štvrtok 18. októbra 2018

Keby som ťa našla | Alebo prekrásne prekvapenie

Originálny názov: In Search Of Us
Autorka: Ava Dellaira
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2018
Počet strán: 360

Neviem, či je to mojim pribúdajúcim vekom alebo čoraz viac miznúcou originalitou YA žánru, no na príbehy, akými sú Keby som ťa našla, som začínala mať pomaly, ale isto averziu. V poslednom čase je veľmi veľa YA knižiek ladených podobnými prvkami a autori už od seba akoby odpisovali, čo sa len dá. Iste, vždy sú tu príbehy, ktoré sa zjavia, ako zázrak a prinútia vás pookriať, no nie vždy sa človeku pošťastí na také naraziť.

S výberom tejto knihy som si bola veľmi neistá, pretože podľa anotácie som nemala pocit, že mi môže ponúknuť niečo, s čím by som sa ešte nestretla. Od autorky som čítala jej prvotinu - Listy do neba a musím uznať, že jej nápady sú netradičné. Má v sebe niečo veľmi svojské, aj keď mi to po prvý raz nesadlo a nevedela som prísť na malú drobnosť, ktorá mi u nej prekážala, respektívne chýbala. Ale vidieť ju v negatívnom svetle som nedokázala. Príde mi na zamyslenie, keď aj skrz zmiešané pocity a pár ubehnutých rokov, vo mne vie aj spomienka na jej príbeh vyvolať tú zvláštnu zmes dojmov.

Recenzie na knižky, ktoré vo mne niečo zanechali sa mi píšu značne ťažšie. Tie, v ktorým som zazrela kúsok, ktorý sama neviem preložiť do slov, sú mi najmilšími, ale pri písaní dojmov aj najnáročnejšími. Akoby pocity boli tak hlboké a krehké, až samé odmietajú vyjsť na povrch a podeliť sa s inými. Túto vzácnosť však vždy obdivujem a cením si ju. Je pre mňa znamením, že čas strávený čítaním mal zmysel a naozaj mi aj niečo dal.

O čom však samotná kniha je?
Angie vyrástla s mamou, ktorá jej od útleho detstva dávala toľko lásky, koľko len mohla. Po celý život jej vynahrádzala i otca, ktorý umrel pred Anginým narodením a s citom ju pripravovala na život. Dala jej základy, domov a medzi sebou mali prekrásny, priateľsky vzťah. Angie však vždy myšlienka na otca trápila a ešte väčšmi ju trápilo, že o ňom a jeho rodine nič nevie. Mama jej nedokázala povedať žiadne informácie, pretože ju vždy ihneď zaliali slzy a nebola schopná prehovoriť, no Angie sa rozhodla, že to tak nepôjde. Že potrebuje vedieť pravdu, pretože aj minulosť ovplyvňuje charakter človeka. A tak sa vydá na cestu.

Ibaže minulosť a prítomnosť spolu naozaj veľmi úzko súvisia a jej mama Marilyn v sebe nosila smútok príliš dlho. Výnimočnosť celého príbehu spočíva v tom, že má dve línie. Jedna sleduje Angie, ktorá predstavuje prítomnosť a tá druhá hovorí príbeh Marilyn. Mladučkej študentky, ktorá žila s mamou v ťažkých podmienkach a prešla si mnohými záležitosťami, od ktorých sa snažila Angie celý život uchrániť. Láska k jej otcovi jej však otvorila úplne nový pohľad na svet. Ukázala jej možnosti a hlavne zahriala jej srdce. Život však má niekedy svoje vlastné plány...

Bolo pre mňa úžasné sledovať, ako veľmi sa udalosti zo života Marilyn týkali jej budúcnosti. Aké následky mali tie najrôznejšie konania a ako sa život prepájal a súvisel. Na všetkom záležalo, pretože každý detail formoval charaktery postáv. Autorka ma tentoraz naozaj šokovala, pretože to, čo mi chýbalo v jej predchádzajúcom diele som konečne objavila. A keď sa mi to konečne ukázalo, nedokázala som dýchať. S tak obrovskou pútavosťou som sa veru dlho nestretla. Jej opisy boli prekrásne a celkovo jej schopnosť s narábaním slov mi učarovala. Zmenilo mi to na ňu pohľad a zanechala vo mne silný pocit. Pri čítaní som nedokázala vnímať realitu a kradla som si každú príležitosť k čítaniu. V autobuse, v škole... Nedokázala som sa s ňou rozlúčiť na dlhý čas, pretože myseľ mi pracovala a neustále sa pozastavovala nad dejom, ktorý som potrebovala odhaliť. A postavy? Nedokážem povedať, ako veľmi som si ich obľúbila. Celkovo vám neviem popísať, ako veľa pre mňa táto kniha začala znamenať. Možno je to tým, ako mi zrazila hrebienok a ukázala mi, že nemôžem pochybovať ešte skôr, než začnem vôbec čítať. No nech je, ako chce... Vyčarila mi na perách úsmev. Rozplakala ma. Stisla mi srdce. Dotkla sa ma. A ja si naozaj veľmi želám, aby sa takýmto spôsobom dotkla aj vás. Majte sa krásne!


nedeľa 23. septembra 2018

Zajatec / Ján Špirko

Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 312

Toto nie je obyčajný, vymyslený román, ale opäť raz sa môžeme stretnúť s príbehom, ktorý napísal život. A veru nemusel by.
Druhá sv. vojna poznačila každého človeka, ktorý žil v tých rokoch a množstvo príbehov zaniklo z ich vlastníkmi. No sú zážitky o ktorých hovoriť nemožno.
Ján Špirko svoj zážitok netúžil prerozprávať a tak o ňom nikdy, ani nehovoril. Stal sa otcom piatich detí, láskavým dedom pre svoje vnúčatá, no o tom, akí hrdina to bol sa jeho potomkovia dozvedeli, až po jeho smrti. I keď im nikdy nerozpovedal celý príbeh, dostať ho zo seba musel, či chcel alebo nie a tak ho spísal na papier a popísané stránky odložil z očí. Román vznikol zásahom osudu, pretože na rukopis narazil jeho vnuk a bez premýšľania ho odoslal vydavateľstvu. 

Kým vlastne Ján Špirko bol?
Vojnu zažil, ako mladý chlapec, no už od začiatku mu nechýbala odvaha. Stal sa partizánom a všemožne sa snažil pomôcť svojou troškou k víťaztvu a koncu zlých udalostí. Riskoval, tým si bol istý, no jeho pevný charakter mu nedovolil nečinne sa prizerať. No smola sa mu nalepila na päty a čoskoro padol do zajatia Nemcom. Vtedy sa začínajú udalosti, ktoré sú zobrazené v knihe. Nemci ho odvádzajú do väzenia, kde sa začína jeho púť, ktorej by sa isto rád vyvaroval... Vypočúvanie, zlé podmienky a zranenia ho oslabujú. Opisy gestapa a výsluchu sa mi nečítali veľmi príjemne, pretože boli naozaj nadstavené, tak aby človek podľahol a priznal sa. Aj preto obdivujem Jána, ktorý sa nedal. V takýchto situáciách je zachovanie si odvahy veľmi ťažkou úlohou a on sám bol svedkom tých, ktorí jej toľko nemali, no ich osudy o nič lepšími neboli a polepšili si len ukrutne málo.

Kniha obsahuje veľmi silné momenty na ktoré len tak ľahko nezabudnem. Často som čítala, až s takou neveriackou mysľou a chvíľami som zabúdala, že to nie je fikcia. Len ťažko sa mi verilo, že ľudia sa k sebe dokázali správať takto a zbytočne si ubližovali tými najhoršími spôsobmi. Svetu chýbala ľudskosť a aj keď sa tento smer podľa mojej mienky nezmenil dodnes, i tak sa k sebe dokážeme chovať lepšie. Ján mal smolu častejšie, než by sa patrilo, no aj v tých najhorších chvíľach mal šťastia viac, než iní a vždy sa mu podarilo dostať sa z najhoršieho. Do zajatia padol celkom 3-krát, no na každom mieste spoznal, a my s ním, ostatných zajatcov, s ktorými zdieľal svoje trápenie. Rozprávali sa o živote a spomínali na svoje domovy, rodiny a milé, ktoré ich čakali. Mnohých Nemci odviedli bez viny, len do počtu a ich rodiny netušili, čo s nimi je, či kde sa nachádzajú. Aj v táboroch sa vytvárali priateľstvá a chlapi si pomáhali, ako vedeli. Najmä Ján bol priateľom aj do dažďu a robil, čo mohol. 

Cez všetku hrôzu, čítam vojnové príbehy veľmi rada. Nemyslím si, že kvôli ich nepríjemnej atmosfére a pravdivosti, by sa im mali ľudia vyhýbať. Neuznávam zatváranie očí pred pravdou. Tvárenie sa, že sa udalosti nestali... Udiali sa a my sa z nich môžeme poučiť. V dnešnej dobe sme často unavení vlastným bytím a neuvedomujeme si, aké možnosti vo svojich životoch máme. Príbehy, ako sú tieto, nám môžu poľahky pripomenúť za koľko vecí by sme sa mali radovať a vážiť si ich omnoho viac. Silno som sa zamyslela počas čítania aj nad tým, v akom veku samotný Ján bol. Mal zhruba 18 rokov, čo je aj môj vek, no neviem si predstaviť, že by som zvládla prežiť situácie, ako on. Dospel spôsobom, ktorým nemal.
Po knihe som siahla skôr náhodou, no nedokážem to oľutovať. Bola pre mňa obrovským prekvapením a čítala sa mi chvíľami rýchlejšie, než by sa mi páčilo. Z estetického hľadiska je krásne spracovaná a vo vnútri narazíte, aj na fotografie Jána Špirku a jeho blízkych. Pokiaľ uvažujete nad prečítaním Zajatca, tak vám len tíško prikyvujem a chválim vaše zmýšľanie. Stojí to za to.

