pondelok 9. septembra 2019

Vo vzduchu cítiť jeseň a na okná klope dážď


Obdobie, kedy leto ponúka posledné teplé, slnečné dni a kedy sú prázdniny na konci, tma je čoraz hustejšia a skorejšia a kedy si hlboko uvedomujem ďalší nový školský rok, ktorý ma neminie - toto obdobie je pre mňa vždy niečím veľmi výrazné.
Možno je to tým, že vo vzduchu začínam cítiť jeseň. Popri prechádzkach občas zacítim dym z komína a vzduch vonia ohňom, zeminou, lístím, azda aj hnilobou... Niečo vo mne, počas roka driemajúce, sa preberá a ožíva. Rada to nazývam spomienkami, či neraz to nazývam nostalgiou. Vždy tvrdím, že jeseň je presne takou - nostalgickou. Všetko, čo som kedy zažila a čo si výrazne pamätám, všetky intenzívne pocity a hlboké dojmy... neodlučiteľne sa mi spájajú s jeseňou. Nedokážem poprieť fakt, že ak aj moje telo trpí únavou, moja duša je vždy nažive, keď za oknami duní dážď, a keď čelím prvým úskaliam školy, na ktoré som s chuťou zabudla cez obdobie radosti a času na dobrodružstvá. Zvláštne však je, že ak aj letu pripisujem slobodu a vždy rada plánujem pekné momenty, ktoré je možné cezeň prežiť... Skutočné dobrodružstvá na obzore vnímam, až teraz. Hoc je počasie horšie, vzduch je ostrejší a dážď je vždy dakde za zákrutou, svet ma volá hlasnejšie, než kedykoľvek predtým.

Už sa nedá prehliadať, že september priniesol obdobie náhlenia sa domov a túžby po šálke čaju. Nemožno poprieť, že ten čas už prišiel.
Zo skrine nesmelo vyťahujem svetre a na každý sa ráno usmievam. Oblečiem si svoj obľúbený rolák a cítim sa byť pripravená na deň... funguje to takmer, ako šálka kávy. Pohľady hneď hádžem na prevesené kabáty, ktoré čakali kým príde ich čas a radujem sa, pretože ešte stále nemôžem uveriť, že konečne ich môžem nosiť. Že mi bude príjemne a vzduch bude čerstvý.

Niekedy sa ráno zobudím. Postavím si vodu na kávu, pomaly ju zalievam, tak ako každé ráno, a keď sa napokon z hrnčeka do vzduchu rozplýva para a teplý nápoj nesie vôňu po mojej izbe, hodím si na seba niečo teplé a otvorím okno. Dýcham. Je to zvláštne, ale myslím si, že každý deň vonia inak. A že práve na tom, ako ráno vonia vzduch možno pozorovať premenu období najväčšmi. Som presvedčená o tom, že každý človek by mal ráno aspoň pár minút zastať a kým pije rannú šálku čohokoľvek, mal by len potichu sledovať oblohu. Pomalé brieždenie. Prudký dážď. Holé stromy. Ťažkú tmu. Či naopak slnečné lúče, ktoré sú o to vzácnejšie. Myslím si, že pozorovanie sveta prináša ozajstnú radosť.

Jeseň prináša čas, kedy je v poriadku byť sám. Je to čas, kedy sa môžeme nájsť. Objavujeme svoje vnútro a veľa premýšľame. Zatiaľ, čo v lete lietame po vonku a bláznime sa s priateľmi - teraz je čas, kedy prídeme domov a uvaríme si čaj. Zabalíme sa do deky a necháme na nás doznieť celý deň, ktorý nie je vždy jednoduchý, no akonáhle sme v teple domova - všetko je v poriadku.
A tak cítim neraz vďačnosť. Často myslím na ľudí, ktoré to šťastie nemajú. Ktorí sa nemajú kam vrátiť domov a žiadny hrnček z teplým nápojom ich nečaká, ani žiadna rodina. Núti ma to snažiť sa byť lepšou a sledovať aj tieto stránky svojho okolia. Vnímať väčšmi rozdiely.
Som typ človeka, ktorý by najradšej pomohol každému. Vždy ma trápili rozdiely, ktoré v spoločnosti fungujú a nikdy som nedokázala obmedziť úvahy, nad tým, ako nespravodlivo sme si zariadili svet. Avšak vždy som rada, že som schopná to vnímať. Že ešte stále mám v sebe niečo, čo ma dokáže prinútiť zastať a byť si vedomou toho, čo sa okolo mňa deje. Nepamätám si presne kde, ale viem, že som raz čítala aj článok, ktorý narážal na to, že v dnešnej dobe strácame empatiu oveľa väčšmi, než mali naši predchodcovia pred pár rokmi. Polemizovať o tom, čím sa táto problematika prehlbuje tentoraz však nejdem. Modlím sa len za tých, čo sú osamelí a stratení, a želám si pre nich ten pokoj, čo nachádzame vo svojich bytoch a izbách, v ktorých sme prežili mnoho chvíľ.

Som veľmi citlivá, ale nie len na pocity. Veľmi vnímam zmeny. Počasie. Obdobia.
Je to zvlášťne, ale často moju náladu ovplyvňuje to, aké počasie je za oknami alebo, či je jar a či jeseň. Všetko veľmi intenzívne vnímam mysľou, dušou... ťažko sa opisuje. Takto to však mám vo väčšine vecí. Knihy čítam podľa období a nálad. Akosi podvedome dokážem zaradiť žánre a dané príbehy do atmosféry obdobia, ktoré momentálne prevláda. Nepríde mi to však, až natoľko zvláštne. Myslím si, že my ľudia sme na prírodu napojení väčšmi, než si dokážeme predstaviť, keby si nájdeme opäť viac času pozorovať ju a vnímať jej znaky.

Som šťastná. Naozaj som. A smutná zároveň, no sú to najkrajšie pocity, ktoré môžem prežiť. Skúmať svoje vnútro a len pozorovať, čo všetko je schopné pocítiť za jeden okamih.
Začali sa moje dni "jesenné". Dni radostné :). A mňa len úprimne zaujíma, aký postoj máte k jeseni vy? Či vás rovnako teší, máte ju radi a či aj vás tak veľmi napĺňa popíjať horúci čaj, váľať sa v deke, byť tak zvláštne sám a prepojení zároveň? Pokojne sa rozpíšte... Čo napĺňa tú vašu dušu a ako vnímate svet okolo vás?

8 komentárov:

  1. Ak by som mala popísať, čo napĺňa mňa, po prečítaní tohto článku ma ani nič nové, iné nenapadá. Opísala si každučkú vec a každý okamih. Nedokážem vymyslieť nič iné...
    Je to presne tak. Vo svojej teplej izbe nachádzam útočisko a ľahšie môžem nepríjemné veci potlačiť. Ponorím sa do sveta kníh so šálkou čaju a svetlo voňavých sviečok sa mihá v pozadí. Izbu mám vyzdobenú svetielkami a pohľad na vysokú knižnicu ma pohladí po duši. ľahšie sa mi dokonca v takomto prostredí učí. Vo voľných chvíľach si pustiť Harryho Pottera alebo Gilmorky (alebo - nedávno u mňa nájdený (a už aj pozretý) seriál Sex and the city <3 ) alebo mi ešte napadajú Priatelia. S pozeraním seriálov to občas preháňam, ale ono je taká moja až meditácia, proste vtedy vypinam a nechavam sa unášať do iného sveta.Ale mám pocit, že už som všetko dobre videla, tak ak máš nejaký tip, s radosťou ho uvítam :D Z kníh v tomto období najradšej čítam fantasy, alebo aj klasiku, alebo nejaké "ťažšie" knihy... Jeseň ja zbožňujem, naozaj. Je ta také to "moje" obdobie, kedy sa už to jednotvárne leto, zmení na čosi čarovné :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mám pocit, že mňa ešte aj napĺňa samotné čítanie tvojho komentáru. Aj keď máš pocit, že už nič viac dodať nebolo treba, alebo sa nedalo... podarilo sa. Milujem, ako si opísala svoju izbu (svetielka ♥) a najmä svoje pocity. Totižto môžeme hovoriť v jednom duchu, o jednych pocitoch, no aj tak ich každá opíšeme inak a po svojom - inak ich prežívame, i keď rovnako zároveň.
      So závislosťou na seriáloch si tu na správnom mieste. Keď ma nejaký naozaj zaujme, tak tiež nepoznám hranice a som ten typ človeka, čo za noc pozrie sériu. Je to relax, či meditácia - ako si povedala :). Verila by si tomu, že Sex and the city som ešte nikdy nevidela?! Citátov mám odtiaľ uložených kopu, ale prežiť som si to ešte neprežila. Pravý čas to zmeniť!
      Och, ale Gilmorky... Na to ani nemám, čo dodať. Vždy mi to zlepší deň a vidím v nich svoj život. Ten seriál je odpoveďou na každý problém a na každú náladu.
      Fuuh... tipy mi teraz, ani veľmi nenapadajú, no také moje srdcové záležitosti určite sú: Outlander, Poldark, Victoria, Stranger Things (odporúčam na jeseň) a veľmi sa mi páčilo aj Dark, Black Mirror je tiež fajn, aj keď to je také špecifické.
      Som šťastná, že nielen ja sa takto vytešujem z týchto dní. Jeseň je krásna. Má množstvo podôb, nálad, ale ako celok je čarovná. Vďaka ti za tvoj čas a maj sa krásne ♥!

      Odstrániť
  2. Toto je jeden z tých najkrajších článkov, ktorý presne opísal moje pocity. Jeseň je nádherné ročné obdobie, stvorené na šále, svetríky, teplé čaje, krásne vône a prírodu hýriacu farbami. Milujem ho.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Všetky tieto dôvody... Jeseň nemožno neľúbiť ♥.
      Veľmi ti ďakujem za tvoje slová, ktorými si ma neskutočne potešila :)!

      Odstrániť
  3. Krásne napísaný článok! :) Ja som letný typ človeka, pokojne by som brala leto aj celý rok, ale snažím sa nachádzať krásu aj v ostatných ročných obdobiach a musím povedať, že jeseň sa mi každým rokom páči viac a viac :) Má prosto svoju špecifickú atmosféru :)
    What A Fancy World

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To rada počujem :)! Aj keď to, že máš rada leto úplne chápem. Mňa samú vždy ovládne nadšenie, keď sa toto obdobie blíži a vnímam v ňom všetky super výhody a krásy, ktoré má... a že ich má dosť! Ale keď ide o jeseň, tak mám pocit, že aj ja som si ju obľúbila až časom. No teraz ju už nemožno nemilovať O:).

      Odstrániť
  4. Strácam sa v tvojich opisoch a zamilovala som sa do tvojho postoja k žitiu... nútiš ma užívať a všímať si každý moment okolo mňa a ďakujem ti za to. Jeseň je tiež moje najobľúbenejšie obdobie, lebo mi pripomína teplý večer plný ticha, kedy vo vzduchu cítim vôňu všetkého. <3 dúfam, že aj táto jeseň nás prekvapí a obe objavíme zasa niečo nové!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nechcem znieť pateticky, či inak prehnane, ale pri čítaní tohto komentáru som sa naozaj, až tak naširoko usmiala a tešila, až mi skoro slzy od dojatia vyhŕkli. A ja nebývam emotívna :D! Ale naozaj... Tak strašne si vážim toto počuť. Radujem sa z toho, ako teraz blog prebieha - čo zverejňujem, čo prežívam. Tak trošku mám pocit akoby som kráčala po správnej ceste, nuž a čítať takéto krásne slová... to ma v tom pocite len utvrdzuje. Ani neviem, ako ti poďakovať :). Prajem ti len samé krásne dni, nech v nich objavíš to, čo objaviť máš a čo na teba už teraz isto čaká. Dúfam, že vo všetkom nájdeš krásu a na daždivé dni nájdeš silu a dobré príbehy :)! Ďakujem ti... Posledný čas, ktorý sa tu snažim zdieľať a pohľad na svet, ktorý sa sem snažím preniesť... Veľmi ma to napĺňa. O to viac, keď viem, že to niekoho teší rovnako :).

      Odstrániť