nedeľa 23. septembra 2018

Zajatec / Ján Špirko

Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 312

Toto nie je obyčajný, vymyslený román, ale opäť raz sa môžeme stretnúť s príbehom, ktorý napísal život. A veru nemusel by.
Druhá sv. vojna poznačila každého človeka, ktorý žil v tých rokoch a množstvo príbehov zaniklo z ich vlastníkmi. No sú zážitky o ktorých hovoriť nemožno.
Ján Špirko svoj zážitok netúžil prerozprávať a tak o ňom nikdy, ani nehovoril. Stal sa otcom piatich detí, láskavým dedom pre svoje vnúčatá, no o tom, akí hrdina to bol sa jeho potomkovia dozvedeli, až po jeho smrti. I keď im nikdy nerozpovedal celý príbeh, dostať ho zo seba musel, či chcel alebo nie a tak ho spísal na papier a popísané stránky odložil z očí. Román vznikol zásahom osudu, pretože na rukopis narazil jeho vnuk a bez premýšľania ho odoslal vydavateľstvu. 

Kým vlastne Ján Špirko bol?
Vojnu zažil, ako mladý chlapec, no už od začiatku mu nechýbala odvaha. Stal sa partizánom a všemožne sa snažil pomôcť svojou troškou k víťaztvu a koncu zlých udalostí. Riskoval, tým si bol istý, no jeho pevný charakter mu nedovolil nečinne sa prizerať. No smola sa mu nalepila na päty a čoskoro padol do zajatia Nemcom. Vtedy sa začínajú udalosti, ktoré sú zobrazené v knihe. Nemci ho odvádzajú do väzenia, kde sa začína jeho púť, ktorej by sa isto rád vyvaroval... Vypočúvanie, zlé podmienky a zranenia ho oslabujú. Opisy gestapa a výsluchu sa mi nečítali veľmi príjemne, pretože boli naozaj nadstavené, tak aby človek podľahol a priznal sa. Aj preto obdivujem Jána, ktorý sa nedal. V takýchto situáciách je zachovanie si odvahy veľmi ťažkou úlohou a on sám bol svedkom tých, ktorí jej toľko nemali, no ich osudy o nič lepšími neboli a polepšili si len ukrutne málo.

Kniha obsahuje veľmi silné momenty na ktoré len tak ľahko nezabudnem. Často som čítala, až s takou neveriackou mysľou a chvíľami som zabúdala, že to nie je fikcia. Len ťažko sa mi verilo, že ľudia sa k sebe dokázali správať takto a zbytočne si ubližovali tými najhoršími spôsobmi. Svetu chýbala ľudskosť a aj keď sa tento smer podľa mojej mienky nezmenil dodnes, i tak sa k sebe dokážeme chovať lepšie. Ján mal smolu častejšie, než by sa patrilo, no aj v tých najhorších chvíľach mal šťastia viac, než iní a vždy sa mu podarilo dostať sa z najhoršieho. Do zajatia padol celkom 3-krát, no na každom mieste spoznal, a my s ním, ostatných zajatcov, s ktorými zdieľal svoje trápenie. Rozprávali sa o živote a spomínali na svoje domovy, rodiny a milé, ktoré ich čakali. Mnohých Nemci odviedli bez viny, len do počtu a ich rodiny netušili, čo s nimi je, či kde sa nachádzajú. Aj v táboroch sa vytvárali priateľstvá a chlapi si pomáhali, ako vedeli. Najmä Ján bol priateľom aj do dažďu a robil, čo mohol. 

Cez všetku hrôzu, čítam vojnové príbehy veľmi rada. Nemyslím si, že kvôli ich nepríjemnej atmosfére a pravdivosti, by sa im mali ľudia vyhýbať. Neuznávam zatváranie očí pred pravdou. Tvárenie sa, že sa udalosti nestali... Udiali sa a my sa z nich môžeme poučiť. V dnešnej dobe sme často unavení vlastným bytím a neuvedomujeme si, aké možnosti vo svojich životoch máme. Príbehy, ako sú tieto, nám môžu poľahky pripomenúť za koľko vecí by sme sa mali radovať a vážiť si ich omnoho viac. Silno som sa zamyslela počas čítania aj nad tým, v akom veku samotný Ján bol. Mal zhruba 18 rokov, čo je aj môj vek, no neviem si predstaviť, že by som zvládla prežiť situácie, ako on. Dospel spôsobom, ktorým nemal.
Po knihe som siahla skôr náhodou, no nedokážem to oľutovať. Bola pre mňa obrovským prekvapením a čítala sa mi chvíľami rýchlejšie, než by sa mi páčilo. Z estetického hľadiska je krásne spracovaná a vo vnútri narazíte, aj na fotografie Jána Špirku a jeho blízkych. Pokiaľ uvažujete nad prečítaním Zajatca, tak vám len tíško prikyvujem a chválim vaše zmýšľanie. Stojí to za to.

Táto kniha mi bola napokon veľmi blízka, pretože pre dnešnú generáciu, ktorú tvoria aj Špirkove vnúčatá, je to veľmi osobná kapitola ich životov. A takých osobných, minulých príbehov je v rodinách viac. Celé detsvo som počúvala príbehy svojich starých rodičov a preto som sa začítala ešte o čosi hlbšie a vnímala to viac.
Takže určite odporúčam.


Moje hodnotenie:

nedeľa 16. septembra 2018

Daj mi tvoje meno

Originálny názov: Call Me by Your Name
Autor: André Aciman
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2018
Počet strán: 232

Leto je obdobím, ktoré vždy ostane nažive v našich spomienkach. Dáva nám príležitosti spoznať nových ľudí, cítiť sa neopísateľne a nepopísateľne, bezhlavo, dúfajúco a poskytuje nám ľahkosť bytia po ktorej tak veľmi prahneme. Dáva nám pocit, že sme nažive a čas funguje v zmysle tu a teraz. Vzduch vonia inak a dlhé dni nemajú konca. Noci sú svieže a všade sa šíri bezstarostnosť. To je leto. Každé dva mesiace prežijeme a prejdeme si niečím iným, no v každom prípade sa nás niečo, alebo ešte lepšie povedané niekto, hlboko dotkne. Zanechá na nás stopu.

Ellio, hlavný hrdina príbehu, stojí pred vyhliadkou leta sám a zmätený. Neočakáva zábavu, či nezabudnuteľné spomienky, práve naopak - čaká ho ďalšie z mnohých liet, ktoré už absolvoval a v budúcnosti absolvuje. S rodičmi v Taliansku a hosťom v prenájme. Bude prepisovať hudbu, čítať množstvo kníh a ponevierať sa po okolí. Čakať kým leto skončí, na to, aby mohol čakať, kedy ďalšie leto začne. Ibaže nikdy nevieme, kedy stojíme pred situáciami nazývanými osudovými. Tými ku ktorým sa budeme v budúcnosti vracať v spomienkach. Rozprávať o nich alebo mlčať, no žiť z ich kúskov. Sú to udalosti, ktoré sa nás dotknú a náš charakter ovplyvnia. Ale nikdy nevieme, kedy prídu a vystriehnu si nás nepripravených. Nikdy neprídu, keď ich čakáme a nikdy neodídu bez veľkého kriku okolo svojho diania. A my by sme aj tak veci nezmenili. Nechceli by sme ich vrátiť späť, pretože aj tieto ťažké spomienky sú k našim životom viazané. Alebo sú naše životy viazané. 
Ellio. Oliver.

Dvaja ľudia, ktorí sa stretnúť mohli a zároveň nemuseli. Množstvo otázok si v budúcnosti položia, no čo sa medzi nimi udialo sa už nevráti a neodstane. Čo mohli urobiť inak? Ako inak sa mohli
zachovať?
Prvá láska je vždy tou osudovo konečnou. Nezáleží na jej trvácnosti, ale na spomienkach, pretože na človeka, ktorý nám po prvýkrát vstúpil do života a zanechal za sebou chaos, nikdy celkom nezabudneme. Nekončí sa rozchodom, ale istým spôsobom nás sprevádza ďalej. Celkom prirodzene uvažujeme a naozaj veľmi veľa... Nad spoločnými chvíľami, ktoré sa v spomienkach neustále menia a svetlo v akých ich vidíme je časom oveľa rozdielnejšie, než predtým. V angličtine pre takéto omýšľanie existuje celkom jednoduchý a výstižný názov: "overthinking". V hlave sa nám premieta film, ktorý naše nálady mení rýchlosťou sveta. Je to to staré známe "keby bolo keby". Kde sme spravili chybu? Ako sa to začalo? Či jednoduché premietanie toho pekného a krátke zabudnutie na zlé... Prečo vlastne takéto nesúrodé premýšľanie vôbec spomínam?
Pretože najjednoduchšie povedaný dej knihy je povedaný takto. Je o premýšľaní a pátraní v minulosti. Zaznamenávaní toho, čo sa už stalo.

Daj mi tvoje meno je príbeh, ktorý nie je pre každého čitateľa a rozhodne sa nebude páčiť všetkým. Ja osobne som v ňom však našla čaro, ktoré si ma získalo. Autor zobrazil lásku spôsobom s akým som sa ešte nestretla, no získal si moju pozornosť. Z každej stránky dýcha umenie a samotná láska je stvárnená umením. Je to ako óda na pocity, ktoré sú mocnejšie, než my. Naša myseľ, rozum... Sú to slabý protivníci proti srdcu. Autor všetky tieto pocity hraničiace, až s posadnutosťou opisuje metaforicky a zároveň veľmi úprimne. Kniha je určená čitateľom 18+, pretože obsahuje jemne erotické scény, ale ja by som ich nazvala skôr úprimnými. 

Opísať pocity z príbehu je naozaj veľmi ťažké a zrejme aj preto píšem túto recenziu takmer po mesiaci. Nedokázala som prinútiť sa čokoľvek o nej napísať, pretože to nie je možné. Nemožno ju zhrnúť, zachytiť alebo vystihnúť. Tak troška žije svojim životom a v nás vyvoláva pocity, ktoré si máme odniesť a nie vysvetliť. André Aciman dokáže použiť silu myšlienok, ktorá vás prinúti počas čítania sadnúť si a doslova si do knihy písať, tak ako aj v mojom prípade. Zrejme by ste v mojom vydaní nenašli nepopísanú stránku, pretože všetko bolo tak veľmi dotýkajúce. Niekedy som mala pocit, akoby bol príbeh len oponou za pointou, ktorú autor hovoril v myšlienkach a odkazom, ibaže zároveň bol príbeh lásky Elliota a Olivera jediným na čom záležalo.

Nedokážem to ohodnotiť hviezdičkami. Nedokážem tomu prideliť nejaký počet percent a tváriť sa, že na túto knihu sedí hodnotenie, ako každé iné. Na ňu môžem použiť len slová, pretože tie sú jej prednosťou, jej významom, pointou a jej čarom. Slovami ma okúzlila a slová jej venujem.
Táto kniha vás chytí za srdce a ak vás čo i len jediná myšlienka bodne niekde vo vnútri... Stálo to za to a splnila si svoj účel. Dúfam, že ten účel si splní u viacerých z vás.
...

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly
Zároveň ďakujem aj za trpezlivosť a čas, ktorý som mala na premyslenie si dojmov z príbehu.
Ak by vás Daj mi tvoje meno zaujalo a chceli by ste si knihu zaobstarať, môžete tak urobiť na tejto adrese :).

štvrtok 23. augusta 2018

Na konci samoty

Originálny názov: Vom Ende der Einsamkeit
Autor: Benedict Wells
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2017
Počet strán: 312

Nedokonale dokonalý román.
O čom?
O živote.

Jules je chlapec, ako sa patrí. Odvážny, riskantný, sebavedomý a detsky neposedný. Vždy pripravený objať svoju staršiu sestru a vypočuť si jej nezhody so starším bratom. Ich rodičia sú láskaví a ako v každej domácnosti majú svoje zvyklosti. Svoje maličkosti, ktoré im dodávajú pocit domova.
Po tragickej autonehode, po ktorej súrodenci mamu a otca stratia, sa všetci traja s nehodou vyrovnávajú po svojom. Autor ukazuje, ako čas dokáže vyliečiť rany, no ako vie nehoda zasiahnuť osudy a potiahnuť za nitky, ktoré spustia reakciu udalostí, ktoré ovplyvnia dospievanie. Ľudí, ktorí ostali a ich životy, ktoré majú prežiť sa zmenia a pokračujú cestou po ktorej je neľahké prejsť.

"Čo ak čas neexistuje? Čo ak je všetko, čo človek zažije, večné a čas okolo nás neplynie, ale my sami prechádzame okolo toho, čo zažívame?"

Súrodenci sa dostanú do internátnej školy, kde trávia celé detstvo. S Julesa sa stáva introvert a prevažne samotár. Rád premýšľa a so svojimi myšlienkami vyhľadáva samotu. Veci v hlave analyzuje, definuje a svoje okolie pozoruje. Odrazu nie je odvážny, má strach z množstva vecí, ktorými oplýva život. Rastie, dospieva a tak, ako on, menia sa i jeho poslední najbližší. Jules je najmladší súrodenec a to zapríčinilo jeho oddelenie od sestry a brata. Ktovie, ako by Jules dospel, keby si jedného dňa do jeho lavice neprisadlo dievča? Ryšavá Alva, ktorá prevrátila jeho bytie naruby. Trvácim priateľstvom a zážitkami, ktoré stáli pred nimi.
Malé varovanie. Toto nie je YA kniha.

A vďakabohu za to.

Priateľstvo Alvy a Julesa hrá v príbehu veľkú úlohu, no i tak sa obrovský časový úsek odohráva bez Alvy. A zároveň s ňou. Pretože jej osobnosť vie presvietiť takmer všetky stránky. Je výrazne cítiť, akú veľkú úlohu zohrala v živote Julesa. Ako ho ovplyvnila a poznačila. Posunula dopredu a bola jeho hnacím motorom, i keď bola často aj príčinou jeho frustrácie a zídenia z cesty.

Autor venoval veľmi veľa času psychologickej stránke postáv. Ich vnútorné cítenie popisoval veľmi priamo a úprimne. Príbeh sledujeme len z pohľadu Julesa, no aj tak dokázal Benedict Wells v náznakoch popísať celú škálu charakterov a ich vnímanie života medzi riadkami.

Je to úprimná kniha, ktorá sa na nič nehrá. Nesnaží sa zapáčiť alebo stať sa bestsellerom. Snaží sa vám povedať príbeh a zaviesť vás na cestu, po ktorej ste nečakali, že budete kráčať. Respektívne vidieť množstvo ciest, ktoré sú možnými. Všímať si okolie. Vnímať svoj život.
Na konci samoty má v sebe niečo, čo vás hlboko zasiahne. Majstrovsky využité slová vám povedia, aj v skratke viac, než celé dlhé súvetia. Je to ten typ knihy, pri ktorej sa vám, ani nemusí príbeh páčiť na 100%. Môžete tam vidieť chybičky a v hodnotení stiahnuť pár percent, či hviezdičiek. No, ako bude čas plynúť, zistíte, že v mysli vám predsa len ostal úlomok, ktorý sa nestratí. A že vo vás vyvoláva pocity a pretrváva naďalej, čo sa pri iných knihách často, ani nestáva. Až časom sa vám bude páčiť viac a viac a dojmy sa budú množiť a kráčať svojimi cestičkami vo vašej mysli.
No, nech sa budete cítiť po poslednej stránke akokoľvek. Svoju voľbu prečítať si to, a čas, ktorý tomu venujete, neoľutujete.

"Vďaka čomu sa život stane tým, čím je?"

piatok 10. augusta 2018

Láska a iné vykoľajenia | Knihomoľská zimná romantika

Originálny názov: Love and Other Train Wrecks
Autorka: Leah Konen
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2018
Počet strán: 264

Hľadáte niečo milé a oddychové? Romantiku, nad ktorou nebudete prevracať očami, ale schuti sa zasmejete a pokiaľ ste milovníkmi kníh, tak si aj prídete na svoje vďaka knihomoľským postavám? V takom prípade mi dovoľte predstaviť vám novinku z dielne YOLi.

Znie to, ako každý iný príbeh. Dvaja ľudia na ceste vlakom, zima a sneh za oknami... 
Noe je beznádejný romantik. S kyticou ruží sa vydáva na cestu za ex-priateľkou, ktorú chce získať späť. Rezervoval drahú večeru, vytvoril si plán a jediné, čo potreboval, bolo doraziť na miesto.
Ammy je presným opakom. Na romantiku neverí, odkedy sa jej rodičia rozviedli a jej otec si našiel novú rodinu. Vo vlaku sa ocitla, pretože cestuje na otcovu svadbu, pričom nervovo zrútenú mamu nechala doma. Nie veľmi dobre naladená a plná rozpoltených pocitov spomína na rodinu, ktorú mala a hľadá v sebe odpovede na novú, ktorú môže získať. 
Cesta ubieha pomaly a spolucestujúci sú nevrlí. Potom si však prisadne Noe.

Žeby láska na prvý pohľad? Kdeže! 
Títo dvaja pútnici sa nemôžu vystáť. Ammy chrlí podráždené narážky na Noema a Noe sa snaží aspoň, ako tak ustúpiť. Nádej, že pri sebe vydržia sedieť, až do konca sa pomaly rozplýva, až kým ich nespojí čas, ktorého majú menej, než by sa patrilo. 
Idylický sneh za oknami? Nuž, práve z neho sa vykľuje snehová búrka, kvôli ktorej vlak zastane. Obaja si uvedomujú, že stáť tam môžu celé hodiny a najmä vedia, že o pár hodín ich čakajú miesta, kde ich účasť je viac, ako nutná. Čo robiť?

V tomto momente sa začína dobrodružstvo, na ktoré nezabudnete. Ammy a Noe vystúpia z vlaku a rozhodnú sa chytiť diaľkový autobus v najbližšom mestečku. Kolobeh udalostí, nezdarov a malých, osobných pohrôm sa spúšťa, ako krátky film. No cez všetky prekážky sa to najväčšie čaro len začína.

Musím sa priznať, že zo začiatku som to s knihou nevidela veľmi svetlo, pretože aj keď mi jej prekrásna obálka absolútne učarovala, jej obsah mi akosi nepasoval. Autorka si nevedela udržať moju pozornosť a pomaly, ale isto, som začínala strácať nádej.
Omyl, omyl... Po veľmi krátkom čase by som si nedovolila povedať nahlas o Leah Konen, že si moju pozornosť udržať nedokáže. Práve naopak. Netuším, ako sa jej to podarilo, no ocitla som sa v situácii, kedy som knihu nedokázala položiť z rúk. Neskutočne ma ten príbeh bavil a postavy som si obľúbila spôsobom, aký som, ani nečakala. Zrazu som ich mala skrátka rada a zvierala som väzbu o čosi silnejšie, pretože som im držala palce a nemohla som uveriť, čo všetko sa im prihodilo.

Ich vykreslenie znie klišé. "Beznádejný romantik / Neverí na romantiku..." no v skutočnosti sú to milí ľudia, ktorých by ste pokojne radi stretli, aj v reálnom živote. Páči sa mi, že Ammyna rozvrátená rodina nebola popísaná štýlom, ktorý sa nachádza, už zrejme v každej YA knihe. Nebolo to násilné rozvrátenie, aby sa hrdinka mohla vyvíjať a posúvať ďalej. Bolo to bežné a reálne, ako v mnohých iných domácnostiach. Autorka má skvelý štýl, ktorý nie je náročný a tak, ako vás zaujme, aj si vaše myšlienky oddýchnu a pri čítaní vypnete.

Ani zďaleka by som nečakala, že to bude tak dobré a že ostanem taká nadšená. Teraz už viem, že Láska a iné vykoľajenia nemá len peknú obálku, ale aj pekný obsah. Je to tak romanticky milé, že budete hrdinom priam závidieť. Ale iba tíško.
Príbeh, ako z rozprávky, okorenený láskou k literatúre v ktorej sa Noe, aj Ammy vyznajú a len tak pre potešenie čítajú. Pre nás knihomoľov je to veľmi milý prvok, teda aspoň pre mňa určite :). Taktiež je ich knihomoľstvo tak milo, nenásilne popísané. Nie je to silené, v zmysle popisu hrdinky, ktorá miluje knihy, no reálne o ne, ani nezakopne. 
Túto knižku vám môžem bez všetkého odporúčať. Je ideálna na leto, kedy vás zimnou atmosférou trochu schladí, no viem si ju dokonale predstaviť, aj v čase, kedy bude snežiť, aj za našimi oknami naozaj. A vlastne kedykoľvek :).

Jednu sovičku sťahujem, len za ten, pre mňa pomalší rozbeh, no inak to bolo výborné.


Moje hodnotenie:

štvrtok 2. augusta 2018

Mandľová madona | Alebo Taliansko, ako ho nepoznáte

Originálny názov: The Madonna of the Almonds
Autorka: Marina Fiorato
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2012
Počet strán: 280

Mandľová madona je príbeh, ako každý iný. Alebo aj nie? Je klasicky romantický, no nevšednosť z neho dýcha a vychádza z tenkej väzby, za ktorou sa ukrývajú udalosti, ktoré mi stisli srdce. Mladá a najmä krásna Simonetta di Saronno sa vydala do dobrej rodiny za manžela, ktorého ľúbila. Ich zväzok nebol bez lásky, ale vzájomne si rozumeli a žili spoločne v každej chvíli. Ich život bol, ako rozprávka, až kým neprišla vojna do ktorej sa jej manžel horlivo vydal bojovať za vlasť. Simonetta čakala a jej dušu zvierali obavy. Len málo mužov sa vrátilo domov a jej manžel medzi nimi nebol. Každý deň si dievča sadalo k oknu, hľadalo jeho tieň. Akýkoľvek náznak, že sa jej drahý vrátil, no nestalo sa tak. Správa, ktorú dostala bola prostá. Umrel.

Ale to je iba začiatok. Román tvoria aj tí najbežnejší ľudia, ktorí svojimi prostými osudmi a náhodami v správnom čase, vytvárajú celú mozaiku príbehu. Povedali by ste, že autorka nájde v tomto magickom prostredí miesto aj pre legendárneho Leonarda da Vinci? Veru, že áno! No viac, ako on je pre nás podstatný jeho učeň Bernardino Luini. Historická osoba, ktorá za sebou zanechala dokonalé diela, no o jeho živote sa vie len málo. Bernardino nežije počestne a v jeho prítomnosti sú zaručené, azda len problémy. Kreslí nevídanú krásu. Výjavy z povestí, legiend. Jeho ruku vedie samotná fantázia, no aj tak je bezbožný a bez cieľa. 

Človek mieni, život mení. Našich dvoch hrdinov osud spojí v istom okamihu, no sympatickí si nie sú. Ako ich životy však navzájom súvisia? A čo všetko prežijú počas svojej púte? Odhodlaná Simonetta túži zachrániť rodinné sídlo a tak sa stáva modelom pre Bernardinovu madonu, ktorú maľuje v kostole Santa Maria dei Miracoli. No tým, ako to už býva, nekončí.

Milí moji čitatelia, ani neviem kde začať. Keby mám pomenovať obsah Mandľovej madony v jednotlivých slovách, napadli by mi zrejme, len takéto: magický, prekrásny, ľúbezný, kúzelný a tak ďalej... No neustále by bol význam viac, ako jasný. Román mi učaril. 
Od prvej chvíle, ako som zbadala túto prekrásnu obálku, od ktorej oči jednoducho nespustíte, keď vám raz na ňu padne zrak, som vedela, že si ju musím prečítať. Anotácia ma zaujala rovnako, ako jej estetika a bez rozmýšľania som si ju kúpila a odniesla domov. Nuž asi pred dvomi rokmi. Odvtedy som ju mala založenú v knižnici a raz za pár mesiacov sa k nej tichučko vracala v myšlienkach a túžila si ju prečítať. Konečne sa tak stalo.

Je to jedno z najkrajších prostredí, v akom som sa kedy, v príbehu ocitla. Florencia, chrámy, rodinné sídla. Taliansko z toho kričalo a vyznačovalo sa po celý čas. Ale nebudem vám ospevovať, len prostredie. Samotné postavy boli tak veľmi rozmanité a silné, že som na ne, ani po pár dňoch nedokázala zabudnúť. Spoznáte sa s ľuďmi, ktorí pochádzajú z každej vrstvy a majú rozličné povahy. Židia, kresťania, chudobná starenka, bláznivá dievčina, tichý chlapec, problémový Bernardino a krásna Simonetta, ktorý oplýva aj odvahou a bojovnosťou. Nejedná sa len o romantický dej, ktorý poľahky odhalíte už na počiatku. Ide o povahové črty a sledovanie ľudských citov a správania. Rozdielov, ktoré sme schopní vytvoriť a prekážok, ktoré si vieme sami uložiť.

Príbeh sleduje dlhý časový úsek a odvíja sa z viacerých pohľadov, čiže má viac línií. No predovšetkým sa, ani na malý okamih nebudete nudiť. Keď som raz madonu vzdala do rúk, nedokázala som ju pustiť, či som chcela alebo nie. A veruže nechcela. Autorka má štýl písania, ktorý vás prenesie ďaleko a zároveň vo vás vyvolá pocit, že sa netúžite vrátiť naspäť. Prežijete obrovské dobrodružstvo a životnú púť, pri ktorej budete mať pocit, že sa vás týka a deje sa vám. Hrdinovia vám prirastú k srdcu a tak im budete držať palce. Tak, ako je kniha krásna, autorka a jej písanie len dopĺňa celkovú nádheru. Je vidieť, že jej predstavivosť je taktiež jedno magické miesto a veľmi rada by som si prečítala jej ďalšie knihy, ktoré sa venujú historickým témam, tak ako táto. Manďlová madona bola pre mňa obrovským prekvapením a nezabudnuteľným zážitkom. S chuťou spoznať niečo nové a s túžbou zažiť príbeh Simonetty, spoznať pradávnu výrobu amaretta a byť o niečo bližšie da Vincimu a umeniu, neváhajte. Neváhajte, tak či tak. Odporúčam všetkými desiatimi :)!

Moje hodnotenie:

sobota 21. júla 2018

Outlander 3: Moreplavec

Originálny názov: Voyager
Autorka: Diana Gabaldon
Vydavateľstvo: Zelený kocúr
Rok vydania: 2018
Počet strán: 892

„Sassenach, prijmeš ma takého, aký som, a riskneš všetko pre muža, ktorého si kedysi poznala?"

Návrat po dvadsiatich rokoch odlúčenia, trápenia a po množstve prežitých chvíľ bez opory toho druhého môže mať veľký počet komplikácií. Záležitosti, ktorými si počas života človek prejde ho zmenia v mnohých smeroch, a rany, ktoré boleli, čas vylieči. 
Len zriedka sme, čo i len po roku tými istými ľuďmi, ktorými sme boli. Neustále prichádzame k novým vlastnostiam, naša povaha sa pretvára a formuje. Názory, ktoré sme si zastávali sa menia a aj keď sme rovnakými, kúsky z nás sa naštrbia, rozlomia, či obnovia. Akými však sme po dvadsiatich rokoch? A akou zmenou prejdú naše pocity? City o ktorých sme boli pevne presvedčení a ktoré spaľovali našu dušu....

Claire sa vrátila k svojmu starému životu do Anglicka a následne sa presťahovala s Frankom do Bostonu, kde strávila zvyšok života. Priviedla na svet svoju dcéru Briannu - jedinú pamiatku po Jamiem a naučila sa časom nežiť v spomienkach a neustále oživovať duchov minulosti. Robila, čo mohla. Svoje vedomosti využila a stala sa lekárkou. Brianne dala všetku lásku, ktorú mala a plnila sľub, ktorý Jamiemu zložila na rozlúčku. Pohla sa ďalej.
Po dvadsiatich rokoch sa vracia do Škótska aj s Bri. Obe získajú nového priateľa, zapáleného historika Rogera, ktorý im pomôže minulosť obnoviť. Jamie mal na Cullodene umrieť. Veľká bitka mu mala byť osudnou, ale Claire sa musí postaviť krutej pravde, ktorú ukážu prekvapivé dôkazy. Jamie neumrel. Nie pri Cullodene, nie v ten deň. No je možné po tak dlhej dobe milovať rovnakým spôsobom? Zahodiť život do ktorého vstúpila nechcene, no predsa len si ho vybudovala od základov? Pre niektoré veci sa oplatí riskovať.

Tretí diel úspešnej série Outlander (a zároveň mojej najmilšej série) je poriadne rozsiahlym dielom. Autorka si pre nás pripravila 900 strán, najnemožnejších dobrodružstiev, ktoré by ste, ani vo sne nečakali. Príbeh je utkaný krôčik po krôčiku a obsahuje množstvo línií, ktoré aj nadväzujú, ale aj objasňujú minulosť. Dozvedáme sa o osude Jamieho a o tom, akým spôsobom žil po jatkách na Cullodene. Ako trestanec, vlastizradca a jeden z najbližších mužov Carola Stuarta, pred sebou nemá veľmi ružovú budúcnosť a výhliadky po ktorých by mohol siahnuť. Jamie priťahuje katastrofy na svoju hlavu i sám, svojou čestnosťou a dobráckou povahou. Jeho život nebol jednoduchý, no počas čítania mu budete držať palce. Zasmejete sa nad jeho nezlomných duchom, ktorý žiadne následky neokresali, ale vás aj dojme, koľko prekážok musel prekročiť, ako čas plynul.


Do príbehu vstupujú nové postavy a ako to už býva, aj nové komplikácie a zápletky. V knihe sa neustále niečo deje, takže aj keď je veľmi rozsiahla, nebudete sa nudiť. Diana Gabaldon má talent, pretože jej fantázia nemá hraníc. Vážim si, že si dokázala udržať moju pozornosť, pretože aj keď čítanie milujem, ten rozsah bol pre mňa chvíľami predsa len dosť. Jej štýl písania je však veľmi čitateľný a pútavý, takže vždy mi jej slovami akoby zalepila oči :). 

Som obrovský fanúšik Outlanderu, čím sa veľmi netajím. Pri seriály som si prežila všemožné chvíle, no myslím, že Moreplavcom predsa len končí akési krásne čaro, ktoré sa mi s celým príbehom spájalo. Ktovie, možno to je i tým, že ďalší diel už skĺza do exotických krajín a má pár prvkov, ktoré ma dokázali vyrušiť. Chýbalo mi totižto Škótsko. Krásny domov na Lallybrochu a tvrdohlaví Škóti v ňom. Azda aj Francúzsko, so všetkými bláznovstvami jeho obyvateľov. Stále sa mi to veľmi páčilo a stále mám pre túto sériu v srdci obrovské miesto. Dokáže vo mne vyvolať pocity, ako máloktorá, no takýto drobný, maličký kúsoček sa stratil a objavím ho, len v prvom a druhom diely. Neprekáža mi to však. Stále mám chuť objavovať viac a viac, v ďalších dieloch, ktorých sa časom dočkáme.

Aj keď môže byť počet strán odstrašujúci, nemali by ste sa nechať odplašiť. Príbeh je prekrásny a ukazuje, aké obrovské city mali medzi sebou hlavní hrdinovia. Do ich životov sa veľmi rýchlo vcítite a ich útrapy, či dobrodružstvá sa vás budú priamo dotýkať. Budete im držať palce a niekedy azda aj zabudnete na šálku kávy, ktorá vám vychladne, pretože vy si poviete, že už len jednu kapitolu naviac. Možno sa aj zotmie, kým tá ďalšia kapitola, za tou ďalšou ujde... No predovšetkým si príbeh užijete, ako sa len dá. Moreplavca vám odporúčam. Bol by hriech nepoznať Claire a Jamieho, v ktorých nájdete skvelých spoločníkov do dlhých dní a ešte dlhších nocí. 

Všetci fanúšici by sme mali aj veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Zelený kocúr. Čítanie Outlanderu sa už stáva takou mojou letnou tradíciou a musím priznať, že každý rok sa neteším len na príbeh, ale aj povrchne na obálku, pretože celá séria si odniesla krásne vydanie. Knižky k sebe pekne pasujú a aj keď tieto paperbacky, ešte k tomu pri ich šírke, pôsobia tenko a príliš krehko. Vydržia viac, než sa zdá.

Za recenzný výtlačok ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Pokiaľ ste fanúšici, nenechajte si ujsť, ani toto skvelé pokračovanie a kúpte si knižku na tejto adrese :)!

Moje hodnotenie:

štvrtok 19. júla 2018

Kým prišla búrka | Skutočný príbeh o prežití

Originálny názov: Adrift
Autorka: Tami Oldham Ashcraft, s pomocou Susea McGearhart
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 224

Dvaja mladí ľudia. Tami a Richard, ktorí sa bezhlavo ľúbia a ich život sa len začína.
Nebojácni, dobrodružní a plní života si užívajú všetko, čo im ich vášeň pre more a námorníctvo ponúka. Spoločne cestujú, spoločne plánujú, smejú sa a prirodzene, ľúbia sa. Ich vzťah je takmer dokonalý a jeden v druhom nachádzajú oporu, spriaznenosť.
Tento pár žil jachtárskym životom. Neustále skúmali nové miesta a plavili sa na množstvo ostrovov, čo im prinieslo i množstvo známych s rovnakým zápalom pre vec. A tak, keď ich v októbri, roku 1983, požiadali ich noví priatelia, či by nemali záujem preplaviť ich jachtu Hazanu z Tahiti do Ameriky, súhlasili. Koniec koncov, prečo nie? Nebola to ich prvá plavba a táto ponuka im mohla priniesť skvelé výhody. Prijali ju a už onedlho putovali po mori.

Všetko prebiehalo dobre. Počasie bolo prekrásne a nič im nestálo v ceste.
Po dvoch týždňoch prišiel hurikán. Pokúšali sa mu vyhnúť, striasť sa ho, ale nič z toho im nepomohlo. Zasiahol ich v plnej sile. Richard za kormidlom poslal Tami do podpalubia. A posledné, čo si Tami pamätá je Richardov výkrik a tma. Prebrala sa o pár hodín. Zmätená a do zvláštneho ticha. Vybehla hore. Vystrašená, hľadala Richarda, no jeho bezpečnostný popruh sa pretrhol. Loď bola zničená. Zásoby chabé a akákoľvek pevnina bola, až bláznivo vzdialená. Vtedy Tami, ani netušila, že nasledujúcich 41 dní prežije a bude bojovať zo všetkých síl. Otázkou je... Čo by ste robili v jej situácii vy?


Ukončili to? Snažili sa? Bojovali, či vzdali sa?
Kým prišla búrka je román založený na skutočnej udalosti o ktorej som doteraz nevedela absolútne nič. Viac, ako román, sa jedná o výpoveď. O osude a o tom, aký zvláštny nevyspytateľný dokáže život byť. Táto kniha sa mi nehodnotí jednoducho, pretože ju nepovažujem za príbeh, na ktorý by som mohla prilepiť nejakú charakteristickú nálepku. Udať mu žáner, či hodnotiť štýl písania a podobné veci. Každá veta je písaná z hĺbky srdca, pretože to nie je niečo, čo by Tami napadlo ráno, keď si zalievala kávu alebo cestovala vlakom. Všetko, čo popisuje má vryté, až v duši. Prežila to. Absolvovala každý jeden moment a tak, ako som povedala... Nejedná sa práve o jednoduchý prípad.

Neviem si to predstaviť. Nedokážem si ujasniť, čo by som na jej mieste robila ja, no to nevedela, ani ona. Každý deň bol pre ňu prekvapením. 
V knihe popisuje, ako prežívala osamelé dni na lodi. Čím sa zabávala, čo jedla a pila. Aby jej vydržali zásoby, musela si robiť prídely a ešte k tomu pri búrke utŕžila zranenie, ktoré si musela ošetrovať. Loď viedla bez motoru a bez plachiet, (dalo by sa povedať, že naozaj krôčik po krôčiku, až kým nedorazila do cieľu).

Dozvedáme sa, aké to bolo vyrovnať sa s tým, že ona tu je a Richard, jej láska, nie. Autorka nepopisuje len samotné prežitie plavby, ale aj spomienky na prežité dni s Richardom a návrat domov, keď bolo po všetkom. Čo sa mi veľmi páčilo boli fotografie, ktoré robia knihu ešte viac autentickou a dvoch mladých ľudí nám akosi približujú ešte viac.

Na to, koľko vecí sa udeje, je to útla knižka, ktorú prečítate veľmi rýchlo. Mne sa, ako celok páčila a odporúčam ju, pretože vám dáva možnosť obrovskej inšpirácie a nabratia sily. Keď vidíte, ako niekto bojuje o základné prežitie, uvedomíte si, že množstvo problémov je nepodstatných. 
Jediné s čím som mala problém boli pasáže v ktorých Tami príliš opisovala námornícke veci. Chod jachty a podobne... Nevyznám sa v tom a tak to pre mňa nebolo veľmi "chytľavé", ale na konci, v knihe nájdete slovník, ktorý vám množstvo vecí objasní lepšie. Ja som si ho žiaľ všimla, až na tom konci. Je to veľmi silný príbeh o ktorom som rada, že viem. Príde mi dôležité vedieť aj o takýchto veciach, ktorými si niektorí ľudia museli prejsť. Nemalo by sa na ne zabúdať. Takže určite odporúčam :).

A čo vy? Chystáte sa čítať knihu alebo ste to vsadili na film? Zaujímalo by ma, ako ho spracovali, čo sa časom chystám aj zistiť. Ako sa však páčil vám?


Moje hodnotenie:

streda 11. júla 2018

Máj, jún v knihách


Ahojte!
Konečne vás opäť raz vítam pri mojom obľúbenom mesačnom zhrnutí :). Je mi až neuveriteľné, že tentoraz už píšem článok počas prázdnin. Netrápia ma žiadne povinnosti a času mám toľko, že až neviem, čo s ním. A tomu všetkému, je len predovšetkým začiatok! Týmto, aj vám prajem krásne leto plné zážitkov a dobrých kníh! Hlavne, nech si to leto užijete, nakoľko je možné i nemožné.
Tentoraz som sa rozhodla spojiť dva mesiace dokopy, pretože v máji sa mi v čítaní akosi nedarilo. Prečítala som len jednu knižku, čo sa mi zrejme už roky nestalo, no jún mi to pekne vykompenzoval a rada sa s vami podelím o dojmy.

Prečítané knihy:

  1. Tess d'Urberville / Thomas Hardy
  2. Zakázané ovocie / Jojo Moyes
  3. Sesternica Ráchel / Daphne du Maurier
  4. x
  5. Peter a Lucia / Romain Rolland
  6. x
  7. Smäd po živote / Irving Stone
  8. Poirot: Smrť pani McGintyovej / Agatha Christie
  9. Slečna Marplová: Puknuté zrkadlo / Agatha Christie
Už teraz vidím, že pre mňa nebude vôbec jednoduché vybrať spomedzi všetkých titulov, len niektoré - najlepšie. Každý jeden vo mne tentoraz niečo zanechal a preto, ak sa príliš rozpíšem, vopred sa vám ospravedlňujem.
K tým "x"... Musím k vám byť trochu tajnostkárka, pretože som mala možnosť zapojiť sa do zaujímavého projektu, no nie je povolené pridať recenzie na dané príbehy už v tomto čase. Verím, že časom sa dozviete viac O:). 

Srdcová záležitosť - Thomas Hardy
Tess d'Urberville
Ani len na prstoch nedokážem spočítať, koľkokrát som vám ospevovala jeho dielo Ďaleko od hlučného davu. Mnohí ste mi písali, že Tess je ešte lepšia a mala by som si ju prečítať, čo najskôr. Tak sa aj stalo.
Tess je rovnako prekrásny príbeh a bola som veľmi prekvapená tým, akým spôsobom v nej Thomas Hardy písal. Cítila som tam všetky prvky, ktoré som si zamilovala v predošlej knižke, ale zároveň musím priznať, že som nadobudla zvláštny pocit. A to taký, že zároveň bol jeho štýl celkom iný. Písal po svojom. Písal typicky preňho, ale zároveň prevracal všetko, čo som uňho poznala. Nedokážem to celkom dobre vysvetliť, no základom je, že sa mi kniha veľmi páčila. Je možné, že sa mi Dav páčil o kúsoček viac, pretože je to pre mňa jeho prvá kniha a mám k nej zvláštny vzťah, no Tess je skutočne výborná a som z nej taktiež nadšená.

Najväčšie prekvapenie
Zakázané ovocie 
Už keď som s Jojo Moyes strácala nádej a prestávala som mať jej tvorbu rada... prišlo to. Dostalo sa mi do rúk Zakázané ovocie, do ktorého som sa pustila s minimálnym očakávaním a bolo to tam. Tento príbeh sa mi naozaj veľmi, veľmi, veľmi páčil. Roky do ktorých autorka dej zasadila mi polahodili a najmä postavy boli fantasticky vykreslené. Tak ako vždy v jej prípade sa mi páčili viac úseky z minulosti, no uznávam, že tentoraz aj tie súčasné, nemali chybu. Túto knihu môžem bez výčitiek svedomia odporúčať. Nemyslím si, že sadne každému, no som presvedčená o tom, že na letné čítanie je to ideálna voľba.

Najlepšia zápletka
Slečna Marplová: Puknuté zrkadlo
Poirot: Smrť pani McGintyovej
Nedokážem sa rozhodnúť, ktorú legendárnu postavu od Agathy Christie mám väčšmi rada. Slečna Marplová je pre mňa taká inšpirujúca stará dáma, ktorá ma dokáže vždy pobaviť a zlepšiť mi náladu. Prípad Puknuté zrkadlo ma spočiatku neohúril a myslela som si, že som už mala tú česť s jej lepšími záhadami, no to vraciam späť. Napokon som až do poslednej stránky bola v napätí a nedokázala som si, ani len predstaviť možné riešenie. 
Nuž a prípad Poirota s ktorým som sa aktuálne stretla? Jedlým slovom: fantastický. Už od začiatku som sa nevedela odtrhnúť. Prečítané na posedenie.

Najlepšia atmosféra
Sesternica Ráchel
Daphne du Maurier je kráľovná v pochmúrnych, gotických a intenzívnych atmosférach. Jej tvorbu milujem a pri každej jej knihe mám zaručenú kvalitu.

Najhodnotnejšie dielo
Smäd po živote
Príbeh, respektívne životopisný román o Vincentovi van Goghovi. Čo dodať? Irving Stone spracoval život tohto umelca úžasne a v románe nájdete množstvo myšlienok a situácii, ktoré vám vyrazia dych. Dostanete sa do kože umelca, ktorý sa veľmi nestretol s pochopením, či ocenením, no vaše srdce si istotne získa svojimi činmi a nevšednou povahou. Túto knihu nemožno neodporúčať.

Najkrajšia kniha
Peter a Lucia
Dalo by sa povedať, že toto bolo pre mňa tiež veľkým prekvapením. Voči pozitívnym ohlasom som bola pomerne skeptická a pustila som sa do toho viac-menej zo zvedavosti. Ale takmer okamžite sa knižka zaradila k mojim srdcovým záležitostiam. Nedokázala som si vyznačovať myšlienky, pretože na každej stránke ma nejaká svojou hĺbkou, silou a krásou dostala do kolien. V Petrovi som sa zvláštnym spôsobom na začiatku našla a nenapadá mi jediná vec, ktorá by sa mi v knihe nepáčila. Je to prekrásny príbeh, ktorý je akoby zo sna. Je napísaný s obrovskou poetickosťou, do ktorej som sa zaľúbila. Príbeh svojou dĺžkou nezaberie veľa času, no odovzdá vám mnoho. Nesie v sebe odkaz a rieši otázky, ktoré prežíva a na ktoré hľadá odpoveď množstvo mladých ľudí, nehľadiac na to, že žijeme v iných podmienkach. Nie je to len najkrajšia kniha, ale aj najhodnotnejšia, aj najväčšie prekvapenie... Nesie v sebe mnoho. Určite odporúčam. Nie každému sa bude páčiť, tak bezpodmienečne, ako mne, no záleží, akým spôsobom si ju prečítate. Ako naberiete informácie, ktoré vám poskytne.

štvrtok 28. júna 2018

Ďalšie stretnutie s Daphne du Maurier | Sesternica Ráchel

Originálny názov: My Cousin Rachel
Autorka: Daphne du Maurier
Vydavateľstvo: Smena
Rok vydania: 1969
Počet strán: 316

Možno ste sa práve pozastavili a názov tohto románu je vám akýsi povedomý, aj keď ste knihu nikdy nečítali, či ste sa nikdy nestretli s tvorbou autorky. Odkiaľ? Minulý rok sa tvorcovia filmu rozhodli knihe dopriať filmové spracovanie v hlavnej úlohe so známym Samom Claflinom. Snímka nepobrala prehnaný úspech a slávu, no svojich divákov a skupinu nadšencov rozhodne má v svojej moci. O aký príbeh sa jedná?

Philip Ashley bol len chlapec, keď jeho rodičia náhle umreli. Jeho strýko Ambrose, bohatý majiteľ obrovského sídla a významná osobnosť Cornwallu, Philipa nezanechá osudu, ale osvojí si ho a vychová, ako vlastného syna. Ambrose nikdy nemal svoju rodinu a tak sa medzi ním a Philipom vytvorí hlboký, pevný vzťah, ako medzi otcom a synom. Všetkému Philipa priučí, učí ho premýšľať a vedie ho životom, no aby mal dobré vzdelanie, pošle ho na internátnu školu. 

Philip sa po rokoch štúdia vracia domov, ako mladý muž a teší sa na svojho strýka. Na domov, ktorý mu tak veľmi chýbal. Po pár mesiacoch sa však Ambrose vydáva na cestu. Kvôli zdraviu zvykne chodiť do cudziny, kde je podnebie teplejšie a slnečnejšie. Philip sa spočiatku neznepokojuje, no napokon je veľmi prekvapený, keď mu od strýka začnú chodiť nevšedné listy. Vo Florencii sa Ambrose spozná so vzdialenou rodinou, sesternicou Ráchel a následne sa s ňou ožení. Obyvatelia Cornwallu sú šťastní a tešia sa na príchod pána s novou pani, no Philip nevie, čo si o situácii myslieť. Číta list za listom a jeho zmätenie vyvrcholí, keď mu príde znepokojivá správa od strýka. Týka sa Ráchel. Philip neváha, ani chvíľu a vydá sa na cestu do Florencie, avšak neskoro. Ambrose umiera v cudzine a domov sa nevráti a tak sa snaží Philip zistiť o Ráchel, čo najviac. Je presvedčený o jej vine na strýkovej smrti a v duši si k nej vypestuje obrovskú nenávisť.

Čas však lieči a po návrate domov sa stáva pánom sídla. Po Ráchel niet, ani stopy a život akosi ide ďalej. Áno, až dokým sa Ráchel neobjaví v Anglicku. Philip ju pozve do sídla, odhodlaný zistiť pravdu a pomstiť sa žene, ktorá stojí za smrťou jeho jediného blízkeho. Návšteva sa však neodvíja celkom podľa jeho predstáv a najmä Ráchel nepodlieha predstavám, ktoré vznikli v jeho mysli...

"Bol ako spiaci človek, čo sa zrazu prebudí a začne objavovať
svet,"  pokračovala, "všetky jeho krásy, ale aj všetky zármutky. Hlad a smäd.
Odhalilo sa pred ním to, čo dovtedy ani netušil, a všetko splynulo do jedinej osoby, ktorou 
som náhodou, alebo vôľou osudu, nazvite to,
ako chcete, bola ja."

Od Daphne du Maurier som čítala viaceré jej diela a všetky ma zanechali absolútne nadšenou. Ako úplne prvé som z jej tvorby čítala Hostinec Jamajka, ktorý vám vrelo odporúčam. Veľmi zaújimávaý dojem vo mne vyvolal jej príbeh Už nikdy sa nevrátim, na ktorý si v týchto dňoch často spomínam a recenziu naň nájdete aj na blogu. A Sesternica Ráchel? Tá ma taktiež nesklamala.

Je pravda, že som vedela do čoho idem, pretože spomínaný film som už videla ešte pred prečítaním. Mne osobne sa celkom páčil, aj keď rozhodne to nie je pre každého. Film mal skvelú atmosféru na ktorej si staval zvyšok, no tej vďačí samozrejme knižke. Knihy tejto autorky majú všetky do jednej veľmi intenzívnu atmosféru, čo si naozaj cením. Mám rada, keď vo mne vie kniha vyvolať pocit a keď ju skrátka cítim na vlastnej koži. Príde mi, že príbehy, ktorých atmosféru je cítiť, čitateľa prenášajú do deja o čosi viac. Vždy si viac spomeniem spätne práve na atmosférické knižky. A Ráchel ju mala o tom niet pochýb. Sídlo na anglickom vidieku malo svoje čaro a jeho používané izby si viem aj teraz živo predstaviť. Vidím postavy, ktoré mi ožívajú pred očami a mysľou sa vraciam späť.

"Sme ľudia, to je náš nedostatok."

Ťažko zhodnotiť hrdinov tohto príbehu, pretože patria k tým zvláštnejším častiam. Ambrose je skôr postava, ktorú spoznáme cez spomienky. V deji sa reálne nachádza veľmi málo, no s Philipom je to inak. Celé je to veľmi mätúce a nejednoznačné. Tak, ako aj samotná zápletka knihy. Autorka sa v tomto diele pohráva s našou mysľou a vytvára jednu alternatívu za druhou. Konflikt, ktorý vytvorila nemá riešenie. Koniec je uzavretý a zároveň otvorený a vy aj po prečítaní budete poriadne zamyslený nad tým, ako to vlastne bolo. Zrejme je na nás, aký názor si utvoríme, no ja sama v tom nemám jasno. Ale práve táto zmätenosť a nejednoznačnosť, ktorá mi ostala sa mi páči. Nie je to otvorený koniec, kedy by som nevedela, čo bolo ďalej. Autorka povedala všetko, čo chcela, no je to hra s mysľou, ktorú nad nami zvíťazila. Ktovie, či vôbec ona sama dokonale spoznala jej hrdinku Ráchel, ktorá ostáva veľkým otáznikom, až dodnes.

Knihu vám rozhodne odporúčam. Je to typický gotický román, ktorý si vás získa. V knihe ma nič nenudilo a čítala sa mi výborne. Páčilo sa mi zavádzanie a hranie sa s mysľou, ktoré som už spomínala a atmosféra bola výborná. Je to skvelá voľba na upršané, pochmúrne dni alebo moju milovanú jeseň.

Moje hodnotenie:

utorok 26. júna 2018

"Život bez Vincenta by bol akýsi neúplný" | Smäd po živote

Originálny názov: Lust for Life 
Autor: Irving Stone
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Rok vydania: 2018
Počet strán: 408

Vincent van Gogh, maliar, ktorý patrí k najvýznamnejším umelcom dnešnej doby. Jeho diela, ktoré nám zanechal dodnes v ľuďoch vyvolávajú dojmy a svojou tvorbou prehovoril do duše nás všetkých. Vytvoril umenie pri ktorom nemusíte byť odborníkom, či znalcom. Nemusíte sa o umenie dokonca, ani len zaujímať. Stačí letmý pohľad, minútka ticha a vy pocítite niečo celkom nepatrné, čo je ukryté v tých krásnych ťahoch štetca.

No predovšetkým to bol tiež človek, ako my. Z mäsa a kostí. Mal svoje sny, nádeje a osobnosť.
Čo o ňom však vieme? Vincent bol a aj je žiaľ často považovaný za čudáka. Mnohí z nás o ňom nevedia viac, než že si sám odrezal svoje pravé ucho a daroval ho prostitútke. Jeho smrť má zvláštne okolnosti a počas svojho života bol nepochopeným, no mám pocit, že aj keď jeho diela spoločnosť ocenila, jeho osobnosť ostala nepochopenou aj po rokoch. Aj preto som veľmi vďačná a šťastná za román, ktorý by som vám rada trocha priblížila.

Zrejme takým prvým dielom, ktoré sa venovalo životu Vincenta van Gogha a s ktorým som mala tú česť bol pre mňa minuloročný film Loving Vincent. Jedná sa o prvý film, ktorý je vytvorený olejomaľbou, čo ma už od začiatku fascinovalo. Príbeh mi za krátky čas prirástol k srdcu a informácie o spomínanom umelcovi ma nesmierne zaujali. Asi od toho momentu som sa o jeho život začala zaujímať viac a viac. Jeho tvorba sa mi stala akosi bližšou a čo je najzvláštnejšie, našla som si v ňom zvláštnu spriaznenosť. Páčil sa mi jeho charakter, myšlienky a jeho osobnosť, ako celok. Páčil sa mi spôsob, akým tvoril a najmä to, čo do svojich diel vkladal.

Vedel, že si človek môže zlomiť nohu alebo ruku a vylieči sa,
ale prekvapilo ho, že si človek
môže dolámať aj mozog v hlave a tiež sa vylieči.

Krátko na to som po prvýkrát narazila na titul Smäd po živote. Ihneď som si o knižke začala zisťovať čo najviac a vedela som, že skôr, či neskôr si ju musím prečítať. Tak sa aj stalo.
Konečne som toho času mala viac a cítila som, že teraz je ten správny čas splniť si prianie. Od prvej chvíle som bola nadšená, pretože obálka na tomto novom vydaní je jednoducho prekrásna. Jednoduchá, v štýle Vincenta. Krásna.

Nuž a potom prišiel príbeh.
Bola som prekvapená, azda i zaskočená. Viete, Loving Vincent mi ponúklo množstvo informácii, ktoré ma zaujali a hlavne som ich zobrala, ako fakty. Myslela som si, že sú podložené a pravdivé. Bola som tým príbehom fascinovaná, no táto kniha mi takmer všetko prevrátila. Nezmenila mi mienku o Vincentovi, no ukázala mi, že príbeh, ktorý som považovala, ako ukážku jeho životnej púte, bol akurát tak krátkym úsekom. Konečným žiaľ. V knihe to bolo posledných pár strán a aj to sa mi niektoré informácie krížili s tými v knihe. Mám pocit, že Loving Vincent je naozaj len príbehom a je vytvorený v zmysle "ako to mohlo byť", nie "ako to bolo." No už končím so spomínaním filmu. Recenzujem knižku a asi nikdy nie je správne porovnávať, no nie?


Takže spočiatku na mňa autor vyvrcholil nával informácii z ktorých som sa nestačila diviť. Zistila som, že o Vincentovi som absolútne nič netušila a že tých pár informácii boli len chabou hŕstkou.
Začiatok bol pre mňa mierne náročných. Musela som sa do toho dostať a hlavne to bolo písané štýlom písania, ktorý nedokážem čítať v jednom kuse. Bola to pre mňa kniha, pri ktorej čítaní potrebujem pauzy.

"Vy si teda myslíte, že okrem tohto sú aj iné svety, monsieur?"
"Neviem Roulin. Odkedy ma celkom zaujala práca, prestal som
o takých veciach premýšľať. Ale tento život sa človeku vidí taký neukončený, však?
 Zavše si myslím, že tak ako nás železnice a vozy dopravujú z miesta na
miesto na tomto svete, tak nás týfus a tuberkulóza prenášajú
z jedného sveta na druhý."

No, ak nejaký príbeh stojí za vašu pozornosť, tak Smäd po živote je rozhodne tým pravým. Irving Stone píše výborne a ani roky, ktoré od prvého vydania titul nabral ho neokracujú o celkovú nadčasovosť s akou je stvorený. Totižto tento román bude vždy svojim spôsobom aktuálny a jazyk, ktorým je písaný prístupný všetkým radom čitateľov. Má v sebe odkaz, ktorý sa bude predávať stále ďalej a ďalej, čo je fantastické, pretože je to dielo, ktoré je priam potrebné čítať.
Vincentov život je pozliepaný z neúspechov, no práve tie formovali jeho umeleckú dušu. Jeho nešťastie namaľovalo tie najlepšie plátna a bezmocnosť zocelila žiarivé farby. Vincent mal v sebe nespočetné more otázok a myšlienok. Dielo je skutočne na zamyslenie a autor tam vložil také množstvo, úžasných myšlienok, až som sa postupne vzdala ich vyznačovania. Nestačili by mi farebné papieriky.

Táto kniha vám priblíži aj to, ako niektoré jeho diela vznikli. Čo ho inšpirovalo k ich vytvoreniu. Ale dozviete sa aj o mnohých iných umelcoch a o vzniku impresionizmu. Informácie autor samozrejme napísal nenásilnou formou, takže sa nejedná o odbornú literatúru, ale príbehom sa dozvedáte samé zaujímavé veci.

Bol to nepochopený človek. Nešťastný a vo svojej podstate osamelý. Nepovažoval sa za pekného, príťažlivého a svojim zjavom ľudí odplašoval rovnako, ako zvláštnym správaním. No jeho osobnosť žiarila. Fascinoval ma vzťah, ktorý mal so svojím bratom Theom. Boli si blízky a kniha je z veľkej časti poskladaná z ich korešpondencie.

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému knihkupectvu PreŠkoly.
Vďaka nim som mala možnosť prežiť tento skvelý zážitok, ktorý mi kniha poskytla a vy si ju môžete zakúpiť taktiež, napr. na tejto adrese.
Som nadšená z toho, že pocity zo Smädu po živote nie sú chvíľkové, ale dojem vo vás ostane dlhý čas. Je to ten typ príbehu, kde je veľká pravdepodobnosť, že časom po ňom siahnete opäť a nájdete v ňom i tak ešte viac a viac.

Mám pocit, že existuje kniha v ktorej sú ich listy zaznamenané alebo niečo v podobnom duchu... To ma vedie k prosbe a otázke na vás. Pokiaľ viete niečo bližšie o Theovi a Vincentovi. Pokiaľ poznáte knihu ich korešpondencie alebo čokoľvek iné. Budem rada, keď mi napíšete nejaké tie informácie dolu do komentárov. Samozrejme nielen v tom prípade :).

Moje hodnotenie:

štvrtok 7. júna 2018

Zakázané ovocie | Minulosť nikdy nie je zabudnutou

Originálny názov: Foreign Fruit
Autorka: Jojo Moyes
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 392

Máte radi príbehy v ktorých môžete sledovať dve rôzne dejové línie?
Zakázané ovocie je zobrazenie toho, ako minulosť dokáže ovplyvniť naše životy bez ohľadu na to, aká vzdialená nám bola a ako hlboko sme pochovali naše pocity z čias minulých. V živote zažívame množstvo situácií, či už sú šťastné alebo naopak ťažké a zvládame ich len s obrovskou námahou. Všetky nás však v istom smere ovplyvňujú. Naučia nás byť silnejšími. Azda i citlivejšími, či naopak sa dokážeme obrniť voči budúcim trápeniam dopredu. Všetky nás však posúvajú ďalej, či sa nám to páči alebo nie a v tejto knihe nás autorka zoznámila s osudom niekoľkých postáv, ktoré osud a situácie ovplyvnili na celý život. Ktoré sa museli posunúť ďalej a pocity, ktoré prežili zanechať za sebou. No sú naozaj vymazané z ich histórie? Naozaj možno zanechať spomienky naveky?

Ospalé prímorské mestečko Merham neponúka v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia veľa vzrušenia. Aspoň v očiach mladej Lottie a Celie, ktoré vyrastajú v jednom dome takmer ako sestry.
Keď sa do Arcadie, veľkolepého sídla v štýle art déco, nasťahuje skupina bohémov, Lottie a Celiu priláka ich alternatívny spôsob života, taký poburujúci pre miestnych obyvateľov. Lenže to, čo sa v dome stane, má napokon tragické a trvalé následky pre všetkých.
Teraz, takmer po päťdesiatich rokoch, Arcadiu renovujú a znova vyvoláva v Merhamčanoch silné emócie. Ako sa dom prebúdza k životu, prebúdzajú sa aj tajomstvá pochované pred mnohými rokmi. A vynára sa otázka – môže človek uniknúť pred svojou minulosťou?


Diela Jojo Moyes mi vôbec nie sú vzdialené, či cudzie. Práve naopak po nich veľmi často siaham a aj keď som sa už párkrát možno i popálila, zakaždým jej dávam novú šancu s radosťou, chuťou a zvedavosťou. Zatiaľ, čo na sklamania som rýchlo pozabudla, jej príbehy ktoré na mňa zapôsobili mi z mysle tak ľahko nevymizli. A to o niečo svedči, či nie?

Pre mňa je jej najlepším dielom Dievča, ktoré si tu zanechal, čo môže byť pre niektorých prekvapením, kedže autorka je preslávená najmä často spomínaným románom Predtým, ako som ťa poznala. Čím ma zanechané dievča tak veľmi zaujalo? Faktorov je tam viac, no veľmi sa mi páčila práve doba do ktorej bol príbeh zasadený. Prostredie, postavy a aj samotná zápletka. Všetko mi tam nesmierne sadlo a dodnes na toto čítanie rada spomínam, pretože vo mne zanechalo... niečo. Akýsi pocit, dojem. Časom som zistila, že pri Moyesovej mi najviac sedia príbehy, ktoré sú venované minulosti. Akoby sa tak jej štýl písania lepšie vynímal. Vždy sa mi pri nej jednoducho páčia viac pasáže z inej doby, než keď píše o súčasnosti.

Preto ma Zakázané ovocie potešilo hneď na začiatku. V prostredí Lottie a Celie som sa veľmi rýchlo zabývala a cítila, ako doma. Jemné náznaky a drobnosti, ktoré podfarbovali časy dvoch dievčat mi dokonale skrášľovali už inak veľmi dobrý pocit. Či už išlo o krátke opisy ich oblečenia, nejakej udalosti, správania, činnosti... Čokoľvek príznačné len pre ich roky mi spríjemnilo čitateľský zážitok a ocenila som to.
Veľmi sa mi páčilo písanie autorky, ktorá sa mi predviedla presne v tom svetle, v ktorom ju mám najradšej. Nemôžem jej vytknúť ani jedinú maličkosť. Pretože tentoraz ju chválim aj za zápletku zo súčasnosti.

Som tak nadšená! Kiežby som vám aspoň spolovice dokázala popísať, akým skvelým čítaním to celé bolo, no spravidla sa mi stáva, pri knihách, ktoré sa mi páčili až v takej veľkej miere, že svoje nadšené pocity nedokážem popísať dostatočne. Aspoň pre mňa nie.
Obrovským plusom boli postavy, ktoré vám k srdcu prirastú rýchlosťou svetla. Na úplnom začiatku som bola krátku chvíľu zmätená, pretože som osoby o ktorých som čítala nepoznala a tak som bola mierne zahltená informáciami, no tento stav bol zanedbateľne krátky. 
V poriadnom šoku som bola, keď Jojo prestriedala línie a zrazu som sa ocitla na celkom inom mieste a o obrovské množstvo rokov dopredu. Mala som pocit, že ešte nie som pripravená zanechať dej, ktorý bol v tom čase poriadne zamotaný a ja som bola mysľou stále v ňom. Pri osudoch, ktoré ma trápili viac, než tie nové, črtajúce sa. No viete čo? Po chvíli sa moja myseľ zrejme rozdelila na dve polovice, pretože línia, ktorú som začala sledovať ma zaujala rovnakým spôsobom. Hlavnej hrdinke som fandila a neustále som uvažovala o súvislostiach s minulosťou. Tak veľmi zvedavá som už dlho nebola a vzbudila ju vo mne samozrejme autorka, ktorá ma tentoraz absolútne presvedčila o jej kvalitách.

Záver bol úžasný. Nenapadá mi ani jediná maličkosť, ktorý by ma v tejto knihe sklamala. 
Táto kniha mi sadla bez najmenšej výčitky a ja vám ju odporúčam. Presne som ju potrebovala na obdobie, ktoré prežívam pričom som o tom ani sama nevedela a zistila som to, až keď som ju držala v rukách a nebolo mi pomoci. Nebolo možné ju nemilovať.
Som presvedčená o tom, že ak máte radi romány a ešte k tomu ste fanúšikmi Jojo Moyes, tak je Zakázané ovocie pre vás tou pravou voľbou.
Majte sa krásne :)!


Moje hodnotenie:

piatok 18. mája 2018

Apríl v knihách

Ahojte!
Mám rada čas, kedy si konečne dostatočne usporiadam a ujasním veci. Sadnem si za stôl (alebo viď. ešte viac sa vyvalím v posteli zakrytá, až po nos) a pustím sa do písania o knižkach prečítaných za minulý mesiac. Tradíciou je samozrejme pridať toto zhrnutie zásadne neskôr. Pamätajte - nikdy nie načas! Ale inak by to zrejme nebolo ono :).
Ani neviem prečo mi táto "rubrika" tak prirástla k srdcu, ale rozhodne je to typ článku, ktorého písanie si užívam a teším sa, až sa oň podelím s vami.

Prečítané knihy:

  1. Ďaleko od hlučného davu / Thomas Hardy
  2. Chlapec, vtáčik a truhlár / Matilda Woods
  3. Následníčka / Kiera Cass
  4. Koruna / Kiera Cass
  5. Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr / Krystal Sutherland
  6. Všade samé korytnačky / John Green
Niečo oslovilo viac, niečo menej, ale ani jedna z týchto kníh ma nesklamala a neprekazila moje očakávania. Každý z titulov bol celkom iný a oslovil ma z odlišných dôvodov. No predsa len sa tu nájdu tituly, ktoré si ma získali natoľko, že prevyšujú ostatné. Nechcem robiť rozdiely, ale nepomôžem si a klamať vám nebudem. Zhrnutie venujem len dvom príbehom a vy čoskoro zistíte ktorým.

Predtým by som len rada zhrnula to, že ak ste milovníkmi série Selekcia, ktorá je pre nás mnohých pomerne previnilým potešením, pretože súboj dievčat o princa? Boj o lásku v reality show? Nuž nie je sa čím chváliť :D. Ale áno i ja ju mám naozaj rada a prvé tri diely o Amerike som si poriadne obľúbila. Od pokračovania som dávala ruky preč, ale napokon si ma predsa len našlo a viete čo? Nebolo to vôbec zlé! Názory, či ohlasy objavíte v spojení s pokračovaním veľmi rôzne a rozpoltené, no mne sa to páčilo a som rada, že som sa do toho predsa len pustila. Takže Následníčka a Koruna, rozhodne potešili.
Z Takmer definitívneho zoznamu najhorších nočným môr som bola spočiatku veľmi zmätená. Mám rada príbehy v ktorých sú zvláštnosti, divné prvky a nie tak celkom normálne postavy, no tu mi to prišlo prehnané. Čas však všetko zariadil a mne sa po pár stranách kniha veľmi zapáčila.
Som verný fanúšik Johna Greena a na jeho novú, novučičkú knihu som sa tešila priam detskou radosťou. Výsledok? Súhlasím s názormi, ktoré tvrdia, že táto Greenovka nie je celkom Greenovkou. Totižto autor má veľmi svojský štýl, ktorý dýcha z jeho diel, no toto mi prišlo, ako niečo nové. Iné. No rozhodne odporúčam. Ujo Green nesklamal :).

Nuž blížime sa k pasáži na ktorú som sa tešila najviac.
Ktoré knihy si ma získali najviac?

Chlapec, vtáčik a truhlár

Počuli ste už o knihe od autorky Matildy Woods? Pravdaže recenziu na tento titul nájdete na blogu, no aj tak verím, že nie každému je známy. A to je chyba! 
Jediné slová mi rezonuje v mysli - krása, krása, krása.
Krása! Ako na pohľad, tak aj po obsahovej stránke. Chlapec, vtáčik a truhlár je príbeh venovaný detským čitateľom, no o niečo viac pohladí dušu dospelákom, ktorý sa potrebujú zastaviť a prečítať si niečo, čo je vyjadrené jednoducho, no presne a trefne. Túto knižku vám určite odporúčam. Je veľmi útla, no poskytne vám príbeh z ktorého budete ústa otvárať. Zároveň sa milo usmievať a možno že i slzička vám ujde z oka, no ak uvažujete, tak by ste túto knihu vynechať nemali. A aby toho nebolo málo... vo vnútri na vás čakajú prekrásne ilustrácie na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať.


Zostáva nám posledný titul a tým nie je nič iné, než:

Ďaleko od hlučného davu
Milí moji čitatelia... Ani neviem kde začať! Toto nie je len najlepšia kniha za apríl. Za mesiac, za obdobie. Tak veľmi sa mi páčila, až sa zaradila k mojim najmilším za celý môj život. 
Som nerozhodný človek a tak, keby ste sa ma pred časom opýtali kto je mojim najobľúbenejším autorom, buď by som vám povedala, že neviem alebo vám vymenovala dlhý zoznam mien. Nuž teraz poznám odpoveď veľmi presne. Thomas Hardy. Jediné meno. Jediný autor.
Ešte nikdy som nezažila to, čo pri čítaní jeho tvorby. Neskutočne na mňa pôsobí a jeho štýl mi rezonuje pod kožou, v srdci, v duši. Ťažko sa to popisuje a vysvetľuje, ale pri ňom dostávam presne to, čo potrebujem. Čo nikde inde. Inšpiruje ma. Paralyzuje ma. Fascinuje ma. 
Jeho opisy sú čírou krásou a jeho niekedy priam poetický štýl je mojou závislosťou. 
Nemyslím si, že tento príbeh alebo aj celkovo jeho iná tvorba sadne každému, no pre mňa je to srdcová záležitosť, ktorá ma ovplyvňuje každý jeden deň.

utorok 15. mája 2018

Bavilo ma žiť | Keď kniha nesadne

Originálny názov: I Liked My Life
Autorka: Abby Fabiaschi
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 304

Maddy je oddaná manželka a matka sedemnásťročnej Eve. Stará sa o do-mácnosť, pre každého má čas a je skvelou hostiteľkou. Vždy pamätá v prvom rade na druhých a v neľahkých životných chvíľach vie dobre poradiť. Pre svoju rodinu je bezpečným prístavom... až do chvíle, keď jedného dňa dobrovoľne odíde zo sveta.
Jej manželovi Bradymu a dospievajúcej Eve to zlomí srdce. Dookola si kladú otázku, čo sa mohlo stať. Ako mohla milovaná osoba tak náhle a zdanlivo bezdôvodne odísť z ich života? Ako majú pokračovať bez nej? Z jej denníka sa o nej dozvedajú viac. Zisťujú, že ju vôbec nepoznali, a musia čeliť aj nepríjemnej pravde o sebe.
Čo sa skrýva za Maddinou záhadnou smrťou? Zmieri sa jej rodina s minulosťou a nájde šťastie v ďalšom živote bez nej?

Cítim sa poriadne previnilo a zakaždým, keď mi, čo i len pohľad padne na knižku ležiacu v zákutí mojej izby, cítim sa vinná. Vinná, vinná a vinná.
Viem, že sa to nestáva len mne. A že je množstvo kníh, ktoré jednoducho nesadnú každému. Že nám všetkým sa páči niečo iné a aj nálady máme v istých okamihoch rôzne, no i tak mi je veľmi ľúto toho, ako veľmi mi tento príbeh nesadol. 

Na mojom blogu narazíte na negatívnu recenziu zriedka. Nemám problém napísať svoj úprimný názor na danú knihu, no ako čitateľovi mi je ľúto, keď sa predsa len nejaká knižka dostane na moju nemilosť. Vždy sa snažím vyberať si knižky, pri ktorých mám pocit, že sa mi budú páčiť. V kritike sa nevyžívam a skôr ma zarmucuje hovoriť o knihe v zlom, ale očividne to raz za čas prísť musí.

Skôr než vám porozprávam o tŕní v mojom oku, ktorým sa stal príbeh o žene, ktorá zanechala svoju rodinu a bez vysvetlenia ukončila svoj život, vám chcem povedať jedno, jediné.
A rada by som to zdôraznila. 
Nikoho od prečítania nechcem odhovoriť. To, že sa nepáčila mne, neznamená, že sa nemôže páčiť komukoľvek z vás. Je to len môj osobný názor s ktorým sa môžete mnohí zhodnúť, poučiť sa z neho, ale pokiaľ máte v pláne knihu predsa len vziať do rúk, neodkladajte tento plán kvôli mojim pocitom, ktoré nemusia byť totožné s tými vašimi. Ako som už povedala. Sme rôzni a každý si môže z príbehu odniesť niečo iné. Niečo svoje. 

Mám hrozné výčitky, pretože táto kniha ma nezaujala, ani len natoľko, aby som ju dočítala do konca. Viem, že nie je správne, ako som sa k tomuto problému postavila a mala som sa prebojovať až na koniec, no nech som sa snažila akokoľvek, nedokázala som to.


Neviem v čom bol najväčší problém, no viem, že štýl Abby - autorky príbehu, mi nesadol. Nepáčilo sa mi akým spôsobom rozprávala o udalostiach a životoch postáv. Aj charaktery, ktoré vytvorila mi neboli sympatické, čo mi zážitok priveľmi nezlepšovalo. 
Počas čítania mi neustále svietila v hlave kontrolka, že toto nie je dobré. Že chcem knihu, čo najskôr odložiť a nevrátiť sa k nej. Áno, musela som sa nútiť k tomu, aby som prečítala aj aspoň chabý kúsok navyše. Skrátka ma tam všetko iritovalo. Správanie postáv bolo protivné a ich povahy mi prekážali. Dcéra Maddy síce bola tínedžerka, takže by sa jej nálady možno aj dali odpustiť, no aj tak som mala chuť ju uškrtiť. Manžel David bol absolútne zabratý do práce, takže ich romantický vzťah bol zrejme naozaj len a len na začiatku pri zoznámení sa a najhoršie je, že sympatie som si nevytvorila, ani len k Maddy, ktorá bola mŕtva. 

Chybou sa stali zrejme aj moje očakávania, ktoré sa priblížili, až príliš mimo realitu. Tešila som sa na odhaľovanie zápiskov z denníkov, pretože v knihách milujem pasáže tvorené zápiskami, listami, či čímkoľvek iným a výnimočným. Tu pre mňa nefungovalo absolútne nič.

Rada by som povedala aspoň niečo pozitívne na záver, no kedže som knihu nedokázala dočítať, ani len dokonca a odložila som ju po zhruba sto stránkach, nedokážem vymyslieť pozitívum. Je pravda, že sa číta ľahko a príbeh ubieha rýchlo. Dalo by sa povedať príjemne, no kedže sa mne osobne nepáčil, tak na mňa tieto body neplatili.

Je mi to hrozne ľúto a snáď nikoho neodhovorím od prečítania, ak vás príbeh zaujal. Na internete nájdete obrovské množstvo naopak pozitívnych ohlasov, ktoré sa s tým mojim nezhodujú, no pokiaľ si mám udržať úprimnosť a hovoriť vám o svojich názoroch pravdivo, tak som dnešnú recenziu nemohla napísať inak. No opakujem. Je to len výhradne môj názor.

utorok 1. mája 2018

Všade samé korytnačky

Originálny názov: Turtles All the Way Down
Autor: John Green
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2018
Počet strán: 246

Šestnásťročná Aza Holmesová nikdy nemala v úmysle riešiť záhadný prípad zmiznutia miliardára Russella Picketta. Lenže keď sa jej najlepšia kamoška Daisy Ramirezová dozvie, že v hre je odmena stotisíc dolárov, s nadšením sa vrhne do vyšetrovania. Aza sa jej rozhodne pomôcť, keďže z detstva pozná Pickettovho syna Davisa. Zoznámili sa kedysi v tábore pre deti, ktorým zomrel jeden z rodičov. Dievčatá stoja pred zásadnou otázkou: Stal sa miliardár obeťou únosu, alebo utiekol pred políciou, ktorá ho chcela obviniť z úplatkárstva?
Aza sa snaží byť dobrou dcérou, dobrou kamarátkou, dobrou študentkou a možno aj dobrou detektívkou, no pritom musí bojovať s vlastnou úzkosťou a ustavične padá do špirály obsesívno-kompulzívnych myšlienok.
Spisovateľ John Green, autor bestsellera Na vine sú hviezdy, ktorý sám trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou, s drsnou úprimnosťou rozpráva svoj doteraz najosobnejší príbeh o láske, vytrvalosti a sile ozajstného priateľstva.

John Green patrí k mojim obľúbeným autorom. Každé jedno jeho dielo mi za tie roky niečo dalo a nejeden raz som ich vyhľadala zas a znova, pretože som sa potrebovala vrátiť späť k jeho myšlienkam a hrdinom, ktorí prežívajú tie najrozmanitejšie situácie. Jeho knihy mi ponúkajú tak troška nekonečné zážitky a pocity (akoby povedal Charlie od Chboskeho).
Uvedomujem si, že pri Greenovi to nie je jednoduché a tak sa v knihomoľskom svete delíme na dve skupiny. Jedna jeho tvorbu miluje a vidí v nej viac. A zas tá druhá jeho knihy nevie zniesť, respektívne ich nepovažuje absolútne ničím za, čo i len trocha výnimočné. 
Nebudem si zastávať svoj názor a hovoriť vám, aké úžasné jeho knihy sú. Každý si na ne musí svoj názor spraviť sám a buď v nich uvidí to, čo sme mnohí našli alebo žiaľbohu nie.

Keď vyšli korytnačky v anglickom jazyku, bola som na pozore. Veľmi som sa tešila a radovala, keďže ubehli roky od jeho poslednej vydanej knihy. V podstate som ani nedúfala, že sa dočkáme ďalšej. A ono to prišlo! Uvažovala som, že si ju zakúpim a prečítam v origináli, ale napokon som počkala na vydanie YOLi, ktoré ma potešilo taktiež tým, že sa pustili do prekladu a poskytli nám komplet zbierky Greenoviek.
Na jeho novinku som čítala množstvo rôznych názorov, no všetky sa zhodovali na jedinej veci. Že je to iné. Iné než predošlé príbehy. Pri Greenovi som sa naučila (a možno nie som jediná), že v jeho knihách používa často rovnaký koncept alebo prvky. Dvojica najlepších priateľov, hlboké myšlienky, skrátka maličkosti, ktoré sú typické len preňho a jeho štýl. Niečo vďaka čomu rozpoznáte, že držíte v rukách práve jeho knihu.

Všade samé korytnačky však nespadajú do vecí na ktoré sme zvyknutí. Autor akoby začal celkom nanovo a vymazal si z pamäti svoje staré návyky. Akoby sa opäť učil písať a hľadal si ten svoj komfort v ktorom sa mu rozpráva najlepšie.
Ak to vo mne i vyvolalo obavy, potlačila som ich poriadne hlboko. Akoby to mohlo dopadnúť zle? A nemýlila som sa vo svojej viere. Knižka bola krásna.

Po prečítaní mi ostal taký ten dobrý, príjemný pocit. Asi ako keď sa vrátite po dlhom čase domov a zistíte koľko vecí sa zmenilo, no zároveň je rovnakých. Súhlasím s tým, že korytnačky sú celkom odlišné, no vôbec mi to neprekáža. Je to taký jemný príbeh. Veľa vecí sa tam ani neudeje, no predsa vie autor zapôsobiť tými správne zvolenými slovami.

Táto kniha nie je detektívkou. Pátranie po Rusellovi Pickettovi tu má malý priestor, čo je celkom prekvapivé. Keď si prečítate anotáciu, tak akosi podvedome čakáte pátranie, odhaľovanie a zisťovanie okolností okolo jeho zmiznutia, no nie je tomu tak.
Oveľa viac dal autor priestor popisom obsesívno-kompulzívnej poruchy, ktorou trpí hlavná hrdinka, ale i on, čo vytvára priestor pre akúsi osobnú výpoveď. Popisujem vám príjemnú a krásnu knihu, no predsa len nebolo jednoduché čítať o pocitoch, ktoré prežívala Aza. Ocitla som sa v jej koži a popravde sa mi to nepáčilo, tak ako ani jej. Nikdy by mi nenapadlo, aké myšlienky dokáže táto porucha vyvolať a v mnohých ohľadoch to dokáže čitateľa šokovať. Ale ani o tom nie je táto kniha. Nie celkom.

Tak ako to už býva. Green nevenoval knihu iba danej problematike, ale napísal príbeh o bežných radostiach a starostiach. O problémoch, ktorým tínedžeri často čelia a riešia. Drobné konflikty, ale aj veľké problémy, ktoré sa v živote vyskytnú a my sa im nevyhneme.
Ani tentoraz ma nesklamal, ba naopak. Ukázal mi, že vie písať aj iným spôsobom a že aj na trebárs desiaty krát ma dokáže ohúriť svojim talentom. Korytnačky neobsahujú množstvo citátov, ktoré by sme si nestíhali zapisovať. Silné myšlienky sa tu objavujú ojedinelejšie, no ich sila vám dokáže povedať to, čo potrebuje.

Postavy boli skvelé a naozaj sa mi to veľmi páčilo. David bol absolútne neobyčajný. Chvíľu som sa pristihla aj pritom, ako si ho predstavujem v realite a poviem vám, že to išlo iba s veľkou námahou. Bol výnimočný, zasnívaný, ale aj tak mal v sebe kúsok reality.
Knižku vám určite odporúčam. Tým, že je tak Greenovsky netypická si môže získať aj čitateľov, ktorí nie sú jeho fanúšikmi, no ja nerada škatuľkujem... preto si myslím, že môže zaujať absolútne kohokoľvek.


Moje hodnotenie:

sobota 28. apríla 2018

Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr

Originálny názov: A Semi-definitive List of Worst Nightmares
Autorka: Krystal Sutherland
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2018
Počet strán: 312

Odkedy starý otec Esther Solarovej stretol smrť, celá rodina trpí strachom. Estherin otec je agorafobik a už šesť rokov nevyšiel zo suterénu. Brat Eugene sa bojí tmy a bez baterky neprejde ani krok. Mama Rosemary sa zas desí nešťastia. Solarovci veria, že sú prekliati a že raz ich to, čoho sa boja najviac, privedie do hrobu.
Lenže Esther kliatbu obíde... takmer. Zatiaľ nevie, z čoho má najväčší strach, a tak sa pre istotu vyhýba všetkému. Výťahom, malým priestorom, davom – skrátka všetkému, čo u nej môže vyvolať fóbiu. Esther je presvedčená, že má situáciu pod palcom, až kým nestretne bývalého spolužiaka zo základnej školy, svoju prvú lásku, Jonaha Smallwooda. Po tomto stretnutí ostane visieť na autobusovej zastávke ľahšia o mobil, všetky peniaze, ovocnú rolku, ktorú si nechávala na neskôr, aj zoznam nočných môr – nehovoriac o dôstojnosti. Lenže táto krádež je zároveň začiatkom nečakaného priateľstva. Spoločne hľadajú spôsob, ako prelomiť kliatbu, ktorá ničí Estherinu rodinu. Postavia sa fóbiám čelom, no zistia, že s jedným strachom predsa len nepočítali: so strachom z lásky.

Predstavte si, že by sa smola nelepila len na vaše päty, ale aj na celý zvyšok vašej rodiny. S takouto realitou žijú Solarovci po celý svoj život. Sú pripravený na každú možnú katastrofu, ktorá ich môže postretnúť a podľa toho riadia svoje životy. Snažia sa vyvarovať tragédiam, ktoré podvedome očakávajú v akýkoľvek čas. 
Prečo nemôžu žiť, ako bežná rodina s pár katastrofami na krku je viac, ako jasné. Postihla ich kliatba. Čo presne zapríčinilo ich kliatbu nie je jasné, no odkedy Estherin starý otec Reg stretol smrť v plnej kráse (nie neumrel, naozaj ju stretol) s ich životmi nie je niečo v poriadku. Esther sa s tým vysporiadava po svojom. Vidí svoju rodinu chrániacu sa pred vecami z ktorých majú strach a tak si aj ona vymyslí plán. Ostatní svoj strach poznajú, no ona nie. Prečo však čakať nepripravená? Takmer definitívny zoznam fóbii ju pripravý na všetko. Takže sa stráni každej potencionálnej veci, ktorá jej môže nahnať strach.
Taktiež Esther často môžete nájsť v prestrojení. Esther si je istá, že situácie zvládne oveľa ľahšie, keď sa prezlečie za sebavedomé ženské hrdinky, filmové postavičky, či podobne. 
Veru u Solarovcov je to pestré.

Asi musíte premýšľať nad tým, ako zvláštne pôsobí anotácia knižky. O čom to asi je? Ako môže taký príbeh vyzerať? Stojí za to risknúť? Nuž nado mnou zvíťazila zvedavosť a hlavne presvedčenie o Krystalinom talente, pretože jej predošlé dielko "Srdcu nerozkážeš" môjmu srdcu rozkázalo a jej príbeh sa mi veľmi páčil. I keď som bola po informáciách o jej novinke v rozpakoch, chcela som jej dať šancu. Opakujem, že som jej verila.


Medzi mnou a zoznamom sa to zrejme nezačalo najlepšie. Nepadli sme si do oka a keby to bola oficiálna schôdzka, tak by sme na ďalšiu zrejme spolu nikam nezašli. Pri knižkach to tak však nefunguje a aj keď nejakej nešťastnej kandidátke prvé stretnutie nevyjde, vždy má možnosť okúzliť vás na tej ďalšej. 
Rodina Solarovcov šťastie nemá, ale knižka o nich rozhodne áno, pretože na ďalšie razy si to u mňa opravila. Ospravedlnila sa mi dobre volenými slovami a šibalsky sa jej predsa len podarilo zatiahnuť ma do jej útrob.

A tak so mnou zoznam putoval po rôznych miestach. Cesta do školy mi odrazu ubiehala extrémne rýchlo a čakanie na zástavke mi bolo prikrátkym. Prestávky v škole nestačili a hodiny na ktorých nebolo možné čítať pod lavicou boli naopak príliš dlhými. Bolo náročné so sebou knižku nevláčiť, keď sa tak jednoducho a ľahučko zmestila do kabelky a sama sa pýtala do rúk a na cesty.

Priznávam, že som nečakala zlepšenie. Začiatok mi nesadol a príbeh sa mi nepáčil. Popravde ani samotný námet/zápletka mi nebola sympatická. Odjakživa mám rada v knihách zvláštnosti. Zvláštnych knižných hrdinov, poruchy, zvláštne prvky... To všetko mám rada, no tu to nefungovalo. Všetko mi prišlo divné, až príliš. Autorke som jej písanie neverila a tak mi to prišlo hlúpe a pritiahnuté za vlasy. Strácala som sa v tom a často som sa pristihla pri tom, že ani neviem o čom čítam.
Kedy sa to zlepšilo vám povedať neviem, no prišlo to rýchlo a nečakane. Ako ste si mohli všimnúť aj podľa mojich slov. V jednej chvíli som krútila hlavou a v tej ďalšej som sa usmievala od ucha k uchu. Časom možno prišlo ešte pár slabých chvíľ, no som presvedčená o tom, že za to mohli skôr moje osobné nálady, než príbeh ako taký.

Krystal písať vie a musím jej uznať plus za to, že v jej novom príbehu absolútne necítiť podobnosti s tým starým. Naozaj to bolo celkom, celkom inšie, než Srdcu nerozkážeš. Či už štýl, akým písala, ale aj celkové rozprávanie príbehu. Každý jeden detial bol akoby od inej autorky. Muselo byť náročné posunúť sa na takú úroveň, že sa odpútala od svojich spisovateľských zvykov a začala sa hľadať odznovu, no chválim ju. Stáva sa to málokedy.

V zozname mi boli sympatické netypické postavy. Esther je svojská, čo asi nikoho z vás neprekvapí a mám ju svojim spôsobom rada, no i tak mi sadol oveľa viac, než ona niekto iný.
Kto? No predsa Jonah - jej zlodejský, filmársky, novo-nadobudnutý kamarát, ktorý jej pomáhal prekonávať fóbie spísané na zozname. Práve on si ma získal zo všetkých postáv najviac a jeho prístup k životu a k Esther mi bol maximálne sympatický. Páčila sa mi jeho povaha a charakter. Sám mal doma množstvo problémov, no bol to priateľ, ktorého by mal po boku rád každý z nás.
Veľmi sa mi páčili línie o Estherinom starom otcovi a smrti. Nápad o kliatbe a jej prevedenie mi až tak nezavoňal, no nápad o smrti a pasáže s jej dedom boli fantastické. Chvíľkami som sa pristihla aj pri tom, že mám strach, no naozaj len chvíľku(!). Príbeh o Regovi by som si bez problémov rada prečítala.

Takmer definitívny zoznam má veľa chybičiek a záporov, no tie dobré stránky všetky negatíva šikovne vyvažujú. Cez všetko sa mi zoznam páčil a viete čo? Fakt rada by som videla videá, ktoré z dobrodružstiev pri prekonávaní strachu vznikli. Čo narobím...
Je pravda, že pri tejto knihe ma asi po prvýkrát napadlo, že možno je načase opustiť YA žáner a ísť na dôchodok, no to sa zrejme tak skoro nestane. Krystal to zachránila. A napokon uznávam i to, že téma, ktorú spracovala má svoj význam. Nepísala len tak do vetra, ale riešila problematiku, ktorá sa v našej spoločnosti vyskytuje.
Knihe dávam 3,5 sovičky.


Moje hodnotenie:

pondelok 23. apríla 2018

Chlapec, vtáčik a truhlár

Originálny názov: The Boy, The Bird and The Coffin Maker
Autorka: Matilda Woods
Vydavateľstvo: Albatros
Rok vydania: 2017
Počet strán: 200

Alberto žije v mestečku Allora, kde ryby vylietavajú z mora a domy žiaria ako drahokamy. Býva sám a dni trávi tým, že vyrába truhly pre miestnych obyvateľov, ktorí odišli na večný odpočinok. Jedného dňa mu do života vstúpi záhadný chlapec menom Tito a čarovný vtáčik, ktorí unikajú pred nebezpečenstvom a hľadajú útočisko. Tito je ustráchaný a nedôverčivý, ale kým zimné dni sú chladnejšie a ponurejšie, v Albertovom dome je čoraz teplejšie a veselšie. Uchráni truhlár chlapca a vtáčika pred sliediacimi očami miestnych klebetníc a tieňom minulosti?
Tento príbeh je o živote, o smrti a o tom, ako môže nádej prežiariť miesto, ktoré poznačil smútok.

Knihy by sa nemali súdiť podľa obálky, no len málokto by dokázal odolať túžbe siahnuť po tejto kráske. Na svete je množstvo prekrásnych obálok a aby som bola úprimná, tak som vám ich v predchádzajúcich recenziách/článkoch i často spomínala, ale... Chlapec, vtáčik a truhlár je prípad, ktorý dokázal prevýšiť všetky krásne obálky, ktoré poznám a ocitnúť sa na ich obľúbenej priečke takmer bez problému, či námahy. Farby, kresby, jednoducho každý jeden detail tvorí niečo výnimočné a prekrásne. V knižke sa nachádzajú aj ilustrácie, ktoré nie sú o nič horšie a tak treba naozaj uznať, že výsledok je doladený do absolútnej dokonalosti a oku polahodí, či chcete alebo nie.
Avšak ako sa hovorí - z peknej misky sa nenaješ. Bolo tomu tak?

Nie, pravidlo sa mi nepotvrdilo. S veľkým potešením vám môžem oznámiť, že Matilda Woods nám priniesla niečo nové a kúzelné. Tak, ako je kniha krásna na pohľad, tak je krásna i obsahom.
Nejedná sa o komplikovaný román s komplikovanou zápletkou. Dielo nie je rozsiahle a aj útly počet strán ešte väčšmi zužuje počet ilustrácií. No slová sú mocný nástroj a autorka s nimi vie pracovať. Jej štýl je priam magický. Stačí jej pár slov, pár viet a tak, ako kúzelník dokáže čarovať s kúzelnou paličkou, ona robí zázraky s písaním a vyjadrovaním svojich predstáv. Často sa stáva, že sa v bežnom živote povie veľa slov, no význam nie je jasný. Matilda však vie o čom hovorí, vie čo chce odkázať, a tak cez krásne metafory, výmysly a drobnosti odkáže svoju pointu, tak ako potrebuje.

Očakávala som rozprávku, ktorá je však určená aj dospelým čitateľom - skrz jej význam a odkaz. Moje očakávania boli správne a predsa som dostala o kúsok viac a ostala som prekvapená. Čím ďalej som čítala, tým menej som cítila rozprávku. V deji neboli veci nevhodné detským ušiam. Nič pohoršujúce, aj keď téma je predsa len v istých smeroch netradičná a každý ju pojme inak, čo však podľa mňa záleží individuálne od každého malého čitateľa a jeho povahy. No i tak to na mňa pôsobilo vyspelo, reálne, silne. Iste, nachádzali sa tam výmysly a absolútne nereálne prvky. Kde by som narazila na lietajúce ryby, všakže? No aj tak sa tohto pocitu nezbavím a knihu vnímam skôr, ako rozprávku pre dospelých. Krásne poetickú.

V príbehu sa nachádzajú postavy, ktoré sú rozmanité, ako svet samotný, no ich rozdielnymi charaktermi, povahovými črtami a prejavom autorka často ukazovala akýsi príklad. Lepšie povedané poučenie. Ich správanie ukazovalo v jednoduchosti, akými ľuďmi sú. Dobrými, či zlými, no samozrejme tu narazíme aj na komplikované postavy, pri ktorých nemôžeme použiť nálepku dobrý/zlý a jednoducho ich musíme vnímať takých, akí sú.
Truhlár Alberto je skvelou postavou. Postupne sa v príbehu dozvedáme o jeho živote. O tom, ako sa priučil svojmu remeslu a aké okolnosti formovali jeho osobnosť. Bol to láskavý muž, ktorý všetko, čo mal ochotne a rád rozdával iným, ktorý toho mali naopak menej. O mŕtvych sa staral s nehou a priateľsky, a o živých mal rovnaký záujem. Bol však osamelý a na iných hľadel viac, než na seba.
Ani netušil, akým spôsobom sa mu zmení život, keď naň nie je sám. Chlapec Tito - šikovný, plný snov, nápadov a myšlienok mu priniesol do domu teplo a radosť. Vtáčik bol skvelým pomocníkom a spolu boli výbornými spoločníkmi.

Na túto knihu nemôžem povedať jediné zlé slovo. Čítanie som si vychutnávala a rozhodne som sa nenudila. Vám, moji milí čitatelia, knižku odporúčam koľko len vládzem a dovolím si tvrdiť, že nikto jej prečítanie nedokáže vyslovene oľutovať. Každý z nás má možnosť odniesť si z nej "to svoje".
Majte sa krásne :)!

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knižku si môžete kúpiť, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie: