Rozhovor s Ninou Protušovou :)

Nina Protušová sa medzi Slovenskými spisovateľmi objavila nedávno. Jej knihu vydal Ikar a pomohol jej k tomu internetový portál MámTalent. Ninu označujem za veľmi nádejnú autorku a mám preto niekoľko dôvodov ! Samozrejme vám ich uvediem.. Na jej nízky vek má vyspelý a kvalitný štýl písania. Má skvelé a originálne nápady. Získala si ma jej odvahou, pretože sa odvážila napísať fantasy knihu (čoho sa slovenskí autori boja). Dalo by sa sem uviezť ešte veľa dôvodov, no o to tu teraz nejde.. Včera som sa rozhodla napísať Nine o rozhovor a zistila som, že je to veľmi milá osoba. Ochotne mi odpovedala na otázky a potom sme sa skvele porozprávali o lucídnych snoch, kedže obidve sa o ne zaujímame (dala mi skvelé typy !). Som jej naozaj vďačná, že splnila moju prosbu a vy si pokojne prečítajte rozhovor :).

Čo ťa priviedlo k písaniu ?
Vždy som rada čítala, a čítanie a písanie ide akosi ruka v ruke. Jedného dňa mi jednoducho nestačili príbehy, ktoré som čítala, a tak som začala vytvárať vlastné. Písanie sa stalo súčasťou môjho života a už si ho neviem predstaviť bez neho.

Ako dlho sa venuješ písaniu ?
Už od základnej školy, kedy vznikli moje prvé "veľdiela" ako Krtko a semafor alebo príbeh O Lienkusniežke. Mám ich doteraz odložené, je zábavné si ich po rokoch prečítať. O niečo serióznejšie som sa písaniu začala venovať v štrnástich rokoch. Písala som úvahy a poviedky, ktoré sa zapáčili mojej profesorke slovenčiny. Vďaka nej som sa zúčastnila niekoľkých súťaží a najmä s úvahami sa mi darilo veľmi dobre. Čiernu schránku som začala písať v pätnástich rokoch, a ani vo sne (možno iba v tom lucídnom:) ), by mi nenapadlo, že raz ju vydá Ikar.

Aký to bol pocit, keď si zistila, že tvoju knihu vydajú ?
Úžasný. V marci minulého roku som knihu prihlasovala do Literárnej ceny s malou dušičkou, zmierená s tým, že s fantasy knihou nemám veľkú šancu. Keď postúpila do finále, bola som od šťastia bez seba a odvtedy som to intenzívne prežívala. Do finále postúpilo šesť kníh a z nich porota postupne vyraďovala. Keď ostali posledné dve knihy a Čierna schránka bola medzi nimi, začala som si uvedomovať, že by sa mi to skutočne mohlo podariť. A podarilo sa. Cítila som veľkú hrdosť, pretože som nezískala iba vydanie knihy, ale mohla som si prečítať aj hodnotenia literárnych kritikov. Už len číry fakt, že také osobnosti čítali moju knihu, bol neskutočný. Príjemne ma ich slová prekvapili, nečakala som také dobré ohlasy a odporúčania. Splnil sa mi sen.


Pracuješ na nejakom novom dieli ? Dočkáme sa od teba ešte niečoho ?
Áno, pracujem. Ešte pred rokom som dostala zaujímavý nápad na novú knihu, načrtla som si zbežne kostru príbehu a odvtedy nad ňou dumám. Mám napísaných takmer sto strán a zatiaľ som spokojná. Tentoraz nepôjde o fantasy, aspoň nie v tom pravom zmysle slova, no záhadných vecí sa odohrá veľa. Viac zatiaľ neprezradím. Keďže je však fantasy moja srdcovka, mám nápad aj na ďalšiu fantasy knihu, a hoci je iba v štádiu príprav, teším sa na jej písanie. A kto čítal Čiernu schránku, vie, že niektoré postavy ešte majú čo vysvetľovať... takže Lance a Fawn by sa mohli dočkať voľného pokračovania:)

Tvoja kniha je písaná na tému lucídnych snov. Zaujímaš sa o lucídne sny, alebo ťa len náhodne niečo inšpirovalo k tomuto nápadu / téme ?
Zaujímam sa o lucídne sny. Ešte predtým, ako som začala písať Schránku, mala som jeden lucídny sen a fascinovalo ma to. Netušila som, ako sa také sny volajú, ani to, že je okolo nich celá veda. Pár dní na to som sa náhodne dostala k článku o lucídnych snoch. Nadšene som si pomyslela – Veď toto sa mi stalo! Naučila som sa rôzne triky, ako si ich privodiť a darilo sa mi. V takýchto snoch si človek uvedomuje, že sníva, no všetko naňho pôsobí úplne reálne. A tak som si zopárkrát polietala, pohrala sa s výzorom domu, alebo sa rozprávala s ľuďmi o veciach, na ktoré by som nikdy nenašla odvahu v skutočnom živote. Zdalo sa mi, že o lucidných snoch vie pramálo ľudí, a tak som im aj pomocou Čiernej schránky chcela túto úžasnú vec priblížiť.

A na záver : Máš nejakú radu pre začínajúcich autorov ?
Od začiatku píšte preto, lebo vás to baví. Lebo je to váš spôsob vyjadrovania, lebo vám to prináša potešenie. Myslím si, že každý autor má čo povedať, a aj keď nie je hneď druhou Rowlingovou, zaslúži si šancu. Mal by mať obrovskú trpezlivosť, poriadnu dávku pokory a aj kúsok odvahy. A ak sa mu podarí vydať knihu, tak nech si nenechá pokaziť radosť neprajníkmi.

2 komentáre:

  1. Krásny rozhovor :) zaujímavé otázky z ktorých som sa niečo dozvedela o príbehu aj o autorke.

    OdpovedaťOdstrániť