Táto kniha mi bola napokon veľmi blízka, pretože pre dnešnú generáciu, ktorú tvoria aj Špirkove vnúčatá, je to veľmi osobná kapitola ich životov. A takých osobných, minulých príbehov je v rodinách viac. Celé detsvo som počúvala príbehy svojich starých rodičov a preto som sa začítala ešte o čosi hlbšie a vnímala to viac.
Takže určite odporúčam.


Moje hodnotenie:

nedeľa 16. septembra 2018

Daj mi tvoje meno

Originálny názov: Call Me by Your Name
Autor: André Aciman
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2018
Počet strán: 232

Leto je obdobím, ktoré vždy ostane nažive v našich spomienkach. Dáva nám príležitosti spoznať nových ľudí, cítiť sa neopísateľne a nepopísateľne, bezhlavo, dúfajúco a poskytuje nám ľahkosť bytia po ktorej tak veľmi prahneme. Dáva nám pocit, že sme nažive a čas funguje v zmysle tu a teraz. Vzduch vonia inak a dlhé dni nemajú konca. Noci sú svieže a všade sa šíri bezstarostnosť. To je leto. Každé dva mesiace prežijeme a prejdeme si niečím iným, no v každom prípade sa nás niečo, alebo ešte lepšie povedané niekto, hlboko dotkne. Zanechá na nás stopu.

Ellio, hlavný hrdina príbehu, stojí pred vyhliadkou leta sám a zmätený. Neočakáva zábavu, či nezabudnuteľné spomienky, práve naopak - čaká ho ďalšie z mnohých liet, ktoré už absolvoval a v budúcnosti absolvuje. S rodičmi v Taliansku a hosťom v prenájme. Bude prepisovať hudbu, čítať množstvo kníh a ponevierať sa po okolí. Čakať kým leto skončí, na to, aby mohol čakať, kedy ďalšie leto začne. Ibaže nikdy nevieme, kedy stojíme pred situáciami nazývanými osudovými. Tými ku ktorým sa budeme v budúcnosti vracať v spomienkach. Rozprávať o nich alebo mlčať, no žiť z ich kúskov. Sú to udalosti, ktoré sa nás dotknú a náš charakter ovplyvnia. Ale nikdy nevieme, kedy prídu a vystriehnu si nás nepripravených. Nikdy neprídu, keď ich čakáme a nikdy neodídu bez veľkého kriku okolo svojho diania. A my by sme aj tak veci nezmenili. Nechceli by sme ich vrátiť späť, pretože aj tieto ťažké spomienky sú k našim životom viazané. Alebo sú naše životy viazané. 
Ellio. Oliver.

Dvaja ľudia, ktorí sa stretnúť mohli a zároveň nemuseli. Množstvo otázok si v budúcnosti položia, no čo sa medzi nimi udialo sa už nevráti a neodstane. Čo mohli urobiť inak? Ako inak sa mohli
zachovať?
Prvá láska je vždy tou osudovo konečnou. Nezáleží na jej trvácnosti, ale na spomienkach, pretože na človeka, ktorý nám po prvýkrát vstúpil do života a zanechal za sebou chaos, nikdy celkom nezabudneme. Nekončí sa rozchodom, ale istým spôsobom nás sprevádza ďalej. Celkom prirodzene uvažujeme a naozaj veľmi veľa... Nad spoločnými chvíľami, ktoré sa v spomienkach neustále menia a svetlo v akých ich vidíme je časom oveľa rozdielnejšie, než predtým. V angličtine pre takéto omýšľanie existuje celkom jednoduchý a výstižný názov: "overthinking". V hlave sa nám premieta film, ktorý naše nálady mení rýchlosťou sveta. Je to to staré známe "keby bolo keby". Kde sme spravili chybu? Ako sa to začalo? Či jednoduché premietanie toho pekného a krátke zabudnutie na zlé... Prečo vlastne takéto nesúrodé premýšľanie vôbec spomínam?
Pretože najjednoduchšie povedaný dej knihy je povedaný takto. Je o premýšľaní a pátraní v minulosti. Zaznamenávaní toho, čo sa už stalo.

Daj mi tvoje meno je príbeh, ktorý nie je pre každého čitateľa a rozhodne sa nebude páčiť všetkým. Ja osobne som v ňom však našla čaro, ktoré si ma získalo. Autor zobrazil lásku spôsobom s akým som sa ešte nestretla, no získal si moju pozornosť. Z každej stránky dýcha umenie a samotná láska je stvárnená umením. Je to ako óda na pocity, ktoré sú mocnejšie, než my. Naša myseľ, rozum... Sú to slabý protivníci proti srdcu. Autor všetky tieto pocity hraničiace, až s posadnutosťou opisuje metaforicky a zároveň veľmi úprimne. Kniha je určená čitateľom 18+, pretože obsahuje jemne erotické scény, ale ja by som ich nazvala skôr úprimnými. 

Opísať pocity z príbehu je naozaj veľmi ťažké a zrejme aj preto píšem túto recenziu takmer po mesiaci. Nedokázala som prinútiť sa čokoľvek o nej napísať, pretože to nie je možné. Nemožno ju zhrnúť, zachytiť alebo vystihnúť. Tak troška žije svojim životom a v nás vyvoláva pocity, ktoré si máme odniesť a nie vysvetliť. André Aciman dokáže použiť silu myšlienok, ktorá vás prinúti počas čítania sadnúť si a doslova si do knihy písať, tak ako aj v mojom prípade. Zrejme by ste v mojom vydaní nenašli nepopísanú stránku, pretože všetko bolo tak veľmi dotýkajúce. Niekedy som mala pocit, akoby bol príbeh len oponou za pointou, ktorú autor hovoril v myšlienkach a odkazom, ibaže zároveň bol príbeh lásky Elliota a Olivera jediným na čom záležalo.

Nedokážem to ohodnotiť hviezdičkami. Nedokážem tomu prideliť nejaký počet percent a tváriť sa, že na túto knihu sedí hodnotenie, ako každé iné. Na ňu môžem použiť len slová, pretože tie sú jej prednosťou, jej významom, pointou a jej čarom. Slovami ma okúzlila a slová jej venujem.
Táto kniha vás chytí za srdce a ak vás čo i len jediná myšlienka bodne niekde vo vnútri... Stálo to za to a splnila si svoj účel. Dúfam, že ten účel si splní u viacerých z vás.
...

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly
Zároveň ďakujem aj za trpezlivosť a čas, ktorý som mala na premyslenie si dojmov z príbehu.
Ak by vás Daj mi tvoje meno zaujalo a chceli by ste si knihu zaobstarať, môžete tak urobiť na tejto adrese :).

štvrtok 23. augusta 2018

Na konci samoty

Originálny názov: Vom Ende der Einsamkeit
Autor: Benedict Wells
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2017
Počet strán: 312

Nedokonale dokonalý román.
O čom?
O živote.

Jules je chlapec, ako sa patrí. Odvážny, riskantný, sebavedomý a detsky neposedný. Vždy pripravený objať svoju staršiu sestru a vypočuť si jej nezhody so starším bratom. Ich rodičia sú láskaví a ako v každej domácnosti majú svoje zvyklosti. Svoje maličkosti, ktoré im dodávajú pocit domova.
Po tragickej autonehode, po ktorej súrodenci mamu a otca stratia, sa všetci traja s nehodou vyrovnávajú po svojom. Autor ukazuje, ako čas dokáže vyliečiť rany, no ako vie nehoda zasiahnuť osudy a potiahnuť za nitky, ktoré spustia reakciu udalostí, ktoré ovplyvnia dospievanie. Ľudí, ktorí ostali a ich životy, ktoré majú prežiť sa zmenia a pokračujú cestou po ktorej je neľahké prejsť.

"Čo ak čas neexistuje? Čo ak je všetko, čo človek zažije, večné a čas okolo nás neplynie, ale my sami prechádzame okolo toho, čo zažívame?"

Súrodenci sa dostanú do internátnej školy, kde trávia celé detstvo. S Julesa sa stáva introvert a prevažne samotár. Rád premýšľa a so svojimi myšlienkami vyhľadáva samotu. Veci v hlave analyzuje, definuje a svoje okolie pozoruje. Odrazu nie je odvážny, má strach z množstva vecí, ktorými oplýva život. Rastie, dospieva a tak, ako on, menia sa i jeho poslední najbližší. Jules je najmladší súrodenec a to zapríčinilo jeho oddelenie od sestry a brata. Ktovie, ako by Jules dospel, keby si jedného dňa do jeho lavice neprisadlo dievča? Ryšavá Alva, ktorá prevrátila jeho bytie naruby. Trvácim priateľstvom a zážitkami, ktoré stáli pred nimi.
Malé varovanie. Toto nie je YA kniha.

A vďakabohu za to.

Priateľstvo Alvy a Julesa hrá v príbehu veľkú úlohu, no i tak sa obrovský časový úsek odohráva bez Alvy. A zároveň s ňou. Pretože jej osobnosť vie presvietiť takmer všetky stránky. Je výrazne cítiť, akú veľkú úlohu zohrala v živote Julesa. Ako ho ovplyvnila a poznačila. Posunula dopredu a bola jeho hnacím motorom, i keď bola často aj príčinou jeho frustrácie a zídenia z cesty.

Autor venoval veľmi veľa času psychologickej stránke postáv. Ich vnútorné cítenie popisoval veľmi priamo a úprimne. Príbeh sledujeme len z pohľadu Julesa, no aj tak dokázal Benedict Wells v náznakoch popísať celú škálu charakterov a ich vnímanie života medzi riadkami.

Je to úprimná kniha, ktorá sa na nič nehrá. Nesnaží sa zapáčiť alebo stať sa bestsellerom. Snaží sa vám povedať príbeh a zaviesť vás na cestu, po ktorej ste nečakali, že budete kráčať. Respektívne vidieť množstvo ciest, ktoré sú možnými. Všímať si okolie. Vnímať svoj život.
Na konci samoty má v sebe niečo, čo vás hlboko zasiahne. Majstrovsky využité slová vám povedia, aj v skratke viac, než celé dlhé súvetia. Je to ten typ knihy, pri ktorej sa vám, ani nemusí príbeh páčiť na 100%. Môžete tam vidieť chybičky a v hodnotení stiahnuť pár percent, či hviezdičiek. No, ako bude čas plynúť, zistíte, že v mysli vám predsa len ostal úlomok, ktorý sa nestratí. A že vo vás vyvoláva pocity a pretrváva naďalej, čo sa pri iných knihách často, ani nestáva. Až časom sa vám bude páčiť viac a viac a dojmy sa budú množiť a kráčať svojimi cestičkami vo vašej mysli.
No, nech sa budete cítiť po poslednej stránke akokoľvek. Svoju voľbu prečítať si to, a čas, ktorý tomu venujete, neoľutujete.

"Vďaka čomu sa život stane tým, čím je?"

piatok 10. augusta 2018

Láska a iné vykoľajenia | Knihomoľská zimná romantika

Originálny názov: Love and Other Train Wrecks
Autorka: Leah Konen
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2018
Počet strán: 264

Hľadáte niečo milé a oddychové? Romantiku, nad ktorou nebudete prevracať očami, ale schuti sa zasmejete a pokiaľ ste milovníkmi kníh, tak si aj prídete na svoje vďaka knihomoľským postavám? V takom prípade mi dovoľte predstaviť vám novinku z dielne YOLi.

Znie to, ako každý iný príbeh. Dvaja ľudia na ceste vlakom, zima a sneh za oknami... 
Noe je beznádejný romantik. S kyticou ruží sa vydáva na cestu za ex-priateľkou, ktorú chce získať späť. Rezervoval drahú večeru, vytvoril si plán a jediné, čo potreboval, bolo doraziť na miesto.
Ammy je presným opakom. Na romantiku neverí, odkedy sa jej rodičia rozviedli a jej otec si našiel novú rodinu. Vo vlaku sa ocitla, pretože cestuje na otcovu svadbu, pričom nervovo zrútenú mamu nechala doma. Nie veľmi dobre naladená a plná rozpoltených pocitov spomína na rodinu, ktorú mala a hľadá v sebe odpovede na novú, ktorú môže získať. 
Cesta ubieha pomaly a spolucestujúci sú nevrlí. Potom si však prisadne Noe.

Žeby láska na prvý pohľad? Kdeže! 
Títo dvaja pútnici sa nemôžu vystáť. Ammy chrlí podráždené narážky na Noema a Noe sa snaží aspoň, ako tak ustúpiť. Nádej, že pri sebe vydržia sedieť, až do konca sa pomaly rozplýva, až kým ich nespojí čas, ktorého majú menej, než by sa patrilo. 
Idylický sneh za oknami? Nuž, práve z neho sa vykľuje snehová búrka, kvôli ktorej vlak zastane. Obaja si uvedomujú, že stáť tam môžu celé hodiny a najmä vedia, že o pár hodín ich čakajú miesta, kde ich účasť je viac, ako nutná. Čo robiť?

V tomto momente sa začína dobrodružstvo, na ktoré nezabudnete. Ammy a Noe vystúpia z vlaku a rozhodnú sa chytiť diaľkový autobus v najbližšom mestečku. Kolobeh udalostí, nezdarov a malých, osobných pohrôm sa spúšťa, ako krátky film. No cez všetky prekážky sa to najväčšie čaro len začína.

Musím sa priznať, že zo začiatku som to s knihou nevidela veľmi svetlo, pretože aj keď mi jej prekrásna obálka absolútne učarovala, jej obsah mi akosi nepasoval. Autorka si nevedela udržať moju pozornosť a pomaly, ale isto, som začínala strácať nádej.
Omyl, omyl... Po veľmi krátkom čase by som si nedovolila povedať nahlas o Leah Konen, že si moju pozornosť udržať nedokáže. Práve naopak. Netuším, ako sa jej to podarilo, no ocitla som sa v situácii, kedy som knihu nedokázala položiť z rúk. Neskutočne ma ten príbeh bavil a postavy som si obľúbila spôsobom, aký som, ani nečakala. Zrazu som ich mala skrátka rada a zvierala som väzbu o čosi silnejšie, pretože som im držala palce a nemohla som uveriť, čo všetko sa im prihodilo.

Ich vykreslenie znie klišé. "Beznádejný romantik / Neverí na romantiku..." no v skutočnosti sú to milí ľudia, ktorých by ste pokojne radi stretli, aj v reálnom živote. Páči sa mi, že Ammyna rozvrátená rodina nebola popísaná štýlom, ktorý sa nachádza, už zrejme v každej YA knihe. Nebolo to násilné rozvrátenie, aby sa hrdinka mohla vyvíjať a posúvať ďalej. Bolo to bežné a reálne, ako v mnohých iných domácnostiach. Autorka má skvelý štýl, ktorý nie je náročný a tak, ako vás zaujme, aj si vaše myšlienky oddýchnu a pri čítaní vypnete.

Ani zďaleka by som nečakala, že to bude tak dobré a že ostanem taká nadšená. Teraz už viem, že Láska a iné vykoľajenia nemá len peknú obálku, ale aj pekný obsah. Je to tak romanticky milé, že budete hrdinom priam závidieť. Ale iba tíško.
Príbeh, ako z rozprávky, okorenený láskou k literatúre v ktorej sa Noe, aj Ammy vyznajú a len tak pre potešenie čítajú. Pre nás knihomoľov je to veľmi milý prvok, teda aspoň pre mňa určite :). Taktiež je ich knihomoľstvo tak milo, nenásilne popísané. Nie je to silené, v zmysle popisu hrdinky, ktorá miluje knihy, no reálne o ne, ani nezakopne. 
Túto knižku vám môžem bez všetkého odporúčať. Je ideálna na leto, kedy vás zimnou atmosférou trochu schladí, no viem si ju dokonale predstaviť, aj v čase, kedy bude snežiť, aj za našimi oknami naozaj. A vlastne kedykoľvek :).

Jednu sovičku sťahujem, len za ten, pre mňa pomalší rozbeh, no inak to bolo výborné.


Moje hodnotenie:

štvrtok 2. augusta 2018

Mandľová madona | Alebo Taliansko, ako ho nepoznáte

Originálny názov: The Madonna of the Almonds
Autorka: Marina Fiorato
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2012
Počet strán: 280

Mandľová madona je príbeh, ako každý iný. Alebo aj nie? Je klasicky romantický, no nevšednosť z neho dýcha a vychádza z tenkej väzby, za ktorou sa ukrývajú udalosti, ktoré mi stisli srdce. Mladá a najmä krásna Simonetta di Saronno sa vydala do dobrej rodiny za manžela, ktorého ľúbila. Ich zväzok nebol bez lásky, ale vzájomne si rozumeli a žili spoločne v každej chvíli. Ich život bol, ako rozprávka, až kým neprišla vojna do ktorej sa jej manžel horlivo vydal bojovať za vlasť. Simonetta čakala a jej dušu zvierali obavy. Len málo mužov sa vrátilo domov a jej manžel medzi nimi nebol. Každý deň si dievča sadalo k oknu, hľadalo jeho tieň. Akýkoľvek náznak, že sa jej drahý vrátil, no nestalo sa tak. Správa, ktorú dostala bola prostá. Umrel.

Ale to je iba začiatok. Román tvoria aj tí najbežnejší ľudia, ktorí svojimi prostými osudmi a náhodami v správnom čase, vytvárajú celú mozaiku príbehu. Povedali by ste, že autorka nájde v tomto magickom prostredí miesto aj pre legendárneho Leonarda da Vinci? Veru, že áno! No viac, ako on je pre nás podstatný jeho učeň Bernardino Luini. Historická osoba, ktorá za sebou zanechala dokonalé diela, no o jeho živote sa vie len málo. Bernardino nežije počestne a v jeho prítomnosti sú zaručené, azda len problémy. Kreslí nevídanú krásu. Výjavy z povestí, legiend. Jeho ruku vedie samotná fantázia, no aj tak je bezbožný a bez cieľa. 

Človek mieni, život mení. Našich dvoch hrdinov osud spojí v istom okamihu, no sympatickí si nie sú. Ako ich životy však navzájom súvisia? A čo všetko prežijú počas svojej púte? Odhodlaná Simonetta túži zachrániť rodinné sídlo a tak sa stáva modelom pre Bernardinovu madonu, ktorú maľuje v kostole Santa Maria dei Miracoli. No tým, ako to už býva, nekončí.

Milí moji čitatelia, ani neviem kde začať. Keby mám pomenovať obsah Mandľovej madony v jednotlivých slovách, napadli by mi zrejme, len takéto: magický, prekrásny, ľúbezný, kúzelný a tak ďalej... No neustále by bol význam viac, ako jasný. Román mi učaril. 
Od prvej chvíle, ako som zbadala túto prekrásnu obálku, od ktorej oči jednoducho nespustíte, keď vám raz na ňu padne zrak, som vedela, že si ju musím prečítať. Anotácia ma zaujala rovnako, ako jej estetika a bez rozmýšľania som si ju kúpila a odniesla domov. Nuž asi pred dvomi rokmi. Odvtedy som ju mala založenú v knižnici a raz za pár mesiacov sa k nej tichučko vracala v myšlienkach a túžila si ju prečítať. Konečne sa tak stalo.

Je to jedno z najkrajších prostredí, v akom som sa kedy, v príbehu ocitla. Florencia, chrámy, rodinné sídla. Taliansko z toho kričalo a vyznačovalo sa po celý čas. Ale nebudem vám ospevovať, len prostredie. Samotné postavy boli tak veľmi rozmanité a silné, že som na ne, ani po pár dňoch nedokázala zabudnúť. Spoznáte sa s ľuďmi, ktorí pochádzajú z každej vrstvy a majú rozličné povahy. Židia, kresťania, chudobná starenka, bláznivá dievčina, tichý chlapec, problémový Bernardino a krásna Simonetta, ktorý oplýva aj odvahou a bojovnosťou. Nejedná sa len o romantický dej, ktorý poľahky odhalíte už na počiatku. Ide o povahové črty a sledovanie ľudských citov a správania. Rozdielov, ktoré sme schopní vytvoriť a prekážok, ktoré si vieme sami uložiť.

Príbeh sleduje dlhý časový úsek a odvíja sa z viacerých pohľadov, čiže má viac línií. No predovšetkým sa, ani na malý okamih nebudete nudiť. Keď som raz madonu vzdala do rúk, nedokázala som ju pustiť, či som chcela alebo nie. A veruže nechcela. Autorka má štýl písania, ktorý vás prenesie ďaleko a zároveň vo vás vyvolá pocit, že sa netúžite vrátiť naspäť. Prežijete obrovské dobrodružstvo a životnú púť, pri ktorej budete mať pocit, že sa vás týka a deje sa vám. Hrdinovia vám prirastú k srdcu a tak im budete držať palce. Tak, ako je kniha krásna, autorka a jej písanie len dopĺňa celkovú nádheru. Je vidieť, že jej predstavivosť je taktiež jedno magické miesto a veľmi rada by som si prečítala jej ďalšie knihy, ktoré sa venujú historickým témam, tak ako táto. Manďlová madona bola pre mňa obrovským prekvapením a nezabudnuteľným zážitkom. S chuťou spoznať niečo nové a s túžbou zažiť príbeh Simonetty, spoznať pradávnu výrobu amaretta a byť o niečo bližšie da Vincimu a umeniu, neváhajte. Neváhajte, tak či tak. Odporúčam všetkými desiatimi :)!

Moje hodnotenie:

sobota 21. júla 2018

Outlander 3: Moreplavec

Originálny názov: Voyager
Autorka: Diana Gabaldon
Vydavateľstvo: Zelený kocúr
Rok vydania: 2018
Počet strán: 892

„Sassenach, prijmeš ma takého, aký som, a riskneš všetko pre muža, ktorého si kedysi poznala?"

Návrat po dvadsiatich rokoch odlúčenia, trápenia a po množstve prežitých chvíľ bez opory toho druhého môže mať veľký počet komplikácií. Záležitosti, ktorými si počas života človek prejde ho zmenia v mnohých smeroch, a rany, ktoré boleli, čas vylieči. 
Len zriedka sme, čo i len po roku tými istými ľuďmi, ktorými sme boli. Neustále prichádzame k novým vlastnostiam, naša povaha sa pretvára a formuje. Názory, ktoré sme si zastávali sa menia a aj keď sme rovnakými, kúsky z nás sa naštrbia, rozlomia, či obnovia. Akými však sme po dvadsiatich rokoch? A akou zmenou prejdú naše pocity? City o ktorých sme boli pevne presvedčení a ktoré spaľovali našu dušu....

Claire sa vrátila k svojmu starému životu do Anglicka a následne sa presťahovala s Frankom do Bostonu, kde strávila zvyšok života. Priviedla na svet svoju dcéru Briannu - jedinú pamiatku po Jamiem a naučila sa časom nežiť v spomienkach a neustále oživovať duchov minulosti. Robila, čo mohla. Svoje vedomosti využila a stala sa lekárkou. Brianne dala všetku lásku, ktorú mala a plnila sľub, ktorý Jamiemu zložila na rozlúčku. Pohla sa ďalej.
Po dvadsiatich rokoch sa vracia do Škótska aj s Bri. Obe získajú nového priateľa, zapáleného historika Rogera, ktorý im pomôže minulosť obnoviť. Jamie mal na Cullodene umrieť. Veľká bitka mu mala byť osudnou, ale Claire sa musí postaviť krutej pravde, ktorú ukážu prekvapivé dôkazy. Jamie neumrel. Nie pri Cullodene, nie v ten deň. No je možné po tak dlhej dobe milovať rovnakým spôsobom? Zahodiť život do ktorého vstúpila nechcene, no predsa len si ho vybudovala od základov? Pre niektoré veci sa oplatí riskovať.

Tretí diel úspešnej série Outlander (a zároveň mojej najmilšej série) je poriadne rozsiahlym dielom. Autorka si pre nás pripravila 900 strán, najnemožnejších dobrodružstiev, ktoré by ste, ani vo sne nečakali. Príbeh je utkaný krôčik po krôčiku a obsahuje množstvo línií, ktoré aj nadväzujú, ale aj objasňujú minulosť. Dozvedáme sa o osude Jamieho a o tom, akým spôsobom žil po jatkách na Cullodene. Ako trestanec, vlastizradca a jeden z najbližších mužov Carola Stuarta, pred sebou nemá veľmi ružovú budúcnosť a výhliadky po ktorých by mohol siahnuť. Jamie priťahuje katastrofy na svoju hlavu i sám, svojou čestnosťou a dobráckou povahou. Jeho život nebol jednoduchý, no počas čítania mu budete držať palce. Zasmejete sa nad jeho nezlomných duchom, ktorý žiadne následky neokresali, ale vás aj dojme, koľko prekážok musel prekročiť, ako čas plynul.


Do príbehu vstupujú nové postavy a ako to už býva, aj nové komplikácie a zápletky. V knihe sa neustále niečo deje, takže aj keď je veľmi rozsiahla, nebudete sa nudiť. Diana Gabaldon má talent, pretože jej fantázia nemá hraníc. Vážim si, že si dokázala udržať moju pozornosť, pretože aj keď čítanie milujem, ten rozsah bol pre mňa chvíľami predsa len dosť. Jej štýl písania je však veľmi čitateľný a pútavý, takže vždy mi jej slovami akoby zalepila oči :). 

Som obrovský fanúšik Outlanderu, čím sa veľmi netajím. Pri seriály som si prežila všemožné chvíle, no myslím, že Moreplavcom predsa len končí akési krásne čaro, ktoré sa mi s celým príbehom spájalo. Ktovie, možno to je i tým, že ďalší diel už skĺza do exotických krajín a má pár prvkov, ktoré ma dokázali vyrušiť. Chýbalo mi totižto Škótsko. Krásny domov na Lallybrochu a tvrdohlaví Škóti v ňom. Azda aj Francúzsko, so všetkými bláznovstvami jeho obyvateľov. Stále sa mi to veľmi páčilo a stále mám pre túto sériu v srdci obrovské miesto. Dokáže vo mne vyvolať pocity, ako máloktorá, no takýto drobný, maličký kúsoček sa stratil a objavím ho, len v prvom a druhom diely. Neprekáža mi to však. Stále mám chuť objavovať viac a viac, v ďalších dieloch, ktorých sa časom dočkáme.

Aj keď môže byť počet strán odstrašujúci, nemali by ste sa nechať odplašiť. Príbeh je prekrásny a ukazuje, aké obrovské city mali medzi sebou hlavní hrdinovia. Do ich životov sa veľmi rýchlo vcítite a ich útrapy, či dobrodružstvá sa vás budú priamo dotýkať. Budete im držať palce a niekedy azda aj zabudnete na šálku kávy, ktorá vám vychladne, pretože vy si poviete, že už len jednu kapitolu naviac. Možno sa aj zotmie, kým tá ďalšia kapitola, za tou ďalšou ujde... No predovšetkým si príbeh užijete, ako sa len dá. Moreplavca vám odporúčam. Bol by hriech nepoznať Claire a Jamieho, v ktorých nájdete skvelých spoločníkov do dlhých dní a ešte dlhších nocí. 

Všetci fanúšici by sme mali aj veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Zelený kocúr. Čítanie Outlanderu sa už stáva takou mojou letnou tradíciou a musím priznať, že každý rok sa neteším len na príbeh, ale aj povrchne na obálku, pretože celá séria si odniesla krásne vydanie. Knižky k sebe pekne pasujú a aj keď tieto paperbacky, ešte k tomu pri ich šírke, pôsobia tenko a príliš krehko. Vydržia viac, než sa zdá.

Za recenzný výtlačok ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Pokiaľ ste fanúšici, nenechajte si ujsť, ani toto skvelé pokračovanie a kúpte si knižku na tejto adrese :)!

Moje hodnotenie: