cítiť jeseň, rozprávali sa a ruky im hrial horúci nápoj, ktorý si pomaly chlipkali. Malo to čaro. Možno to vyznie divne, ale mám rada, keď sa v knihách objavia takéto bežné, avšak krásne veci. Sú to presne tie momenty, kedy sa človek cíti spokojne a šťastne. Nuž a keď má autor talent, dokáže vás do takých chvíľ preniesť a vy to cítite. Cítite vánok na tvári a paru z čaju, ktorá sa rozplýva do vzduchu.

Túto knižku vám rozhodne odporúčam. Tak ako aj Všetky skvelé miesta si našla miesto v mojom srdci a zamilovala som si ju. Tvorbu Jennifer Niven som si obľúbila ešte viac, než to je možné a skrátka odporúčam... Že sa vám to bude páčiť vám nemôžem zaručiť, to je iba na vás. Ako sa na to budete pozerať a ako to budete vnímať. No mne príbeh učaroval. Bolo to presne, ako opisy Libbs. Ako keď vás zahrejú lúče slnka a vám sa na tvári rozleje spokojný úsmev.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

nedeľa, 13. augusta 2017

Geek Girl: Rebelka / Holly Smale

Originálny názov: Picture Perfect
Autorka: Holly Smale
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 328

Hurá! Ide sa do Ameriky! Harriet je od radosti celá bez seba, keď im hlava rodiny oznámi, že ide pracovať do New Yorku. Už sa nevie dočkať, ako prevalcuje krajinu mrakodrapov, múzeí a žltých taxíkov. Veľmi dúfa a verí, že sa tam opäť stretne so svojím vysnívaným priateľom, supermodelom Nickom. Lenže – prekvapenie... Keď jej rodičia hovorili o New Yorku, mali na mysli jedno malé, nudné mestečko vzdialené asi dve hodiny vlakom od tohto veľkomesta. Návrat k modelingu by mal byť iba jej vedľajším rozptýlením. A preraziť v módnej metropole Ameriky, to bude asi riadna fuška...

Takto vám poviem... Netuším prečo to čítam. Netuším prečo som to vôbec začala čítať a prečo v celej tejto sérii pokračujem. Absolútne netuším prečo sa mi to páči a prečo sa to ľuďom páči všeobecne, keď z tohto tu by mala vyjsť katastrofa a nie dobrý príbeh, ale aj keď všetky tieto "netuším" vety popierajú zákony logiky, či čohokoľvek iného... Páči sa mi to. 

V poradí už tretí diel obľúbenej série Geek Girl od autorky Holly Smale nám opäť prináša nové dobrodružstvá so svojskou Harriet. Po Japonsku sa dostávame do New Yorku, ktorý Harriet neuvidí presne tak, ako si želala, ale to ešte neznamená, že si my čitatelia neužijeme pekné chvíľky v tomto prekrásnom veľkomeste. Páčilo sa mi do akého prostredia zakomponovala autorka príbeh tentoraz. Je to niečo iné a človek sa na knihu mohol pozerať znova z iného uhlu pohľadu.

Aj keď hlavné postavy zvyknú prechádzať zmenou, vývojom a postupne dospejú k správnemu názoru. Naša Harriet sa zas až tak moc nemení. Stále urobí chybu na každučkom mieste kde sa objaví. Nepoučila sa a vždy dôveruje ľuďom, ktorým nemá. Absolútne sa u nej nezlepšilo to, ako vie vnímať vecí úplne zle, pochopiť ich zle a potom z toho vznikne nedorozumenie.
Možno aj toto bolo problémom tejto knihy. Keď už čítate tretí diel série a hlavná hrdinka sa ani minimálne z ničoho nikdy nepoučila a keď urobí nejaký trapas/chybu seriózne v každej jednej kapitole (len tak na okraj tie kapitoly sú tak na dve, tri stránky), tak toho začnete mať postupne dosť. Už to prestane byť vtipné a dokonale viete predpovedať, čo následne pokazí, pretože už je vám to skrátka jasné... Všetkého veľa škodí a myslím, že autorka to už v niektorých momentoch dosť prepískla. Príliš na to tlačí a prestáva to mať svoje čaro. Všetci sme sa bavili na tom, ako vie Harriet všetko popliesť, no mne osobne to už prišlo moc. Jej správanie bolo chvíľkovo nelogické, situácie boli priehľadné a už si ma tak autorka nedržala, ako kedysi.

Asi to vyznie tak, že sa mi knižka nepáčila, ale to zas nie... Páčila sa mi. Len viem, že ak autorka bude v tomto pokračovať a bude tak veľmi preháňať, tak sa mi to nebude páčiť naďalej.
Je šťastie, že Holly Smale má pútavý štýl písania a aj krátke kapitoly vás udržia pri čítaní na dostatočne dlhý čas. Knižka je ideálna na oddychové čítanie. Zabavíte sa, vypnete a necháte sa uniesť. Mne osobne sa veľmi páčia postavy, ako napr. Harrietin otec, ktorý je také veľké dieťa. Wilbur s jeho pomenovaniami je tiež dosť zlatíčko, čiže ono stále tu sú veci, ktoré to celé zachraňujú. Nick je skvelá postava. Aspoň on dodáva Harriet dávku zdravého rozumu a je naozaj milý. 
Podľa mňa trojku veľmi zachránil aj koniec, ktorý sa vydaril a bol pekný. Aj keď frflem... Malo to svoje čaro a svetlé chvíle. A bolo ich dosť veľa :). Myslím si, že mladšej vekovej kategórii nebudú prekážať napríklad veci, ktoré mierne začínali prekážať mne.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

streda, 9. augusta 2017

Geniálna priateľka | Alebo strhujúci príbeh s hmatateľnou atmosférou, napísaný s geniálnou precíznosťou

Originálny názov: L'amica geniale
Autorka: Elena Ferrante
Vydavateľstvo: Inaque.sk
Rok vydania: 2015
Počet strán: 314

Neapol na konci päťdesiatych rokov. Dve dievčatá vyrastajú vo svete chudoby a násilia, v uzavretom vesmíre, v ktorom je nutné prispôsobiť sa, dodržiavať pravidlá a zvyky, byť ako ostatní. Dve dievčatá, od začiatku iné, k sebe nachádzajú cestu, až sa stanú neoddeliteľnými.
Elena je pekná a svetlovlasá. Učí sa, snaží sa každému vyhovieť, splniť, čo sa od nej čaká. Rebelantská Lila je tmavá zlá, ale nesmierne bystrá… priam geniálna. Nebojí sa nikoho a ničoho. Zo školy však odchádza pomáhať otcovi a bratovi v obuvníckej dielni. Naopak, Elena, ktorú podporuje učiteľka, pokračuje v štúdiu na gymnáziu ako deti z bohatších rodín, ktorých rodičia si to môžu dovoliť.
Dievčatá sa menia navonok aj vo vnútri, ich cesty sa rozchádzajú a znovu krížia na pozadí živej, ale temnej a drsnej neapolskej štvrte. A tie cesty ich vedú k dospelosti. Detstvo nezostáva bez následkov, bez spomienok na túženie a utrpenie.
Geniálna priateľka je portrétom dvoch nezabudnuteľných dievčat, ktorý Elena Ferrante vykresľuje s vášňou a nehou až do dna ich duše. Je to fascinujúci román. Freska z hluku, obrazov a farieb, poodchýlené okno do druhého sveta, do inej doby. Nezabudnuteľný príbeh priateľstva.

Okolo Geniálnej priateľky sa nedávno strhol veľký ošiaľ, ktorý spustil vlnu pozitívnych ohlasov. Celý čas som to pomaly sledovala a uvažovala. Viete o tejto knižke som počula už podstatne dávnejšie na základe jednej skvelej recenzie. Od prvého momentu som vedela, že si ju musím prečítať. Bola som zvedavá, aké čaro je ukryté v písaní Eleny Ferrante. Túžila som vedieť, prečo práve príbeh o dvoch kamarátkach strhol toľkú pozornosť. Čítanie som odkladala veľmi dlhý čas, no konečne prišla tá správna kniha. 
Za to by som chcela poďakovaj internetovému kníhkupectvu MEGAKNIHY, ktoré mi knižku poskytlo, ako recenzný výtlačok. Geniálnu priateľku a mnoho iných skvelých kníh si môžete kúpiť na tejto adrese za viac, ako rozumné ceny :).


Nevedela som, čo od knihy čakať. Totižto anotácia, ktorá je uvedená vám toho o príbehu zas, až tak veľa nepovie. A to je dobre! Teraz vidím, že bolo veľmi dobré, ako som o príbehu nemala žiadnu predstavu a ani očakávania neboli nejak extra vysoké. Skrátka som sa nechala vtiahnuť do toho, čo príde.
Začiatok bol rozpačitý. Snažila som sa vidieť aj medzi riadkami, aby mi náhodou neuniklo to, čo chválili ostatní. Páčilo sa mi to, len to skrátka nebolo tak excelentné. To nič. Čítala som ďalej a postupne som prestala myslieť. Jedna stránka, druhá, tretia a postupne to so mnou išlo. Zrazu som si uvedomila, aké kratučké sú kapitoly, ktoré ma nútia čítať ďalej. Začala som byť zvedavá na to, čo sa udeje a fascinovalo ma sledovať neustále zmeny medzi Elenou a Lilou.

Bude to znieť ako poriadne klišé, no Elena a Lila sú asi, ako deň a noc. Elena je snaživá, múdra, priateľská a pôvabná. Lila je presný opak. Divoká, nepsútaná, neohrabaná, no aj tak má vzácne kúzlo, ktorým si vie ľudí podmaniť. Bez toho aby sa snažila ju ľudia vnímajú, vidia a počúvajú, čo hovorí. Nesnaží sa vydobiť si prvé miesto v triede medzi dobrými žiakmi, no i tak je v učení popredu a znalosťami by prekonala i starších žiakov. Je zvláštne popísať Lilu, ktorá aj v priebehu príbehu podlieha extrémnym zmenám, asi ako počasie. No je jednoduché povedať, že je výnimočná. Hrdinka, akú často nestretnete, s akou sa bežne nezoznámite.
Obľúbila som si obe dievčatá. Páčilo sa mi chvíľami akoby z diaľky pozorovať Lilu, no veľmi ma bavilo pozorovať príbeh z pohľadu Eleny (jej pohľad tvorí celú knižku, nestrieda sa medzi postavami).

Nevšedné postavy, ich vývoj a sympatie... To je všetko výborné, ale kde je to často spomínané úžasné kúzlo?
V autorkynom štýle písania. V jej talente. Bezpochyby. Teraz môžem povedať, že keby niekto predo mňa predložil telefónny zoznam, či postup ako si natrieť maslo na chlieb a písané by to bolo Elenou. Neváham a žeriem jej každé jedno slovo.
Ak sa vám zdajú byť opisy nudné, tak ona vás vyvedie z omylu. Má dar slova. Vie povedať pravdu, čistú a neprikrášlenú. Vy si možno predstavíte Neapol, ako krásne miesto, kde si môžete oddýchnuť. Vo svojom príbehu však opíše, že tak, ako môžu byť niektoré miesta krásne, hrdinky nežili na mieste, kde by to fungovalo jednoducho. Miesto na ktorom žili ovplyvnilo nejedného človeka a štýl života, pravidlá akými sa riadili boli priam na zaplakanie.

Pri čítaní som nevnímala realitu. Elena ma odniesla ďaleko preďaleko, kde som na nejaký čas prežila život, ktorý nebol jednoduchý. Myslím, že nedokážem popísať to, ako vás vie v jej príbehu odtrhnúť od vášho života. Ako náhle som sa začítala, tak pre mňa neexistovalo nič iné. Musela som čítať stále ďalej, pretože som potrebovala vedieť, čo sa tam udeje a krátke kapitoly ma v tom podporovali. Knihu som prečítala na posedenie a ani potom mi nestačilo. Stále chcem vedieť viac a neupokojím sa, kým nedostanem pokračovanie. Táto kniha vo vás dokáže vyvolať nespočetné množstvo pocitov, ktoré budú zmiešané od začiatku do konca. Budete sa cítiť, ako na kolotoči.
No jedno vám dokážem povedať s absolútnou istotou. Táto kniha stojí za prečítanie. Určite vám ju odporúčam a ak o tom uvažujete, tak si ju určite prečítajte.
Máloktorá kniha mi navodila doma takú silnú a pretrvávajúcu atmosféru.


sobota, 5. augusta 2017

Kráľovná v tieňoch / Sarah J. Maas

Originálny názov: Queen of Shadows
Autorka: Sarah J. Maas
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2017
Počet strán: 664

Celaena sa vracia do nenávideného impéria. Aby sa pomstila. Aby zachránila svoje kedysi mocné kráľovstvo a postavila sa zoči-voči tieňom z minulosti. Odkedy akceptovala svoje férske dedičstvo, už nie je najobávanejšou nájomnou vrahyňou Celaenou Sardothien. Teraz je Aelin Galathynius, dedička terrasenského kráľovského trónu. No kým sa zmocní trónu, musí bojovať. Za svojho bratranca - bojovníka ochotného za ňu položiť vlastný život. Za svojho priateľa - mladíka spútaného v temnom väzení. A za svoj ľud zotročený surovým kráľom, za ľud očakávajúci návrat kráľovnej.

Vidieť vývoj hlavnej hrdinky Aelin, od mladej nájomnej vrahyne, zlomenej väzenkyne, až po nebojácnu a nespútanú kráľovná má niečo do seba. V každej knihe prejde hlavná postava vývojom. Zmení svoje zmýšľanie, príde na nejakú životnú pravdu. No čím všetkým si prešla Aelin je niečo neskutočné. Dozrela, dospela a našla svoju osobnosť. Arogantná je neustále, sebavedomie jej tiež nechýba a v podstate má všetky odvary vlastností, ktoré na nej máme radi, no jej osobnosť sa naplno rozvinula a ako z človeka, z nej srší obrovská moc. Je to pravá vládkyňa, ktorá dokáže vládnuť ľuďom, vykonávať ťažké rozhodnutia a biť sa za spravodlivosť a svojich blízkych, až do konca. Nie je to typ panovníčky, ktorá by sa nechala zlákať mocou. 

Pri každom diely série Trón zo skla som si myslela, že lepšie to už nemôže byť. Autorka si nadstavila latku veľmi vysoko a nabudúce sa jej už nepodarí ju prekonať. Neviem, ako to Sarah robí, ale zakaždým iba ústa otváram, pretože vždy ma presvedčí o opaku. Každým dielom je to lepšie a lepšie. Spoznávame viac svet, ktorý je krutý, no mohol by byť krásny. Postavy sa nám stále viac otvárajú a sú nám už, ako priateľmi. Ich osud ma pri čítaní dokáže veľmi potrápiť. Prekážky, ktoré sa im kladú do cesty sú často až neúnosné. Niekedy dokonca premýšľam, že už nie je možné, aby to zvládli, no aj oni ma dokážu vždy prekvapiť. Spoločnými silami zabúdajú na svoje spory a bojujú bok po boku za lepší zajtrajšok a slobodu. 

Spočiatku sa mi knižka nečítala úplne bezchybne, pretože som na moje veľké prekvapenie zistila, že mám z minulého dielu, po dlhšej prestávne veľa výpadkov. Nepotešilo ma to, keďže pri mnohých menách som sa musela pozastaviť, respektívne aj udalosti dali zabrať mojej úbohej pamäti. No napokon som sa našťastie zorientovala. Ak tak, iba pár mien ma zaskočilo cca v polke knihy, no inak to už išlo naozaj v poriadku. Ja sa ani nedivím, že som pozabudla, keď sa tam udeje tak veľa vecí a kým sa vydá ďalší diel, tak ubehne minimálne pol roka+.

Ja ani neviem, čo povedať. Nemám tomu, čo vytknúť. Taktiež nevidím zmysel v opisovaní štýlu Sarah J. Maas keďže všetci vieme, že je bezkonkurenčný. Vždy ma prekvapí a svojim skvelým štýlom písania ma dostane do celkom iného sveta. Talent má najmä na konce. S citmi fanúšikov sa vie poriadne zahrať, pretože u nej sme už videli konce naozaj všelijakého druhu. Taký koniec Koruny z temnoty mi veru nebol ukradnutý, najmä keď pokračovanie bolo vo hviezdach. A tá akcia než knihu ukončí! Páni moji... Aj pri štvrtom diely som na konci ani nedýchala. Prestala som vnímať aj tie najmenšie detialy reality a bola som na míle ďaleko, vo víre udalostí, ktoré drásali mojimi nervami a city boli na pokraji zrútenia.

Možno vám to znie, že preháňam, ale kdeže. Každej knihe sa nepodarí preniesť ma preč. Prinútiť ma prestať myslieť a zabudnúť. Nie pri každej knihe, mi tak veľmi záleží na hrdinoch a skrátka... Táto séria si časom spravila v mojom srdci veľké miesto, ktoré jej bude vždy patriť. Je smutné, že teraz mi už neostáva nič iné, než čakať na ďalší diel. Bohovia dúfam, že sa dátum vydania skutočne nepredĺži a kniha vyjde v októbri tohto roku. Zdravý rozum tvrdí niečo iné, no ja sa nevzdám nádeje.

Obrovským plusom a takým zvýšením latky sú už od 3. dielu nové postavy, najmä jedna z nich. Manon, veliteľka trinástky čiernozobých bosoriek. Manom zrejme nepatrí k hrdinom s čistým a ohľaduplným srdcom. Je krvilačná, nebezpečná a smrtiaca. No pri svätom wyrde. Ju nejde nemilovať :D. Jej arogancia ma vždy neskutočne pobaví a jej prístup a hrdosť... Mám ju fakt rada. Dokonca musím uznať, že človeka niekedy bavia jej úseky viac, ako hlavné diane hlavných hrdinov. Moje srdce si ukradol aj Manonin wyvern Abraxos, ktorého si ani po čase nepredstavujem inak, než Bezzubého.

Kráľovná v tieňoch ma aboslútne nesklamala. Knihu odporúčam každému bez ohľadu na vekovú kategóriu. Je to séria, ktorá si vás získa, pri ktorej prežijete množstvo dobrodružstiev, nervy vám vypovedajú službu a stanete sa závislými. Tento diel mi doprial koniec s ktorým som veľmi spokojná. Páči sa mi, kam sa veci uberajú, ktoré vám žiaľ nemôžem prezradiť, no poviem vám, že niektoré z tých vecí mi vyčarovali poriadne veľký úsmev na tvári. Veľmi, veľmi som sa potešila O:).

Veľmi pekne ďakujem internetovému kníkupectvu PreŠkoly, ktoré mi knižku poslalo. Ak vás knižka zaujala, môžete si ju kúpiť na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

pondelok, 24. júla 2017

Zo života Kristy | Mini photoshoot

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Ako si užívate leto a prázdniny? Čo máte nové, čo čítate? Pochváľte sa mi!
Ja sa mám dobre. Presne ten typ jednoduchého šťastia z jednoduchých vecí. Ako to, že vonku za oknami prší a ja môžem počuť šum dažďa. Že som v teple svojej izby a počujem dobrú hudbu. Že čítam dobrú knihu alebo píšem pre vás. Že sa cítim jednoducho dobre :). Určite aj vy poznáte ten pocit, kedy síce možno iba sedíte sami v svojej izbe, no nič viac vám v tom momente k šťastiu netreba.

O čo sa však jedná v tomto "článku"? Nedávno vzniklo pár fotiek, ktoré som nafotila s jednou z mojich najobľúbenejších kníh. Vopred vás varujem, že nič prevratné to nie je. Ani nič profesionálne. No opäť aspoň uvidíte, ako vyzerá osoba, čo sa s vami delí o svoje myšlienky a tak... Snáď sa ma nezklanete no. Fotky sú fotené v izbe a ak tak... ospravedlňujem sa, ale áno - za mnou môžete vidieť plyšáky. Totižto je úplne jedno, aká som stará. Izba mi ostala z detsva a je mi ľúto zbaviť sa akejkoľvej jej časti. Je to miesto na ktorom sa cítim dobre, tak to moc nemám v pláne meniť. Nostalgia... Tak snažte sa pri tom privrieť očko, dve 😅







Priznávam... Váhala som, či ich sem dám, ale snáď sa aspoň trocha páčili. Je mi jasné, že si moje kučierky na viacerých fotkách robia po svojom a že to má viac chýb, no snaha bola.
Prajem vám krásne leto a veľa pekných chvíľ :)!!

štvrtok, 13. júla 2017

Zo života Kristy | Letné dni + vo vášni Outlanderu

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Leto je v plnom prúde a počasie je naozaj vydarené... koniec srandy :D. Leto síce beží, no počasie skôr vyzerá na teplú jeseň, než letné horučavy. Avšak lepšie, ako prstom do oka, či inak povedané - lepšie ako škola. Zatiaľ si nejak neuvedomujem, že sú prázdniny a nerobím nič akčné(?). Skôr čas trávim s priateľmi, len tak sa potulujem a leňoším. Posledné dni boli skvelé hneď z niekoľkých dôvodov...

Priatelia s rovnakými záľubami alebo mini-maratón Outlanderu ♥♥♥
Ak ma dobre poznáte, tak by ste mali vedieť, že mimo kníh, serálov, čajov, káv a neviem čoho všetkého je mojou ďalšou obrovskou záľubou, viď. závislosťou... OUTLANDER! Je viac, ako pravdepodobné, že ste už o tomto seriály niečo počuli, ak nie zmeňte to prosím. Je to seriál zo škótskeho prostredia s nádherným prostredím, skvelou zápletkou a úžasným obsadením. Radšej sa moc nejdem rozrozprávať o tom, aké dobré to je, pretože to by sme tu boli do rána. Každopádne tento príbeh si ma získal už asi dva roky dozadu. V tom čase sa mi na to podarilo nahovoriť kamaráta, zvykla som to ospevovať, ale nič viac sa nedialo. Nuž nedávno sa mi podarilo po mojom výklade o úžasnosti tohto príbehu, nahovoriť kamarátky, aby tomu dali šancu. Výsledok? Tie na to stiahli ďalších ľudí a moja maličkosť sa z toho môže tešiť v spoločnosti :D. 
Avšak spomenúť som vám nechcela iba toto. Výborným zážitkom bolo pozvanie kamarátky na mini-maratón. Keďže už končila a do konca jej chýbali tri epizódy, prišlo nám ako dobrý nápad dať dokopy jedlo, pitie, usalašiť sa v teple domova a pozerať to spolu. Ono to nebolo dobrý nápad, totižto... bol to geniálny plán. I keď som to už videla nejeden raz pozeranie som si veľmi užívala a keď sa v kamarátkiných očiach objavili na konci slzy, cítila som absolútnu spokojnosť. Takýchto dní by som brala určite viac :).

Keďže sa nám nechcelo vôbec rozlúčiť, ostala som tam spať a tak vznikol zážitok na ktorý budem zrejme rada spomínať. Maličkosť, ktorá však človeku dokáže vyčariť na tvári úsmev.
Hneď, ako sme dopozerali seriál a začali sme si rozprávať pocity z jednotlivých udalostí, začalo pršať. Poriadne. O chvíĺu sa spustila búrka a v izbe to bolo riadne počuť, pretože kamarátka má podkrovnú izbu. Zhasli sme svetlá a začali sme si púšťať obľúbenú hudbu z Outlanderu. Netrvalo dlho a hlavy sme mali vystrčené z okna. Jemne na nás pršalo, na tvári nás studili kvapky dažďa, no v ušiach nám hrala neskutočne atmosférická hudba. Môže to znieť všelijak, no mne sa tento moment veľmi páčil.

Určite si to niekedy pozrite :).

Keď je vám zaťažko pohnúť, čo i len jediným prstom...
Vzhľadom k tomu, že posledné dni som stále niekde lietala a doma poriadne ani nebola, rozhodla som sa, že dnešný deň zasvätím oddychu. Ako som spomínala... počasie je také ideálne, že idem zamrznúť vo vlastnom dome, no nemôžem povedať, že by mi to vadilo. Konečne som si urobila jeden z tých dní, kedy sa človek môže, tak pekne domáco dogabať. Na sebe mikina, kvietkované tepláky a hrubé ponožky... to je to pravé orechové! K tomu som celý deň zababušená v posteli, s kávou a dobrou, teda pardon, výbornou knihou. Jediné, čo dodám do programu je zrejme iba to, že budem pokračovať v re-watchingu Outlanderu. Asi už chápete nadpis vo vášni Outlanderu no... O:).

A ako trávite dni vy? Čo čítate/pozeráte? Pochváľte sa mi dolu v komentároch :).

utorok, 11. júla 2017

Fablehaven: Čaroles / Brandon Mull

Originálny názov: Fablehaven 1
Autor: Brandon Mull
Vydavateľstvo: Fortuna Libri
Rok vydania: 2011
Počet strán: 354

Stáročia boli čarovné bytosti zhromažďované v ukrytej rezervácii nazvanej Čaroles, aby sa zabránilo ich vyhubeniu.
Je to jedna z posledných pevností ozajstnej mágie. Očarujúce? Jednoznačne. Vzrušujúce? Nepochybne. Bezpečné? Skôr naopak...
Kendra a jej brat Seth nevedia, že ich starý otec je správca Čarolesa. Prastaré zákony udržiavajú v lesoch ukrytých za vstupnou bránou rezervácie poriadok medzi chamtivými trolmi, nezbednými satyrmi, zlomyseľnými bosorkami, skazenými škriatkami a závistlivými vílami.
Keď však Kendra a jej brat Seth porušia pravidlá, oslobodia sa mocné sily zla a súrodenci musia čeliť najväčšej výzve svojho života, aby zachránili svoju rodinu, Čaroles a možno aj celý svet.

O sérii Fablehaven som už, dá sa povedať počula veľa. Plánovala som si to prečítať, no problém bol v tom, že neskôr. Stále som to podvedome odkladala a pod chvíľou na to zabúdala. S príchodom leta som si zaobstarala samozrejme kopec úlovkov, ktoré by som chcela prečítať, preto miestna knižnica utrpela obrovský úbytok knižných kúskov po mojej návšteve. Keď som tam poletovala pomedzi regále a obzerala si tituly do oka mi padla, ako ste si už asi mohli domyslieť knižka Fablehaven. Koliečka v hlave sa mi ihneď rozkrútili a ja som si konečne uvedomila, že je ten správny čas. Že nastala tá dlho očakávaná chvíľa... Ako dopadlo moje stretnutie s Čarolesom?

Mám rada fantasy knižky. Taktiež mám rada a často vyhľadávam knihy určené detským čitateľom, ktoré však vždy ponúkajú viac. Pre niektoré tituly zrejme nikdy nebudem príliš stará a tak som ani pri tejto kráske neuvažovala o žiadnej vekovej kategórii, či inom škatulkovaní. Po pár dňoch som sa do nej s miernym nadšením pustila a povedala som si, že sa nechám prekvapiť. Totižto veľa informácii som okolo príbehu veru nevedela. Anotáciu som si prečítala iba zbežne, no očakávania som nemala žiadne. Bola som však príjemne prekvapená, že už po pár stránkach sa mi na tvári rozlieval spokojný úsmev.

Bavilo ma to. Lenivo som otáčala stránky ďalej a ďalej, čas mi príjemne ubiehal a mne sa darilo do príbehu ponoriť celou mysľou. I keď potom prišlo pár dní cez ktoré som nemala veľa času na čítanie a to ma prirodzene spomalilo... Nezničilo mi to dobré dojmy. Mala som chvíľkové obdobie, kedy mi príbeh ubiehal pomaly, to sa však zmenilo, keď som si k tomu poriadne sadla a nechala sa uniesť tým, čo príde.

Keby mám vymenovať, čo všetko sa mi na tejto knižke páčilo, tak by sme tu boli asi do rána. V prvom rade však musím uznať, že pri čítaní si veľmi ľahko obľúbite hlavné postavy príbehu. Kendra
je zo súrodencou tá rozumnejšia. Nekoná zlomyseľne a vždy si radšej premyslí svoje činy, než ich vykoná. Je milá, láskavá a často sa snaží v dobrom poradiť aj mladšiemu bratovi Sethovi. Seth je naopak ten živší. Koná bezhlavo, robí veľa chýb z ktorých sa žiaľ nevie poučiť. Porušuje príkazy a má dušu dobrodruha. Priznávam, že boli chvíle, kedy ma Seth už naozaj vytáčal pre jeho tvrdohlavosť a nepoučiteľnosť, no nech som hundrala koľko som chcela, aj tak si ma napokon získal, tak ako aj Kendra. Starého otca a zvyšok obyvateľov Čarolesa snáď ani nemusím spomínať :).

Páči sa mi, aký svet vytvoril Brandon Mull. Je úžasné ocitnúť sa vo svete plnom magických tvorov, či už tých dobrých alebo zlých. Nadchla ma predstava čarovnej rezervácie, ktorá ukrýva i tie najnebezpečnejšie tvory. Ktorá má miesta, kde sa ani samotný správca neodváži vstúpiť. Všetky dohody medzi magickými tvormi a ľuďmi boli výborne vymyslené a skrátka celé to na mňa pôsobilo magicky.

Čítanie som si užila. Bolo skvelé pripomenúť si, ako človek v detsve všetko vnímal s oveľa väčším kúzlom a fantáziou. Aké čaro mali prázdniny u starých rodičov a ako aj všedné dni boli tým najväčším dobrodružstvom. Knihu určite odporúčam komukoľvek z vás. Detským čitateľom ukáže pekný postoj do reálneho života v štýle, tak ako chceš aby sa k tebe správali iní, správaj sa aj ty. A zase tých starších príbeh dostane z reality a skvele sa zabavíte na jednej dobrodružnej ceste. Do ďalších dielov sa určite pustím už čoskoro.

Moje hodnotenie:

nedeľa, 9. júla 2017

Prosba o pomoc? | Plány na leto ♥

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Vítam vás pri dnešnom článku, ktorý som plánovala napísať už veľmi dlhý čas.

Je leto. Čas, kedy sú dni dlhšie. Je to čas na zažívanie zážitkov a trávenie času s priateľmi, či rodinou. Človek sa nemusí náhliť a trpieť rannými budíkmi. Vzduch vonia slobodou, v ušiach vám zvoní smiech a na duši vás hreje dobrý pocit. V lete mi príde vždy všetko iné. Keď zavriem oči a snažím sa vrátiť v spomienkách k letám, tým minulým... Farby vidím jasnejšie a aj cez všetok čas, ktorý prešiel cítim presne tie vône a presne ten pocit, ktorý zahaľuje moje spomienky. Je jedno, či spomínam na nočné sledovanie seriálu, či ležanie v posteli. Všetko má oveľa väčšie čaro, najmä keď máte čas sa nadýchnuť a premýšľať.

Vždycky si poviem, že toto leto bude to najlepšie v mojom živote. Neviem, či sa vždy zadarí :D, no na každé mám pekné spomienky. Toto leto však naozaj bude výnimočné, hneď z niekoľkých dôvodov. Tu sa dostávame aj k bodu, kedy by som vás chcela poprosiť o pomoc a... Veď sa dozviete.

"It's strange because sometimes,
I read a book,
and I think
I am
the people
in the book."
~Stephen Chbosky~

Moji priatelia veľmi dobre vedia, že mojou najväčšou záľubou sú knihy. Vedia, ako milujem knižné momenty, ktoré si často beriem príliš osobne a vnímam ich na vlastnej koži. A najlepšie na tom je, že ma v tom všetkom chápu a podporujú.  Leto chcem určite venovať neustálemu čítaniu, no veľa času chcem venovať aj priateľom. S mojimi kamarátkami sme vymyslelai dokonalý plán (teda aspoň mne tak príde :)), ktorý zahŕňa všetko. Zážitky, krásne momenty, objavovanie a knihy. Asi už chcete vedieť, čo mám na mysli, tak to nejdem zbytočne naťahovať... Rozhodli sme sa, že začneme praktizovať naše obľúbené, či už knižné alebo filmové scény. Príklad: V nejakej knižke sa nám páčilo, ako hlavní hrdinovia mali piknik o piatej ráno pri svitaní slnka... tak to skrátka urobíme. Aby bolo jasno, tento príklad je odveci, áno ? V bežnom živote ma veľmi poznačili Charlieho malé tajomstvá a to najmä pocitom "nekonečna". Vždy je mojim najväčším cieľom cítiť to. Cítiť sa nekonečne, pretože presne to je ten pocit, na ktorý si spomeniete, keď raz budete starý a neostane vám nič iné, než spomienky na mladosť.
Som šťastná, že okolo seba mám tak skvelých ľudí, ktorým sa nemusím báť navrhnúť takéto nápady. Pri ktorých viem, že so mnou pôjdu do hocičoho a zas naopak. Je dôležité mať tak blízkych ľudí a ja som naozaj vďačná, že ich mám. S nimi sú aj bežné činnosti nezabudnuteľné. 
Prepáčte, že som odbočila od témy... Asi vám približujem trošku zo svojho súkromia, no myslím, že je fajn, keď ma spoznáte ako človeka a nielen ako nejakú osobu, ktorá sem raz za čas píše.
Pomoc, ktorú od vás potrebujem spočíva v tom, že by ste mi veľmi veľmi pomohli, keby mi do mailu (keď tak, kľudne aj do komentáru) napíšete vaše obľúbené filmové/knižné scény, ktoré podľa vás stoja za prežitie. Je jedno, aké hlúpe sú. Je jedno v čom spočívajú. Proste mi napíšte čokoľvek, čo vás napadne.
Mám v pláne všetko dokumentovať, takže sem určite budú postupne pribúdať články s fotkami a dojmami. Budem vám však veľmi vďačná, ak mi takto pomôžete... ♥



Čo ďalšie mám v pláne?
Festival! Konkrétne sa toto leto chystám na Grape. Úprimne bude to môj prvý festival v živote, no neskutočne sa teším. Je to vyslovene splnený sen, pretože tam bude Tom Odell. Možno to viete a možno aj nie, no Tom je skrátka môj najobľúbenejší spevák, ktorého hudba pre mňa znamená veľmi veľa. Túžila som, aby sa objavil medzi menami. Písala som na Grape nástenku, že by bolo fajn keby prišiel, až napokon jedného dňa... Bol tam! Bol to šok. Nikdy by som nečakala, že sa to splní. Pôvodone som premýšľala, že pôjdem na jeho koncert do Varšavy, no toto mi neskutočne uľahčilo plány. Teším sa aj na Auroru, Seafret... Teším sa na každý jeden moment.  Teraz po čase si to už neuvedomujem, že niekam idem a zrejme mi to príde, až keď budem na mieste, no už teraz sa neviem dočkať.

Určite sa, ako aj minulé leto chystám do svojho rodného mesta - Bratislavy. Verím, že nie každý má toto mesto, tak v láske, ako ja. No so všetkou úprimnosťou... Ja osobne to tam zbožňujem. Všetky tie uličky, kaviarne, miesta, hrad, skrátka všetko... Takže toto je ďalší taký bod, ktorý bude úžasným okorenením leta :).

Čo plánujete vy? Pochváľte sa v komentári ♥.

Ešte pripomínam... Naozaj mi napíšťe. Čím viac nápadov, tým lepšie :)!
Písať môžte na mail: kristydrazovska@gmail.com

streda, 5. júla 2017

Niečo viac / Patrick Ness

Originálny názov: More Than This
Autor: Patrick Ness
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2017
Počet strán: 320

Chlapec menom Seth zomiera. Život mu vezmú besniace morské vlny. No potom sa prebudí. Nahý, smädný a hladný. Ale živý. Ako je to možné? Spomína si na vlastnú smrť, ako sa mu trieštili kosti, ako si rozlámal lebku o kamenné morské dno. A ako to, že sa prebral? A kde sa vlastne nachádza? Ulice sú mu povedomé, ale všetko je opustené a zničené. Čo sa to deje? A prečo vždy keď zatvorí oči, podľahne spomienkam, ktoré mu pripadajú reálnejšie ako svet okolo. Čo je skutočné? Seth hľadá odpovede a dúfa, že tu nie je sám, že toto predsa len nebude jeho osobné peklo... A čoho sa najviac desí? Že tu je ešte niečo viac...

"Nemali ste niekedy pocit, že musí existovať niečo viac?
Že kdesi tam, tesne mimo vášho dosahu, sa nachádza
iný svet - len keby ste sa k nemu dostali..."

Patrick Ness je nielen vo svete, ale už aj na Slovensku veľmi obľúbený a vyhľadávaný autor. Každá jeho kniha obsahuje originálnu zápletku, jedinečné myšlienky, nevšedný dej... Skrátka a dobre, Patrick Ness má nápady, ktoré len tak ľahko nenájdete u iných autorov, nuž a predovšektým jeho spracovanie príbehov absolútne nezaostáva predstavám. Čítanie jeho kníh je ako snívanie. Sú snové, iné. Na každej stránke vás dokáže niečim prekvapiť alebo vás prinúti sa zamyslieť. Pri Sedem minút po polnoci nás všetkých prinútil dokonca prehodnotiť názory a pohrával sa s našimi emóciami, ako dieťa s hračkami. Je vidieť, že všetko čo píše má dokonale premyslené.

Pre mňa je Niečo viac druhou knihou od Patricka Nessa. My ostatní tu len tak žijeme som žiaľ ešte nečítala, avšak určite sa na to rada pozriem (snáď čoskoro). Ako som už spomínala, páči sa mi, že každý jeho príbeh je odlišný. Ani jeden sa nepodobá na ten predošlý a to na jeho tvorbe milujem. Myslím, že aj keby napísal stovky kníh, každou by vás dokázal zaraziť.


Ak ide o Niečo viac, tak mňa osobne tentoraz veľmi zarazil - i keď neviem, či je to to správne slovo. Začína sa to smrťou, zmätkom a objavovaním. Celý čas som čakala dej v zmysle obrovského zistenia o nadpozemskom živote alebo ktovie čo :D. Prepáčte, ale neviem dobre vyjadriť, čo som od toho čakala. Asi som myslela, že bude Seth spomínať na blízkych a tak časom príde na nejakú životnú pravdu alebo zistí, čo robil v živote zle. Skrátka niečo, čo teraz znie ako klišé. Ale kdeže... Ness to mal premyslenejšie, ako by sa dalo čakať. Tému obráti o 180° a vy ostanete iba otvárať ústa dokorán.

Moje pocity z tohto obratu boli spočiatku veľmi rozpačíté. Nevedela som, či ma tá náhla zmena potešila, pretože chcela som aby som to odvíjalo inak a skrátka páčilo sa mi, ako prebiehala prvá časť knihy. Nič sa však nedalo robiť a aj keď som možno málinko frflala v hlave, páčilo sa mi to. Opäť to bolo niečo originálne, čo mi v hlave vyvolalo kopec otázok, ktoré viedli k ešte väčšiemu množstvu otázok.

Prostredie, ktoré autor vytvoril a do ktorého zasadil príbeh vyvoláva množstvo teórií nad ktorými sa naozaj dá zamyslieť. Ani po prečítaní si nie som celkom istá, ako to teda naozaj je. Keby niekto videl, aké konšpiračné teórie sa mi objavili v hlave, tak by ma asi rovno posadil na psychiatriu, no ten chaos v myšlienkach, ktorý v nás Patrick vyvolá dáva svojim spôosobom priam význam. Verím, že toto všekto teraz musí znieť veľmi divne, no ak ste to čítali alebo si to prečítate, tak ma pochopíte. 
Ak uvažujete o prečítaní, tak určite neváhajte. Bolo to výborné čítanie, ktoré ma držalo od začiatku do konca. Číta sa to rýchlo, niekedy možno až príliš a dej vás nenudí. Niečo viac rozhodne stojí za povšimnutie :). Navyše knižka má neskutočne krásnu obálku, ktorú určite potrebujete mať vo svojej knižnici.

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžte kúpit na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

štvrtok, 29. júna 2017

Lišiak Pax | Príbeh nekonečného priateľstva, odhodlania a spoznávania ľudskosti

Originálny názov: PAX
Autorka: Sarah Pennypacker
Vydavateľstvo: Stonožka
Rok vydania: 2017
Počet strán: 248

Zvieratá. Tvory, ktoré majú v sebe často viac citu, ako my ľudia. Naši najlepší priatelia, naši spoločníci.
Lišiak Pax sa narodil, ako každá líška. Mal okolo seba kopec súrodencov a mamu, ktorá ich chránila. Všetko sa však rýchlo pokazilo a Pax sa čoskoro stal jediným živým členom rodiny. Objavil ho chlapec, ktorý takisto prišiel o niekoho koho ľúbil a ktorý potreboval dostávať lásku. Bol to Peter. Peter sa ujal Paxa a už od začiatku sa z nich stali nerozluční priatelia. Pax cítil, keď bol Peter smutný a bol mu vždy nablízku. Peter zas dokázal dať Paxovi pocit domova, bezpečia a naučil ho dôverovať ľuďom. A potom prišla vojna.

V ťažkých časoch by mali priatelia obzvlášť držať spolu, no lišiak a chlapec sa rozdelia. Peter vypustí Paxa do voľnej prírody, pretože mu to prikáže otec, no zároveň mu sľúbi, že Pax bude v bezpečí. Peter ide bývať k starému otcovi a Petrov otec? Ten si plní jeho povinnosť, ako to často nazýva. Ide do vojenskej služby.
Ako si Pax odrazu zvykne na život bez ľudí? Celý čas bol kŕmený, bol zvyknutý byť v teple a predovšetkým v spoločnosti Petra. Zrazu sa však nachádza v lese, Peter je v nedohľade a je úplne sám.

Lišiak Pax je knižka, ktorú som si jednoducho musela prečítať. Veľa ľudí sa ma pýtalo, či to nie je len tak náhodou rozprávka pre deti a podobne. Takto... Aj John Boyne predsa píše pre deti, pričom odkaz v nich nájde najmä dospelý, no nie? Vedela som, že s Paxom to bude rovnako. Veľmi som sa na to tešila, aj keď som vedela, že niečo z toho, čo mi naservíruje autorka mi celkom iste zlomí srdce. Je úplne jedno, že príbeh o lišiakovi je taký útly a prečítate ho na posedenie. Knihy nemusia mať stovky strán, aby odovzdali nejaké posolstvo. Tu sa to krásne ukazuje. A na základe tohto obdivujem  autorku. Krátkym príbehom dokázala v čitateľovi vyvolať každý druh emócie, dokázala tam vložiť mnohé príbehy, mnohé udalosti a i tak sa jej podarilo, že príbeh nepôsoboí uponáhlane.



Štýl Sarah Pennypacker mi výborne sadol. A za obrovskú prednosť knižky považujem aj prekrásne ilustrácie, ktorý vytvoril Jon Klassen. Určite si skúste na internete pozrieť jeho tvorbu. Jeho ilustrácie sú výnimočné. Dokážu vo vás vyvolať hrejivý pocit a nedokážete sa na ne vynadívať. Akoby hovorili svoj vlastný príbeh... V Paxovi taktiež navodzovali krásnu atmosféru a hovorili aj to nevypovedané. Jeho tvorba si doslova ukradla kúsok môjho srdca.

Pokiaľ ide o príbeh samotný, tak mu nemám čo vytknúť. Od začiatku som vedela, že sa mi to bude páčiť. Nebol to žiadny risk, skúšanie nového, skrátka som to cítila v kostiach. Milujem príbehy, ktoré sú písané pre deti, no ponúknu toho viac každej vekovej kategórii. Či už John Boyne, C.S.Lewis alebo Sarah P., všetkým trom sa vo mne podarilo vyvolať... niečo. Tým, ako je to detsky písané to na mňa pôsobí oveľa citlivejšie. Detskí hrdinovia neriešia milostné trojuholníky, či akčné boje. Často krát sa však zamýšľajú nad vecami podstatnými. Nad tými, ktoré "dospeláci" prehliadajú a nepozastavujú sa nad nimi, no často krát sú to tie najdôležitejšie prvky života. Nebojujú s monštrami, no bojujú s bežným životom. Stávajú sa hrdniami bežného života a práve tá krása v jednoduchosti má svoje obrovské čaro.

Príbeh o Paxovi sa veľmi rýchlo stal jedným z mojich najobľúbenejších. Páčila sa mi na ňom každá jedna maličkosť. Milujem aké rozmanité postavy sa tu nachádzajú a koľko právd sa ukrýva medzi riadkami. Zbožňujem, aké životné príbehy sem autorka zakomponovala a naozaj milujem Petrovu púť. Pri uvažovaní o prečítaní Paxa naozaj neváhajte. Nemáte tu čo stratiť. Je to kratunké a priame. Nemusíte sa báť, že ste na to príliš starý, pretože ako som už vyššie spomínala. Je to pre každú vekovú kategóriu. Ja osobne rozhodne odporúčam! Bolo to výnimočné a prekrásne. Chcela by som vedieť viac... Viac o živote Petra a Paxa, no páči sa mi, že si ich životy môžem v predstavách tvoriť sama.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk



sobota, 24. júna 2017

Vo svete Ginny Moonovej / Benjamin Ludwig

Originálny názov: The Original Ginny Moon
Autor: Benjamin Ludwig
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 344

Ginny Moonová je navonok a v mnohých ohľadoch ako iní štrnásťroční tínedžeri: hrá na flaute v školskej kapele, každý týždeň trénuje basketbal, na hodinách angličtiny číta básne Roberta Frosta a zbožňuje Michaela Jacksona.
Lenže Ginny je autistka. Preto to, čo je dôležité pre ňu, ostatným ľuďom pripadá trochu... trafené: absolútna nutnosť začať deň presne deviatimi bobuľami hrozna na raňajky, jej posadnutosť Bábikou, ktorú v deviatich rokoch musela nechať vo vtedajšom domove, a nutkavé spriadanie tajných plánov na útek z domova, kde ju majú radi a konečne si ju chcú ponechať navždy. Deväťročnú Ginny traumatizujúcim spôsobom vzali vlastnej matke, ktorá ju týrala a zanedbávala, a posielali z jednej pestúnskej rodiny do druhej. Ginny napokon našla svoj „Navždydomov“ – bezpečné miesto s rodičmi, ktorí ju pestujú ako v bavlnke. Vari to nie je presne to, v čo dúfajú všetky deti v náhradnej starostlivosti? Ginny má však iné plány. Kradne, klame a zneužíva dobré úmysly tých, čo ju ľúbia, len aby opäť získala to, čo jej v súčasnom živote najviac chýba – svoju Bábiku. Dokonca sa aj dá kvôli tomu uniesť, ale realita ju zrádza a zneisťuje.

Ginny rozpráva svoj príbeh v prvej osobe, čím sa tento román zároveň stáva autentickým autoportrétom jej svojského, i keď pre okolie bizarného spôsobu vnímania vonkajšieho sveta. Je to príbeh outsiderky, ktorá sa snaží zaradiť, niekam patriť a porozumieť životu.



Ginny Moonová je neobyčajná hrdinka, ktorej konanie často nebudete chápať a časom sa za to zahanbíte. Na jej mieste by mnohí z nás konali inak, no ona sa snažila o veľmi ťažké rozhodnutia pre správnu vec i keď vedela, že si tým zničí budúcnosť a vlastné šťastie. V hĺbke duše však viete, že má pravdu. Že sa snaží o dobrú vec. Musím sa však priznať, že nebolo jednoduché zžiť sa s autistickým dievčatkom. Znepokojovali ju veci, ktoré bežných ľudí nie. Mala svoje zvyky, svoje zmýšľanie. Je to niečo podstatne iné než v obyčajných knihách.

Príbeh ako taký sa číta výborne. Stránky rýchlo ubiehajú a kapitoly sú veľmi krátke, čiže to vo vás ľahko vyvolá efekt "tak ešte jednu kapitolu".  Autor má jednoduchý a svojim spôsobom svojský štýl písania, ktorý podľa mňa sadne mnohým ľuďom. Nevenuje sa siahodlhým opisom, no zároveň dej nie je príliš zrýchlený a nedôveryhodný. Počas čítania sa ľahko dostanete do deja, pretože autor popisuje v podstate bežný život (aj keď nie tak celkom bežný, to chápeme...). Domácnosť v ktorej to nie je vždý iba rúžové, problémy v rodine, ťažké životné situácie... Nie je to iba plytký román, ale naopak nesie množstvo vážnych tém.

Mne osobne sa knižka páčila. Je možné, že som od nej čakala málinko viac, no sklamaná nie som. Ako hovorím, nebolo jednoduché zžiť sa s Ginny, no človek si ju svojim spôsobom obľúbi rýchlo. Moje srdce si získal aj Ginnyn "navždy otec", ktorý k nej pristupoval vždy trpezlivo, láskavo a veľmi priateľsky. Z "navždy mamy" som mala občas poriadne zmiešané pocity, pretože sa mi nie vždy páčil prístup k Ginny. Po jednej stránke som to chápala, no aj tak to nebolo celkom správne.

V knižke zažijete aj poriadne prekvapenia. Totižto autor si príbeh poriadne premyslel a svoj zvrat odhalil dokonale. Niektorých to možno neprekvapí, no verím, že niektorých naopak áno. Nie je to obyčajné dielo a určite vám ho odporúčam. Ak vám koniec koncov nezalahodí príbeh, obálka vám to vynahradí. V jednoduchosti je krása a to sa tu maximálne potvrdilo.
Kniha sa mi páčila, no mrzí ma, že ma až tak nestrhla. Bol to silný príbeh, diali sa tam zlé veci, ale skrátka ma to nejak nevzalo. Nedokázala som sa do toho vcítiť, prežiť to. Bavilo ma to, ale iba tak normálne. No za prečítanie to každopádne stálo :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie: