piatok 18. mája 2018

Apríl v knihách

Ahojte!
Mám rada čas, kedy si konečne dostatočne usporiadam a ujasním veci. Sadnem si za stôl (alebo viď. ešte viac sa vyvalím v posteli zakrytá, až po nos) a pustím sa do písania o knižkach prečítaných za minulý mesiac. Tradíciou je samozrejme pridať toto zhrnutie zásadne neskôr. Pamätajte - nikdy nie načas! Ale inak by to zrejme nebolo ono :).
Ani neviem prečo mi táto "rubrika" tak prirástla k srdcu, ale rozhodne je to typ článku, ktorého písanie si užívam a teším sa, až sa oň podelím s vami.

Prečítané knihy:

  1. Ďaleko od hlučného davu / Thomas Hardy
  2. Chlapec, vtáčik a truhlár / Matilda Woods
  3. Následníčka / Kiera Cass
  4. Koruna / Kiera Cass
  5. Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr / Krystal Sutherland
  6. Všade samé korytnačky / John Green
Niečo oslovilo viac, niečo menej, ale ani jedna z týchto kníh ma nesklamala a neprekazila moje očakávania. Každý z titulov bol celkom iný a oslovil ma z odlišných dôvodov. No predsa len sa tu nájdu tituly, ktoré si ma získali natoľko, že prevyšujú ostatné. Nechcem robiť rozdiely, ale nepomôžem si a klamať vám nebudem. Zhrnutie venujem len dvom príbehom a vy čoskoro zistíte ktorým.

Predtým by som len rada zhrnula to, že ak ste milovníkmi série Selekcia, ktorá je pre nás mnohých pomerne previnilým potešením, pretože súboj dievčat o princa? Boj o lásku v reality show? Nuž nie je sa čím chváliť :D. Ale áno i ja ju mám naozaj rada a prvé tri diely o Amerike som si poriadne obľúbila. Od pokračovania som dávala ruky preč, ale napokon si ma predsa len našlo a viete čo? Nebolo to vôbec zlé! Názory, či ohlasy objavíte v spojení s pokračovaním veľmi rôzne a rozpoltené, no mne sa to páčilo a som rada, že som sa do toho predsa len pustila. Takže Následníčka a Koruna, rozhodne potešili.
Z Takmer definitívneho zoznamu najhorších nočným môr som bola spočiatku veľmi zmätená. Mám rada príbehy v ktorých sú zvláštnosti, divné prvky a nie tak celkom normálne postavy, no tu mi to prišlo prehnané. Čas však všetko zariadil a mne sa po pár stranách kniha veľmi zapáčila.
Som verný fanúšik Johna Greena a na jeho novú, novučičkú knihu som sa tešila priam detskou radosťou. Výsledok? Súhlasím s názormi, ktoré tvrdia, že táto Greenovka nie je celkom Greenovkou. Totižto autor má veľmi svojský štýl, ktorý dýcha z jeho diel, no toto mi prišlo, ako niečo nové. Iné. No rozhodne odporúčam. Ujo Green nesklamal :).

Nuž blížime sa k pasáži na ktorú som sa tešila najviac.
Ktoré knihy si ma získali najviac?

Chlapec, vtáčik a truhlár

Počuli ste už o knihe od autorky Matildy Woods? Pravdaže recenziu na tento titul nájdete na blogu, no aj tak verím, že nie každému je známy. A to je chyba! 
Jediné slová mi rezonuje v mysli - krása, krása, krása.
Krása! Ako na pohľad, tak aj po obsahovej stránke. Chlapec, vtáčik a truhlár je príbeh venovaný detským čitateľom, no o niečo viac pohladí dušu dospelákom, ktorý sa potrebujú zastaviť a prečítať si niečo, čo je vyjadrené jednoducho, no presne a trefne. Túto knižku vám určite odporúčam. Je veľmi útla, no poskytne vám príbeh z ktorého budete ústa otvárať. Zároveň sa milo usmievať a možno že i slzička vám ujde z oka, no ak uvažujete, tak by ste túto knihu vynechať nemali. A aby toho nebolo málo... vo vnútri na vás čakajú prekrásne ilustrácie na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať.


Zostáva nám posledný titul a tým nie je nič iné, než:

Ďaleko od hlučného davu
Milí moji čitatelia... Ani neviem kde začať! Toto nie je len najlepšia kniha za apríl. Za mesiac, za obdobie. Tak veľmi sa mi páčila, až sa zaradila k mojim najmilším za celý môj život. 
Som nerozhodný človek a tak, keby ste sa ma pred časom opýtali kto je mojim najobľúbenejším autorom, buď by som vám povedala, že neviem alebo vám vymenovala dlhý zoznam mien. Nuž teraz poznám odpoveď veľmi presne. Thomas Hardy. Jediné meno. Jediný autor.
Ešte nikdy som nezažila to, čo pri čítaní jeho tvorby. Neskutočne na mňa pôsobí a jeho štýl mi rezonuje pod kožou, v srdci, v duši. Ťažko sa to popisuje a vysvetľuje, ale pri ňom dostávam presne to, čo potrebujem. Čo nikde inde. Inšpiruje ma. Paralyzuje ma. Fascinuje ma. 
Jeho opisy sú čírou krásou a jeho niekedy priam poetický štýl je mojou závislosťou. 
Nemyslím si, že tento príbeh alebo aj celkovo jeho iná tvorba sadne každému, no pre mňa je to srdcová záležitosť, ktorá ma ovplyvňuje každý jeden deň.

utorok 15. mája 2018

Bavilo ma žiť | Keď kniha nesadne

Originálny názov: I Liked My Life
Autorka: Abby Fabiaschi
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 304

Maddy je oddaná manželka a matka sedemnásťročnej Eve. Stará sa o do-mácnosť, pre každého má čas a je skvelou hostiteľkou. Vždy pamätá v prvom rade na druhých a v neľahkých životných chvíľach vie dobre poradiť. Pre svoju rodinu je bezpečným prístavom... až do chvíle, keď jedného dňa dobrovoľne odíde zo sveta.
Jej manželovi Bradymu a dospievajúcej Eve to zlomí srdce. Dookola si kladú otázku, čo sa mohlo stať. Ako mohla milovaná osoba tak náhle a zdanlivo bezdôvodne odísť z ich života? Ako majú pokračovať bez nej? Z jej denníka sa o nej dozvedajú viac. Zisťujú, že ju vôbec nepoznali, a musia čeliť aj nepríjemnej pravde o sebe.
Čo sa skrýva za Maddinou záhadnou smrťou? Zmieri sa jej rodina s minulosťou a nájde šťastie v ďalšom živote bez nej?

Cítim sa poriadne previnilo a zakaždým, keď mi, čo i len pohľad padne na knižku ležiacu v zákutí mojej izby, cítim sa vinná. Vinná, vinná a vinná.
Viem, že sa to nestáva len mne. A že je množstvo kníh, ktoré jednoducho nesadnú každému. Že nám všetkým sa páči niečo iné a aj nálady máme v istých okamihoch rôzne, no i tak mi je veľmi ľúto toho, ako veľmi mi tento príbeh nesadol. 

Na mojom blogu narazíte na negatívnu recenziu zriedka. Nemám problém napísať svoj úprimný názor na danú knihu, no ako čitateľovi mi je ľúto, keď sa predsa len nejaká knižka dostane na moju nemilosť. Vždy sa snažím vyberať si knižky, pri ktorých mám pocit, že sa mi budú páčiť. V kritike sa nevyžívam a skôr ma zarmucuje hovoriť o knihe v zlom, ale očividne to raz za čas prísť musí.

Skôr než vám porozprávam o tŕní v mojom oku, ktorým sa stal príbeh o žene, ktorá zanechala svoju rodinu a bez vysvetlenia ukončila svoj život, vám chcem povedať jedno, jediné.
A rada by som to zdôraznila. 
Nikoho od prečítania nechcem odhovoriť. To, že sa nepáčila mne, neznamená, že sa nemôže páčiť komukoľvek z vás. Je to len môj osobný názor s ktorým sa môžete mnohí zhodnúť, poučiť sa z neho, ale pokiaľ máte v pláne knihu predsa len vziať do rúk, neodkladajte tento plán kvôli mojim pocitom, ktoré nemusia byť totožné s tými vašimi. Ako som už povedala. Sme rôzni a každý si môže z príbehu odniesť niečo iné. Niečo svoje. 

Mám hrozné výčitky, pretože táto kniha ma nezaujala, ani len natoľko, aby som ju dočítala do konca. Viem, že nie je správne, ako som sa k tomuto problému postavila a mala som sa prebojovať až na koniec, no nech som sa snažila akokoľvek, nedokázala som to.


Neviem v čom bol najväčší problém, no viem, že štýl Abby - autorky príbehu, mi nesadol. Nepáčilo sa mi akým spôsobom rozprávala o udalostiach a životoch postáv. Aj charaktery, ktoré vytvorila mi neboli sympatické, čo mi zážitok priveľmi nezlepšovalo. 
Počas čítania mi neustále svietila v hlave kontrolka, že toto nie je dobré. Že chcem knihu, čo najskôr odložiť a nevrátiť sa k nej. Áno, musela som sa nútiť k tomu, aby som prečítala aj aspoň chabý kúsok navyše. Skrátka ma tam všetko iritovalo. Správanie postáv bolo protivné a ich povahy mi prekážali. Dcéra Maddy síce bola tínedžerka, takže by sa jej nálady možno aj dali odpustiť, no aj tak som mala chuť ju uškrtiť. Manžel David bol absolútne zabratý do práce, takže ich romantický vzťah bol zrejme naozaj len a len na začiatku pri zoznámení sa a najhoršie je, že sympatie som si nevytvorila, ani len k Maddy, ktorá bola mŕtva. 

Chybou sa stali zrejme aj moje očakávania, ktoré sa priblížili, až príliš mimo realitu. Tešila som sa na odhaľovanie zápiskov z denníkov, pretože v knihách milujem pasáže tvorené zápiskami, listami, či čímkoľvek iným a výnimočným. Tu pre mňa nefungovalo absolútne nič.

Rada by som povedala aspoň niečo pozitívne na záver, no kedže som knihu nedokázala dočítať, ani len dokonca a odložila som ju po zhruba sto stránkach, nedokážem vymyslieť pozitívum. Je pravda, že sa číta ľahko a príbeh ubieha rýchlo. Dalo by sa povedať príjemne, no kedže sa mne osobne nepáčil, tak na mňa tieto body neplatili.

Je mi to hrozne ľúto a snáď nikoho neodhovorím od prečítania, ak vás príbeh zaujal. Na internete nájdete obrovské množstvo naopak pozitívnych ohlasov, ktoré sa s tým mojim nezhodujú, no pokiaľ si mám udržať úprimnosť a hovoriť vám o svojich názoroch pravdivo, tak som dnešnú recenziu nemohla napísať inak. No opakujem. Je to len výhradne môj názor.

utorok 1. mája 2018

Všade samé korytnačky

Originálny názov: Turtles All the Way Down
Autor: John Green
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2018
Počet strán: 246

Šestnásťročná Aza Holmesová nikdy nemala v úmysle riešiť záhadný prípad zmiznutia miliardára Russella Picketta. Lenže keď sa jej najlepšia kamoška Daisy Ramirezová dozvie, že v hre je odmena stotisíc dolárov, s nadšením sa vrhne do vyšetrovania. Aza sa jej rozhodne pomôcť, keďže z detstva pozná Pickettovho syna Davisa. Zoznámili sa kedysi v tábore pre deti, ktorým zomrel jeden z rodičov. Dievčatá stoja pred zásadnou otázkou: Stal sa miliardár obeťou únosu, alebo utiekol pred políciou, ktorá ho chcela obviniť z úplatkárstva?
Aza sa snaží byť dobrou dcérou, dobrou kamarátkou, dobrou študentkou a možno aj dobrou detektívkou, no pritom musí bojovať s vlastnou úzkosťou a ustavične padá do špirály obsesívno-kompulzívnych myšlienok.
Spisovateľ John Green, autor bestsellera Na vine sú hviezdy, ktorý sám trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou, s drsnou úprimnosťou rozpráva svoj doteraz najosobnejší príbeh o láske, vytrvalosti a sile ozajstného priateľstva.

John Green patrí k mojim obľúbeným autorom. Každé jedno jeho dielo mi za tie roky niečo dalo a nejeden raz som ich vyhľadala zas a znova, pretože som sa potrebovala vrátiť späť k jeho myšlienkam a hrdinom, ktorí prežívajú tie najrozmanitejšie situácie. Jeho knihy mi ponúkajú tak troška nekonečné zážitky a pocity (akoby povedal Charlie od Chboskeho).
Uvedomujem si, že pri Greenovi to nie je jednoduché a tak sa v knihomoľskom svete delíme na dve skupiny. Jedna jeho tvorbu miluje a vidí v nej viac. A zas tá druhá jeho knihy nevie zniesť, respektívne ich nepovažuje absolútne ničím za, čo i len trocha výnimočné. 
Nebudem si zastávať svoj názor a hovoriť vám, aké úžasné jeho knihy sú. Každý si na ne musí svoj názor spraviť sám a buď v nich uvidí to, čo sme mnohí našli alebo žiaľbohu nie.

Keď vyšli korytnačky v anglickom jazyku, bola som na pozore. Veľmi som sa tešila a radovala, keďže ubehli roky od jeho poslednej vydanej knihy. V podstate som ani nedúfala, že sa dočkáme ďalšej. A ono to prišlo! Uvažovala som, že si ju zakúpim a prečítam v origináli, ale napokon som počkala na vydanie YOLi, ktoré ma potešilo taktiež tým, že sa pustili do prekladu a poskytli nám komplet zbierky Greenoviek.
Na jeho novinku som čítala množstvo rôznych názorov, no všetky sa zhodovali na jedinej veci. Že je to iné. Iné než predošlé príbehy. Pri Greenovi som sa naučila (a možno nie som jediná), že v jeho knihách používa často rovnaký koncept alebo prvky. Dvojica najlepších priateľov, hlboké myšlienky, skrátka maličkosti, ktoré sú typické len preňho a jeho štýl. Niečo vďaka čomu rozpoznáte, že držíte v rukách práve jeho knihu.

Všade samé korytnačky však nespadajú do vecí na ktoré sme zvyknutí. Autor akoby začal celkom nanovo a vymazal si z pamäti svoje staré návyky. Akoby sa opäť učil písať a hľadal si ten svoj komfort v ktorom sa mu rozpráva najlepšie.
Ak to vo mne i vyvolalo obavy, potlačila som ich poriadne hlboko. Akoby to mohlo dopadnúť zle? A nemýlila som sa vo svojej viere. Knižka bola krásna.

Po prečítaní mi ostal taký ten dobrý, príjemný pocit. Asi ako keď sa vrátite po dlhom čase domov a zistíte koľko vecí sa zmenilo, no zároveň je rovnakých. Súhlasím s tým, že korytnačky sú celkom odlišné, no vôbec mi to neprekáža. Je to taký jemný príbeh. Veľa vecí sa tam ani neudeje, no predsa vie autor zapôsobiť tými správne zvolenými slovami.

Táto kniha nie je detektívkou. Pátranie po Rusellovi Pickettovi tu má malý priestor, čo je celkom prekvapivé. Keď si prečítate anotáciu, tak akosi podvedome čakáte pátranie, odhaľovanie a zisťovanie okolností okolo jeho zmiznutia, no nie je tomu tak.
Oveľa viac dal autor priestor popisom obsesívno-kompulzívnej poruchy, ktorou trpí hlavná hrdinka, ale i on, čo vytvára priestor pre akúsi osobnú výpoveď. Popisujem vám príjemnú a krásnu knihu, no predsa len nebolo jednoduché čítať o pocitoch, ktoré prežívala Aza. Ocitla som sa v jej koži a popravde sa mi to nepáčilo, tak ako ani jej. Nikdy by mi nenapadlo, aké myšlienky dokáže táto porucha vyvolať a v mnohých ohľadoch to dokáže čitateľa šokovať. Ale ani o tom nie je táto kniha. Nie celkom.

Tak ako to už býva. Green nevenoval knihu iba danej problematike, ale napísal príbeh o bežných radostiach a starostiach. O problémoch, ktorým tínedžeri často čelia a riešia. Drobné konflikty, ale aj veľké problémy, ktoré sa v živote vyskytnú a my sa im nevyhneme.
Ani tentoraz ma nesklamal, ba naopak. Ukázal mi, že vie písať aj iným spôsobom a že aj na trebárs desiaty krát ma dokáže ohúriť svojim talentom. Korytnačky neobsahujú množstvo citátov, ktoré by sme si nestíhali zapisovať. Silné myšlienky sa tu objavujú ojedinelejšie, no ich sila vám dokáže povedať to, čo potrebuje.

Postavy boli skvelé a naozaj sa mi to veľmi páčilo. David bol absolútne neobyčajný. Chvíľu som sa pristihla aj pritom, ako si ho predstavujem v realite a poviem vám, že to išlo iba s veľkou námahou. Bol výnimočný, zasnívaný, ale aj tak mal v sebe kúsok reality.
Knižku vám určite odporúčam. Tým, že je tak Greenovsky netypická si môže získať aj čitateľov, ktorí nie sú jeho fanúšikmi, no ja nerada škatuľkujem... preto si myslím, že môže zaujať absolútne kohokoľvek.


Moje hodnotenie:

sobota 28. apríla 2018

Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr

Originálny názov: A Semi-definitive List of Worst Nightmares
Autorka: Krystal Sutherland
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2018
Počet strán: 312

Odkedy starý otec Esther Solarovej stretol smrť, celá rodina trpí strachom. Estherin otec je agorafobik a už šesť rokov nevyšiel zo suterénu. Brat Eugene sa bojí tmy a bez baterky neprejde ani krok. Mama Rosemary sa zas desí nešťastia. Solarovci veria, že sú prekliati a že raz ich to, čoho sa boja najviac, privedie do hrobu.
Lenže Esther kliatbu obíde... takmer. Zatiaľ nevie, z čoho má najväčší strach, a tak sa pre istotu vyhýba všetkému. Výťahom, malým priestorom, davom – skrátka všetkému, čo u nej môže vyvolať fóbiu. Esther je presvedčená, že má situáciu pod palcom, až kým nestretne bývalého spolužiaka zo základnej školy, svoju prvú lásku, Jonaha Smallwooda. Po tomto stretnutí ostane visieť na autobusovej zastávke ľahšia o mobil, všetky peniaze, ovocnú rolku, ktorú si nechávala na neskôr, aj zoznam nočných môr – nehovoriac o dôstojnosti. Lenže táto krádež je zároveň začiatkom nečakaného priateľstva. Spoločne hľadajú spôsob, ako prelomiť kliatbu, ktorá ničí Estherinu rodinu. Postavia sa fóbiám čelom, no zistia, že s jedným strachom predsa len nepočítali: so strachom z lásky.

Predstavte si, že by sa smola nelepila len na vaše päty, ale aj na celý zvyšok vašej rodiny. S takouto realitou žijú Solarovci po celý svoj život. Sú pripravený na každú možnú katastrofu, ktorá ich môže postretnúť a podľa toho riadia svoje životy. Snažia sa vyvarovať tragédiam, ktoré podvedome očakávajú v akýkoľvek čas. 
Prečo nemôžu žiť, ako bežná rodina s pár katastrofami na krku je viac, ako jasné. Postihla ich kliatba. Čo presne zapríčinilo ich kliatbu nie je jasné, no odkedy Estherin starý otec Reg stretol smrť v plnej kráse (nie neumrel, naozaj ju stretol) s ich životmi nie je niečo v poriadku. Esther sa s tým vysporiadava po svojom. Vidí svoju rodinu chrániacu sa pred vecami z ktorých majú strach a tak si aj ona vymyslí plán. Ostatní svoj strach poznajú, no ona nie. Prečo však čakať nepripravená? Takmer definitívny zoznam fóbii ju pripravý na všetko. Takže sa stráni každej potencionálnej veci, ktorá jej môže nahnať strach.
Taktiež Esther často môžete nájsť v prestrojení. Esther si je istá, že situácie zvládne oveľa ľahšie, keď sa prezlečie za sebavedomé ženské hrdinky, filmové postavičky, či podobne. 
Veru u Solarovcov je to pestré.

Asi musíte premýšľať nad tým, ako zvláštne pôsobí anotácia knižky. O čom to asi je? Ako môže taký príbeh vyzerať? Stojí za to risknúť? Nuž nado mnou zvíťazila zvedavosť a hlavne presvedčenie o Krystalinom talente, pretože jej predošlé dielko "Srdcu nerozkážeš" môjmu srdcu rozkázalo a jej príbeh sa mi veľmi páčil. I keď som bola po informáciách o jej novinke v rozpakoch, chcela som jej dať šancu. Opakujem, že som jej verila.


Medzi mnou a zoznamom sa to zrejme nezačalo najlepšie. Nepadli sme si do oka a keby to bola oficiálna schôdzka, tak by sme na ďalšiu zrejme spolu nikam nezašli. Pri knižkach to tak však nefunguje a aj keď nejakej nešťastnej kandidátke prvé stretnutie nevyjde, vždy má možnosť okúzliť vás na tej ďalšej. 
Rodina Solarovcov šťastie nemá, ale knižka o nich rozhodne áno, pretože na ďalšie razy si to u mňa opravila. Ospravedlnila sa mi dobre volenými slovami a šibalsky sa jej predsa len podarilo zatiahnuť ma do jej útrob.

A tak so mnou zoznam putoval po rôznych miestach. Cesta do školy mi odrazu ubiehala extrémne rýchlo a čakanie na zástavke mi bolo prikrátkym. Prestávky v škole nestačili a hodiny na ktorých nebolo možné čítať pod lavicou boli naopak príliš dlhými. Bolo náročné so sebou knižku nevláčiť, keď sa tak jednoducho a ľahučko zmestila do kabelky a sama sa pýtala do rúk a na cesty.

Priznávam, že som nečakala zlepšenie. Začiatok mi nesadol a príbeh sa mi nepáčil. Popravde ani samotný námet/zápletka mi nebola sympatická. Odjakživa mám rada v knihách zvláštnosti. Zvláštnych knižných hrdinov, poruchy, zvláštne prvky... To všetko mám rada, no tu to nefungovalo. Všetko mi prišlo divné, až príliš. Autorke som jej písanie neverila a tak mi to prišlo hlúpe a pritiahnuté za vlasy. Strácala som sa v tom a často som sa pristihla pri tom, že ani neviem o čom čítam.
Kedy sa to zlepšilo vám povedať neviem, no prišlo to rýchlo a nečakane. Ako ste si mohli všimnúť aj podľa mojich slov. V jednej chvíli som krútila hlavou a v tej ďalšej som sa usmievala od ucha k uchu. Časom možno prišlo ešte pár slabých chvíľ, no som presvedčená o tom, že za to mohli skôr moje osobné nálady, než príbeh ako taký.

Krystal písať vie a musím jej uznať plus za to, že v jej novom príbehu absolútne necítiť podobnosti s tým starým. Naozaj to bolo celkom, celkom inšie, než Srdcu nerozkážeš. Či už štýl, akým písala, ale aj celkové rozprávanie príbehu. Každý jeden detial bol akoby od inej autorky. Muselo byť náročné posunúť sa na takú úroveň, že sa odpútala od svojich spisovateľských zvykov a začala sa hľadať odznovu, no chválim ju. Stáva sa to málokedy.

V zozname mi boli sympatické netypické postavy. Esther je svojská, čo asi nikoho z vás neprekvapí a mám ju svojim spôsobom rada, no i tak mi sadol oveľa viac, než ona niekto iný.
Kto? No predsa Jonah - jej zlodejský, filmársky, novo-nadobudnutý kamarát, ktorý jej pomáhal prekonávať fóbie spísané na zozname. Práve on si ma získal zo všetkých postáv najviac a jeho prístup k životu a k Esther mi bol maximálne sympatický. Páčila sa mi jeho povaha a charakter. Sám mal doma množstvo problémov, no bol to priateľ, ktorého by mal po boku rád každý z nás.
Veľmi sa mi páčili línie o Estherinom starom otcovi a smrti. Nápad o kliatbe a jej prevedenie mi až tak nezavoňal, no nápad o smrti a pasáže s jej dedom boli fantastické. Chvíľkami som sa pristihla aj pri tom, že mám strach, no naozaj len chvíľku(!). Príbeh o Regovi by som si bez problémov rada prečítala.

Takmer definitívny zoznam má veľa chybičiek a záporov, no tie dobré stránky všetky negatíva šikovne vyvažujú. Cez všetko sa mi zoznam páčil a viete čo? Fakt rada by som videla videá, ktoré z dobrodružstiev pri prekonávaní strachu vznikli. Čo narobím...
Je pravda, že pri tejto knihe ma asi po prvýkrát napadlo, že možno je načase opustiť YA žáner a ísť na dôchodok, no to sa zrejme tak skoro nestane. Krystal to zachránila. A napokon uznávam i to, že téma, ktorú spracovala má svoj význam. Nepísala len tak do vetra, ale riešila problematiku, ktorá sa v našej spoločnosti vyskytuje.
Knihe dávam 3,5 sovičky.


Moje hodnotenie:

pondelok 23. apríla 2018

Chlapec, vtáčik a truhlár

Originálny názov: The Boy, The Bird and The Coffin Maker
Autorka: Matilda Woods
Vydavateľstvo: Albatros
Rok vydania: 2017
Počet strán: 200

Alberto žije v mestečku Allora, kde ryby vylietavajú z mora a domy žiaria ako drahokamy. Býva sám a dni trávi tým, že vyrába truhly pre miestnych obyvateľov, ktorí odišli na večný odpočinok. Jedného dňa mu do života vstúpi záhadný chlapec menom Tito a čarovný vtáčik, ktorí unikajú pred nebezpečenstvom a hľadajú útočisko. Tito je ustráchaný a nedôverčivý, ale kým zimné dni sú chladnejšie a ponurejšie, v Albertovom dome je čoraz teplejšie a veselšie. Uchráni truhlár chlapca a vtáčika pred sliediacimi očami miestnych klebetníc a tieňom minulosti?
Tento príbeh je o živote, o smrti a o tom, ako môže nádej prežiariť miesto, ktoré poznačil smútok.

Knihy by sa nemali súdiť podľa obálky, no len málokto by dokázal odolať túžbe siahnuť po tejto kráske. Na svete je množstvo prekrásnych obálok a aby som bola úprimná, tak som vám ich v predchádzajúcich recenziách/článkoch i často spomínala, ale... Chlapec, vtáčik a truhlár je prípad, ktorý dokázal prevýšiť všetky krásne obálky, ktoré poznám a ocitnúť sa na ich obľúbenej priečke takmer bez problému, či námahy. Farby, kresby, jednoducho každý jeden detail tvorí niečo výnimočné a prekrásne. V knižke sa nachádzajú aj ilustrácie, ktoré nie sú o nič horšie a tak treba naozaj uznať, že výsledok je doladený do absolútnej dokonalosti a oku polahodí, či chcete alebo nie.
Avšak ako sa hovorí - z peknej misky sa nenaješ. Bolo tomu tak?

Nie, pravidlo sa mi nepotvrdilo. S veľkým potešením vám môžem oznámiť, že Matilda Woods nám priniesla niečo nové a kúzelné. Tak, ako je kniha krásna na pohľad, tak je krásna i obsahom.
Nejedná sa o komplikovaný román s komplikovanou zápletkou. Dielo nie je rozsiahle a aj útly počet strán ešte väčšmi zužuje počet ilustrácií. No slová sú mocný nástroj a autorka s nimi vie pracovať. Jej štýl je priam magický. Stačí jej pár slov, pár viet a tak, ako kúzelník dokáže čarovať s kúzelnou paličkou, ona robí zázraky s písaním a vyjadrovaním svojich predstáv. Často sa stáva, že sa v bežnom živote povie veľa slov, no význam nie je jasný. Matilda však vie o čom hovorí, vie čo chce odkázať, a tak cez krásne metafory, výmysly a drobnosti odkáže svoju pointu, tak ako potrebuje.

Očakávala som rozprávku, ktorá je však určená aj dospelým čitateľom - skrz jej význam a odkaz. Moje očakávania boli správne a predsa som dostala o kúsok viac a ostala som prekvapená. Čím ďalej som čítala, tým menej som cítila rozprávku. V deji neboli veci nevhodné detským ušiam. Nič pohoršujúce, aj keď téma je predsa len v istých smeroch netradičná a každý ju pojme inak, čo však podľa mňa záleží individuálne od každého malého čitateľa a jeho povahy. No i tak to na mňa pôsobilo vyspelo, reálne, silne. Iste, nachádzali sa tam výmysly a absolútne nereálne prvky. Kde by som narazila na lietajúce ryby, všakže? No aj tak sa tohto pocitu nezbavím a knihu vnímam skôr, ako rozprávku pre dospelých. Krásne poetickú.

V príbehu sa nachádzajú postavy, ktoré sú rozmanité, ako svet samotný, no ich rozdielnymi charaktermi, povahovými črtami a prejavom autorka často ukazovala akýsi príklad. Lepšie povedané poučenie. Ich správanie ukazovalo v jednoduchosti, akými ľuďmi sú. Dobrými, či zlými, no samozrejme tu narazíme aj na komplikované postavy, pri ktorých nemôžeme použiť nálepku dobrý/zlý a jednoducho ich musíme vnímať takých, akí sú.
Truhlár Alberto je skvelou postavou. Postupne sa v príbehu dozvedáme o jeho živote. O tom, ako sa priučil svojmu remeslu a aké okolnosti formovali jeho osobnosť. Bol to láskavý muž, ktorý všetko, čo mal ochotne a rád rozdával iným, ktorý toho mali naopak menej. O mŕtvych sa staral s nehou a priateľsky, a o živých mal rovnaký záujem. Bol však osamelý a na iných hľadel viac, než na seba.
Ani netušil, akým spôsobom sa mu zmení život, keď naň nie je sám. Chlapec Tito - šikovný, plný snov, nápadov a myšlienok mu priniesol do domu teplo a radosť. Vtáčik bol skvelým pomocníkom a spolu boli výbornými spoločníkmi.

Na túto knihu nemôžem povedať jediné zlé slovo. Čítanie som si vychutnávala a rozhodne som sa nenudila. Vám, moji milí čitatelia, knižku odporúčam koľko len vládzem a dovolím si tvrdiť, že nikto jej prečítanie nedokáže vyslovene oľutovať. Každý z nás má možnosť odniesť si z nej "to svoje".
Majte sa krásne :)!

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knižku si môžete kúpiť, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

nedeľa 8. apríla 2018

Ďaleko od hlučného davu

Originálny názov: Far from the Madding Crowd
Autor: Thomas Hardy 
Vydavateľstvo: Pravda
Rok vydania: 1981
Počet strán: 404

Samostatná a nespútaná Bathsheba Everdeen vo veľmi mladom veku zdedí farmu po svojom strýkovi. Vďaka jej duchu a povahe, ktorá nepodlieha spoločenským zvyklostiam o podceňovaní ženského pohlavia, sa rozhodne viesť farmu celkom sama. Nenajme si šafára, ktorý by zariaďoval chod vecí. Ponechá si len základných podriadených a vlastným rozumom panuje nad všetkými záležitosťami pevnou rukou.
Gabriek Oak je farmár alebo ním aspoň bol. Okolnosti ho posunú k návratu k pastierstvu, ale privedú ho k žene, ktorá ho v myšlienkach sprevádza po celý život. K Bathshebe. Snaží sa jej byť priateľom, poradcom, ale predovšetkým jej dáva priestor pre jej rozlet a realizovanie sa. 
Román venovaný prírode, komplikovanej láske, smiešnosti osudu, charakterom ľudí a samotnému životu. O tom písal Thomas Hardy v jeho klasickom a veľmi známom románe - Ďaleko od hlučného davu.

Niekedy si nás príbeh nájde sám bez nášho vlastného pričinenia.
Môj príbeh s Hardym bol takmer, ako z filmu, teda lepšie povedané naše prvé stretnutie sa odohralo za milých podmienok. Jedného pekného dňa som zavítala na burzu kníh celkom sama, samučičká. Prehŕňala som sa kopou kníh a snažila som sa nájsť tú správnu. Do očí mi padali skvelé tituly, ale srdce mi poskočilo len pri jednom, jedinom. Áno bol ním - Ďaleko od hlučného davu. Príbeh mi nebol neznámy, pretože pred dávnou dobou som videla film z ktorého som mala množstvo zmiešaných pocitov, ale tá obálka... Musím sa priznať, že aj keby som v tej chvíli narazila na knihu, ktorú vyslovene nemám rada, ale mala by takúto krásnu obálku, neváhala by som. V mojej knižnici mám množstvo kníh, ktoré patria k tým vzácnejším a opatrujem si ich, ako oko v hlave. No toto je môj osobný klenot, pretože nielen že obálka je prekrásna, ale ešte i putuje na svete dlhý čas (rok 1981) a vlastnili ju mnohé ruky, ktoré ju opatrovali. Myslím, že vlastniť takúto knižku s históriou vie srdce knihomoľa zahriať rovnako, ako teplé objatie.

To akú knihu čítame je našou voľbou. Slobodne si vyberáme tituly po ktorých následne siahneme, no predsa len sa stáva ojedinele, že kniha si zvolí nás. V takýchto chvíľach po nej siahneme bezmyšlienkovito, bez úvah a očakávaní. Neplánujeme si ju ani kúpiť, ani čítať, no predsa sa tak stane. Zriedkavo je výsledok zlým, pretože keď si kniha zvolí nás, za jej čitateľov a vyberie si čas, kedy ju prečítame, úspech je takmer zaručený. 
Takýto príbeh sa nám vie dostať pod kožu. Prehovára nám do duše a srdce nám v istých chvíľach bije o niečo prenikavejšie, pretože niektoré momenty nás prenášajú, až za hranice príbehu. Prenikáme do prostredia v ktorom sa pohybujú postavy, ktorých osudy sledujeme a nás sa to odrazu začína celkom nevinne dotýkať.

Dokonca i keď sa dívame priamo pred seba, obraz
si kreslíme a farby nanášame podľa vlastnej túžby, ktorú v sebe
skrývame, nezávisle od toho, čo oči vnímajú.

Thomas Hardy ku mne prehovoril presne takýmto štýlom. 
Knihy čítam odkedy sa pamätám a celé roky striedam tituly za titulom. Neustále skrývam hlavu v nejakom inom svete. Avšak čoraz častejšie sa mi stáva, že knihy mi už nedávajú toľko, ako na začiatku, keď som bola mladšia a čítala som pomalšie. V poslednom čase čítam rýchlo a kníh chcem mať prečítaných, čo najviac, ale príbeh si prežijem veľmi povrchne. Zakrátko si ani na mená postáv nespomeniem a pri čítaní mám veľký problém s vnímaním a sústredením. V skratke... čítam povrchne. Volím kvantitu a nie kvalitu.

A potom prišiel Hardy. Preniesol ma ďaleko do krásnej prírody. Na vidiek, ktorého opisy ma strhli a vytvorili mi takmer zimomriavky. Fascinoval ma spôsob, akým rozpráva a aký sa predovšetkým v dnešnej dobe len tak nevidí. Knihu som mala rozčítanú dlhší čas, no nebolo to tým, že by som na ňu nemala čas. Totižto každý jeden úsek som si vychutnávala a prežívala ho. Niekedy som isté dni nečítala zámerne a o to viac som sa tešila na príbeh, na ten ďalší deň. Všetko vo mne doznievalo oveľa intenzívnejšie, ako keď čítam nepretržite a dlhé hodiny.

Charaktery boli fantastické a krásne rozmanité. Ľudia sú rôzni a Hardy sa snažil vykresliť, čo najreálnejšie postavy v reálnom svete. Dej je zameraný na mladú Bathshebu, no pokiaľ čítate pozorne, tak to zďaleka nie je iba o nej. I keď v príbehu má svoje pevné miesto.
S Bathshebou to nie je jednoduché a pre mňa, ako čitateľa, nebolo jednoduché pochopiť všetky jej rozhodnutia a názory. Často som iba potichučky krútila hlavou a zamýšľala sa nad tým, ako by som sa zachovala ja alebo iní, no časom som predsa len dozrela na inakšie závery, než som mala v tých okamihoch. Aj v tom je to čaro. Tá autentickosť a uvedomenie si, že v živote máme rôzne rozhodnutia a to aké boli si uvedomíme, až spätne. Bathsheba má však tú nevýhodu, že mi jej zlé a neuvážené konanie vidíme a vnímame ihneď.

- Pretože ste taká zmyslov zbavujúca a ja som taký
zmyslov zbavený.

Čarovné však boli pre mňa opisy. Prírody, situácií, ľudí. Ale najmä prírody a okolia. Ďaleko od hlučného davu je kniha, ktorá je akoby stvorená pre čítanie v prírode. Je dokonalá pre rozširovanie snov, fantázie a cítenie.
Mám pocit, že som nič krajšie nečítala, i keď som mala možnosť čítať množstvo krásnych románov. Thomas Hardy však nosí čaro, ktoré cítiť v každej jednej vete. Človek nadobúda pocit, že to musela byť veľmi zaujímavá osobnosť a krásna duša. Pozeral sa na svet výnimočným pohľadom a prenikal ním do hĺbky. Pozoroval a preciťoval chvíle, ktoré obnášajú jeho knihy.
Tento román na mňa spravil obrovský dojem a zasiahol ma na mieste, kde mi vyčaril úsmev na tvári, ale z toľkej krásy ma až zabolel na duši. Avšak nič vám nedokážem odporúčiť viac, než Ďaleko od hlučného davu. Ak sa vám podarí vcítiť do jeho slov a myšlienok, ktoré som si ani nestíhala značiť, no rezonovali vo mne ešte pár dní, tak vás čaká jeden z najkrajších zážitkov, aké vás môžu postretnúť.
Myslím, že hodnotenie ani netreba.

- ...Kedysi ste pre mňa nič neznamenali, a vtedy som bol spokojný.
Teraz pre mňa opäť nič neznamenáte, ale aké je rozdielne toto druhé
nič od toho predošlého!

nedeľa 1. apríla 2018

Marec v knihách

Zdravím vás moji milí čitatelia!
Ako sa máte? Pevne verím, že sa vám darí dobre a všetko vám vychádza, ako má. Sviatky už nie sú na ceste, ale nastal ich čas a tak vám prajem krásnu Veľkú noc a z pohľadu ženy, nie až tak veľa kupačov (česť výnimkám).
Túto rubriku, ktorú som začala písať od januára a pri ktorej som si sľúbila, že bude vychádzať pravidelne každý mesiac... Nuž ako to už býva - nevydalo. Február nám vypadol a dopisovať ho neplánujem, čo mi snáď láskavo odpustíte. No veľmi rýchlo a v skratke vám môžem povedať, že vo februári ma veľmi milo prekvapilo a istým spôsobom i ohromilo dielko od Colleen Hoover - Končí sa to nami. Pri takom množstve ohlasov som zrejme mohla očakávať pozitívny výsledok, no pravdou je, že som čakala čokoľvek, než to, čo som dostala. Bolo to jednoducho výborné a knihu určite odporúčam. Avšak všetky knižky prečítané v predminulom mesiaci mi dali mnoho pocitov. Najdlhší deň Adama T. bol nevšedným zážitkom a jeho čítanie som si užila naplno. Potešil ma re-reading Búrlivých výšin, ktoré nadovšetko milujem a radosť mi urobilo i to, že som sa posnažila a prečítala som Mesto kostí v angličtine. Na začiatku mesiaca som bojovalo s knižnou krízou, no tú porazil perfektný záverečný diel série o Neobyčajných deťoch - Knižnica duší. Túto sériu si rozhodne potrebujete prečítať! Bez debaty :).
Ale prejdime konečne k marcu!

V marci som žiaľbohu nemala toľko času, koľko by som chcela a ak bol február náročným mesiacom, tak som ani zďaleka netušila, čo všetko mi prinesie marec. No i tak ma týmto mesiacom sprevádzali viac ako zaujímavé príbehy, ktoré vám rada predstavím.

Prečítané knihy:

  1. Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť / Mary Ann Shaffer, Annie Barrows
  2. Agnes Greyová / Anne Brontë
  3. Žena v okne / A. J. Finn
  4. Dieťa ohňa / S. K. Tremayne

Najkrajšia kniha
Agnes Greyová 
Konečne môžem povedať, že som čítala román od každej Brontë sestry. Jana Eyrová ma očarila už pár rokov dozadu a stále si drží v mojom srdci miesto obľúbenej knihy. Búrlivé výšiny taktiež nezaostávajú a ich nespútaným príbehom, atmosférou a charaktermi si ma získali naveky vekov. Nie nepreháňam.
Nuž a Agnes? Presne mi to sadlo k obrazu o Anne. Veľmi som v jej príbehu cítila jej osobnosť, nenaplnené túžby a sny, ktoré v sebe ukrývala počas jej života. Zo sestier dosiahla najmenší úspech, či slávu, no i tak si dovolím tvrdiť, že jej tvorba nie je o nič horšia od Charlotty, či Emily. Spôsob rozprávania a štýl písania akým píše má taktiež veľmi osobité čaro a dokáže sa dostať do srdca čitateľa. Príbeh Agnes sa mi páčil a bola to jedna z kníh, ktorej myšlienky na mňa naozaj pôsobili a čítanie som si pomaly vychutnávala. Pre milovníkov klasiky je to skvelá voľba. Tento román obsahuje krásne hodnoty, ktoré postupne v našej dobe vymierajú alebo vymreli. 

Najkrajšia kniha. Kniha mesiaca... ak nie roka :)
Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť
Táto kniha bola pre mňa neskutočným zážitkom. Dovolím si tvrdiť, že román má veľmi blízko k tomu aby sa stal mojou najlepšou prečítanou knihou za rok 2018, aj keď ešte rok nie je ani v polovici. Našla som tam absolútne všetko, čo som potrebovala a tento krásny príbeh mi neprehovoril len do srdca, ale aj rovno do duše. Prekrásne. Jediné slovo, ktoré aspoň minimálne opisuje krásu, ktorú vytvorili dve autorky. 
Obyvatelia ostrova Guernsey mi prirástli k srdcu a stali sa mi istým spôsobom priateľmi. Bolo mi až smutno, keď som sa ocitla na konci príbehu, pretože chcela som viac a viac... Až by som sa najradšej ocitla medzi nimi. Výborná kniha.
V tomto roku si v kinách budeme môcť pozrieť aj filmové spracovanie v ktorom, ako hlavnú hrdinku obsadili úžasnú Lily James. Som presvedčená o tom, že sa máme na čo tešiť! Kuk trailer.


Tieto dve knižky mi v hlave rezonujú najviac. Istotne si zaslúžia spomenúť, tak ako Žena v okne, tak i Dieťa ohňa, no moje srdce bije pre tie druhé dve diela, spomenuté vyššie.
No aspoň sa s vami môžem podeliť o to, že som konečne prekonala moje vyhýbanie sa trilerom a Ženou v okne sa mi stal tento žáner oveľa bližším. 
Majte sa krásne :)! Teším sa na vaše ohlasy.

piatok 30. marca 2018

Román založený na atmosfére | Dieťa ohňa

Originálny názov: The Fire Child
Autor: S. K. Tremayne
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 360

Keď sa Rachel vydá za príťažlivého tmavovlasého Davida, všetko zapadne na svoje miesto. Skončí s osamelým životom v Londýne, presťahuje sa do krásneho panského sídla Carnhallow House v Cornwalle a získa bohatstvo, lásku a milujúceho nevlastného syna Jamieho.
Ale potom sa Jamieho správanie zmení a Rachelin dokonalý život sa postupne rozpadáva. Jamie predvída znepokojujúce udalosti, tvrdí, že vidí ducha nebohej matky – Davidovej prvej manželky. Chce len vytrestať Rachel alebo je traumatizovaný väčšmi, než si myslela?
Rachel snorí v minulosti a podozrieva manžela. Prečo nechce, aby o Jamieho výbuchoch hovorila s odborníkom? A čo sa vlastne stalo pred necelými dvoma rokmi, keď predčasne zomrela jeho manželka? Leto ubieha, blíži sa december a ona sa bojí, že Jamie hovorí pravdu. Naozaj Rachel na Vianoce zomrie?

Asi je dobre, že som si písanie recenzie odložila o pár dní neskôr a nepustila sa do písania ihneď po čítaní, s čerstvými myšlienkami. Všetky dojmy sa mi akosi viac uležali v hlave a názor, ktorý som mala až do konca veľmi rozpoltený sa mi predsa len o niečo viac ujasnil.
S Dieťaťom ohňa to bolo, ako na hojdačke. No začnime pekne od začiatku.
Autorovu tvorbu som zaregistrovala už začiatkom(?) novembra, kedy vychádzala jeho kniha: Dvojčatá z ľadu. Pamätám si, že ma anotácia poriadne zaujala a príbeh ma k celku lákal, no bola som vtedy vyťažená a tak nejak som to nutkanie potlačila.
Nuž máme tu marec a tentoraz som neodolala. Nemám rada bežné romány, no skrz anotáciu som nadobudla pocit, že v tomto bude viac, než len klasická zápletka o dvoch manželoch. Skrátka a dobre... znelo to sľubne.

Čoskoro mi pristálo Dieťa ohňa v rukách a ja som sa nadšene pustila do čítania. Tie očakávania boli predsa len zrejme vysoké a čakalo ma prekvapenie. (Ani za svet by som vám v tej chvíli nevedela povedať, či bolo myslené v pozitívnom slova zmysle). Zoznámenie sa s autorom neprebehlo hladko a jeho štýl písania, ktorým sa mi snažil predstaviť a zapáčiť, mi nepadol do oka. Od začiatku som mala množstvo výhrad, ktoré žiaľ bohu veľmi ovplyvnili hodnotenie.
Nebolo mi sympatické, ako píše. Dialógy boli hlúpe a najmä nereálne. Monológy boli snáď ešte hlúpejšie a to že mi prišli hlúpe i postavy vám zrejme, ani nemusím spomínať. Nepáčilo sa mi, ako príbeh rozprával. Ako ho rozvíjal a nepáčilo sa mi, čo robil s postavami. Nevedela som mu to uveriť, pretože príbeh mi neprišiel, ani v najmenšom autentický. Opakujem... Pôsobilo to nereálne a hlúpo. Veľmi ma to mrzelo, pretože tak sľubný námet a ešte nádejnejšie prostredie sa tak často nevidí. Autor však u mňa zlyhával.


Monológy, kde hlavná hrdinka Rachel opisovala jej spoločný život s novým manželom Davidom ma boleli na duši. Asi miliónkrát som si prečítala o tom, aký úžasný dom David vlastní, ako je Davidov syn Jamie nadpozemsky krásny a všetky ďalšie úvahy o ich nekonečnej láske, budúcich deťoch, ktoré budú krásne po Davidovi a o dokonalej budúcnosti na obzore sú neklamným znamením, že niekde sa stala chyba.

ALE.
Áno ono príde ale.
Tak ako autor písať nevedel, tak aj písať vedel. Musí to znieť, ako poriadny nezmysel, no hneď vám to vysvetlím. Je to môj názor a možno sa s niektorými čitateľmi nezhodneme, no ja som to pociťovala takto. Pri Tremaynovi záležalo o čom píše.
Nemôžem úplne popierať jeho spisovateľské kvality, pretože ako autor má skutočne výborné nápady. Taktiež aj zápletky sú jeho silnou stránkou a svoje príbehy má poriadne naplánované. Dokáže vás zmiasť, zaujať a aj keď máte pocit, že vec je istá, predvídateľná a vy už ste to jadro problému odhalili, tak verte tomu, že ste ďaleko od pravdy. Lenže toto je ten problém.
Tremayne má v hlave príbeh. Má premyslené jeho najsilnejšie stránky a konflikty, nuž a keď sa v písaní dostane k takýmto kľúčovým momentom, tak je to jedna báseň. Odrazu ma v hlave nenapadajú slová, ako nereálne a hlúpe. Odrazu mu to verím. Vie skvele navodiť atmosféru, ktorá v Dieťati ohňa nechýba. Dokáže vo vás prebudiť aspoň kúsok strachu a napätia a vie vás preniesť do prostredia, ktoré minimálne stojí za to. Dej graduje ľahučko a celé to na vás funguje, tak ako má.
No pokiaľ píše omáčky príbehu. Takú tú kulisu, kedy postavy vedú normálny, bežný život a veci ešte nie sú v pohybe. Keď vám ukazuje dialógy a situácie postáv, ktoré nie sú úplne dôležitými a strhujúcimi, ako v jadre... vtedy jeho písanie zlyháva.
Dúfam, že sa chápeme.

Pre všetky tieto faktory pre mňa nebolo jednoduché mať na príbeh určitý názor. Nebudem klamať. Zo začiatku som mala chuť odložiť to a podarovať ďalej. Potom sa to výrazne zlepšilo a mne sa to páčilo. Časom ešte vedeli prísť momenty, kedy mi autor pripomenul veci pre ktoré som mala v pláne dať nízke hodnotenie a nedúfala som v zlepšenie, no opäť prišiel na správnu vlnu, až prišiel záver a ten ma zmiatol ešte viac.
Skrátka je to komplikovaná kniha, s ktorou to nebolo jednoduché, no aj tak nemôžem povedať a ani nedokážem, že by sa mi nepáčila alebo vám ju neodporúčam. Práve naopak.
Určite by ste jej mali dať šancu. Cez všetko som sa ešte s ničím podobným nestretla a aj po pár dňoch sa k príbehu v myšlienkach vraciam, čo je pre mňa obrovské plus. Malo to veľmi silné momenty, ktoré mi utkveli v pamäti a zanechalo to vo mne dojmy. Príbeh má atmosféru, ktorú je nemožné neoceniť a ten nápad je zaujímavý. Takže áno páčilo sa mi to.
Verím, že táto recenzia musí znieť veľmi zmätene, no teraz viem oceniť, aký zmätok to vo mne zanechalo.
A čo vy? Chystáte sa knižku čítať? Čítali ste Dvojčatá z ľadu?
Budem rada, keď mi v komentároch napíšete vaše skúsenosti, či plány.
Majte sa krásne :)!


Moje hodnotenie:

štvrtok 15. marca 2018

Čo je skutočnosť a čo len predstava? | Žena v okne

Originálny názov: The Woman in the Window
Autor: A. J. Finn
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 488

Ubehlo desať mesiacov, odkedy Anna Foxová naposledy vyšla zo svojho starého domu v New Yorku. Desať mesiacov putuje miestnosťami ako duch, desať mesiacov sa oddáva spomienkam, popíja (asi príliš) a bojí sa vyjsť von.
Anna trpí agorafóbiou, chorobným strachom z otvorených priestranstiev. Okno je jej jediným spojením so svetom. Sedáva pri ňom deň čo deň a pozorne sleduje všetky zmeny v susedstve. Keď sa do domu naproti nasťahujú Russellovci, okamžite ju niečím priťahujú. Otec, matka a dospievajúci syn, obraz dokonalej rodiny, vzdialená ozvena Anninho niekdajšieho života. Iba Anna však vie, že zďaleka nie všetko je také uhladené ako na povrchu.
Noc pretne desivý výkrik. Vzápätí ďalší.
Kto však uverí žene, ktorá celé dni len postáva pri okne? Môže vôbec veriť sama sebe, spoľahnúť sa na svoje zmysly otupené samotou? Anna si uvedomuje, že ak chce dokázať zločin, najprv musí vyjsť z vlastnej ulity.

Keď naberiete odvahu a vyleziete zo svojej čitateľskej, komfortnej zóny (siahnete po inom žánre), môže to znamenať len jediné. Katastrofu, či práve naopak - nečakane skvelý výsledok.
Z mne neznámych príčin sa žánrom, ako detektívky, krimi, trilery a pod. vyhýbam. (Okrem Poirota od Agathy Christie. To je láska). Každopádne nerobím to náročky. Bez toho, aby som si to nejakým spôsobom uvedomovala, takéto knihy nevyhľadávam a nečítam. Čím mi prišla Žena v okne natoľko iná, aby som po nej siahla neviem, no viem, že ma dostatočne zaujala a mala som z nej naozaj dobrý pocit. Cítila som, že sa mi môže napokon páčiť.

Riskla som to.. Mám celkom chuť vás naťahovať, či sa mi risk vyplatil, no nemá to cenu. Dlho pred vami nedokážem ukryť, že sa podarilo. Moje cítenie nesklamalo a príbeh si ma naozaj získal.
Od začiatku som sa spokojne usmievala, pretože už po krátkej chvíli som zistila, že počet strán pre mňa nebude, ani zďaleka taký vysoký, ako sa zdal. Prečo? Stránky sa mi otáčali samé. Dej navyše tvorili často i veľmi krátke kapitoly, ktoré ma nútili čítať ďalej, respektívne napomáhali k rýchlemu čítaniu, pretože číta sa niečo rýchlejšie, než krátke útržky? Jasné, že nie.


Ak na mňa aj spočiatku pôsobil autorov štýl chaoticky (mám na mysli rozprávanie), ani som sa nenazdala a zvykla som si. Rýchlo som sa zorientovala v hrdinkinom malom, veľkom svete a začali sa mi spájať súvislosti, ktoré mi časom skladali príbeh.
Zápletka zaujme nejedného čitateľa, pretože autor využil veľmi vďačné prvky. Žena "uväznená" vo svojom dome, trpiaca panickým strachom. Neschopná vyjsť von. Pozorujúca okolie.
So svojou knihou sa vyhral. Nielen, že mal dobré nápady, ale aj spracovanie dokázal na výbornú. Podarilo sa mu vo mne vyvolať chvíľami napätie, možno i strach a najmä sa mu podarilo ma do príbehu naplno preniesť. Ani raz som sa nemusela nútiť do toho, aby som išla čítať. Celý deň som sa práve že tešila na moment, keď budem mať čas a kniha sa mi dostane do rúk. Taktiež som nemala problém so sústredením, čo sa mi zvykne stávať. Keď som čítala, tak som čítala. Nič iné ma netrápilo.

Páčilo sa mi i vykreslenie charakterov postáv, ktoré sú naozaj rozmanité. Neustále musíte sledovať drobné detaily, maličkosti, slovíčka a dávať na svoj vnútorný pocit, pretože autor sa zahráva a nič nie je také, ako to vyzerá. 
Poriadne ma prekvapilo, keď sa mi na konci potvrdila teória. Moje teórie sú vždy, ale naozaj takmer vždy úplne mimo, no tentoraz som si to pekne poskladala, ako puzzle a jasné, že som sa potom spokojne tešila, ako malé dieťa. I keď jedna vec ma zaskočila tak, že som ledva udržala zavreté ústa. Nie všetko sa tu dá odhadnúť, čo je samozrejme len a len dobré.

Hlavná hrdinka Anna to nemá jednoduché a v niektorých momentoch je trocha náročné chápať jej konanie. Všetko však postupne zapadá do seba a aj k Anne si čitateľ nachádza svoju cestu. Žiť iba v rozmedzí svojho domova a nedokázať vyjsť von je neskutočne náročné, no je zároveň priam zaujímavé na chvíľu sa scítiť s niečím takým. 
Myslím si, že Žena v okne je skvelá na odpútanie. Keď prídete unavený zo školy/z práve a po celom dni sa začítate do tohto skvelého príbehu... Prídete na úplne iné myšlienky. Pre mňa to bol v podstate nový žáner, no cítim, že voľba to bola skvelá a ani na chvíľu som neoľutovala. Určite odporúčam ďalej :).


Moje hodnotenie:

piatok 23. februára 2018

Autor, ktorý vidí a chápe | Alebo Najdlhší deň Adama T.

Tejto recenzii sa vyhýbam už dobrý týždeň, ak nie viac. Sama sebe si tým škodím, pretože po prečítaní tejto knihy som v sebe mala množstvo pocitov a myšlienok a čím dlhší čas ubieha, tým viac sa slová, ktoré aspoň ako tak dávali zmysel, rozlietavajú na všetky strany.
Nie je jednoduché popísať vám najnovšiu knižku Patricka Nessa. Ale s naozaj dobrými knihami to tak už asi býva.
Adam T. ma prinútil zamyslieť sa nad Nessovou tvorbou o niečo viac, než predtým. Ness píše pre tínedžerov a jeho postavy sú vždy maximálne reálne, nech prežívajú akýkoľvek druh reality. Popisuje, aké je to cítiť sa stratene, poprípade keď ako človek neviete zapadnúť, či nájsť si svoje miesto. Poukazuje, že je v poriadku byť iný, respektívne byť absolútne normálny. Aké je to hľadať sám seba a nevyznať sa, necítiť sa dobre. Prinútilo ma to uvedomiť si a zamyslieť sa nad tým, že aj Patrick Ness bol raz taký. Stratený tínedžer, ktorý sa hľadal a premýšľal nad vlastným zmyslom bytia. Ako autora som ho mala vždy veľmi rada, no po Adamovi T. mi prirástol k srdcu ešte viac. Pri ňom mám pocit, že veci nielen vidí, ale aj chápe. Takýto pocit som zažila jediný raz a to pri Stephenovi Chboskom a jeho Charliem. Preto u mňa Ness neskutočne stúpol.

O čom samotný príbeh vlastne je?
Prekvapivo už z názvu sa dá jemne vyčítať dej tejto knižky. Najdlhší den Adama T. je skrátka naozaj o Adamovom najdlhšom dni. Dlhom, dlhom, ťažkom dni.
Adam je obyčajný chalan. Žije v pomerne prísnej rodine. Jeho otec je pastor, starší brat nasleduje otcov príklad a Adam je... proste Adam. Nejde úplne smerom, ktorým by si priali jeho rodičia a najmä normálnym. Avšak čo je normálne? Ako to, že Adamova podstata by mala byť niečo za čo by sa mal hanbiť a z čoho by sa mal liečiť, keby jeho rodičia na to prišli? Prečo by malo byť to, aký je sám sebou dôvodom, pre ktorý by mohol prísť o lásku rodiny? Adam uvažuje. Jeho deň je bežný, no s množstvom komplikácii. Hádka s otcom. Odhalenia, priznania, straty a nádej. Sex a ešte viac myšlienok. V Adamovom búrlivom dni sa toho udeje neúrekom, no sú to veci, ktoré sa dejú i nám. S ktorými sa každý z nás môže stretnúť. Každý z nás určite zažil deň, kedy nevedel ako ďalej. Stratil svoje istoty a zrazu sa zasekol. No potom prišla zmena. Ako sa napokon ukončí Adamov deň...?

“Why did everyone no longer a teenager automatically dismiss any feeling 
you had then? 
Who cared if he’d grow out of it? That didn’t make it any less true 
in those painful and euphoric days when it was happening.”

Patrick Ness je výnimočný so svojimi originálnymi nápadmi, ktoré sú jeho špecialitou. Pri jeho knihách vždy dostanete viac a popravde dostanete aj to, o čom ste nevedeli, že to potrebujete. Ness tentoraz do príbehu vložil niečo, čo zrejme mnohých zmätie a prinúti premýšľať.
Knihu tvoria dve dejové línie. Áno podstatou je Adamov deň, ale čitateľ zároveň sleduje príbeh z pohľadu kráľovnej a jej verného satyra... Viac vám o tom hovoriť nechcem. Tieto pasáže sprevádza zmätok a neistota. Celá táto kniha by sa úplne zaobišla bez týchto úsekov, lenže v tomto je čaro Nessa. Jemu klasický príbeh nestačí. Vďakabohu za to.

Zo všetkých Nessových kníh sa mi Adam zrejme páčil najviac. Neviem presne v čom spočíva jeho čaro, no cítila som ho v každom kúsku tela. Nedokážem poriadne hodnotiť knihu, ako celok a bez hlúpych rečí okolo, pretože emócie sem patria. Všteko je tu založené na nich. Každá myšlienka, každý postreh a situácia... Všetko to musíte prežiť.
Ale aby som bola spravodlivá, tak autorov štýl bol ako inak výborný. A najmä kniha sa čítala, až extrémne rýchlo. Za necelú polhodinu som mala za sebou 50 strán, pričom som ani sama nevedela ako. S Adamom môžete pokojne prežiť svoj deň aj vy, pretože je to kniha, ktorá sa dá prečítať na jedno posedenie. Takže čo je lepšie, než prežiť jeden takýto deň? Premýšľaním, hľadaním a najmä v rukách s týmto pokladom?
Asi vám je jasné, že knižku odporúčam všetkými desiatimi.

Veľmi by som chcela poďakovať aj internetovému kníhkupectvu PreŠkoly, vďaka ktorému som si knihu mohla prečítať.
Kúpiť si ju môžete, napr. na tejto adrese :).

Moje hodnotenie:

piatok 16. februára 2018

Končí sa to nami / Colleen Hoover

Originálny názov: It Ends With Us
Autorka: Colleen Hoover
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 320

Lily si v detstve vytrpela svoje. Po otcovej smrti opúšťa rodný Maine a usádza sa v Bostone, v meste, kde je všetko lepšie. Aspoň tak jej to kedysi tvrdil Atlas, Lilina spriaznená duša a prvá láska. V Bostone spoznáva ambiciózneho lekára Ryla, no ten sa jej v slabej chvíli prizná, že má averziu k vzťahom, prioritou je kariéra a rodina uňho nemá miesto. Ryle však nedokáže pustiť červenovlásku z hlavy, a tak svoje zásady poruší. Lilin život sa konečne dostáva do správnych koľají, no keď si myslí, že nemôže byť šťastnejšia, pocíti tvrdý úder.
Lily si v mladosti písala denník. Po rokoch sa začíta do svojich zápiskov o Atlasovi a rodinnom trápení, čím otvorí staré rany. No občas je aj bolestná spomienka dobrá, najmä ak človeku vo vhodnej chvíli pomôže správne sa rozhodnúť.
Končí sa to nami je výnimočná kniha. Autorka pri písaní siahla do vlastných bolestných spomienok a zvečnila okamihy, ktoré by najradšej zo svojho života vymazala. V prvom rade však v tomto odvážnom a hlboko osobnom románe vyrozprávala dojímavý a nezabudnuteľný príbeh lásky.

Nie vždy sa do rúk človeka dostane len oddychové čítanie bez hlbšej myšlienky. Veru že nie.
Končí sa to nami by som do kategórie kníh bez myšlienky nikdy nemohla zaradiť s čistým svedomím. Popravde aj sa mi ťažko začína písať táto recenzia, pretože popísať slovami a nejakým spôsobom zhodnotiť tento príbeh, nepatrí k jednoduchým úlohám. Myšlienky mi lietajú kade tade a slová akosi odchádzajú. 
Od Colleen som doteraz čítala len dve knižky. Obe boli veľmi odlišné a obe sa mi i odlišne páčili. Ako prvá - Beznádejná, mi k srdcu neprirástla. Bol to dobrý príbeh, ale v čase, kedy som ju čítala sa mi nedokázala dostať pod kožu, tak ako mala. Druhou bola, Život jedna báseň, ktorá u mňa spôsobila presný opak. Veľmi sa mi páčila. Dokonca ma rozplakala, čo dodnes nechápem a živo si pamätám niektoré udalosti, momenty, či situácie z deju. Nuž a potom sa mi dostala do rúk táto kniha.

Ako inak aj Končí sa to nami na mňa pôsobilo celkom iným dojmom. Čo treba oceniť, pretože mnoho autorov sa motká neustále okolo jednej témy, prakticky má jednu schému a z nej ťaží celú kariéru (nesúdim, len konštatujem). Ale pri Colleen som zatiaľ neobjavila žiadnu podobnosť medzi jednotlivými príbehmi. Veľmi dobre! 

Popravde spočiatku som tak trocha ľutovala svoju voľbu a nebavilo ma to. Ale že naozaj veľmi. Prichádzala som do fázy, kedy som sa musela do čítania nútiť. Išlo mi to pomaly a neustále som si hľadala zámienky, prečo knihu odložiť a potom som z toho bola samozrejme nervózna. Neviem to dobre vysvetliť, ale mám v sebe taký zvláštny odpor k bežným románom. Klasické romány? Milujem. Fantasy? Sem s ním. Klišé YA? Áno, áno. Ale normálny román pre ženy zo súčasnosti, v bežnom prostredí dnešnej doby a tak ďalej... To je pre mňa niečo veľmi "útrapné". No i tak existujú výnimky, ktoré ma dokážu presvedčiť. Za čo som vďačná. Aspoň potom viem, že autor má fakt talent. 

Nuž, ako som spomínala... Najprv ma to nebavilo, ale časom sa situácia veľmi rýchlo zmenila a hlavne veľmi extrémne. Z knihy, ktorá ma nebavila sa stala kniha, ktorá mi nedala dýchať, ktorú som nedokázala odložiť a ešte k tomu kniha, ktorú som si vyslovene musela brať všade zo sebou.
Príbeh ma úplne strhol a autorka ma mala chytenú vo svojej pasci. Všetko som jej verila a s mojimi pocitmi si robila, čo sa jej zachce.

Tento príbeh má obrovské plus a ním sú postavy. Nie všetky vám budú sympatické, o to tu aj ide, avšak keď si niekoho zamilujete, tak vám zo srdca len tak ľahko neodíde. Lily bola skvelá. Predstavuje hlavnú hrdinku okolo ktorej sa točí celý dej a verím, že mnoho žien sa v nej nájde. Má svoje slabé stránky, robí zlé rozhodnutia, nie je dokonalá, ale taktiež má v sebe silu a mnoho iných vlastností, ktorými ovplývajú bežní smrteľníci. Bola uveriteľná, reálna a sympatická. Žiadny extrém typu - som príliš dokonalá alebo som chodiaca katastrofa. Reálna žena, ktorá čelila niečomu, čo nečakala. Pretože v živote sa často dejú veci, ktoré sa nedajú vopred predpovedať.

Ide tu o iróniu života. Lily si bola istá svojím postojom k životu a rozhodnutiami, ktoré by v určitých situáciách urobila a predsa okúsila, že všetko nie je iba čierne alebo biele. Autorka načrtla do veľmi silnej témy a predovšetkým dôležitej. Nie je to problém, ktorý sa v spoločnosti vyskytuje ojedinele. Je to problém mnohých žien alebo nech neškatuľkujem, mnohých ľudí. Nechcem vám príliš prezrádzať o čo tam ide, pretože je svojím spôsobom dobré, keď vás to zasiahne nepripravených. Verím však, že táto kniha ľudom, ktorí ju potrebovali, reálne pomohla. Colleen vytvorila niečo, čo má myšlienku a odkaz. A najmä, ak si na konci prečítate jej poznámku, celé vám to zapadne ešte viac do seba a zasiahne vás to viac, než predtým.
Knihe nemám čo vytknúť. Bola výborná a zatiaľ sa mi páčila z kníh od Colleen asi najviac. Vďaka nej mám chuť prečítať si aj jej ďalšie diela. Jej štýl mi tu veľmi sadol. Jediné, čo ma trocha možno mrzí je tá obálka. Akože neurazí, neublíži, ale keď si ju porovnám s originálom, tak víťaz je jasný. No keďže knihu netreba súdiť podľa obalu, príbeh všetko prekoná.


Moje hodnotenie:

utorok 13. februára 2018

MUST WATCH | Alebo ako ma strhla Vojna a mier


V minulom článku som vám už stihla spomenúť, aký bol Január náročný, pretože ma dobehla chrípka, zakúsila som pobyt v nemocnici a že mi skrátka bolo smutno a bola som šťastná z návratu domov. Veru bola.
Lenže problém bol v tom, že som bola ešte stále veľmi unavená, slabá a chcelo sa mi spať asi tak 24 hodín denne. Čítať som v tom čase ešte moc nevládala, no potrebovala som zamestnať svoju myseľ. Ale ako? Odrazu mi napadol plán a čisto spontánne som si povedala prečo nie? Aspoň chvíľku to skúsim, dám tomu šancu a uvidíme.

Vy viete, ako veľmi verne a vrúcne milujem klasiku. Jana Eyrová, Búrlivé výšiny, Dorian Gray, skrátka... Klasika mi je veľmi, veľmi blízka a rada ju vyhľadávam, či už knižne alebo vo filmových snímkoch.
Dá sa povedať, že už pár rokov som pokukovala očkom po adaptácii Vojny a mieru. Knihu som ešte žiaľ nikdy nečítala, no seriál ma vždy zaujal a asi odjakživa som túžila pozrieť si ho. Moja choroba mi to umožnila. Povedala som si, že je načase prestať to odkladať a skúsiť, čo to dá.
Už podľa nadpisu vám musí byť výsledok viac, ako jasný.


Tento krátky seriál, ktorý tvorí 6 epizód, bol N-E-S-K-U-T-O-Č-N-Ý.
Takmer od začiatku mi poskočilo srdiečko a zamilovala som si to. I keď skutočná láska a dojem prišiel tak od druhej epizódy. V prvej sa všetko začínalo, pomaly rozbiehalo a zoznamovala som sa s hrdinami, ktorí ma neskôr sprevádzali príbehom. Prakticky ide po celý čas o osudy významných rodín, pričom vám mnohí členovia rodov prirastú k srdcu viac, než je vám milé. Potešilo ma, že bojov sa tam nenachádza, až tak veľa, ale je to skôr v nežnom, jemne romantickom duchu, ale nie je to zároveň žiadna presladená hlúposť. Všetkého je tam akurát. Ako som povedala... Samotných bojov sa tam nenachádza veľa, ale o to viac na vás dokážu jednotlivé snímky zapôsobiť. Ku koncu som takmer aj slzy vyronila, pretože tvorcovia odviedli skutočne kus kvalitnej práce a všetko na mňa veľmi hlboko pôsobilo.

Je to prekrásny príbeh, ktorý sa podľa mojej mienky dočkal výborného spracovania. Herecké obsadenie bolo taktiež úplne perfektné a všetky výkony som im doslova "žrala".
Začínala som to pozerať s malou dušičkou, až som to nakoniec skoro pozrela na jeden raz. (Nestalo sa tak, ale nedelilo ma od toho veľa). Predsa len som si to podelila a dva diely dopozerala na ďalší deň. Moje emócie dostali zabrať práve v tento ďalší deň.

Seriál som spomínala na Instagrame a to ma spojilo s jednou spriaznenou dušou, ktorá to tiež sledovala a tak sme si mohli písať o našich dojmoch. Veľmi som sa tomu potešila a dobre mi padlo, môcť sa zo všetkého vypísať.


Ak vám môžem niečo odporúčať, tak je to určite toto. Strhlo ma to a ešte aj teraz, po pár dňoch sa k tomu často vraciam v myšlienkach, pretože inak to nejde... Krásny, krásny príbeh.
Veľmi ma potešilo aj účinkovanie krásnej Lily James, ktorú mám vo filmoch rada. *Nech žije Popoluška*
Pri pozeraní som prežila asi každý jeden možný pocit. Jediné, čo mi zostáva povedať je zrejme len to, že by som si naozaj rada prečítala knihu a dúfam, že tak v blízkom čase urobím.
A čo vy? Počuli ste už o tomto krátkom seriály?
Zaujal vás a chystáte sa ho pozrieť?
A predovšetkým... Čítali ste knihu?
Slovenské vydania sa mi veľmi pozdávajú, takže radosť naviac :).

nedeľa 11. februára 2018

Január v knihách

Konečne píšem z tej najjednoduchšej a zároveň najlepšej pohnútky, aká ma mohla postrehnúť. Pretože chcem. A potrebujem. Mám rada, keď mi písanie zároveň prečisťuje myšlienky a na chvíľu ma unáša preč. K slovám a útrobám v mysli, kam potrebujem nazrieť. Zrazu neexistuje nič iné.
Január bol pre mňa veľmi náročný, no po druhej stránke na knižky bol veľmi bohatý. Do čítania som sa pustila akoby mi išlo o život a s výsledkom som veľmi spokojná. Som najmä rada, že som toľko kníh stihla prečítať, pretože potom ma dostihla chrípka, ktorá sa neustále iba zhoršovala. Ku koncu som absolútne nevládala čítať a dokonca som skončila aj v nemocnici, čo ma popravde celkom zlomilo. Nechcem sa hrať na malé dieťa, no práve na tom mieste boli chvíle, kedy sa mi chcelo plakať za rodičmi presne, ako malému dieťaťu. Návštevy boli zakázané kvôli chrípkovému obdobiu a keď ešte aj zistíte koľko ľudí od ktorých by ste to čakali, sa vám neozvalo a nevládzete sa ponoriť do kníh. Nuž som rada, že som doma. Naozaj veľmi, veľmi rada.
O to viac, že vás môžem privítať pri tomto článku a zanechať zlé za sebou :).

      Prečítané knihy:
  1. Pieseň ľadu a ohňa: Hra o tróny / George R.R. Martin
  2. Vrania šestka / Leigh Bardugo
  3. Moře klidu / Katja Millay
  4. Divoká píseň / Victoria Schwab
  5. Chlapec na vrchole hory / John Boyne
  6. My ostatní tu len tak žijeme / Patrick Ness
  7. Temnejší tvář magie / V.E.Schwab
  8. Osudný omyl / L.M.Montgomery
  9. Každý deň sa počíta / Jasmine Warga
Veľmi som sa chcela dopracovať k číslu 10, ale popri tých okolnostiach sa na seba zas, až tak nehnevám. Teším sa, tak či tak, pretože tak troška som sa vytrhla knižnej kríze. Navyše všetky knižky zo zoznamu boli, tak úžasné! Mám chuť vám ich spomenúť všetky do jednej, ale veru... Budem to musieť nejak okresať.

Kniha od ktorej ma nevedeli odtrhnúť, ani životné potreby
Pieseň ľadu a ohňa: Hra o tróny / George R.R. Martin
Táto kniha bola skrátka neskutočná. Už dlhší čas sledujem seriál, takže udalosti v deji pre mňa neboli žiadnou novinkou, no i tak som mala pocit, akoby som v príbehu objavovala samé nové miesta a autor ma dokázal neustále prekvapovať. Bolo to pútavé, čitateľné... Úplne som prepadla autorovmu štýlu. Neviem, kedy sa tak stane, ale doma ma už verne čakajú ostatné diely a ja sa na ne neviem dočkať. Čítali ste?
Je to riadna bichľa, to bez debaty, ale stránky sa mi otáčali samé.

Najkrajšia kniha
Osudný omyl / Lucy Maud Montgomery
Toto bolo krásne. Hneď, ako som zistila, že Osudný omyl vyšiel u Mladých liet, v krásnom, novom prevedení a ešte k tomu do mojej zbierky, tak som neváhala, ani sekundu. Bol to ideálny darček k mojím meninám. Nuž a samotný príbeh... Bolo to, ako pohladenie na duši. Montgomeryová vie vykresliť neskutočne krásne okamihy a situácie a hlavne ukazuje hodnoty, ktoré v dnešnom svete chýbajú. Taktiež jej krása prítomného okamihu ma vie vždy úplne dojať. Bolo to naozaj veľmi, veľmi pekné.

Kniha mesiaca
Chlapec na vrchole hory / John Boyne
John Boyne ma proste baví. Jeho knihy si so mnou vyslovene robia, čo sa im za chce. Moje city dostanú vždy na frak, ale i tak ostáva John mojím veľmi obľúbeným autorom. Ťažko sa to popisuje, ale je to ten typ výnimočného autora, pri ktorom skrátka viete, že držíte v rukách jeho knihu. 
Chlapca na vrchole hory som prečítala na posedenie a dojem mi ostal doteraz. Opäť originálne a veľmi silné. Príbeh ma paralyzoval. Bolo to skvelé čítanie, ale hrozné udalosti. No rozhodne sa to oplatí prečítať.

...
A ostatné knihy? Každá jedna si zaslúži spomenúť. Možno vás prekvapuje, že sa tu neobjavila v nejakom rebríčku Vrania šestka alebo aspoň niečo od Schwabovej. Všetko to boli výborné knihy. Originálne, výnimočné, no týmto spomínaným patrí kúsok môjho srdca.

piatok 9. februára 2018

Knižnica duší / Ransom Riggs

Originálny názov: Library of Souls
Autor: Ransom Riggs
Diel: Tretí (3-3)
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2016
Počet strán: 450

Úžasne silný a nezabudnuteľný príbeh o neobyčajných deťoch slečny Peregrinovej sa v tretej knihe blíži k strhujúcemu rozuzleniu. Šestnásťročný Jacob objaví v sebe novú schopnosť a ponáhľa sa využiť ju na záchranu svojich priateľov uväznených v prísne stráženej pevnosti. Z ulíc moderného Londýna sa dostanú do temného labyrintu uličiek Diablovho slumu, najdesivejšieho miesta vo viktoriánskom Anglicku, kde sa raz a navždy rozhodne o osude všetkých Neobyčajných.

Pamätám si akoby to bolo iba včera odo dňa, kedy som po prvýkrát vzala do rúk prazvláštnu knižku s názvom Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej. Na prvý pohľad ma kniha fascinovala a fotky, ktoré príbeh sprevádzali mi nedali dýchať. Popravde desili ma, tak ako aj príbeh občasne poriadne bičoval moje nervy, no natoľko ma to bavilo, že som knihu neodložila, až kým som nebola na konci. Prečítala som ju za jediný, pochmúrny, jesenný deň, no ten deň mi utkvel v pamäti veľmi živo.
Nám knihomoľom sú niektoré knižné série bližšie, než tie iné a Neobyčajné deti sú môjmu srdcu veľmi, veľmi blízke. Odrazu po toľkých rokoch, mať v rukách absolútny koniec dobrodružstva obrovských rozmerov... Bol to veru zvláštny pocit. No pustila som sa do toho, čo mi sily stačili a nič ma od čítania nevedelo odtrhnúť.


Prvý diel mi ukázal, že séria nepôjde smerom, akým som si predstavovala a veľmi rýchlo zmenila moju predstavu na niečo, čo by som si ani nedokázala predstaviť. Autor má bohatú fantáziu a jeho knižky sú všetko len nie klišé. Asi by som ho prirovnala k Patrickovi Nessovi. Obaja títo autori idú svojou cestičkou a využívajú všetky bohaté nápady, ktorá je ich myseľ schopná vyprodukovať. Viete, že čítate ich knihu, pretože nikto na svete by nedokázal vymyslieť nič podobné, či rovnaké. A to mám na Ransomovi samozrejme veľmi rada. Jeho knihy mi dali všetko, čo som potrebovala a zakaždým ma dokázal prekvapiť. Od druhého dielu vložil do svojich diel aj veľmi veľa akcie a napätia, ktoré som prežívala a cítila na vlastnej koži.

V treťom diely si pre nás pripravil veľmi zaujímavé rozuzlenie a zápletku, ako takú. Všetko sa svojim spôsobom mení, pretvára a rozuzluje - i keď to našich hrdinov stojí veľké úsilie. Odrazu nemôžeme nikomu veriť a prekážky, ktoré stoja pred Jacobom a Emmou sa javia takmer, ako nevyriešiteľné a bez východiska. Vždy keď už situácia vyzerala nádejne a javila sa k lepšiemu, zrazu si autor vymyslel svoj plán a pohral sa s našimi citmi. Naozaj som si neraz lámala hlavu nad tým, ako problém vyriešia tentoraz, pretože niekedy som myslela, že je s nimi koniec a nepomôže im nič na svete. Aj keď samozrejme, čo by to bolo za príbeh, však že?

Knižnica duší absolútne v ničom nezaostáva za svojimi predchodcami a ukazuje nám opäť niečo nové, fantastické a dáva nám možnosť svoju fantáziu a predstavy rozšíriť do nevídaných rozmerov. Autor svet Neobyčajných rozšíril a ukázal nám viac. 
Po dočítaní mi bolo až tak príjemne smutno. Chcelo sa mi usmievať, ale zároveň som cítila svojim spôsobom ľútosť za tým všetkým. Bolo to však veľmi krásne ukončenie skvelej série a mala som radosť, ako všetko dopadlo. Ak ste sa doteraz nedostali k pokračovaniu alebo celkovo k sérii, tak vám ju môžem len a len odporúčať. V mojom srdci má svoje špeciálne miesto :). 

Veľmi pekne by som preto chcela poďakovať aj internetovému kníhkupectvu PreŠkoly, vďaka ktorému som si knižku mohla prečítať.
Zakúpiť si ju môžete napríklad na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

štvrtok 8. februára 2018

Každý deň sa počíta / Jasmine Warga

Originálny názov: Here We Are Now
Autorka: Jasmine Warga
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOli
Rok vydania: 2018
Počet strán: 248

Čo je nezvyčajné na tom, keď dievča už od trinástich rokov posiela listy slávnemu rockerovi? Nič, pokiaľ si, celkom oprávnene, nemyslí, že je jeho dcéra. Taliah Abdallatová po troch rokoch už prestala veriť, že sa s Julianom Oliverom, frontmanom kapely Staring Into the Abyss, niekedy stretne. Viete si teda predstaviť to prekvapenie, keď sa z ničoho nič zjaví na jej prahu!
Julian dcéru požiada, aby s ním na pár dní odcestovala do jeho rodného mesta Oak Falls v Indiane. Má sa tam zoznámiť so starým otcom, ktorý pravdepodobne už nebude dlho žiť. Hoci Taliah nechce zradiť maminu dôveru, túži spoznať členov svojej stratenej rodiny a získať odpovede na otázky, ktoré ju už dlho trápia.
S najlepšou kamoškou Harlow nasadnú do Julianovho čierneho mustanga a vydávajú sa na cestu. Taliah počas nej spoznáva svojho „nového“ otca a zisťuje, že je celkom iný, ako si ho predstavovala. Keď však začne odhaľovať aj mamine tajomstvá, odrazu je toho na ňu priveľa.

Mrzí ma, že v poslednom čase sa vám hlásim, tak sporadicky, no konečne som si našla chvíľu, kedy dokážem premýšľať a prihovoriť sa vám. Čo to, povedať do sveta. Som rada, že rad prišiel práve na knižku Každý deň sa počíta, pretože si zaslúži byť predstavená a poznaná.
Na prvý pohľad musí táto útla knižka pôsobiť všelijakým dojmom. Myslím si, že jej anotácia a obálka, ktorá je však veľmi krásna, zdaním klame. Váhala som, či si ju prečítam, pretože nevedela som, čo si o nej myslieť na základe anotácie a ani som nevedela, či sa mi páči dojem, akým to pôsobí. Obálka sa mi však páčila a nevedela som si pomôcť... Chcela som tomu dať šancu, aj keď som nemala úplne najlepší pocit. Opäť sa mi však tento risk oplatil a som veľmi rada, že som nedala na prvý, klamný dojem.

Autorka sa so samotným príbehom "nebabrala" a nás čitateľov takmer ihneď postavila pred hotovú vec. Ak čakáte nejaký zdĺhavý úvod, opisy cesty hľadania pravého otca a neviem čo všetko... Nie, toho sa zrejme nedočkáte. Otec sa objaví hneď na začiatku a vzápätí sa začína cesta plná spomienok a krásnych situácií. Postavy si obľúbite jednoducho a automaticky a príbeh si odrazu užívate, ani neviete ako. Jasmine Warga, autorka príbehu, má skutočne výborný štýl písania. Ľahký, humorný a hlavne, ani na sekundu nenudí. Páči sa mi jej spôsob pohľadu na veci a ako som už aj spomínala, vykreslenie situácií. 

Veľmi, veľmi sa mi páčili spomienky na minulosť, ktoré mali takú svoju drobnú vlastnú dejovú líniu. Išlo o dej z pohľadu matky Taliah. Ako sa spoznala s Julianom. Jej začiatky v Amerike a spôsob akým hľadala vo svete svoje miesto. Musím uznať, že tieto spomienky sa mi spočiatku páčili takmer viac, než hlavný príbeh. Čítalo sa mi to však tak veľmi rýchlo. Doobeda som iba tak zo zvedavosti siahla po knižke a už po chvíli som bola takmer na konci. Stránky sa mi pretáčali samé.

Malo to milé, zábavné čaro. Taliah spoznáva svoju rodinu a úlomky z minulosti sa jej pomaly skladajú do celkového obrazu. Zažíva nové veci. Spoznáva chlapca, ktorého autorka vykreslila zrejme, ako toho najmilšieho prvého chlapca pod slnkom a ja som sa musela usmievať, ako slniečko. Knižka sa mi nečakane veľmi páčila a zanechala vo mne dojem. Nech som čakala čokoľvek, toto to nebolo, no všetky moje obavy sa rozpadli na milión drobných kúsočkov a z príbehu som si odniesla iba samé pekné veci. Ak máte otvorenú myseľ a chcete si užiť príjemný čas s milučkým príbehom, môžem len odporúčať.


Moje hodnotenie:

streda 24. januára 2018

Osudný omyl / Lucy Maud Montgomery

Originálny názov: The Blue Castle
Autorka: Lucy Maud Montgomery
Vydavateľstvo: Mladé letá
Rok vydania: 2017
Počet strán: 208

Po Anne zo zeleného domu, ďalšia vynikajúco stvárnená hrdinka kanadskej spisovateľky Lucy Maud Montgomeryovej. Kniha, ktorá poteší dušu a srdce, úsmevná, ale najmä inšpiratívna.
Plachá a na začiatku zakríknutá Valancy Stirlingová môže byť vzorom pre odvahu, s akou sa rozhodne zmeniť svoj život. Roky prudérnej výchovy na nej vykonali svoje dielo, a tak nie div, že sa neodvažuje žiť podľa svojich predstáv. Obáva sa, kto si čo o nej myslí, nemá priateľov, bojí sa, že sa nevydá a že na nič nie je dosť dobrá. Keď napokon nájde silu urobiť prvý krok k slobode, dozvie sa, že má choré srdce a ostáva jej rok života. Vidina predčasnej smrti ju zbaví strachu. Už sa nemusí báť budúcnosti! Dostane krídla a zostávajúci čas chce využiť na plnenie snov. Jej príbuzní si myslia, že sa zbláznila, pretože im svoju chorobu zatají. Napriek ich námietkam si nájde prácu a spozná Barneyho Snaitha, tajomného muža so zlou povesťou. Čo jej prinesie zmena myslenia a oslobodenie sa od očakávaní iných?


Ako ste si mohli všimnúť, tak takmer mesiac sa mi darilo úspešne prokrastinovať okolo všetkého, čo sa týkalo blogu. I keď, ani teraz sa mi nechce o nič viac, povedala som si, že je čas prelomiť ľady a konečne zo seba niečo dostať von. Možno za to, z viac ako polovice môže knižka, ktorú recenzujem. A možno aj nie. No každopádne veľmi rada by som vám ju predstavila a ešte radšej budem, ak vás aj zaujme :).

L.M.Montgomery je autorkou zrejme najznámejšej série knižiek, ktoré formovali nejednu dievčenskú dušu. Väčšina z nás prežila dospievanie ruka v ruke s Annou Shirley, ktorá nás svojimi snami, túžbami a nesmrteľnou fantáziou učila žiť. Veru neviem si predstaviť, keby sa mi v detstve nedostala do rúk Anna, pretože dodnes na ňu s láskou spomínam a vždy sa veľmi rada vraciam k svojím milovaným hrdinom a samozrejme na to najkúzelnejšie miesto sveta - Avonlea.

Bola som prekvapená, keď som odrazu z ničoho nič narazila na novinku od tejto skvelej autorky. Netušila som, že sa plánuje vydať niečo iné, než len Anna a veľmi som sa potešila, pretože to bol zrejme ten najkrajší darček k mojím meninám. Obálka je ako inak krásna a už som sa nevedela dočkať, kedy si príbeh prečítam. Čo to som o ňom počula, no ani po prečítaní anotácie som v tom nemala úplne jasno. Podľa anotácie ma to až tak nelákalo. Znelo mi to, ako plytký príbeh, no keďže som poznala autorku, cítila som, že jej môžem dôverovať.

Ako sa mi Osudný omyl páčil? Neopísateľne!
Keď som to čítala, cítila som sa ako vo sne, alebo v spomienkach na detstvo, či na najkrajšie chvíle svojho života. Úplne mi to pripomenulo prečo mám autorku tak rada a každé jedno slovíčko som si v mysli vychutnávala, nakoľko to len šlo. Je to skutočne krásny príbeh a autorka v ňom vytvorila atmosféru, ktorú nejde nepocítiť aj na vlastnej koži. Všetko tam má obrovské čaro a čítanie si užívate naplno. Stránky sa otáčajú jedna radosť a musím priznať, že by mi vôbec neprekážalo keby ich bolo o niečo viac, aj keď knižka bola tak krásna, že by som na nej nič nemenila.

Hrdinka mi prirástla k srdcu. Valancy, ktorá prežila dlhých 29 rokov utlačená, v tichosti a v zúfalstve prejde asi najväčšou zmenou s akou som sa kedy stretla. Jej osobnosť, ktorá sa v nej celý čas potichučky ukrývala sa ukáže a Valancy doslova rozkvitne pred vašimi očami. Ukáže sa, akého má dobrodružného ducha, zmysel pre humor a pre prítomný okamih... Nemožno ju neľúbiť.

O prítomnom okamihu by som sa rada ešte zmienila. To čaro, ktoré som spomínala tkvelo i v tomto. Montgomeryová ukazovala drobné radosti, na ktoré my ľudia v dnešnej dobe často zabúdame a nepozastavujeme sa nad nimi. Často krát ich vnímame, ako samozrejmosť. No môže byť niečo krajšie, než východy a západy Slnka, pričom každý deň sú odlišné a predsa rovnaké? Krása ticha a útulnosť domova? Jej knihy majú skrátka tie správne hodnoty, ktoré dnes vo svete chýbajú. Osudný omyl som si zamilovala a na knihu budem ešte dlho spomínať. S čistým svedomím vám môžem knihu iba odporúčať. Je to iné, než Anna, no krása tomu nechýba.

Moje hodnotenie:

streda 3. januára 2018

Hra o tróny | Ak hráš hru o tróny, buď vyhráš, alebo zomrieš

Originálny názov: A Game of Thrones
Autor: George R.R. Martin
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2014
Počet strán: 656

Je vôbec za potrebu predstavovať vám zrejme najznámejší príbeh za posledný čas? Sériu kníh, ktorých sa ujali šikovní ľudia a tak si môžeme už pár rokov spokojne pozrieť obľúbený príbeh v podobe seriálu. Je to za potrebu? A vôbec... Ako opísať, tak rozsiahly svet, ktorý je premyslený do posledného detailu? Svet bez jediného "prázdneho" miesta. Dej tak reálny, až sa vám počas čítania zastaví dych a autor vo vás nahlodá pocit, akoby ste všetky útrapy, či radosti prežívali na vlastnej koži. Dobrodružstvá, kruté boje a nespravodlivosti. V tejto knihe sa nachádza toľko vecí, že ani neviem kde začať! Nespočetné udalosti, uhly pohľadov a postavy... Pri všetkých starých i nových bohoch, tých tam veru je!

Nuž, ale nechcem to naťahovať pridlho. Je mi celkom jasné, že aj keby píšem po celý zvyšok dňa a využijem tisícky slov, tak sa mi nepodarí vyjadriť úplne všetko. Zrejme to nie je v silách ľudských. Hneď na úvod musím povedať, že ako prvé si ma absolútne a bez akýchkoľvek výhrad získal autor. Lepšie povedané, jeho štýl písania. Je to neskutočne výborný rozprávač a hotový génius! Nedokážem si ani predstaviť, akým spôsobom dokázal vymyslieť takú perfektnú dejovú líniu. Vymyslel tisícky životov, reálny svet... Skrátka jeho knihy/príbehy nemajú jedinú štrbinku, kde by sa pomýlil. Netuším, ako si dokázal všetko usporiadať, ako to, že sa v tom celkom nestratil. Skláňam sa pred ním, pretože vytvoril naozaj niečo dokonalé.

Nuž a jeho štýl písania je kapitola sama o sebe. Mám pocit, že som sa ešte nikdy nestretla s ničím podobným. Od samého začiatku ma dokázal rýchlo a ľahko preniesť do deja a mala som pocit, akoby som sa ocitla medzi stránkami kníh. Prežívala som to na vlastnej koži. V poslednom čase mávam problém so sústredením sa pri čítaní, vnímaním deju a dalo by sa povedať, že mávam čítacie krízy, no pri Georgovi R.R. Martinovi mi ani na malú chvíľu nič také nehrozilo. Aj keby stovky strán opisoval akékoľvek maličkosti, mám pocit, že nuda by mi nehrozila.


Príbeh sa odohráva z mnohých pohľadov a takmer pri každom sa jedná o celkom inú dejovú líniu. Iné príbehy, dianie, no veď viete... Mám pocit, že tento faktor sa niektorým ľuďom nemusí pozdávať a také veľké množstvo pohľadov by mohlo zopár adeptov odradiť, no autor sa so všetkým porátal geniálne a tak si myslím, že keby tomu dali skeptici šancu, tak rýchlo zmenia názor. 
Teší ma, že každá tá línia bola zaujímavá a tak sa mi nestávalo, že by som bola sklamaná, keď sa pohľad zmenil na niekoho iného. Chcela som vedieť o všetkom a vedieť viac... Nech sa jednalo o kohokoľvek.

Je pravda, že som vedela, čo sa bude dopredu diať, pretože seriál sledujem už nejaký ten čas, no nemám pocit, že by ma to obralo o čitateľský zážitok. Držalo ma to rovnako pevne, ako keby som to nepozerala. Popravde v tomto prípade som aj rada, že som vopred seriál videla. Pri takom množstve postáv a mien by som mala problém sa zorientovať a zbytočne by som z toho bola podráždená a tápala by som. Aj vám, ak si plánujete prečítať knižku a ešte ste neviedli seriál, tak odporúčam pozrieť si aspoň pár epizód. Čítanie tak pôjde oveľa ľahšie a dej si budete vedieť skvele predstaviť :).

Nie je tajomstvom, že som z knižky absolútne nadšená a vám ju s čistým svedomím rozhodne odporúčam! Kedysi som sa GoTku veľmi vytrvalo bránila a tvrdila som, že to nie je nič pre mňa. Že na to nemám žalúdok a bla, bla, bla... Hlúposti. Milujem seriál. Milujem knihu... A verím, že rovnako budem milovať i ďalšie do ktorých sa určite plánujem pustiť. A áno. Som šťastná, že som tomu dala šancu a prepadla som tomu. Prišla by som oveľa. Je to krutý svet a často mi nie je všetko jedno, keď sledujem, čo sa tam odohráva, no stojí to za to.
Teším sa na vaše komentáre, pretože som naozaj zvedavá, ako ste na tom s GoT vy. Sledujete seriál? Čítali ste knižku :)? Rozhodne sa nehanbite a podeľte sa o názor so mnou. Smelo, smelo. Jediné o čo vás prosím je aby ste sa vyhli spoilerom. V seriály som aktuálne na 4. sérii, takže by som vám nebola veľmi vďačná, keby sa dozviem aj to, čo nechcem :D. Majte sa krásne :)!

Moje hodnotenie: