piatok 10. augusta 2018

Láska a iné vykoľajenia | Knihomoľská zimná romantika

Originálny názov: Love and Other Train Wrecks
Autorka: Leah Konen
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2018
Počet strán: 264

Hľadáte niečo milé a oddychové? Romantiku, nad ktorou nebudete prevracať očami, ale schuti sa zasmejete a pokiaľ ste milovníkmi kníh, tak si aj prídete na svoje vďaka knihomoľským postavám? V takom prípade mi dovoľte predstaviť vám novinku z dielne YOLi.

Znie to, ako každý iný príbeh. Dvaja ľudia na ceste vlakom, zima a sneh za oknami... 
Noe je beznádejný romantik. S kyticou ruží sa vydáva na cestu za ex-priateľkou, ktorú chce získať späť. Rezervoval drahú večeru, vytvoril si plán a jediné, čo potreboval, bolo doraziť na miesto.
Ammy je presným opakom. Na romantiku neverí, odkedy sa jej rodičia rozviedli a jej otec si našiel novú rodinu. Vo vlaku sa ocitla, pretože cestuje na otcovu svadbu, pričom nervovo zrútenú mamu nechala doma. Nie veľmi dobre naladená a plná rozpoltených pocitov spomína na rodinu, ktorú mala a hľadá v sebe odpovede na novú, ktorú môže získať. 
Cesta ubieha pomaly a spolucestujúci sú nevrlí. Potom si však prisadne Noe.

Žeby láska na prvý pohľad? Kdeže! 
Títo dvaja pútnici sa nemôžu vystáť. Ammy chrlí podráždené narážky na Noema a Noe sa snaží aspoň, ako tak ustúpiť. Nádej, že pri sebe vydržia sedieť, až do konca sa pomaly rozplýva, až kým ich nespojí čas, ktorého majú menej, než by sa patrilo. 
Idylický sneh za oknami? Nuž, práve z neho sa vykľuje snehová búrka, kvôli ktorej vlak zastane. Obaja si uvedomujú, že stáť tam môžu celé hodiny a najmä vedia, že o pár hodín ich čakajú miesta, kde ich účasť je viac, ako nutná. Čo robiť?

V tomto momente sa začína dobrodružstvo, na ktoré nezabudnete. Ammy a Noe vystúpia z vlaku a rozhodnú sa chytiť diaľkový autobus v najbližšom mestečku. Kolobeh udalostí, nezdarov a malých, osobných pohrôm sa spúšťa, ako krátky film. No cez všetky prekážky sa to najväčšie čaro len začína.

Musím sa priznať, že zo začiatku som to s knihou nevidela veľmi svetlo, pretože aj keď mi jej prekrásna obálka absolútne učarovala, jej obsah mi akosi nepasoval. Autorka si nevedela udržať moju pozornosť a pomaly, ale isto, som začínala strácať nádej.
Omyl, omyl... Po veľmi krátkom čase by som si nedovolila povedať nahlas o Leah Konen, že si moju pozornosť udržať nedokáže. Práve naopak. Netuším, ako sa jej to podarilo, no ocitla som sa v situácii, kedy som knihu nedokázala položiť z rúk. Neskutočne ma ten príbeh bavil a postavy som si obľúbila spôsobom, aký som, ani nečakala. Zrazu som ich mala skrátka rada a zvierala som väzbu o čosi silnejšie, pretože som im držala palce a nemohla som uveriť, čo všetko sa im prihodilo.

Ich vykreslenie znie klišé. "Beznádejný romantik / Neverí na romantiku..." no v skutočnosti sú to milí ľudia, ktorých by ste pokojne radi stretli, aj v reálnom živote. Páči sa mi, že Ammyna rozvrátená rodina nebola popísaná štýlom, ktorý sa nachádza, už zrejme v každej YA knihe. Nebolo to násilné rozvrátenie, aby sa hrdinka mohla vyvíjať a posúvať ďalej. Bolo to bežné a reálne, ako v mnohých iných domácnostiach. Autorka má skvelý štýl, ktorý nie je náročný a tak, ako vás zaujme, aj si vaše myšlienky oddýchnu a pri čítaní vypnete.

Ani zďaleka by som nečakala, že to bude tak dobré a že ostanem taká nadšená. Teraz už viem, že Láska a iné vykoľajenia nemá len peknú obálku, ale aj pekný obsah. Je to tak romanticky milé, že budete hrdinom priam závidieť. Ale iba tíško.
Príbeh, ako z rozprávky, okorenený láskou k literatúre v ktorej sa Noe, aj Ammy vyznajú a len tak pre potešenie čítajú. Pre nás knihomoľov je to veľmi milý prvok, teda aspoň pre mňa určite :). Taktiež je ich knihomoľstvo tak milo, nenásilne popísané. Nie je to silené, v zmysle popisu hrdinky, ktorá miluje knihy, no reálne o ne, ani nezakopne. 
Túto knižku vám môžem bez všetkého odporúčať. Je ideálna na leto, kedy vás zimnou atmosférou trochu schladí, no viem si ju dokonale predstaviť, aj v čase, kedy bude snežiť, aj za našimi oknami naozaj. A vlastne kedykoľvek :).

Jednu sovičku sťahujem, len za ten, pre mňa pomalší rozbeh, no inak to bolo výborné.


Moje hodnotenie:

štvrtok 2. augusta 2018

Mandľová madona | Alebo Taliansko, ako ho nepoznáte

Originálny názov: The Madonna of the Almonds
Autorka: Marina Fiorato
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2012
Počet strán: 280

Mandľová madona je príbeh, ako každý iný. Alebo aj nie? Je klasicky romantický, no nevšednosť z neho dýcha a vychádza z tenkej väzby, za ktorou sa ukrývajú udalosti, ktoré mi stisli srdce. Mladá a najmä krásna Simonetta di Saronno sa vydala do dobrej rodiny za manžela, ktorého ľúbila. Ich zväzok nebol bez lásky, ale vzájomne si rozumeli a žili spoločne v každej chvíli. Ich život bol, ako rozprávka, až kým neprišla vojna do ktorej sa jej manžel horlivo vydal bojovať za vlasť. Simonetta čakala a jej dušu zvierali obavy. Len málo mužov sa vrátilo domov a jej manžel medzi nimi nebol. Každý deň si dievča sadalo k oknu, hľadalo jeho tieň. Akýkoľvek náznak, že sa jej drahý vrátil, no nestalo sa tak. Správa, ktorú dostala bola prostá. Umrel.

Ale to je iba začiatok. Román tvoria aj tí najbežnejší ľudia, ktorí svojimi prostými osudmi a náhodami v správnom čase, vytvárajú celú mozaiku príbehu. Povedali by ste, že autorka nájde v tomto magickom prostredí miesto aj pre legendárneho Leonarda da Vinci? Veru, že áno! No viac, ako on je pre nás podstatný jeho učeň Bernardino Luini. Historická osoba, ktorá za sebou zanechala dokonalé diela, no o jeho živote sa vie len málo. Bernardino nežije počestne a v jeho prítomnosti sú zaručené, azda len problémy. Kreslí nevídanú krásu. Výjavy z povestí, legiend. Jeho ruku vedie samotná fantázia, no aj tak je bezbožný a bez cieľa. 

Človek mieni, život mení. Našich dvoch hrdinov osud spojí v istom okamihu, no sympatickí si nie sú. Ako ich životy však navzájom súvisia? A čo všetko prežijú počas svojej púte? Odhodlaná Simonetta túži zachrániť rodinné sídlo a tak sa stáva modelom pre Bernardinovu madonu, ktorú maľuje v kostole Santa Maria dei Miracoli. No tým, ako to už býva, nekončí.

Milí moji čitatelia, ani neviem kde začať. Keby mám pomenovať obsah Mandľovej madony v jednotlivých slovách, napadli by mi zrejme, len takéto: magický, prekrásny, ľúbezný, kúzelný a tak ďalej... No neustále by bol význam viac, ako jasný. Román mi učaril. 
Od prvej chvíle, ako som zbadala túto prekrásnu obálku, od ktorej oči jednoducho nespustíte, keď vám raz na ňu padne zrak, som vedela, že si ju musím prečítať. Anotácia ma zaujala rovnako, ako jej estetika a bez rozmýšľania som si ju kúpila a odniesla domov. Nuž asi pred dvomi rokmi. Odvtedy som ju mala založenú v knižnici a raz za pár mesiacov sa k nej tichučko vracala v myšlienkach a túžila si ju prečítať. Konečne sa tak stalo.

Je to jedno z najkrajších prostredí, v akom som sa kedy, v príbehu ocitla. Florencia, chrámy, rodinné sídla. Taliansko z toho kričalo a vyznačovalo sa po celý čas. Ale nebudem vám ospevovať, len prostredie. Samotné postavy boli tak veľmi rozmanité a silné, že som na ne, ani po pár dňoch nedokázala zabudnúť. Spoznáte sa s ľuďmi, ktorí pochádzajú z každej vrstvy a majú rozličné povahy. Židia, kresťania, chudobná starenka, bláznivá dievčina, tichý chlapec, problémový Bernardino a krásna Simonetta, ktorý oplýva aj odvahou a bojovnosťou. Nejedná sa len o romantický dej, ktorý poľahky odhalíte už na počiatku. Ide o povahové črty a sledovanie ľudských citov a správania. Rozdielov, ktoré sme schopní vytvoriť a prekážok, ktoré si vieme sami uložiť.

Príbeh sleduje dlhý časový úsek a odvíja sa z viacerých pohľadov, čiže má viac línií. No predovšetkým sa, ani na malý okamih nebudete nudiť. Keď som raz madonu vzdala do rúk, nedokázala som ju pustiť, či som chcela alebo nie. A veruže nechcela. Autorka má štýl písania, ktorý vás prenesie ďaleko a zároveň vo vás vyvolá pocit, že sa netúžite vrátiť naspäť. Prežijete obrovské dobrodružstvo a životnú púť, pri ktorej budete mať pocit, že sa vás týka a deje sa vám. Hrdinovia vám prirastú k srdcu a tak im budete držať palce. Tak, ako je kniha krásna, autorka a jej písanie len dopĺňa celkovú nádheru. Je vidieť, že jej predstavivosť je taktiež jedno magické miesto a veľmi rada by som si prečítala jej ďalšie knihy, ktoré sa venujú historickým témam, tak ako táto. Manďlová madona bola pre mňa obrovským prekvapením a nezabudnuteľným zážitkom. S chuťou spoznať niečo nové a s túžbou zažiť príbeh Simonetty, spoznať pradávnu výrobu amaretta a byť o niečo bližšie da Vincimu a umeniu, neváhajte. Neváhajte, tak či tak. Odporúčam všetkými desiatimi :)!

Moje hodnotenie:

sobota 21. júla 2018

Outlander 3: Moreplavec

Originálny názov: Voyager
Autorka: Diana Gabaldon
Vydavateľstvo: Zelený kocúr
Rok vydania: 2018
Počet strán: 892

„Sassenach, prijmeš ma takého, aký som, a riskneš všetko pre muža, ktorého si kedysi poznala?"

Návrat po dvadsiatich rokoch odlúčenia, trápenia a po množstve prežitých chvíľ bez opory toho druhého môže mať veľký počet komplikácií. Záležitosti, ktorými si počas života človek prejde ho zmenia v mnohých smeroch, a rany, ktoré boleli, čas vylieči. 
Len zriedka sme, čo i len po roku tými istými ľuďmi, ktorými sme boli. Neustále prichádzame k novým vlastnostiam, naša povaha sa pretvára a formuje. Názory, ktoré sme si zastávali sa menia a aj keď sme rovnakými, kúsky z nás sa naštrbia, rozlomia, či obnovia. Akými však sme po dvadsiatich rokoch? A akou zmenou prejdú naše pocity? City o ktorých sme boli pevne presvedčení a ktoré spaľovali našu dušu....

Claire sa vrátila k svojmu starému životu do Anglicka a následne sa presťahovala s Frankom do Bostonu, kde strávila zvyšok života. Priviedla na svet svoju dcéru Briannu - jedinú pamiatku po Jamiem a naučila sa časom nežiť v spomienkach a neustále oživovať duchov minulosti. Robila, čo mohla. Svoje vedomosti využila a stala sa lekárkou. Brianne dala všetku lásku, ktorú mala a plnila sľub, ktorý Jamiemu zložila na rozlúčku. Pohla sa ďalej.
Po dvadsiatich rokoch sa vracia do Škótska aj s Bri. Obe získajú nového priateľa, zapáleného historika Rogera, ktorý im pomôže minulosť obnoviť. Jamie mal na Cullodene umrieť. Veľká bitka mu mala byť osudnou, ale Claire sa musí postaviť krutej pravde, ktorú ukážu prekvapivé dôkazy. Jamie neumrel. Nie pri Cullodene, nie v ten deň. No je možné po tak dlhej dobe milovať rovnakým spôsobom? Zahodiť život do ktorého vstúpila nechcene, no predsa len si ho vybudovala od základov? Pre niektoré veci sa oplatí riskovať.

Tretí diel úspešnej série Outlander (a zároveň mojej najmilšej série) je poriadne rozsiahlym dielom. Autorka si pre nás pripravila 900 strán, najnemožnejších dobrodružstiev, ktoré by ste, ani vo sne nečakali. Príbeh je utkaný krôčik po krôčiku a obsahuje množstvo línií, ktoré aj nadväzujú, ale aj objasňujú minulosť. Dozvedáme sa o osude Jamieho a o tom, akým spôsobom žil po jatkách na Cullodene. Ako trestanec, vlastizradca a jeden z najbližších mužov Carola Stuarta, pred sebou nemá veľmi ružovú budúcnosť a výhliadky po ktorých by mohol siahnuť. Jamie priťahuje katastrofy na svoju hlavu i sám, svojou čestnosťou a dobráckou povahou. Jeho život nebol jednoduchý, no počas čítania mu budete držať palce. Zasmejete sa nad jeho nezlomných duchom, ktorý žiadne následky neokresali, ale vás aj dojme, koľko prekážok musel prekročiť, ako čas plynul.


Do príbehu vstupujú nové postavy a ako to už býva, aj nové komplikácie a zápletky. V knihe sa neustále niečo deje, takže aj keď je veľmi rozsiahla, nebudete sa nudiť. Diana Gabaldon má talent, pretože jej fantázia nemá hraníc. Vážim si, že si dokázala udržať moju pozornosť, pretože aj keď čítanie milujem, ten rozsah bol pre mňa chvíľami predsa len dosť. Jej štýl písania je však veľmi čitateľný a pútavý, takže vždy mi jej slovami akoby zalepila oči :). 

Som obrovský fanúšik Outlanderu, čím sa veľmi netajím. Pri seriály som si prežila všemožné chvíle, no myslím, že Moreplavcom predsa len končí akési krásne čaro, ktoré sa mi s celým príbehom spájalo. Ktovie, možno to je i tým, že ďalší diel už skĺza do exotických krajín a má pár prvkov, ktoré ma dokázali vyrušiť. Chýbalo mi totižto Škótsko. Krásny domov na Lallybrochu a tvrdohlaví Škóti v ňom. Azda aj Francúzsko, so všetkými bláznovstvami jeho obyvateľov. Stále sa mi to veľmi páčilo a stále mám pre túto sériu v srdci obrovské miesto. Dokáže vo mne vyvolať pocity, ako máloktorá, no takýto drobný, maličký kúsoček sa stratil a objavím ho, len v prvom a druhom diely. Neprekáža mi to však. Stále mám chuť objavovať viac a viac, v ďalších dieloch, ktorých sa časom dočkáme.

Aj keď môže byť počet strán odstrašujúci, nemali by ste sa nechať odplašiť. Príbeh je prekrásny a ukazuje, aké obrovské city mali medzi sebou hlavní hrdinovia. Do ich životov sa veľmi rýchlo vcítite a ich útrapy, či dobrodružstvá sa vás budú priamo dotýkať. Budete im držať palce a niekedy azda aj zabudnete na šálku kávy, ktorá vám vychladne, pretože vy si poviete, že už len jednu kapitolu naviac. Možno sa aj zotmie, kým tá ďalšia kapitola, za tou ďalšou ujde... No predovšetkým si príbeh užijete, ako sa len dá. Moreplavca vám odporúčam. Bol by hriech nepoznať Claire a Jamieho, v ktorých nájdete skvelých spoločníkov do dlhých dní a ešte dlhších nocí. 

Všetci fanúšici by sme mali aj veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Zelený kocúr. Čítanie Outlanderu sa už stáva takou mojou letnou tradíciou a musím priznať, že každý rok sa neteším len na príbeh, ale aj povrchne na obálku, pretože celá séria si odniesla krásne vydanie. Knižky k sebe pekne pasujú a aj keď tieto paperbacky, ešte k tomu pri ich šírke, pôsobia tenko a príliš krehko. Vydržia viac, než sa zdá.

Za recenzný výtlačok ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Pokiaľ ste fanúšici, nenechajte si ujsť, ani toto skvelé pokračovanie a kúpte si knižku na tejto adrese :)!

Moje hodnotenie:

štvrtok 19. júla 2018

Kým prišla búrka | Skutočný príbeh o prežití

Originálny názov: Adrift
Autorka: Tami Oldham Ashcraft, s pomocou Susea McGearhart
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 224

Dvaja mladí ľudia. Tami a Richard, ktorí sa bezhlavo ľúbia a ich život sa len začína.
Nebojácni, dobrodružní a plní života si užívajú všetko, čo im ich vášeň pre more a námorníctvo ponúka. Spoločne cestujú, spoločne plánujú, smejú sa a prirodzene, ľúbia sa. Ich vzťah je takmer dokonalý a jeden v druhom nachádzajú oporu, spriaznenosť.
Tento pár žil jachtárskym životom. Neustále skúmali nové miesta a plavili sa na množstvo ostrovov, čo im prinieslo i množstvo známych s rovnakým zápalom pre vec. A tak, keď ich v októbri, roku 1983, požiadali ich noví priatelia, či by nemali záujem preplaviť ich jachtu Hazanu z Tahiti do Ameriky, súhlasili. Koniec koncov, prečo nie? Nebola to ich prvá plavba a táto ponuka im mohla priniesť skvelé výhody. Prijali ju a už onedlho putovali po mori.

Všetko prebiehalo dobre. Počasie bolo prekrásne a nič im nestálo v ceste.
Po dvoch týždňoch prišiel hurikán. Pokúšali sa mu vyhnúť, striasť sa ho, ale nič z toho im nepomohlo. Zasiahol ich v plnej sile. Richard za kormidlom poslal Tami do podpalubia. A posledné, čo si Tami pamätá je Richardov výkrik a tma. Prebrala sa o pár hodín. Zmätená a do zvláštneho ticha. Vybehla hore. Vystrašená, hľadala Richarda, no jeho bezpečnostný popruh sa pretrhol. Loď bola zničená. Zásoby chabé a akákoľvek pevnina bola, až bláznivo vzdialená. Vtedy Tami, ani netušila, že nasledujúcich 41 dní prežije a bude bojovať zo všetkých síl. Otázkou je... Čo by ste robili v jej situácii vy?


Ukončili to? Snažili sa? Bojovali, či vzdali sa?
Kým prišla búrka je román založený na skutočnej udalosti o ktorej som doteraz nevedela absolútne nič. Viac, ako román, sa jedná o výpoveď. O osude a o tom, aký zvláštny nevyspytateľný dokáže život byť. Táto kniha sa mi nehodnotí jednoducho, pretože ju nepovažujem za príbeh, na ktorý by som mohla prilepiť nejakú charakteristickú nálepku. Udať mu žáner, či hodnotiť štýl písania a podobné veci. Každá veta je písaná z hĺbky srdca, pretože to nie je niečo, čo by Tami napadlo ráno, keď si zalievala kávu alebo cestovala vlakom. Všetko, čo popisuje má vryté, až v duši. Prežila to. Absolvovala každý jeden moment a tak, ako som povedala... Nejedná sa práve o jednoduchý prípad.

Neviem si to predstaviť. Nedokážem si ujasniť, čo by som na jej mieste robila ja, no to nevedela, ani ona. Každý deň bol pre ňu prekvapením. 
V knihe popisuje, ako prežívala osamelé dni na lodi. Čím sa zabávala, čo jedla a pila. Aby jej vydržali zásoby, musela si robiť prídely a ešte k tomu pri búrke utŕžila zranenie, ktoré si musela ošetrovať. Loď viedla bez motoru a bez plachiet, (dalo by sa povedať, že naozaj krôčik po krôčiku, až kým nedorazila do cieľu).

Dozvedáme sa, aké to bolo vyrovnať sa s tým, že ona tu je a Richard, jej láska, nie. Autorka nepopisuje len samotné prežitie plavby, ale aj spomienky na prežité dni s Richardom a návrat domov, keď bolo po všetkom. Čo sa mi veľmi páčilo boli fotografie, ktoré robia knihu ešte viac autentickou a dvoch mladých ľudí nám akosi približujú ešte viac.

Na to, koľko vecí sa udeje, je to útla knižka, ktorú prečítate veľmi rýchlo. Mne sa, ako celok páčila a odporúčam ju, pretože vám dáva možnosť obrovskej inšpirácie a nabratia sily. Keď vidíte, ako niekto bojuje o základné prežitie, uvedomíte si, že množstvo problémov je nepodstatných. 
Jediné s čím som mala problém boli pasáže v ktorých Tami príliš opisovala námornícke veci. Chod jachty a podobne... Nevyznám sa v tom a tak to pre mňa nebolo veľmi "chytľavé", ale na konci, v knihe nájdete slovník, ktorý vám množstvo vecí objasní lepšie. Ja som si ho žiaľ všimla, až na tom konci. Je to veľmi silný príbeh o ktorom som rada, že viem. Príde mi dôležité vedieť aj o takýchto veciach, ktorými si niektorí ľudia museli prejsť. Nemalo by sa na ne zabúdať. Takže určite odporúčam :).

A čo vy? Chystáte sa čítať knihu alebo ste to vsadili na film? Zaujímalo by ma, ako ho spracovali, čo sa časom chystám aj zistiť. Ako sa však páčil vám?


Moje hodnotenie:

streda 11. júla 2018

Máj, jún v knihách


Ahojte!
Konečne vás opäť raz vítam pri mojom obľúbenom mesačnom zhrnutí :). Je mi až neuveriteľné, že tentoraz už píšem článok počas prázdnin. Netrápia ma žiadne povinnosti a času mám toľko, že až neviem, čo s ním. A tomu všetkému, je len predovšetkým začiatok! Týmto, aj vám prajem krásne leto plné zážitkov a dobrých kníh! Hlavne, nech si to leto užijete, nakoľko je možné i nemožné.
Tentoraz som sa rozhodla spojiť dva mesiace dokopy, pretože v máji sa mi v čítaní akosi nedarilo. Prečítala som len jednu knižku, čo sa mi zrejme už roky nestalo, no jún mi to pekne vykompenzoval a rada sa s vami podelím o dojmy.

Prečítané knihy:

  1. Tess d'Urberville / Thomas Hardy
  2. Zakázané ovocie / Jojo Moyes
  3. Sesternica Ráchel / Daphne du Maurier
  4. x
  5. Peter a Lucia / Romain Rolland
  6. x
  7. Smäd po živote / Irving Stone
  8. Poirot: Smrť pani McGintyovej / Agatha Christie
  9. Slečna Marplová: Puknuté zrkadlo / Agatha Christie
Už teraz vidím, že pre mňa nebude vôbec jednoduché vybrať spomedzi všetkých titulov, len niektoré - najlepšie. Každý jeden vo mne tentoraz niečo zanechal a preto, ak sa príliš rozpíšem, vopred sa vám ospravedlňujem.
K tým "x"... Musím k vám byť trochu tajnostkárka, pretože som mala možnosť zapojiť sa do zaujímavého projektu, no nie je povolené pridať recenzie na dané príbehy už v tomto čase. Verím, že časom sa dozviete viac O:). 

Srdcová záležitosť - Thomas Hardy
Tess d'Urberville
Ani len na prstoch nedokážem spočítať, koľkokrát som vám ospevovala jeho dielo Ďaleko od hlučného davu. Mnohí ste mi písali, že Tess je ešte lepšia a mala by som si ju prečítať, čo najskôr. Tak sa aj stalo.
Tess je rovnako prekrásny príbeh a bola som veľmi prekvapená tým, akým spôsobom v nej Thomas Hardy písal. Cítila som tam všetky prvky, ktoré som si zamilovala v predošlej knižke, ale zároveň musím priznať, že som nadobudla zvláštny pocit. A to taký, že zároveň bol jeho štýl celkom iný. Písal po svojom. Písal typicky preňho, ale zároveň prevracal všetko, čo som uňho poznala. Nedokážem to celkom dobre vysvetliť, no základom je, že sa mi kniha veľmi páčila. Je možné, že sa mi Dav páčil o kúsoček viac, pretože je to pre mňa jeho prvá kniha a mám k nej zvláštny vzťah, no Tess je skutočne výborná a som z nej taktiež nadšená.

Najväčšie prekvapenie
Zakázané ovocie 
Už keď som s Jojo Moyes strácala nádej a prestávala som mať jej tvorbu rada... prišlo to. Dostalo sa mi do rúk Zakázané ovocie, do ktorého som sa pustila s minimálnym očakávaním a bolo to tam. Tento príbeh sa mi naozaj veľmi, veľmi, veľmi páčil. Roky do ktorých autorka dej zasadila mi polahodili a najmä postavy boli fantasticky vykreslené. Tak ako vždy v jej prípade sa mi páčili viac úseky z minulosti, no uznávam, že tentoraz aj tie súčasné, nemali chybu. Túto knihu môžem bez výčitiek svedomia odporúčať. Nemyslím si, že sadne každému, no som presvedčená o tom, že na letné čítanie je to ideálna voľba.

Najlepšia zápletka
Slečna Marplová: Puknuté zrkadlo
Poirot: Smrť pani McGintyovej
Nedokážem sa rozhodnúť, ktorú legendárnu postavu od Agathy Christie mám väčšmi rada. Slečna Marplová je pre mňa taká inšpirujúca stará dáma, ktorá ma dokáže vždy pobaviť a zlepšiť mi náladu. Prípad Puknuté zrkadlo ma spočiatku neohúril a myslela som si, že som už mala tú česť s jej lepšími záhadami, no to vraciam späť. Napokon som až do poslednej stránky bola v napätí a nedokázala som si, ani len predstaviť možné riešenie. 
Nuž a prípad Poirota s ktorým som sa aktuálne stretla? Jedlým slovom: fantastický. Už od začiatku som sa nevedela odtrhnúť. Prečítané na posedenie.

Najlepšia atmosféra
Sesternica Ráchel
Daphne du Maurier je kráľovná v pochmúrnych, gotických a intenzívnych atmosférach. Jej tvorbu milujem a pri každej jej knihe mám zaručenú kvalitu.

Najhodnotnejšie dielo
Smäd po živote
Príbeh, respektívne životopisný román o Vincentovi van Goghovi. Čo dodať? Irving Stone spracoval život tohto umelca úžasne a v románe nájdete množstvo myšlienok a situácii, ktoré vám vyrazia dych. Dostanete sa do kože umelca, ktorý sa veľmi nestretol s pochopením, či ocenením, no vaše srdce si istotne získa svojimi činmi a nevšednou povahou. Túto knihu nemožno neodporúčať.

Najkrajšia kniha
Peter a Lucia
Dalo by sa povedať, že toto bolo pre mňa tiež veľkým prekvapením. Voči pozitívnym ohlasom som bola pomerne skeptická a pustila som sa do toho viac-menej zo zvedavosti. Ale takmer okamžite sa knižka zaradila k mojim srdcovým záležitostiam. Nedokázala som si vyznačovať myšlienky, pretože na každej stránke ma nejaká svojou hĺbkou, silou a krásou dostala do kolien. V Petrovi som sa zvláštnym spôsobom na začiatku našla a nenapadá mi jediná vec, ktorá by sa mi v knihe nepáčila. Je to prekrásny príbeh, ktorý je akoby zo sna. Je napísaný s obrovskou poetickosťou, do ktorej som sa zaľúbila. Príbeh svojou dĺžkou nezaberie veľa času, no odovzdá vám mnoho. Nesie v sebe odkaz a rieši otázky, ktoré prežíva a na ktoré hľadá odpoveď množstvo mladých ľudí, nehľadiac na to, že žijeme v iných podmienkach. Nie je to len najkrajšia kniha, ale aj najhodnotnejšia, aj najväčšie prekvapenie... Nesie v sebe mnoho. Určite odporúčam. Nie každému sa bude páčiť, tak bezpodmienečne, ako mne, no záleží, akým spôsobom si ju prečítate. Ako naberiete informácie, ktoré vám poskytne.

štvrtok 28. júna 2018

Ďalšie stretnutie s Daphne du Maurier | Sesternica Ráchel

Originálny názov: My Cousin Rachel
Autorka: Daphne du Maurier
Vydavateľstvo: Smena
Rok vydania: 1969
Počet strán: 316

Možno ste sa práve pozastavili a názov tohto románu je vám akýsi povedomý, aj keď ste knihu nikdy nečítali, či ste sa nikdy nestretli s tvorbou autorky. Odkiaľ? Minulý rok sa tvorcovia filmu rozhodli knihe dopriať filmové spracovanie v hlavnej úlohe so známym Samom Claflinom. Snímka nepobrala prehnaný úspech a slávu, no svojich divákov a skupinu nadšencov rozhodne má v svojej moci. O aký príbeh sa jedná?

Philip Ashley bol len chlapec, keď jeho rodičia náhle umreli. Jeho strýko Ambrose, bohatý majiteľ obrovského sídla a významná osobnosť Cornwallu, Philipa nezanechá osudu, ale osvojí si ho a vychová, ako vlastného syna. Ambrose nikdy nemal svoju rodinu a tak sa medzi ním a Philipom vytvorí hlboký, pevný vzťah, ako medzi otcom a synom. Všetkému Philipa priučí, učí ho premýšľať a vedie ho životom, no aby mal dobré vzdelanie, pošle ho na internátnu školu. 

Philip sa po rokoch štúdia vracia domov, ako mladý muž a teší sa na svojho strýka. Na domov, ktorý mu tak veľmi chýbal. Po pár mesiacoch sa však Ambrose vydáva na cestu. Kvôli zdraviu zvykne chodiť do cudziny, kde je podnebie teplejšie a slnečnejšie. Philip sa spočiatku neznepokojuje, no napokon je veľmi prekvapený, keď mu od strýka začnú chodiť nevšedné listy. Vo Florencii sa Ambrose spozná so vzdialenou rodinou, sesternicou Ráchel a následne sa s ňou ožení. Obyvatelia Cornwallu sú šťastní a tešia sa na príchod pána s novou pani, no Philip nevie, čo si o situácii myslieť. Číta list za listom a jeho zmätenie vyvrcholí, keď mu príde znepokojivá správa od strýka. Týka sa Ráchel. Philip neváha, ani chvíľu a vydá sa na cestu do Florencie, avšak neskoro. Ambrose umiera v cudzine a domov sa nevráti a tak sa snaží Philip zistiť o Ráchel, čo najviac. Je presvedčený o jej vine na strýkovej smrti a v duši si k nej vypestuje obrovskú nenávisť.

Čas však lieči a po návrate domov sa stáva pánom sídla. Po Ráchel niet, ani stopy a život akosi ide ďalej. Áno, až dokým sa Ráchel neobjaví v Anglicku. Philip ju pozve do sídla, odhodlaný zistiť pravdu a pomstiť sa žene, ktorá stojí za smrťou jeho jediného blízkeho. Návšteva sa však neodvíja celkom podľa jeho predstáv a najmä Ráchel nepodlieha predstavám, ktoré vznikli v jeho mysli...

"Bol ako spiaci človek, čo sa zrazu prebudí a začne objavovať
svet,"  pokračovala, "všetky jeho krásy, ale aj všetky zármutky. Hlad a smäd.
Odhalilo sa pred ním to, čo dovtedy ani netušil, a všetko splynulo do jedinej osoby, ktorou 
som náhodou, alebo vôľou osudu, nazvite to,
ako chcete, bola ja."

Od Daphne du Maurier som čítala viaceré jej diela a všetky ma zanechali absolútne nadšenou. Ako úplne prvé som z jej tvorby čítala Hostinec Jamajka, ktorý vám vrelo odporúčam. Veľmi zaújimávaý dojem vo mne vyvolal jej príbeh Už nikdy sa nevrátim, na ktorý si v týchto dňoch často spomínam a recenziu naň nájdete aj na blogu. A Sesternica Ráchel? Tá ma taktiež nesklamala.

Je pravda, že som vedela do čoho idem, pretože spomínaný film som už videla ešte pred prečítaním. Mne osobne sa celkom páčil, aj keď rozhodne to nie je pre každého. Film mal skvelú atmosféru na ktorej si staval zvyšok, no tej vďačí samozrejme knižke. Knihy tejto autorky majú všetky do jednej veľmi intenzívnu atmosféru, čo si naozaj cením. Mám rada, keď vo mne vie kniha vyvolať pocit a keď ju skrátka cítim na vlastnej koži. Príde mi, že príbehy, ktorých atmosféru je cítiť, čitateľa prenášajú do deja o čosi viac. Vždy si viac spomeniem spätne práve na atmosférické knižky. A Ráchel ju mala o tom niet pochýb. Sídlo na anglickom vidieku malo svoje čaro a jeho používané izby si viem aj teraz živo predstaviť. Vidím postavy, ktoré mi ožívajú pred očami a mysľou sa vraciam späť.

"Sme ľudia, to je náš nedostatok."

Ťažko zhodnotiť hrdinov tohto príbehu, pretože patria k tým zvláštnejším častiam. Ambrose je skôr postava, ktorú spoznáme cez spomienky. V deji sa reálne nachádza veľmi málo, no s Philipom je to inak. Celé je to veľmi mätúce a nejednoznačné. Tak, ako aj samotná zápletka knihy. Autorka sa v tomto diele pohráva s našou mysľou a vytvára jednu alternatívu za druhou. Konflikt, ktorý vytvorila nemá riešenie. Koniec je uzavretý a zároveň otvorený a vy aj po prečítaní budete poriadne zamyslený nad tým, ako to vlastne bolo. Zrejme je na nás, aký názor si utvoríme, no ja sama v tom nemám jasno. Ale práve táto zmätenosť a nejednoznačnosť, ktorá mi ostala sa mi páči. Nie je to otvorený koniec, kedy by som nevedela, čo bolo ďalej. Autorka povedala všetko, čo chcela, no je to hra s mysľou, ktorú nad nami zvíťazila. Ktovie, či vôbec ona sama dokonale spoznala jej hrdinku Ráchel, ktorá ostáva veľkým otáznikom, až dodnes.

Knihu vám rozhodne odporúčam. Je to typický gotický román, ktorý si vás získa. V knihe ma nič nenudilo a čítala sa mi výborne. Páčilo sa mi zavádzanie a hranie sa s mysľou, ktoré som už spomínala a atmosféra bola výborná. Je to skvelá voľba na upršané, pochmúrne dni alebo moju milovanú jeseň.

Moje hodnotenie:

utorok 26. júna 2018

"Život bez Vincenta by bol akýsi neúplný" | Smäd po živote

Originálny názov: Lust for Life 
Autor: Irving Stone
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Rok vydania: 2018
Počet strán: 408

Vincent van Gogh, maliar, ktorý patrí k najvýznamnejším umelcom dnešnej doby. Jeho diela, ktoré nám zanechal dodnes v ľuďoch vyvolávajú dojmy a svojou tvorbou prehovoril do duše nás všetkých. Vytvoril umenie pri ktorom nemusíte byť odborníkom, či znalcom. Nemusíte sa o umenie dokonca, ani len zaujímať. Stačí letmý pohľad, minútka ticha a vy pocítite niečo celkom nepatrné, čo je ukryté v tých krásnych ťahoch štetca.

No predovšetkým to bol tiež človek, ako my. Z mäsa a kostí. Mal svoje sny, nádeje a osobnosť.
Čo o ňom však vieme? Vincent bol a aj je žiaľ často považovaný za čudáka. Mnohí z nás o ňom nevedia viac, než že si sám odrezal svoje pravé ucho a daroval ho prostitútke. Jeho smrť má zvláštne okolnosti a počas svojho života bol nepochopeným, no mám pocit, že aj keď jeho diela spoločnosť ocenila, jeho osobnosť ostala nepochopenou aj po rokoch. Aj preto som veľmi vďačná a šťastná za román, ktorý by som vám rada trocha priblížila.

Zrejme takým prvým dielom, ktoré sa venovalo životu Vincenta van Gogha a s ktorým som mala tú česť bol pre mňa minuloročný film Loving Vincent. Jedná sa o prvý film, ktorý je vytvorený olejomaľbou, čo ma už od začiatku fascinovalo. Príbeh mi za krátky čas prirástol k srdcu a informácie o spomínanom umelcovi ma nesmierne zaujali. Asi od toho momentu som sa o jeho život začala zaujímať viac a viac. Jeho tvorba sa mi stala akosi bližšou a čo je najzvláštnejšie, našla som si v ňom zvláštnu spriaznenosť. Páčil sa mi jeho charakter, myšlienky a jeho osobnosť, ako celok. Páčil sa mi spôsob, akým tvoril a najmä to, čo do svojich diel vkladal.

Vedel, že si človek môže zlomiť nohu alebo ruku a vylieči sa,
ale prekvapilo ho, že si človek
môže dolámať aj mozog v hlave a tiež sa vylieči.

Krátko na to som po prvýkrát narazila na titul Smäd po živote. Ihneď som si o knižke začala zisťovať čo najviac a vedela som, že skôr, či neskôr si ju musím prečítať. Tak sa aj stalo.
Konečne som toho času mala viac a cítila som, že teraz je ten správny čas splniť si prianie. Od prvej chvíle som bola nadšená, pretože obálka na tomto novom vydaní je jednoducho prekrásna. Jednoduchá, v štýle Vincenta. Krásna.

Nuž a potom prišiel príbeh.
Bola som prekvapená, azda i zaskočená. Viete, Loving Vincent mi ponúklo množstvo informácii, ktoré ma zaujali a hlavne som ich zobrala, ako fakty. Myslela som si, že sú podložené a pravdivé. Bola som tým príbehom fascinovaná, no táto kniha mi takmer všetko prevrátila. Nezmenila mi mienku o Vincentovi, no ukázala mi, že príbeh, ktorý som považovala, ako ukážku jeho životnej púte, bol akurát tak krátkym úsekom. Konečným žiaľ. V knihe to bolo posledných pár strán a aj to sa mi niektoré informácie krížili s tými v knihe. Mám pocit, že Loving Vincent je naozaj len príbehom a je vytvorený v zmysle "ako to mohlo byť", nie "ako to bolo." No už končím so spomínaním filmu. Recenzujem knižku a asi nikdy nie je správne porovnávať, no nie?


Takže spočiatku na mňa autor vyvrcholil nával informácii z ktorých som sa nestačila diviť. Zistila som, že o Vincentovi som absolútne nič netušila a že tých pár informácii boli len chabou hŕstkou.
Začiatok bol pre mňa mierne náročných. Musela som sa do toho dostať a hlavne to bolo písané štýlom písania, ktorý nedokážem čítať v jednom kuse. Bola to pre mňa kniha, pri ktorej čítaní potrebujem pauzy.

"Vy si teda myslíte, že okrem tohto sú aj iné svety, monsieur?"
"Neviem Roulin. Odkedy ma celkom zaujala práca, prestal som
o takých veciach premýšľať. Ale tento život sa človeku vidí taký neukončený, však?
 Zavše si myslím, že tak ako nás železnice a vozy dopravujú z miesta na
miesto na tomto svete, tak nás týfus a tuberkulóza prenášajú
z jedného sveta na druhý."

No, ak nejaký príbeh stojí za vašu pozornosť, tak Smäd po živote je rozhodne tým pravým. Irving Stone píše výborne a ani roky, ktoré od prvého vydania titul nabral ho neokracujú o celkovú nadčasovosť s akou je stvorený. Totižto tento román bude vždy svojim spôsobom aktuálny a jazyk, ktorým je písaný prístupný všetkým radom čitateľov. Má v sebe odkaz, ktorý sa bude predávať stále ďalej a ďalej, čo je fantastické, pretože je to dielo, ktoré je priam potrebné čítať.
Vincentov život je pozliepaný z neúspechov, no práve tie formovali jeho umeleckú dušu. Jeho nešťastie namaľovalo tie najlepšie plátna a bezmocnosť zocelila žiarivé farby. Vincent mal v sebe nespočetné more otázok a myšlienok. Dielo je skutočne na zamyslenie a autor tam vložil také množstvo, úžasných myšlienok, až som sa postupne vzdala ich vyznačovania. Nestačili by mi farebné papieriky.

Táto kniha vám priblíži aj to, ako niektoré jeho diela vznikli. Čo ho inšpirovalo k ich vytvoreniu. Ale dozviete sa aj o mnohých iných umelcoch a o vzniku impresionizmu. Informácie autor samozrejme napísal nenásilnou formou, takže sa nejedná o odbornú literatúru, ale príbehom sa dozvedáte samé zaujímavé veci.

Bol to nepochopený človek. Nešťastný a vo svojej podstate osamelý. Nepovažoval sa za pekného, príťažlivého a svojim zjavom ľudí odplašoval rovnako, ako zvláštnym správaním. No jeho osobnosť žiarila. Fascinoval ma vzťah, ktorý mal so svojím bratom Theom. Boli si blízky a kniha je z veľkej časti poskladaná z ich korešpondencie.

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému knihkupectvu PreŠkoly.
Vďaka nim som mala možnosť prežiť tento skvelý zážitok, ktorý mi kniha poskytla a vy si ju môžete zakúpiť taktiež, napr. na tejto adrese.
Som nadšená z toho, že pocity zo Smädu po živote nie sú chvíľkové, ale dojem vo vás ostane dlhý čas. Je to ten typ príbehu, kde je veľká pravdepodobnosť, že časom po ňom siahnete opäť a nájdete v ňom i tak ešte viac a viac.

Mám pocit, že existuje kniha v ktorej sú ich listy zaznamenané alebo niečo v podobnom duchu... To ma vedie k prosbe a otázke na vás. Pokiaľ viete niečo bližšie o Theovi a Vincentovi. Pokiaľ poznáte knihu ich korešpondencie alebo čokoľvek iné. Budem rada, keď mi napíšete nejaké tie informácie dolu do komentárov. Samozrejme nielen v tom prípade :).

Moje hodnotenie: