Pages

sobota 13. apríla 2019

Goodnight Mister Tom | Alebo čaro starých príbehov

Autorka: Michelle Magorian
Vydavateľstvo: Penguin Books Ltd
Mesto/krajina vydania: London, United Kingdom
Rok vydania: 2015
Počet strán: 464

Vítam vás pri dnešnej recenzii!
Veľmi sa teším, že moje pokusy s čítaním v angličtine nezlyhali a že vám opäť môžem rozpovedať o celom tom procese :). Recenzie na knihy v angličtine som písala vždy s potešením a inak tomu nie je, ani teraz, aj keď po dlhšom čase, čo mi snáď odpustíte O:).

Určite sa s vašim detstvom spájajú príbehy. Všetci to poznáme... ten moment, kedy narazíme, na jeden z tých, ktorý nás sprevádzal dospievaním a zaleje nás príjemný, nostalgický pocit. Všakže? Mnohí z nás boli formovaní detskými hrdinami, na akých je v dnešnej detskej literatúre, čoraz ťažšie naraziť. Napríklad, ja som skrz detstvo kráčala ruka v ruke s Annou zo Zeleného domu (i keď to sa zrejme nezmenilo, ani rokmi), spoločnosť mi robilo aj dievčatko z hôr Heidi alebo skvelé Malé ženy, či Mary a jej priatelia z Tajomnej záhrady. Všetko sú to výnimočné diela, ktoré vám nerozprávajú len svoj obsah, ale akosi nenútene vám posúvajú hodnoty, ktoré si s najväčšou pravdepodobnosťou odnesiete do života. A také knihy si ja vážim.

Prečo o nich hovorím? Pretože Goodnight Mister Tom má ich nádych. Je to detská kniha, určená detským čitateľom, ale môžem povedať, že pre staršieho čitateľa má možno ešte hlbšiu hodnotu a dá mu rovnako veľa, ak nie viac.

Willie je chlapec žijúci s mamou v Londýne. Vo svete sa však odohráva Druhá svetová vojna a tak sú deti z veľkých miest súrne evakuované na vidiek k celkom neznámym ľuďom. Willie nie je výnimkou, no v jeho prípade mal obrovské šťastie. K pánovi Tomovi totižto príde, ako malý chlapec. Nižší, než jeho rovesníci, vystrašený, bojazlivý a zoslabnutý, celkom "nedetský" by som povedala. Ale už po krátkom čase spoznáva, pre neho nový svet, v ktorom sú samé krásne zákutia. Doma zažíval bitky, tresty a veľmi krutú výchovu od jeho matky, ktorá z neho chcela vyhnať hriechy. Ibaže u pána Toma zažíva priestor, ktorý nikdy nemal. Spoznáva láskavosť, blízkosť, pohladenia, nachádza priateľov a najmä zisťuje, že svet nie je hriešne miesto, ale krásou naplnený zázrak. Listy od mami nechodia a Willie rastie a rastie. Až do jedného dňa... Matka sa ozve a chce aspoň na nejaký čas Willieho naspäť. Návrat je však celkom iný a keď od Willieho nechodia žiadne listy, pán Tom sa vydá hľadať ho a uistiť sa, že je v poriadku.

Je veľká škoda, že táto kniha u nás zatiaľ preložená nebola. Keď si predstavím koľkým ľuďom by sa mohla páčiť, či deťom zapliesť myšlienky, mrzí ma to. Hádam sa jedného dňa dočkáme jej prekladu, no dovtedy by som vás rada povzbudila vziať veci do vlastných rúk a prečítať si ju, aj skrz iný jazyk.

Pretože táto kniha je krásna. Jednoducho, priamo, úprimne... krásna. 
Aj po pár dňoch mám v sebe ešte stále dojmy, ktoré vo mne zanechala a v ktoromkoľvek čase vo mne dokáže vyvolať množstvo emócií alebo lepšie povedané pripomenúť mi tie, ktoré som pri jej čítaní zažila. Stále ma napĺňa krehký smútok, hlboká nádej a pokoj, či láska k svetu, keď si na ňu spomeniem. Pripomenula mi svojim spôsobom, aj detstvo. Tú nevinnosť a schopnosť byť prekvapeným a ohúreným z každej jednej maličkosti vo svojom živote. No ešte viac ma dojala svojou ľudskosťou a opísaním domova. Na nemalú chvíľu som sa ocitla priamo medzi mojimi milovanými hrdinami a videla som s nimi miesta, na ktorých niečo zanechali. Cítila som ich pocity, myslela ich myšlienkami a tak sa mi čoraz ťažšie prebúdzalo do môjho sveta, ktorý sa ich netýkal.

Už dlho sa mi nestalo, že by som kvôli čítaniu, aj skrz únavu nespávala, no v tomto prípade to inak nešlo. Musela som čítať stále ďalej a ďalej. Potrebovala som vedieť, čo sa bude diať a počas dní mi chýbalo, že si čítať nemôžem. 
Pred spaním mi príbeh rezonoval v myšlienkach a počas dňa som len cítila túžbu vrátiť sa naspäť. Neprekážalo mi byť unavenou, pretože tentoraz tá únava stála za to.

“How could anyone not want to live, thought Will, 
when there were so many things to live for? 
There were rainy nights and wind and the slap of the sea and the moon. 
There were books to read and pictures to paint and music.”

Angličtina
Spočiatku mi však bola darom moja tvrdohlavosť. V angličtine som už dlhšie nič nečítala a tak som sa zbavila návyku, ktorý bol predtým ešte stále krehkým a nejasným.
Vždy som si knihy v AJ vyberala veľmi premyslene. Siahala som po takých, ktorých príbehy som dobre poznala a poväčšine som ich v slovenskom jazyku čítala niekoľkokrát, takže som vždy vedela o čom budú a ľahšie sa mi, aj domýšľali významy pokiaľ som dobre nerozumela pár slovíčkam. Nikdy som však nečítala knihu, ktorá by pre mňa bola neznámou. Ktorú som predtým nečítala... Až doteraz :).
A preto sa musím vrátiť k tej tvrdohlavosti. Nebolo to jednoduché. Zo začiatku som napredovala veľmi pomaly a aj keď som celkom rozumela, nebola som zvyknutá na ten jazyk. Akosi mi nešiel do hlavy a nedokázala som ho nevnímať, ako niečo iné, niečo vyrušujúce.
Reálne mi dalo zabrať nárečie, ktoré kniha obsahuje. Je to niečo, ako skomolená reč Hagrida v Harry Potterovi, ibaže nie celkom... Tým, že šiel Willie na vidiek, tí ľudia rozprávali inak a celkovo som mala niektoré veci problém zaradiť si do ich významu. Ale aj na tom som si zvykla. Nenachádzali sa tam neustále a tiež som si bola miestami vedomá toho, že čítam detské rozhovory, ktoré tiež boli trošku iné skrz gramatiku.
Všetko vytrvalosťou a tvrdohlavosťou ustalo, až som sa napokon konečne dostala do bodu, kedy som fakt, že čítam v angličtine nevnímala a prehliadala. Skrátka som plynulo čítala, myseľ to prijímala a ja som si mohla príbeh užívať, tak ako dovtedy nie.
Od tej chvíle pre mňa nastal sled udalostí a emócií, za ktoré som vďačná. Slovami nejde opísať, ako veľmi sa mi to páčilo a ako sa ma to dotýkalo. Pretože niekedy ste ma mohli vidieť pobehovať po byte a rozčuľovať sa, niekedy mi možno slzičky vyhŕkli alebo som dlhý čas nevychádzala z izby, či bola zamĺknutá. No to, ako mnou hýbala mi dokazuje, akou dobrou knihou vlastne bola. Autorka píše neuveriteľne jemne, rozprávačsky, pomaly a plynule zároveň. Je to ten typ štýlu, ktorý vás do príbehu ponára po troške, až napokon úplne celých.

Túto knihu vám môžem len odporúčať. Dlhé roky som ju chcela čítať a keď sa tak stalo, nesklamala. Možno vás trochu potrápi svojim jazykom, no myslím si, že mnohí to prečítať poľahky zvládnete s troškou odhodlania a nadšením pre vec. Navyše... môže byť niečo krajšie, než Puffin Books? 

“Do you think, said Will, gazing over the wall
 at the oak tree, do you think you can die of happiness?”

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára